Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 197/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Bc. M. T., B., toho času vo výkone trestu, zastúpeného

Advokátskou kanceláriou JUDr. E. S., s. r. o., konajúcou advokátkou JUDr. E. S., B., ktorou

namietal porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 29. mája 2012, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Bc. M. T. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 13. augusta

2012 doručená sťažnosť Bc. M. T. (ďalej len ,,sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojich základných práv podľa a

(ďalej len ,,ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) sp. zn. z 29. mája 2012

(ďalej len ,,uznesenie najvyššieho súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplynulo, že sťažovateľ bol

rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len ,,prvostupňový súd“) z 1. októbra 2007

sp. zn. uznaný za vinného z trestného činu vraždy spáchaného formou

spolupáchateľstva podľa a účinného

do 31. decembra 2005 na tam uvedenom skutkovom základe. Za to bol odsúdený podľa

a účinného do 31. decembra 2005 na súhrnný

trest odňatia slobody v trvaní 13 rokov, na výkon ktorého bol zaradený

do II. nápravnovýchovnej skupiny. Najvyšší súd ako odvolací súd rozsudkom z 11. mája

2010 sp. zn. rozsudok prvostupňového súdu v odsudzujúcej časti v celom

rozsahu zrušil a sám uznal sťažovateľa za vinného z trestného činu vraždy spáchaného

formou spolupáchateľstva podľa a účinného

do 31. decembra 2005 na čiastočne zmenenom skutkovom základe. Za to bol odsúdený

podľa účinného do 31. decembra 2005 na trest odňatia

slobody v trvaní 12 rokov, na výkon ktorého bol zaradený do II. nápravnovýchovnej

skupiny.

3. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal sťažovateľ na najvyššom súde

dovolanie, ktorý uznesením napadnutým touto sťažnosťou dovolanie odmietol, keďže

dospel k záveru, že dôvody dovolania nie sú splnené.

4. Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa

(správne má byť podľa , pozn.), práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj

prospech za rovnakých podmienok ako svedkov proti sebe podľa čl. 6 ods. 3 písm. d)

dohovoru uznesením najvyššieho súdu. Podľa sťažovateľa:

,,Vinu sťažovateľa súd ustálil výlučne na nepriamych dôkazoch, vo vykonaní ktorých

sťažovateľ vidí nedodržanie zákonného postupu pri vykonávaní dôkazov a tým porušenie

jeho práva na spravodlivé súdne konanie, práva na rovnosť účastníkov v súdnom konaní

a minimálnych práv obvineného.

Sťažovateľ poukazuje najmä na rozporuplnú výpoveď maloletého utajovaného

svedka... vykonanú ešte v prípravnom konaní, ktorý sťažovateľa pri rekognícii

ani neopoznal. Sťažovateľ tvrdí, že výpoveď maloletého utajovaného svedka nebola ako

dôkaz na hlavnom pojednávaní vykonaná zákonným spôsobom. Na hlavnom pojednávaní

pred krajským súdom bolo uznesením rozhodnuté podľa s poukazom na

ods. 1, 2 platného a účinného do 31. 12. 2005 o čítaní zápisnice o výsluchu

utajovaného svedka z prípravného konania na čl. 1065 až 1070, hoci na takýto postup

neboli splnené zákonné podmienky podľa s poukazom na ,

platného a účinného do 31. 12. 2005.

Dôkaz vykonaný takýmto spôsobom, čítaním zápisnice o jeho výsluchu z prípravného

konania, nebol vykonaný zákonne a nemožno naň prihliadnuť.

Mal. utajovaný svedok sa narodil... a teda v čase skutku mal 11 rokov. V čase

konania hlavného pojednávania vykonaného pred krajským súdom dňa 11. 11. 2003. kedy

bolo rozhodnuté o čítaní jeho výpovede z prípravného konania mal tento maloletý svedok

14 rokov.

