Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)I. ÚS 616/2012
PDF · 225.86 KB
No categories available
I. ÚS 616/2012
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 616/2012 -31
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2013
v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Marianny Mochnáčovej a Petra
Brňáka prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti A., spol. s r. o., S., zastúpenej advokátkou
JUDr. D. H., K., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 4 Ncb 3/2012 z 19. júna 2012 a takto
rozhodol:
1. Základné právo spoločnosti A., spol. s r. o., na súdnu ochranu zaručené v čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý súdny proces zaručené v čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4 Ncb 3/2012 z 19. júna 2012 p o r u š e n é b o l o .
2. Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4 Ncb 3/2012 z 19. júna 2012
z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Prešove j e p o v i n n ý spoločnosti A., spol. s r. o., uhradiť trovy
právneho zastúpenia v sume 323,50 € (slovom tristodvadsaťtri eur a päťdesiat centov)
na účet advokátky JUDr. D. H., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 616/2012-17 z 12. decembra 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti A., spol. s r. o. (ďalej
len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu
zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej
len „krajský súd“) sp. zn. 4 Ncb 3/2012 z 19. júna 2012.
2. Sťažovateľka je v procesnom postavení žalovanej účastníčkou konania vedeného
na Okresnom súde Vranov nad Topľou (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 8 Cb 65/2010.
Písomným podaním z 28. mája 2012 vzniesla námietku zaujatosti proti konajúcej sudkyni
JUDr. S. Š. a zároveň požiadala, aby bola táto sudkyňa vylúčená z prerokovávania tejto
veci; t. j. veci vedenej pod sp. zn. 8 Cb 65/2010, ako aj veci vedenej pod sp. zn.
8 Cb 49/2011, v ktorom tiež prebieha spor medzi tými istými účastníkmi o umožnenie
nahliadnuť do dokladov sťažovateľky. Sťažovateľka odôvodnila námietku zaujatosti
zákonnej sudkyne tým, že na základe podnetu (sťažnosti) sťažovateľky z 26. marca 2012
bolo sudkyni Š. uložené predsedníčkou krajského súdu disciplinárne opatrenie –
napomenutie. Dôvodom tohto postihu zákonnej sudkyne bola skutočnosť, že JUDr. Š.
nepredložila spis na rozhodnutie o predošlej námietke zaujatosti v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 Cb 65/2010 vznesenej sťažovateľkou 12. januára 2012 nadriadenému súdu
v zákonnej lehote (15 dní, pozn.) určenej § 16 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „OSP“). Tým spôsobila zákonná sudkyňa v tomto konaní na okresnom súde prieťahy
v konaní. O tomto rozhodnutí bola sťažovateľka informovaná vyjadrením predsedníčky
krajského súdu z 15. mája 2012.
3. O námietke zaujatosti rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 4 Ncb 3/2012
z 19. júna 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) tak, že sudkyňa JUDr. S. Š. nie je
vylúčená z prerokovávania a rozhodovania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn.
8 Cb 65/2010. Krajský súd nepovažoval uložené disciplinárne opatrenie sudkyne Š.
za dostatočný dôvod na jej vylúčenie z prerokovávania a rozhodovania, pretože
„... disciplinárne konanie sa týkalo inej veci sp. zn. 8 Cb/49/2011, aj keď tých istých
účastníkov. Nemožno bez ďalšieho vyvodzovať zaujatosť sudcu v ďalšej veci, konkrétne
vo veci sp. zn. 8 Cb/65/2010.“.
4. Sťažovateľka považuje odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu
za zmätočné, zakladajúce sa na nepravdivých skutočnostiach, pretože disciplinárne
opatrenie bolo uložené sudkyni Š. za pochybenia, ku ktorým malo dôjsť v konaní vedenom
na okresnom súde pod sp. zn. 8 Cb 65/2010. Táto skutočnosť podľa sťažovateľky vyplýva
z vyjadrenia predsedníčky krajského súdu z 15. mája 2012, z ktorého je zrejmé,
že disciplinárne opatrenie bolo sudkyni Š. uložené práve za pochybenie v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 Cb 65/2010. Podľa sťažovateľky sa krajský súd v napadnutom uznesení
účelovo vyhol posúdeniu tohto faktu a tvrdil, že disciplinárne opatrenie bolo sudkyni
uložené za pochybenie v inom konaní, ktoré prebieha na okresnom súde, hoci medzi tými
istými účastníkmi. Krajský súd tým nevenoval pozornosť relevantným skutočnostiam, ktoré
boli podľa sťažovateľky kľúčové pri posudzovaní jej námietky zaujatosti zákonnej sudkyne.
