Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 188/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. S., B., vedenú pod sp. zn. a sťažnosť

Ing. L. S., B., vedenú pod sp. zn. , zastúpených advokátkou JUDr. J. F., B.,

pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Krajského súdu v

Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Sťažnosť Ing. J. S. vedenú pod sp. zn. a sťažnosť Ing. L. S.

vedenú pod sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené

pod sp. zn. .

2. Sťažnosti Ing. J. S. a Ing. L. S. o d m i e t a ako podané zjavne neoprávnenými

osobami.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 27. februára

2013 doručené sťažnosti Ing. J. S. a Ing. L. S. , obaja bytom B. (ďalej len „sťažovatelia“),

zastúpených advokátkou JUDr. J. F., pre namietané porušenie ich základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Zo sťažností vyplýva, že krajský súd vyhlásil 27. júna 2001 konkurz na majetok

dlžníka: obchodnej spoločnosti S.a. s. v likvidácii, B. (ďalej len „úpadca“). Konkurzné

konanie je vedené pod sp. zn. a dosiaľ nie je ukončené, pričom sťažovateľom

ako akcionárom úpadcu vyplýva povinnosť platiť rôzne poplatky Centrálnemu depozitáru

cenných papierov Slovenskej republiky, a. s.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že nemajú žiadnu procesnú možnosť ovplyvniť

svojím konaním priebeh napadnutého konkurzného konania, v ktorom dosiaľ nebola

nastolená právna istota. Podľa sťažovateľov „spôsob vedenia procesu“ pred krajským

súdom a „neúmerne dlhý celkový čas procesu očividne ohrozujú elementárne práva“

sťažovateľov ako účastníkov napadnutého súdneho konania.

Sťažovatelia ďalej poukázali na judikatúru ústavného súdu, v zmysle ktorej konanie

trvajúce dvanásť rokov „možno už len na základe posúdenia v globále považovať

za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v SR. Taká zdĺhavosť

konania totiž v princípe predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa

jej právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate.“.

Sťažovatelia tiež zdôraznili, že „protrahovanie procesu a nedohľadný výsledok až

extrémne škodia“ ich postaveniu, pričom oni nemienia byť vlastníkmi „bezcenných akcií

zbankrotovanej, ba reálne neexistujúcej firmy“, z čoho im vyplývajú platobné povinnosti.

Sťažovatelia ďalej argumentovali, že „medzi neefektívnym vedením procesu v merite

veci, zbytočnými prieťahmi v tangovanom súdnom konkurznom konaní a porušenými

základnými právami... existuje očividná a priama príčinná súvislosť“.

Sťažovatelia uviedli, že podali predsedovi krajského súdu sťažnosť v zmysle zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), ale dosiaľ neboli prijaté žiadne opatrenia

zaručujúce konanie bez zbytočných prieťahov.

Sťažovatelia v sťažnosti ďalej poukázali na aktuálnu judikatúru ústavného súdu,

podľa ktorej pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu ich základného práva podľa , ústavný súd

zohľadňuje 3 kritériá. Vo vzťahu ku skúmaniu právnej a faktickej zložitosti veci, o ktorej

všeobecný súd rozhoduje, sťažovatelia uviedli, že im nie sú „známe žiadne extrémne

zložitosti daného konkurzného konania“ a ani oni svojím správaním neprispeli

k predlžovaniu napadnutého konania. Iba samotný postup krajského súdu, ktorý „vec

nerieši“, je podľa názoru sťažovateľov dôvodom zdĺhavosti konkurzného konania.

Na základe uvedeného sťažovatelia v sťažnosti navrhli, aby ústavný súd nálezom

rozhodol, že krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. porušil ich základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v ,

prikázal krajskému súdu, aby konal bez zbytočných prieťahov, priznal každému z nich

primerané finančné zadosťučinenie v sume 6 000 € a trovy konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V súlade s už uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľov podľa a skúmal, či neexistujú dôvody

na jej odmietnutie podľa .

II.A K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

(ďalej aj „OSP“).

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom

pod sp. zn. a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu

a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť konania

krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac

citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.B K namietanému porušeniu práva sťažovateľov garantovaného v čl. 48

ods. 2

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

V zmysle je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a presne

definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj

vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( , a zákona

o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd

viazaný pritom návrhom na začatie konania ( ),

čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv

a slobôd sú zastúpené advokátom.

Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým

vo viazanosti petitom návrhu, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa ),

v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20

ods. 1 ), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným

súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené

môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite svojej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označili za porušovateľa svojich práv.

V zmysle uvedeného ústavný súd predmet konania o sťažnosti sťažovateľov

vymedzil tak, že je ním namietané len porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , nie však práv zaručených

a , Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

ktoré sťažovatelia síce v úvode sťažnosti označili, avšak v petite sťažností sa ich porušenia

už nedomáhali a ani ich prípadné porušenie vo svojej argumentácii neodôvodnili.