O vierohodnosti, reálnosti a vôbec o samotnej existencii tohto svedka existovali

už od začiatku prípravného konania závažné pochybnosti, ktoré neboli odstránené ani

v konaní pred súdom. Aj z tohto dôvodu bol jeho osobný výsluch na hlavnom pojednávaní

potrebný, a to o to viac, že o vine a nevine sa rozhodovalo výlučne na základe nepriamych

dôkazov. Súd mal preto preveriť všetky nepriame dôkazy, čo však neurobil...

Na hlavnom pojednávaní dňa 26. 2. 2007 navrhoval obhajca... predvolanie

a vypočutie maloletého svedka z dôvodu naplnenia zásady bezprostrednosti a ústnosti

hlavného pojednávania, resp. žiadal k jeho osobe správy o povesti a odpis z RT, ktoré by

súdu objasnili jeho súčasný profil. Na hlavnom pojednávaní dňa 27. 9. 2007 žiadal vypočuť

tohto svedka aj obhajca... a opätovne bol tento návrh zamietnutý.

Tento návrh na dokazovanie bol zamietnutý napriek tomu, že svedok by v čase jeho

vypočutia už bol dospelý, vo veku 18 rokov. Opäť nebol daný žiadny zákonný dôvod ho

ako svedka nevypočuť...

V prípade stretu dvoch práv, v tomto prípade práva obvineného podľa čl. 6 ods. 1

a čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru a práva dieťaťa na zvláštnu ochranu podľa čl. 32 ods. 1

Listiny základných práv a slobôd, je potrebné uplatňovať právo obvineného na spravodlivý

proces pri rešpektovaní práv dieťaťa, ktoré sú premietnuté do ustanovenia

účinného do 1. januára 2006.

V danom prípade sa tak nestalo, jednak preto že neboli splnené podmienky

predpokladané zákonom v ustanovení účinného do 1. januára 2006, ako aj

preto, že stret týchto dvoch práv neskôr pominul a súd mal možnosť realizovať právo

obvineného na spravodlivý proces tým, že by mu dal možnosť svedka osobne vypočuť a

klásť mu otázky.

Na základe vyššie uvedeného, s uvedením konkrétnych skutkových a právnych

skutočností, preto podal sťažovateľ dovolanie z dôvodu podľa

nakoľko mal za to, že rozhodnutie súdu, ktorým bol uznaný za vinného, je založené

na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom.

Dovolací súd sa však v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia týmito skutočnosťami

nezaoberal. Napriek tomu, že išlo o trestný čin vraždy, maloletý svedok nebol priamym

svedkom fyzickej likvidácie, videl len tri osoby fajčiť na priedomí. Rovnako ako jediný

priamy svedok, ktorý spájal sťažovateľa s miestom činu, mohol svojim osobným výsluchom

prispieť k výraznejším spôsobom k objasneniu veci, a to najmä na skutočnosť, že vzhľadom

na dĺžku konania pred súdom dovŕšil nie len 15 rokov svojho veku. ale stal sa aj plnoletým.

Dovolací súd odôvodnil svoje rozhodnutie iba odkazom na príslušnú úpravu trestného

poriadku, bez toho aby sa zaoberal skutočnosťami tvrdeným sťažovateľom.“

5. V petite sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol, že najvyšší súd

napadnutým uznesením porušil jeho označené práva, zrušil uznesenie najvyššieho súdu

a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Žiadal priznať aj primerané finančné zadosťučinenie

v sume 10 000 € a náhradu trov konania.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa všetci účastníci sú si v konaní pred súdom rovní.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má tieto

minimálne práva... vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť

predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok ako svedkov

proti sebe.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa na neverejnom zasadnutí

senátu, a keďže pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že táto je zjavne

neopodstatnená, rozhodol o jej odmietnutí.

