Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 195/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2013

predbežne prerokoval sťažnosť M. B., toho času vo výkone trestu odňatia slobody, vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa a a 3

Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 a čl. 6 ods. 1, 2 a 3 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp. zn. zo 17. apríla 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. B. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. januára

2013 doručená sťažnosť M. B. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa a a 3 (ďalej

len „ústava“), ako aj práv podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 a čl. 6 ods. 1, 2 a 3 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu

v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 17. apríla 2012 (ďalej

aj „napadnuté rozhodnutie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol trestným rozkazom

Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 30. decembra 2011

uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) a ods. 3 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

za spáchanie ktorého mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní deväť mesiacov

so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Okresný súd po podaní odporu sťažovateľom opätovne rozhodol v merite jeho trestnej veci,

a to rozsudkom č. k. -88 z 1. februára 2012 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie

okresného súdu“), ktorým ho opätovne uznal vinným z už uvedeného trestného činu

s uložením toho istého trestu. Okresný súd vyhlásil predmetné rozhodnutie na hlavnom

pojednávaní za účasti tak sťažovateľa, ako aj jeho právneho zástupcu. Sťažovateľ sa proti

tomuto ostatnému rozhodnutiu okresného súdu bránil, a to podaním opravného riadneho

prostriedku podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorý označil ako „Odpor proti

rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. “. Krajský súd na odvolanie sťažovateľa

rozhodol uznesením sp. zn. zo 17. apríla 2012, ktorým podané odvolanie

zamietol z dôvodu oneskorenosti jeho podania. V ďalšom sťažovateľ podal na Najvyššom

súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) písomné podanie označené ním ako

„Dovolanie... proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 1. 12. 2012 pod sp. zn.

-88“, na ktoré najvyšší súd reagoval listom sp. zn. Nt 447/2012 z 18. decembra

2012, ktorým mu oznámil, že jeho podnet nie je možné akceptovať z formálnych dôvodov

ako podanie mimoriadneho opravného prostriedku podľa

a po poučení vzťahujúcom sa na formálne a materiálne podmienky dovolacieho konania

vrátane jeho podania kvalifikovaným spôsobom odložil jeho podanie ad acta. V ostatnom

podal sťažovateľ sťažnosť ústavnému súdu.

3. V sťažnosti podanej ústavnému súdu sťažovateľ namietal nesprávnosť

a nezákonnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu z dôvodu, podľa jeho názoru

včasnosti podaného odvolania ako riadneho opravného prostriedku podľa § 306 ods. 1

, ktoré podal proti napadnutému rozhodnutiu okresného súdu a uviedol:

„... uvedené rozhodnutie namietam ako nesúladné so zákonom nakoľko ja som odvolanie

podal včas v zákonnej lehote čo som aj deklaroval potvrdením o zaslaní korešpondencie zo

dňa 8. 10. 2012, ktoré potvrdzuje, že predmetné namietané odvolanie som podal dňa 16. 2.

2012. Teda v zákonom stanovenej lehote.“ V ďalšej svojej argumentácii uviedol: „Zákon

hovorí, že dňom podania korešpondencie odsúdeným je deň jeho podania v ÚVTOS nakoľko

nemáme možnosť priameho podania korešpondencie cez Poštový úrad.“ V závere svojej

argumentácie sťažovateľ uviedol, že o nápravu daného stavu sa snažil aj podaním dovolania

na najvyššom súde: „Tiež chcem poukázať že som o navrátenie lehoty na podanie odvolania

využil aj mimoriadny oprav. prostriedok a to dovolaním na Najvyšší súd zo dňa 16. 11.

2012 a však najvyšší súd svojím rozhodnutím resp. odpoveď na podanie sp. zn. Nt 447/2012

zo dňa 18. 12. 2012 mi oznamujú a dávajú na vedomie že moje podanie bolo založené ad

acta k sp. zn. Nt 447/2012.“

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

«1. Krajský súd... porušil moje základné práva ako sťažovateľa podľa čl. 50 ods. 2, 3

SR, podľa ,3 „Dohovoru“ ako aj základ. práva podľa ,3,4

„Dohovoru“, SR a „Dohovoru“.