Sťažovateľka v sťažnosti tiež zdôraznila, že JUDr. S. Š. aj vzhľadom na uložené
disciplinárne konanie vzbudzuje u nej ďalšie pochybnosti o jej nezaujatosti a nestrannosti
v konaní.
5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že napadnutým
uznesením krajského súdu z 19. júna 2012 bolo porušené jej základné právo na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, aby zároveň zrušil napadnuté uznesenie krajskému súdu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a priznal jej náhradu trov konania.
II.
6. Ústavný súd v súlade s ustanovením § 29 ods. 3 zákona o ústavnom súde vyzval
23. januára 2013 predsedníčku krajského súdu, aby sa k prijatej sťažnosti vyjadrila.
K sťažnosti sa vyjadril predseda senátu krajského súdu, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
Vo vyjadrení, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 7. februára 2013, predseda senátu
krajského súdu najprv zreprodukoval základný postulát odôvodnenia napadnutého
uznesenia, podľa ktorého „... disciplinárny postih v inej prejednávanej veci
sp. zn. 8 Cb/49/2011 tých istých účastníkov bez objektívneho podkladu na preukázanie
zaujatosti sudkyne nemôže byť dôvodom na vylúčenie sudkyne z prejednávania
a rozhodovania veci sp. zn. 8 Cb/65/2010“. Predseda senátu krajského súdu následne
poukázal na postup Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)
pri rozhodovaní o námietkach zaujatosti sudcov krajských súdov, keď najvyšší súd sudcov
nevylúčil, pokiaľ neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by zakladali objektívnosť
námietky zaujatosti proti sudcovi. Podľa predsedu senátu krajského súdu nie je možné
sudcu vylúčiť pri každej námietke zaujatosti, pokiaľ táto námietka nebude mať objektívny
podklad, a preto disciplinárne konanie pre procesné pochybenie sudcu ešte nemusí
bez ďalšieho znamenať, že sudca je vo veci zaujatý. Podľa krajského súdu neboli v danej
veci pochybnosti o nestrannosti sudkyne, preto nebola vylúčená z prerokúvania
a rozhodovania vo veci sťažovateľky. Ústavnému súdu bolo zároveň doručené vyjadrenie
právnej zástupkyne sťažovateľky z 25. januára 2013, v ktorom oznámila, že netrvá
na ústnom pojednávaní.
7. Ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci
od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno
očakávať ďalšie objasnenie veci.
III.
8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už judikoval,
že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise
Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym
režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu
preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).
9. Sťažovateľka napadnutému uzneseniu vytýka, že sa v ňom krajský súd nevyjadril
k podstate vznesenej námietky zaujatosti, a to či disciplinárne opatrenie uložené zákonnej
sudkyni za pochybenie v konaní môže následne vyvolať objektívne pochybnosti
o nezaujatosti sudkyne v tomto konaní. Sťažovateľka tiež považuje napadnuté uznesenie
za zmätočné, zakladajúce sa na nepravdivých skutočnostiach, pretože disciplinárne
opatrenie bolo zákonnej sudkyni uložené práve za pochybenia v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 Cb 65/2010. O tejto skutočnosti sa sťažovateľka dozvedela z vyjadrenia
predsedníčky krajského súdu z 15. mája 2012, na základe ktorého sťažovateľka podala
29. mája 2012 na okresnom súde námietku zaujatosti zákonnej sudkyne v tomto konaní
vedenom pod sp. zn. 8 Cb 65/2010 a tiež v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cb 49/2011.
Napriek tomu krajský súd v napadnutom uznesení založil svoje rozhodnutie na nesprávnom
skutkovom závere, že disciplinárne opatrenie bolo sudkyni uložené za pochybenia v konaní
vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 8 Cb 49/2011, z čoho nemožno vyvodzovať
zaujatosť sudkyne v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cb 65/2010.