9. Ústavný súd pripomína, že je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti

( ). Vo všeobecnosti platí, že ústavný súd je zdržanlivý, pokiaľ ide o zásahy

do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. V trestných veciach to zvýrazňujú čl. 50

ods. 1 v spojení s tým, že stanovujú všeobecné súdy ako jediné

oprávnené rozhodovať o vine a treste za trestné činy. Pokiaľ ide o medze zasahovania

ústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ústavný súd vo svojej

judikatúre konštantne zdôrazňuje, že mu neprislúcha hodnotiť správnosť skutkových

záverov či právneho posúdenia veci všeobecnými súdmi, pretože nie je prieskumným

súdom, nadriadeným súdom a ani ochrancom zákonnosti. Ústavný súd v tejto súvislosti

vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého

súdneho orgánu ochrany ústavnosti nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým

predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu

pri rozhodovaní o sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na súdnu ochranu

a práva na spravodlivé súdne konanie rozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonov (vrátane

a ) s alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach

a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne

odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných

ľudských práv (napr. , , , ). Z týchto hľadísk

potom ústavný súd posudzoval rozhodnutie najvyššieho súdu, ktorým bolo odmietnuté

sťažovateľovo dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu.

10. Sťažovateľ v dovolaní uplatnil dovolacie dôvody uvedené v ustanovení § 371

ods. l písm. c) a g) spočívajúce v tom, že bolo zásadným spôsobom

porušené jeho právo na obhajobu a že napadnuté rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré

neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Najvyšší súd na vlastné odôvodnenie

uznesenia v podstatnom uviedol:

,,Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti,

ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto možnosti

podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, musia byt' nutne obmedzené, aby sa

širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna

opravná inštancia. Dôvody dovolania sú - v porovnaní s dôvodmi zakotvenými pre zrušenie

rozsudku v odvolacom konaní - podstatne užšie.

Z obsahu dovolania obvineného Bc. M. T. vyplýva, že ako osobitný dovolací dôvod,

uplatňuje skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané

zákonným spôsobom, a to čo sa týka výsluchu maloletého utajovaného svedka... pretože

na čítanie výpovede tohto svedka neboli splnené zákonné podmienky podľa

s poukazom na , účinného do 1. januára 2006.

Podľa účinného do 1. januára 2006 ak je ako svedok

vyslúchaná osoba mladšia ako pätnásť rokov o okolnostiach, ktorých oživovanie v pamäti

by so zreteľom na vek mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a mravný vývoj, treba

výsluch vykonávať obzvlášť ohľaduplne a po obsahovej stránke tak, aby výsluch v ďalšom

konaní spravidla sa už nemusel opakovať; k výsluchu sa priberie pedagóg alebo iná osoba

majúca skúsenosti s výchovou mládeže, ktorá by so zreteľom na predmet výsluchu a stupeň

duševného vývoja vyslúchanej osoby prispela k správnemu vedeniu výsluchu. Ak to môže

prispieť k správnemu vykonaniu výsluchu, môžu byť pribraní i rodičia. Podľa ods. 2

citovaného ustanovenia v ďalšom konaní má byť taká osoba vyslúchnutá znova len

v nevyhnutných prípadoch. V konaní pred súdom možno na podklade rozhodnutia súdu

vykonať dôkaz prečítaním zápisnice i bez podmienok uvedených v § 211. Osoba, ktorá bola

k výsluchu pribraná, sa podľa potreby vyslúchne na správnosť a úplnosť zápisnice,

na spôsob, ktorým bol výsluch vykonaný, ako aj na spôsob, ktorým vyslúchaná osoba

vypovedala.

V citovanom ustanovení sú stanovené zásady výsluchu osoby mladšej ako pätnásť

rokov, pričom za uvedených podmienok musí byť výsluch vykonaný tak, aby ho nebolo nutné

v ďalšom konaní opakovať. Skutočnosť, že v konaní pred súdom na podklade rozhodnutia

súdu je možné dôkaz vykonať prečítaním zápisnice i bez podmienok uvedených v § 211

účinného do 1. januára 2006, je výnimkou upravenou zo zásad ústnosti

a bezprostrednosti (, ). Iba ak ide o nevyhnutný prípad je možné

v ďalšom konaní, opakovať takýto výsluch.

