Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 616/2012

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2013

v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Marianny Mochnáčovej a Petra

Brňáka prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti A., spol. s r. o., S., zastúpenej advokátkou

JUDr. D. H., K., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského

súdu v Prešove sp. zn. z 19. júna 2012 a takto

rozhodol:

1. Základné právo spoločnosti A., spol. s r. o., na súdnu ochranu zaručené v čl. 46

ods. 1 a právo na spravodlivý súdny proces zaručené v

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením

Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 19. júna 2012 p o r u š e n é b o l o .

2. Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 19. júna 2012

z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Prešove j e p o v i n n ý spoločnosti A., spol. s r. o., uhradiť trovy

právneho zastúpenia v sume 323,50 € (slovom tristodvadsaťtri eur a päťdesiat centov)

na účet advokátky JUDr. D. H., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -17 z 12. decembra 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti A., spol. s r. o. (ďalej

len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v (ďalej len „“) a práva

na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. z 19. júna 2012.

2. Sťažovateľka je v procesnom postavení žalovanej účastníčkou konania vedeného

na Okresnom súde Vranov nad Topľou (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. .

Písomným podaním z 28. mája 2012 vzniesla námietku zaujatosti proti konajúcej sudkyni

JUDr. S. Š. a zároveň požiadala, aby bola táto sudkyňa vylúčená z prerokovávania tejto

veci; t. j. veci vedenej pod sp. zn. , ako aj veci vedenej pod sp. zn.

, v ktorom tiež prebieha spor medzi tými istými účastníkmi o umožnenie

nahliadnuť do dokladov sťažovateľky. Sťažovateľka odôvodnila námietku zaujatosti

zákonnej sudkyne tým, že na základe podnetu (sťažnosti) sťažovateľky z 26. marca 2012

bolo sudkyni Š. uložené predsedníčkou krajského súdu disciplinárne opatrenie –

napomenutie. Dôvodom tohto postihu zákonnej sudkyne bola skutočnosť, že JUDr. Š.

nepredložila spis na rozhodnutie o predošlej námietke zaujatosti v konaní vedenom

pod sp. zn. vznesenej sťažovateľkou 12. januára 2012 nadriadenému súdu

v zákonnej lehote (15 dní, pozn.) určenej (ďalej

len „OSP“). Tým spôsobila zákonná sudkyňa v tomto konaní na okresnom súde prieťahy

v konaní. O tomto rozhodnutí bola sťažovateľka informovaná vyjadrením predsedníčky

krajského súdu z 15. mája 2012.

3. O námietke zaujatosti rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.

z 19. júna 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) tak, že sudkyňa JUDr. S. Š. nie je

vylúčená z prerokovávania a rozhodovania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn.

. Krajský súd nepovažoval uložené disciplinárne opatrenie sudkyne Š.

za dostatočný dôvod na jej vylúčenie z prerokovávania a rozhodovania, pretože

„... disciplinárne konanie sa týkalo inej veci sp. zn. , aj keď tých istých

účastníkov. Nemožno bez ďalšieho vyvodzovať zaujatosť sudcu v ďalšej veci, konkrétne

vo veci sp. zn. .“.

4. Sťažovateľka považuje odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu

za zmätočné, zakladajúce sa na nepravdivých skutočnostiach, pretože disciplinárne

opatrenie bolo uložené sudkyni Š. za pochybenia, ku ktorým malo dôjsť v konaní vedenom

na okresnom súde pod sp. zn. . Táto skutočnosť podľa sťažovateľky vyplýva

z vyjadrenia predsedníčky krajského súdu z 15. mája 2012, z ktorého je zrejmé,

že disciplinárne opatrenie bolo sudkyni Š. uložené práve za pochybenie v konaní vedenom

pod sp. zn. . Podľa sťažovateľky sa krajský súd v napadnutom uznesení

účelovo vyhol posúdeniu tohto faktu a tvrdil, že disciplinárne opatrenie bolo sudkyni

uložené za pochybenie v inom konaní, ktoré prebieha na okresnom súde, hoci medzi tými

istými účastníkmi. Krajský súd tým nevenoval pozornosť relevantným skutočnostiam, ktoré

boli podľa sťažovateľky kľúčové pri posudzovaní jej námietky zaujatosti zákonnej sudkyne.