10. Ústavný súd v úvode konštatuje, že nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné
súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Ústavný súd
je v súlade so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v čl. 124 ústavy súdnym
orgánom ochrany ústavnosti. Táto právomoc spolu s právomocou podľa čl. 127 ods. 1
ústavy mu umožňuje preskúmať aj napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov, avšak
iba z hľadiska, či je alebo nie je v súlade s ústavno-procesnými zásadami upravenými
v ústave.
V súvislosti so sťažnosťami namietajúcimi porušenie základných práv a slobôd
rozhodnutiami všeobecných súdov už ústavný súd opakovane uviedol, že jeho úloha
pri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie práva na súdnu ochranu, resp. práva
na spravodlivé súdne konanie rozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti
účinkov súdnej interpretácie a aplikácie zákonných predpisov s ústavou alebo
medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere,
či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne
s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv (napr. I. ÚS 19/02,
I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07). S ohľadom na tieto atribúty ústavný súd preskúmal
napadnuté uznesenie krajského súdu.
Arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je najčastejšie
daná rozporom súvislosti ich právnych argumentov a skutkových okolností
prerokovávaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných
a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov, a obranou proti takému uplatneniu
(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Pritom uvedené nedostatky musia dosahovať mieru
ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených
11. K podstate námietky zaujatosti zákonnej sudkyne, ktorá spočívala v tom,
že jej bolo za pochybenie v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 8 Cb 65/2010
uložené disciplinárne opatrenie, sa krajský súd v napadnutom uznesení vyjadril takto:
„Zo strany žalovaného bola vznesená námietka zaujatosti proti sudkyni JUDr. S. Š.,
ktorá sa dopustila procesných pochybení pri rozhodovaní o námietke zaujatosti proti
jej osobe vo veci sp. zn. 8 Cb/49/2011. Za toto pochybenie bola disciplinárne postihnutá
predsedníčkou Krajského súdu v Prešove... Je potrebné poukázať na to, že disciplinárne
opatrenie sa týkalo inej veci sp. zn. 8 Cb/49/2011, aj keď tých istých účastníkov. Nemožno
bez ďalšieho vyvodzovať zaujatosť sudcu v ďalšej veci, konkrétne vo veci sp. zn.
Na účely objasnenia skutkových okolností dôležitých pre rozhodnutie si ústavný súd
vyžiadal spis krajského súdu sp. zn. Spr 10058/2012, v ktorom sa prerokovalo pochybenie
sudkyne JUDr. Š. Z obsahu tohto spisu vyplýva, že rozhodnutím predsedníčky krajského
súdu z 15. mája 2012 bolo JUDr. S. Š. uložené disciplinárne opatrenie – napomenutie
za pochybenie, ktorého sa mala dopustiť v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cb 65/2010.
Pochybenie malo spočívať v tom, že zákonná sudkyňa nepredložila spis vo veci
sp. zn. 8 Cb 65/2010 na rozhodnutie o predošlej námietke zaujatosti vznesenej
sťažovateľkou krajskému súdu v lehote podľa § 16 ods. 1 OSP.
12. Úlohou krajského súdu pri rozhodovaní o námietke zaujatosti sťažovateľky
bolo kvalifikovane posúdiť, či skutočnosť, že zákonnej sudkyni bolo uložené disciplinárne
opatrenie za pochybenie v konaní sp. zn. 8 Cb 65/2010, môže vyvolávať objektívne
pochybnosti o jej nezaujatosti v tomto konaní a prípadne aj v súvisiacom konaní vedenom
pod sp. zn. 8 Cb 49/2011. Krajský súd nedostatočne preveril skutočnosti podstatné
pre rozhodnutie – v akom konaní a za aké pochybenia bolo sudkyni uložené disciplinárne
opatrenie, a dospel tak k zjavne nesprávnym skutkovým zisteniam; t. j. že disciplinárne
opatrenie bolo zákonnej sudkyni uložené za pochybenie v konaní sp. zn. 8 Cb 49/2011,
a nie v konaní sp. zn. 8 Cb 65/2010. Tieto nesprávne skutkové závery krajského súdu pritom
tvorili jadro jeho argumentácie, ktorou vyhodnotil námietku sťažovateľky ako nedôvodnú
a sudkyňu Š. z konania nevylúčil. Sťažovateľka preto nedostala odpoveď na podstatu
jej námietky, či uložené disciplinárne konanie za pochybenie sudkyne v konaní môže
následne vyvolať pochybnosti o nezaujatosti sudkyne v tomto konaní s následkom
jej vylúčenia z prerokovávania a rozhodovania tejto veci. Aj v prípade, ak by disciplinárne
opatrenie bolo konajúcej sudkyni skutočne uložené v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 Cb 49/2011, ako nesprávne uviedol krajský súd, napadnuté uznesenie
by taktiež nenaplnilo podstatu inštitútu vylúčenia sudcov podľa § 14 až § 16 OSP.