Za nevyhnutný prípad výsluchu maloletého svedka predpokladaný v ustanovení § 102

účinného do 1. januára 2006, nemožno považovať, ak jeho výpoveď, ktorú urobil

predpísaným spôsobom v prípravnom konaní, je takej kvality, že nemožno dôvodne

očakávať, že jeho osobný výsluch na hlavnom pojednávaní by mohol významnejším

spôsobom prispieť k objasneniu veci (bližšie pozri Rt ).

V prípade potreby možno na potvrdenie správností a úplnosti zápisnice vypočuť

osobu pribratú k výsluchu. Výsluch možno vykonať aj pomocou technických prostriedkov

na prenos zvuku a obrazu tak, aby bol čo najpresnejší a nemusel sa opakovať,

a to predovšetkým, ak ide o sexuálne delikty, najmä ak osoba mladšia ako 15 rokov bola

predmetom útoku, alebo keď sa jedná o iné násilné a brutálne delikty (vraždy, ublíženia

na zdraví a pod.).

V čase konania hlavného pojednávania 11. novembra 2003, na ktorom bol dôkaz

vykonaný na podklade rozhodnutia súdu prečítaním zápisnice i bez podmienok uvedených

v účinného do 1. januára 2006 (teda bez súhlasu obvinených a prokurátora),

mal maloletý utajovaný svedok... štrnásť rokov (v čase spáchania skutku 11 rokov, takže sa

na jeho výsluch pred súdom vzťahovalo ustanovenie účinného

do 1. januára 2006. Takýto dôkaz bol vykonaný zákonným spôsobom. Dovolací dôvod

podľa účinného do 31. augusta 2011 vzhľadom na uvedené

skutočnosti naplnený nebol.

Porušenie práva na obhajobu je závažnou, resp. podstatnou chybou konania.

Dovolací dôvod podľa účinného do 31. augusta 2011 je však

koncipovaný oveľa užšie, nie je ním akékoľvek (resp. každé) porušenie práva na obhajobu,

ale len porušenie tohto práva zásadným spôsobom.

Pri posudzovaní, či v tom - ktorom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo

obvinených na obhajobu, sú dôležité konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné

vyhodnotiť individuálne, ako aj vo vzájomných súvislostiach. Podstatou práva na obhajobu

je zabezpečiť obhajovanie práv obvinených tak, aby v konaní boli okrem iného objasnené

aj všetky skutočnosti svedčiace v ich prospech a aby sa na ne v konaní a pri rozhodovaní

prihliadalo.

Vychádzajúc z uvedeného, právo na obhajobu zahŕňa viacero komponentov

a dovolací dôvod v tomto zmysle bude spravidla naplnený pri nerešpektovaní ustanovení

o povinnej obhajobe, pri vykonávaní procesných úkonov smerujúcich

k rozhodnutiu vo veci bez prítomnosti obhajcu a pod., čo sa v posudzovanom prípade

nezistilo.

Neobstojí v naznačených súvislostiach dovolacia námietka obvineného Bc. M. T.,

že zásadným spôsobom bolo porušené jeho právo na obhajobu tým, že konajúci súd

po vrátení veci odvolacím súdom pochybil, keď nevypočul svedka... na hlavnom

pojednávaní konanom 26. februára 2007 a 27. septembra 2007 a návrhy advokátov...

na opätovné predvolanie a vypočutie tohto svedka (v tom čase dovŕšil vek osemnásť rokov),

zamietol. Predovšetkým treba uviesť, že tento svedok bol ku všetkým rozhodujúcim

skutočnostiam vypočutý už v prípravnom konaní a v konaní pred súdom na hlavnom

pojednávaní 11. novembra 2003, bola zápisnica o jeho výpovedi prečítaná v súlade s vtedy

platným a účinným Trestným poriadnom.

Rovnako neprípustným v dovolacom konaní je namietame porušenia práva

na obhajobu zásadným spôsobom tým, že súdy nezabezpečili do spisu aj dôkazy svedčiace

v prospech obvineného. Povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdu je zaoberať

sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu

buď vyhovieť alebo ho odmietnuť, resp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú.