Sťažovateľka v sťažnosti tiež zdôraznila, že JUDr. S. Š. aj vzhľadom na uložené

disciplinárne konanie vzbudzuje u nej ďalšie pochybnosti o jej nezaujatosti a nestrannosti

v konaní.

5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že napadnutým

uznesením krajského súdu z 19. júna 2012 bolo porušené jej základné právo na súdnu

ochranu podľa a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru, aby zároveň zrušil napadnuté uznesenie krajskému súdu a vec mu vrátil na ďalšie

konanie a priznal jej náhradu trov konania.

II.

6. Ústavný súd v súlade s ustanovením vyzval

23. januára 2013 predsedníčku krajského súdu, aby sa k prijatej sťažnosti vyjadrila.

K sťažnosti sa vyjadril predseda senátu krajského súdu, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

Vo vyjadrení, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 7. februára 2013, predseda senátu

krajského súdu najprv zreprodukoval základný postulát odôvodnenia napadnutého

uznesenia, podľa ktorého „... disciplinárny postih v inej prejednávanej veci

sp. zn. tých istých účastníkov bez objektívneho podkladu na preukázanie

zaujatosti sudkyne nemôže byť dôvodom na vylúčenie sudkyne z prejednávania

a rozhodovania veci sp. zn. “. Predseda senátu krajského súdu následne

poukázal na postup Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

pri rozhodovaní o námietkach zaujatosti sudcov krajských súdov, keď najvyšší súd sudcov

nevylúčil, pokiaľ neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by zakladali objektívnosť

námietky zaujatosti proti sudcovi. Podľa predsedu senátu krajského súdu nie je možné

sudcu vylúčiť pri každej námietke zaujatosti, pokiaľ táto námietka nebude mať objektívny

podklad, a preto disciplinárne konanie pre procesné pochybenie sudcu ešte nemusí

bez ďalšieho znamenať, že sudca je vo veci zaujatý. Podľa krajského súdu neboli v danej

veci pochybnosti o nestrannosti sudkyne, preto nebola vylúčená z prerokúvania

a rozhodovania vo veci sťažovateľky. Ústavnému súdu bolo zároveň doručené vyjadrenie

právnej zástupkyne sťažovateľky z 25. januára 2013, v ktorom oznámila, že netrvá

na ústnom pojednávaní.

7. Ústavný súd podľa upustil v danej veci

od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd vo vzťahu k a dohovoru už judikoval,

že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom predpise

Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym

režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného dôvodu

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

9. Sťažovateľka napadnutému uzneseniu vytýka, že sa v ňom krajský súd nevyjadril

k podstate vznesenej námietky zaujatosti, a to či disciplinárne opatrenie uložené zákonnej

sudkyni za pochybenie v konaní môže následne vyvolať objektívne pochybnosti

o nezaujatosti sudkyne v tomto konaní. Sťažovateľka tiež považuje napadnuté uznesenie

za zmätočné, zakladajúce sa na nepravdivých skutočnostiach, pretože disciplinárne

opatrenie bolo zákonnej sudkyni uložené práve za pochybenia v konaní vedenom

pod sp. zn. . O tejto skutočnosti sa sťažovateľka dozvedela z vyjadrenia

predsedníčky krajského súdu z 15. mája 2012, na základe ktorého sťažovateľka podala

29. mája 2012 na okresnom súde námietku zaujatosti zákonnej sudkyne v tomto konaní

vedenom pod sp. zn. a tiež v konaní vedenom pod sp. zn. .

Napriek tomu krajský súd v napadnutom uznesení založil svoje rozhodnutie na nesprávnom

skutkovom závere, že disciplinárne opatrenie bolo sudkyni uložené za pochybenia v konaní

vedenom na okresnom súde pod sp. zn. , z čoho nemožno vyvodzovať

zaujatosť sudkyne v konaní vedenom pod sp. zn. .