Ústavný súd súčasne konštatuje, že sťažovatelia prostredníctvom kvalifikovanej

právnej zástupkyne (ktorá koncipovala samotný návrh, pozn.) v texte sťažnosti

nekonkretizovali svoje postavenie v predmetnom konaní, ani nepredložili listinné dôkazy

na preukázanie tvrdených skutočností (napríklad kópiu žiadosti o podanie informácie, kópiu

sťažnosti predsedovi krajského súdu podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch). Okrem uvedenia

celkovej dĺžky konania nekonkretizovali ani dôvody, ktoré by mali signalizovať záver

o existencii zbytočných prieťahov (nešpecifikovali napríklad konkrétne obdobia nečinnosti

konajúceho súdu, resp. obdobia neefektívnej činnosti a pod.).

Aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľov preto ústavný súd

konštatuje, že sťažnosti vykazujú isté nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, ktoré

ústavný súd nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút

povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra,

z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (, ,

, a iné).

Vzhľadom na obsah sťažností, z ktorých síce vyplýva, že sťažovatelia sú akcionármi

úpadcu, avšak súčasne z nich nevyplýva, že by boli jeho veriteľmi, ústavný súd dopytom

na krajskom súde prostredníctvom súdnej kancelárie poverenej činnosťou v konkurzných

veciach zistil, že sťažovatelia (ako akcionári úpadcu) nie sú v namietanom konkurznom

konaní vedení ako veritelia úpadcu a nie je s nimi ani konané ako s účastníkmi konkurzného

konania. Krajský súd konkurznú prihlášku sťažovateľov neeviduje.

Podľa a o konkurze a vyrovnaní v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a vyrovnaní“) účastníkmi konkurzu sú

veritelia, ktorí podali návrh na vyhlásenie konkurzu, veritelia, ktorí prihlásili svoje

pohľadávky podľa § 20 (ďalej len „konkurzní veritelia“), a dlžník. Účastníkmi konkurzu sa

stanú aj veritelia pohľadávok proti podstate (§ 31 ods. 3) a veritelia pohľadávok podľa § 31

ods. 1 písm. a) až c), ak ich nárok nebol uspokojený a uplatnili pohľadávku na súde, ktorý

vyhlásil konkurz, žalobou, prihláškou alebo ak sú zahrnutí do zoznamu na účely rozvrhu

(§ 29 ods. 1).

Veriteľmi pohľadávok proti podstate sú veritelia pohľadávky, ktoré vznikli

po vyhlásení konkurzu a sú splatné v priebehu konkurzu, ako aj veritelia pohľadávok podľa

§ 31 ods. 4 zákona o konkurze a vyrovnaní (pracovné nároky), ktoré vznikli a sú splatné tri

mesiace pred vyhlásením konkurzu a v priebehu konkurzu (§ 31 ods. 3 zákona o konkurze

a vyrovnaní).

Veriteľmi pohľadávok podľa § 31 ods. 1 písm. a) až c) zákona o konkurze

a vyrovnaní sú veritelia, ktorí majú nároky na vrátenie preddavku na trovy konania (§ 5

ods. 2), nároky na vrátenie preddavku na odmenu predbežného správcu (§ 9b ods. 3)

a nároky na trovy výkonu rozhodnutia a trovy exekúcie, ak výkon rozhodnutia alebo

exekúcia boli prerušené [§ 14 ods. 1 písm. d)].

Postavenie sťažovateľov ako niektorého zo subjektov vymenovaných v § 7 zákona

o konkurze a vyrovnaní nevyplýva ani z obsahu sťažnosti, ani zo zistení ústavného súdu.

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že domáhať sa ochrany

základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine v

záujme ochrany svojich základných práv (napr. , , III. ÚS

108/2012).

Po preskúmaní sťažnosti sťažovateľov doručených 27. februára 2013 preto ústavný

súd konštatuje, že tieto sťažnosti, namietajúce postup krajského súdu v konkurznom konaní

vedenom pod sp. zn. neboli podané osobami, ktoré by v danom konaní mali

procesné postavenie účastníkov konkurzného konania. V konkurznom konaní je účastníkom

konania ako dlžník len akciová spoločnosť, ktorej sú sťažovatelia akcionármi. V danej veci

aplikovaný zákon o konkurze a vyrovnaní však akcionárov obchodnej spoločnosti z dôvodu

existencie ich právneho vzťahu s obchodnou spoločnosťou, ktorej akcie vlastnia,

za účastníkov konkurzného konania nedefinuje.

Na základe uvedeného ústavný súd predmetné sťažnosti odmietol ako podané zjavne

neoprávnenými osobami ( ), pričom rozhodovaním

o ďalších procesných návrhoch sťažovateľov sa už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. marca 2013