Nemožno však úspešne podať dovolanie z dôvodu podľa

na podklade toho, že sa návrhu na vykonanie dôkazu nevyhovelo. Právo na obhajobu

obvineného nemôže byť porušené tým, že súd, vychádzajúc zo zásady voľného hodnotenia

dôkazov, hodnotí dôkazy ináč než je predstava obvineného alebo inej strany v konaní.

Vzhľadom k namietanému utajeniu maloletého svedka v konaní a porušeniu princípu

kontradiktórnosti (námietka obvineného, že svedkovi nemal umožnené klásť otázky) je nutné

uviesť, že ak v trestnom konaní vypovedá svedok, ktorého totožnosť je utajená a táto

výpoveď je dôkazom získaným zákonným spôsobom, ako tomu bolo aj v posudzovanom

prípade, nezakladá táto skutočnosť sama o sebe dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1

písm. c) účinného do 31. augusta 2011. Tvrdenie o porušení práva na obhajobu

obvineného Bc. M. T. tým, že nemal možnosť klásť svedkovi otázky, sa nezakladá na pravde,

o čom svedčí zápisnica o výsluchu maloletého svedka... pretože pri výsluchu tohto svedka

boli prítomní aj obhajcovia obvinených, ktorí boli riadne vyrozumení o konaní uvedeného

výsluchu, pričom mali možnosť klásť uvedenému utajovanému svedkovi otázky

prostredníctvom technického zariadenia na prenos zvuku.

Dovolací dôvod podľa účinného do 31. augusta 2011

preto naplnený nebol.

Z vyššie uvedeného rozboru vyplýva, že dovolanie obsahuje argumenty a subjektívne

názory stojace mimo uplatnených dovolacích dôvodov, lebo dovolací súd po preskúmaní

veci žiaden z týchto dovolacích dôvodov nezistil, pričom skutkovými závermi oboch súdov

je viazaný [arg. ].“

11. Vychádzajúc z uvedených mantinelov posudzovania rozhodnutí všeobecných

súdov vrátane najvyššieho súdu ústavný súd uzatvára, že v uvedenej časti odôvodnenia

uznesenia najvyšší súd zrozumiteľným a dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré

dovolanie sťažovateľa odmietol. Podľa ústavného súdu postup najvyššieho súdu

pri odôvodňovaní svojho právneho záveru vo veci sťažovateľa nemožno považovať

za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny, teda najvyšší súd v danom prípade neporušil

označené práva sťažovateľa. Najvyšší súd dal sťažovateľovi v napadnutom uznesení

podrobnú odpoveď na to, prečo neboli naplnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1

písm. c) a g) . Odôvodnenie uznesenia najvyššieho súdu nevykazuje

všeobecný charakter, naopak, najvyšší súd primeraným spôsobom reaguje na konkrétne

dovolacie námietky sťažovateľa. Konštatuje, že dovolací súd v zásade nie je skutkovým

súdom a v závere uvádza, že vzhľadom na absenciu dôvodov dovolania podľa § 371

dovolanie odmietol podľa .

12. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom najvyššieho súdu nestotožňuje,

nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto

názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor najvyššieho súdu

svojím vlastným (m. m. ). Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou

zákonov všeobecných súdov, v zmysle citovanej judikatúry by mohol nahradiť napadnutý

právny názor najvyššieho súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne

neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa

názoru ústavného súdu predmetný právny výklad najvyšším súdom takéto nedostatky

nevykazuje, a preto bolo potrebné sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú podľa

.