10. Ústavný súd v úvode konštatuje, že nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné

súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Ústavný súd

je v súlade so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v súdnym

orgánom ochrany ústavnosti. Táto právomoc spolu s právomocou podľa čl. 127 ods. 1

mu umožňuje preskúmať aj napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov, avšak

iba z hľadiska, či je alebo nie je v súlade s ústavno-procesnými zásadami upravenými

v ústave.

V súvislosti so sťažnosťami namietajúcimi porušenie základných práv a slobôd

rozhodnutiami všeobecných súdov už ústavný súd opakovane uviedol, že jeho úloha

pri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie práva na súdnu ochranu, resp. práva

na spravodlivé súdne konanie rozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov súdnej interpretácie a aplikácie zákonných predpisov s alebo

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere,

či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne

s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv (napr. ,

, , ). S ohľadom na tieto atribúty ústavný súd preskúmal

napadnuté uznesenie krajského súdu.

Arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je najčastejšie

daná rozporom súvislosti ich právnych argumentov a skutkových okolností

prerokovávaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných

a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov, a obranou proti takému uplatneniu

(, ). Pritom uvedené nedostatky musia dosahovať mieru

ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených

v .

11. K podstate námietky zaujatosti zákonnej sudkyne, ktorá spočívala v tom,

že jej bolo za pochybenie v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.

uložené disciplinárne opatrenie, sa krajský súd v napadnutom uznesení vyjadril takto:

„Zo strany žalovaného bola vznesená námietka zaujatosti proti sudkyni JUDr. S. Š.,

ktorá sa dopustila procesných pochybení pri rozhodovaní o námietke zaujatosti proti

jej osobe vo veci sp. zn. . Za toto pochybenie bola disciplinárne postihnutá

predsedníčkou Krajského súdu v Prešove... Je potrebné poukázať na to, že disciplinárne

opatrenie sa týkalo inej veci sp. zn. , aj keď tých istých účastníkov. Nemožno

bez ďalšieho vyvodzovať zaujatosť sudcu v ďalšej veci, konkrétne vo veci sp. zn.

.“

Na účely objasnenia skutkových okolností dôležitých pre rozhodnutie si ústavný súd

vyžiadal spis krajského súdu sp. zn. Spr 10058/2012, v ktorom sa prerokovalo pochybenie

sudkyne JUDr. Š. Z obsahu tohto spisu vyplýva, že rozhodnutím predsedníčky krajského

súdu z 15. mája 2012 bolo JUDr. S. Š. uložené disciplinárne opatrenie – napomenutie

za pochybenie, ktorého sa mala dopustiť v konaní vedenom pod sp. zn. .

Pochybenie malo spočívať v tom, že zákonná sudkyňa nepredložila spis vo veci

sp. zn. na rozhodnutie o predošlej námietke zaujatosti vznesenej

sťažovateľkou krajskému súdu v lehote podľa .

12. Úlohou krajského súdu pri rozhodovaní o námietke zaujatosti sťažovateľky

bolo kvalifikovane posúdiť, či skutočnosť, že zákonnej sudkyni bolo uložené disciplinárne

opatrenie za pochybenie v konaní sp. zn. , môže vyvolávať objektívne

pochybnosti o jej nezaujatosti v tomto konaní a prípadne aj v súvisiacom konaní vedenom

pod sp. zn. . Krajský súd nedostatočne preveril skutočnosti podstatné

pre rozhodnutie – v akom konaní a za aké pochybenia bolo sudkyni uložené disciplinárne

opatrenie, a dospel tak k zjavne nesprávnym skutkovým zisteniam; t. j. že disciplinárne

opatrenie bolo zákonnej sudkyni uložené za pochybenie v konaní sp. zn. ,

a nie v konaní sp. zn. . Tieto nesprávne skutkové závery krajského súdu pritom

tvorili jadro jeho argumentácie, ktorou vyhodnotil námietku sťažovateľky ako nedôvodnú

a sudkyňu Š. z konania nevylúčil. Sťažovateľka preto nedostala odpoveď na podstatu

jej námietky, či uložené disciplinárne konanie za pochybenie sudkyne v konaní môže

následne vyvolať pochybnosti o nezaujatosti sudkyne v tomto konaní s následkom

jej vylúčenia z prerokovávania a rozhodovania tejto veci. Aj v prípade, ak by disciplinárne

opatrenie bolo konajúcej sudkyni skutočne uložené v konaní vedenom

pod sp. zn. , ako nesprávne uviedol krajský súd, napadnuté uznesenie

by taktiež nenaplnilo podstatu inštitútu vylúčenia sudcov podľa až .