Sťažovateľka totiž v námietke zaujatosti žiadala vylúčiť sudkyňu aj z rozhodovania v tomto
konaní (sp. zn. 8 Cb 49/2011, pozn.), krajský súd však napadnuté uznesenie neodôvodnil
ani vo vzťahu k takto formulovanej námietke zaujatosti. Právny záver krajského súdu,
že v prerokovávanom prípade neboli preukázané pochybnosti o nezaujatosti konajúcej
sudkyne, nevychádza z posúdenia uplatnenej námietky, ale z chybného vyhodnotenia
skutkového stavu.
Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že základné právo na súdnu
ochranu a v jeho rámci právo na prerokovávanie a rozhodnutie veci nestranným súdom
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je v občianskom súdnom konaní garantované prostredníctvom
inštitútu vylúčenia sudcu z jeho ďalšieho rozhodovania pre zaujatosť v zmysle ustanovení
§ 14 až § 16 OSP. Obsahom základného práva na prerokovanie veci pred nestranným
súdom však nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb a vylúčiť nimi
namietaného sudcu, resp. sudcov z ďalšieho prerokúvania a rozhodovania pre zaujatosť.
Obsahom základného práva na prerokovanie nestranným súdom je len povinnosť súdu
prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prerokúvania
a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97). Je samozrejmé, že rozhodnutie súdu o ne/vylúčení
sudcu/ov vecne a miestne príslušného súdu musí byť odôvodnené tak, aby poskytovalo
odpoveď na tie podstatné otázky, ktoré majú vplyv na naplnenie hypotézy uvedenej v § 14
ods. 1 OSP.
13. Ústavný súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia nedáva
odpoveď na podstatu vznesenej námietky zaujatosti, ktorou sa sťažovateľka snažila
preukázať pochybnosti o nezaujatosti zákonnej sudkyne. Napadnuté uznesenie je arbitrárne,
čím krajský súd poprel účel význam inštitútu vylúčenia sudcov podľa § 14 až § 16 OSP.
V napadnutom uznesení absentuje odpoveď na relevantné otázky, ktoré tvorili podstatu
námietky zaujatosti. To má za následok porušenie základného práva sťažovateľky na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jej práva na spravodlivý súdny proces zaručeného
čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
14. Sťažovateľka v sťažnosti tiež žiadala, aby ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie
krajského súdu sp. zn. 4 Ncb 3/2012 z 19. júna 2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Ústavný súd v súvislosti s týmto návrhom sťažovateľky dospel k záveru, že na dosiahnutie
nápravy vo veci je nevyhnutné, aby využil svoju právomoc podľa čl. 127 ods. 2 ústavy,
a preto vyhovel návrhu sťažovateľky a zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie (bod 2 výroku tohto nálezu). Krajský súd
bude v ďalšom konaní vo veci podľa § 56 ods. 6 a 7 zákona o ústavnom súde viazaný
právnymi názormi ústavného súdu vyjadrenými v tomto náleze, a bude sa teda musieť
kvalifikovane vysporiadať s podstatou sťažovateľkinej námietky zaujatosti z 28. mája 2012.
15. Napokon ústavný súd rozhodol o náhrade trov konania sťažovateľky.
S poukazom na § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)
ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v plnej požadovanej
výške, teda 323,50 € vrátane DPH (2 x 127,16 € za 2 úkony právnej služby; t. j. prevzatie
a príprava zastúpenia, spísanie ústavnej sťažnosti, spolu 254,32 € a 2 x paušálna náhrada
hotových výdavkov po 7,63 €, spolu 269,58 € + 20 % DPH). Priznanú náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 323,50 € vrátane DPH (právna zástupkyňa sťažovateľky
predložila osvedčenie platiteľa DPH) je krajský súd povinný zaplatiť na účet právnej
zástupkyne sťažovateľky [(§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP); bod 3
výroku tohto nálezu].
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. marca 2013