2. Rozhodnutie Kraj. súdu... zo dňa 17. 4. 2012, uznesenie sp. zn. sa

zrušuje.

3. Svojím rozhodnutím vracia celí prípad na znovu prerokovanie a rozhodnutie pre

navrátenie lehoty na podanie odvolania.»

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak [§ 25 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „)]. Návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

6. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

7. V je zakotvený princíp subsidiarity, ktorý znamená,

že ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať

sťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred

všeobecným súdom. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda

automaticky nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,

že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ

môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,

prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym

orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie (napr. m. m. , , , ,

, ).

8. Ústavný súd predstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje

až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu podľa zásad uvedených v

(, ). Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp

minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých

rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané ().

9. V danom prípade podľa názoru ústavného súdu sťažovateľ nevyčerpal všetky

prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd v systéme

všeobecných súdov účinne poskytuje, keďže proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu

môže podať dovolanie podľa v nadväznosti

na . V sťažovateľom podanej sťažnosti tvrdené

skutočnosti smerujúce k nesprávnemu postupu krajského súdu v tom smere, že ako podané

oneskorene zamietol ním podané odvolanie, bez prihliadnutia na § 63 ods. 6 Trestného

poriadku, možno subsumovať pod dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku. Navyše, podľa sťažovateľ disponuje týmto

mimoriadnym opravným prostriedkom ako účinným prostriedkom nápravy v lehote troch

rokov od doručenia ním napádaného uznesenia krajského súdu sp. zn.

zo 17. apríla 2012. K vyčerpávajúcemu poučeniu najvyššieho súdu adresovanému

sťažovateľovi v písomnosti vedenej pod sp. zn. Nt 447/2012 z 18. decembra 2012 ústavný

súd už len poukazuje napr. na svoj už judikovaný názor vyjadrený vo svojom náleze

č. k. -52 z 15. decembra 2009, ktorý vychádza zo štrasburskej judikatúry

a v ktorom tvrdí, že „Ak obvinený musí mať obhajcu alebo ak účinné uplatnenie opravného

prostriedku si vyžaduje pomoc obhajcu a obvinený nemá prostriedky na jeho zaplatenie,

musí mu byť poskytnutá bezplatná pomoc (napr. rozsudok Airey v. Írsko z 9. októbra 1979,

A, č. 32).“.

10. daná právomoc neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať rozhodovaciu

činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je táto založená zákonom alebo na základe

zákona, t. j. v danom prípade na základe uplatnenia postupu podľa § 371 ods. 1

písm. c) . Ústavný súd môže založiť svoju právomoc na konanie až

vtedy, ak v danom prípade fyzická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej

ochrany svojich práv. ani nepripúšťajú, aby si sťažovateľ

ako účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv

a slobôd, naopak, jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých

sťažovateľovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy. Aj podľa stabilnej judikatúry

ústavný súd nie je oprávnený poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa

sťažovateľ mohol domôcť ochrany v konaní pred všeobecným súdom vlastnými,

dovolenými a v okolnostiach veci ustanovenými procesnými úkonmi

(, ).

11. Ako to z vyplýva, právomoc ústavného súdu poskytovať

ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, ak o ochrane

týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Keďže proti napadnutému

rozhodnutiu krajského súdu je možné zo sťažovateľom tvrdených skutočností podať

dovolanie [ ], právomoc poskytnúť ochranu

označeným základným právam sťažovateľa má najvyšší súd ako súd dovolací, čím bola

zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu. Z uvedených dôvodov bola preto sťažnosť

podľa na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

účastníkov konania uznesením ako neprípustná odmietnutá.

12. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. marca 2013