Sťažovateľka totiž v námietke zaujatosti žiadala vylúčiť sudkyňu aj z rozhodovania v tomto

konaní (sp. zn. , pozn.), krajský súd však napadnuté uznesenie neodôvodnil

ani vo vzťahu k takto formulovanej námietke zaujatosti. Právny záver krajského súdu,

že v prerokovávanom prípade neboli preukázané pochybnosti o nezaujatosti konajúcej

sudkyne, nevychádza z posúdenia uplatnenej námietky, ale z chybného vyhodnotenia

skutkového stavu.

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že základné právo na súdnu

ochranu a v jeho rámci právo na prerokovávanie a rozhodnutie veci nestranným súdom

podľa je v občianskom súdnom konaní garantované prostredníctvom

inštitútu vylúčenia sudcu z jeho ďalšieho rozhodovania pre zaujatosť v zmysle ustanovení

až . Obsahom základného práva na prerokovanie veci pred nestranným

súdom však nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb a vylúčiť nimi

namietaného sudcu, resp. sudcov z ďalšieho prerokúvania a rozhodovania pre zaujatosť.

Obsahom základného práva na prerokovanie nestranným súdom je len povinnosť súdu

prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prerokúvania

a rozhodnúť o ňom (). Je samozrejmé, že rozhodnutie súdu o ne/vylúčení

sudcu/ov vecne a miestne príslušného súdu musí byť odôvodnené tak, aby poskytovalo

odpoveď na tie podstatné otázky, ktoré majú vplyv na naplnenie hypotézy uvedenej v § 14

ods. 1 .

13. Ústavný súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia nedáva

odpoveď na podstatu vznesenej námietky zaujatosti, ktorou sa sťažovateľka snažila

preukázať pochybnosti o nezaujatosti zákonnej sudkyne. Napadnuté uznesenie je arbitrárne,

čím krajský súd poprel účel význam inštitútu vylúčenia sudcov podľa až .

V napadnutom uznesení absentuje odpoveď na relevantné otázky, ktoré tvorili podstatu

námietky zaujatosti. To má za následok porušenie základného práva sťažovateľky na súdnu

ochranu podľa , ako aj jej práva na spravodlivý súdny proces zaručeného

čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

14. Sťažovateľka v sťažnosti tiež žiadala, aby ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie

krajského súdu sp. zn. z 19. júna 2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ústavný súd v súvislosti s týmto návrhom sťažovateľky dospel k záveru, že na dosiahnutie

nápravy vo veci je nevyhnutné, aby využil svoju právomoc podľa ,

a preto vyhovel návrhu sťažovateľky a zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu

a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie (bod 2 výroku tohto nálezu). Krajský súd

bude v ďalšom konaní vo veci podľa a viazaný

právnymi názormi ústavného súdu vyjadrenými v tomto náleze, a bude sa teda musieť

kvalifikovane vysporiadať s podstatou sťažovateľkinej námietky zaujatosti z 28. mája 2012.

15. Napokon ústavný súd rozhodol o náhrade trov konania sťažovateľky.

S poukazom na a vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)

ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v plnej požadovanej

výške, teda 323,50 € vrátane DPH (2 x 127,16 € za 2 úkony právnej služby; t. j. prevzatie

a príprava zastúpenia, spísanie ústavnej sťažnosti, spolu 254,32 € a 2 x paušálna náhrada

hotových výdavkov po 7,63 €, spolu 269,58 € + 20 % DPH). Priznanú náhradu trov

právneho zastúpenia v sume 323,50 € vrátane DPH (právna zástupkyňa sťažovateľky

predložila osvedčenie platiteľa DPH) je krajský súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky [( v spojení s ); bod 3

výroku tohto nálezu].

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. marca 2013