13. Nad rámec potreby, avšak reagujúc na sťažnostné námietky sťažovateľa, ústavný

súd uvádza, že najvyšší súd ako dovolací v predmetnej trestnej veci posudzoval výlučne

naplnenie dôvodov dovolania tak, ako ich formuloval sťažovateľ v dovolaní, kde namietal

nezákonné vykonanie dôkazu čítaním zápisnice o výsluchu maloletého svedka a porušenie

práva na obhajobu zásadným spôsobom. Ostatné otázky majúce vplyv na výrok o vine

a treste sťažovateľa, ktoré boli posudzované prvostupňovým súdom a odvolacím súdom,

neboli a vzhľadom na obmedzené prieskumné možnosti dovolacieho súdu ani nemohli byť

skúmané v dovolacom konaní. Keďže sťažnosť sťažovateľa smeruje výlučne proti

uzneseniu najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu a ústavný súd je sťažnosťou viazaný

( ), nebolo možné zaoberať sa ústavnou konformitou

rozsudku odvolacieho súdu, ktorý rozhodol o vine a treste sťažovateľa. Rovnako tak

ústavnému súdu neprislúchalo posudzovať správnosť a úplnosť skutku a zhodne s najvyšším

súdom ako dovolacím súdom vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil

prvostupňový súd a modifikoval odvolací súd.

14. Pokiaľ teda ide dôvody sťažnosti, ústavný súd konštatuje, že odôvodnenie

uznesenia dovolacieho súdu v časti interpretácie ustanovení o výsluchu maloletého svedka

v konaní pred súdom čítaním zápisnice o jeho výsluchu je ústavne konformné a nevykazuje

žiaden odklon od ustálenej súdnej praxe. Sťažovateľom, ako aj najvyšším súdom citované

ustanovenia síce umožňovali v nevyhnutných prípadoch vypočuť

maloletého svedka aj opätovne v konaní pred súdom, zásadne však vychádzajú z toho, že

zápisnica o výsluchu maloletého svedka sa prečíta aj bez súhlasu prokurátora a obvineného.

Pokiaľ teda všeobecný súd dospeje k záveru, že výnimočne prípustný výsluch maloletého

svedka nie je nevyhnutný (či už z dôvodu kvality jeho výpovede v prípravnom konaní,

alebo z dôvodu ustálenej dôkaznej situácie, hoci aj na základe nepriamych dôkazov),

nesúhlas obhajoby s takýmto postupom neznamená, že výsluch svedka nebol vykonaný

zákonným spôsobom.

15. Rovnako, pokiaľ ide o nevykonanie tohto dôkazu v konaní pred súdom v rámci

namietaného porušenia práva na obhajobu, ústavný súd nezistil ústavnoprávnu relevanciu

tejto námietky. Z pripojeného uznesenia najvyššieho súdu vyplýva skutkový základ

na vyslovenie viny sťažovateľovi z trestného činu vraždy, ktorý je založený na postupných

časových súvislostiach: (i) objednávka vraždy manželkou nebohého, (ii) najatie ďalších

osôb (vrátane sťažovateľa) na jej vykonanie, (iii) samotná vražda štyrmi výstrelmi pištoľou

a (iv) následné vyplatenie sľúbenej peňažnej sumy. Ustálenie tohto skutkového stavu

celkom zjavne a zreteľne nebolo prvostupňovým súdom a následne modifikovane

odvolacím súdom realizované iba na základe výsluchu maloletého svedka, čo ani sťažovateľ

v sťažnosti netvrdí. Ak potom za ustáleného skutkového stavu (resp. nespornej dôkaznej

situácie) všeobecný súd nevykonal obhajobou navrhovaný dôkaz ňou požadovaným

spôsobom (výsluch svedka na hlavnom pojednávaní), a tento dôkaz vykonal iným, avšak

zákonným a prípustným spôsobom (čítanie zápisnice o výsluchu z prípravného konania),

nemožno v rozumnej rovine uvažovať o porušení práva na obhajobu zásadným spôsobom.

Uvedený záver je v okolnostiach prípadu podporený aj tým, že obhajcovia obvinených boli

podľa záverov najvyššieho súdu prítomní pri výsluchu maloletého svedka v prípravnom

konaní a prostredníctvom technických zariadení na prenos zvuku mu mali možnosť klásť

aj otázky. Takýto postup nemožno považovať za nesúladný s požiadavkou minimálnych

záruk, ktoré obvinenému zaručuje čl. 6 ods. 3 dohovoru.

16. Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavnému súdu neostalo iné, ako

odmietnuť sťažnosť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti. V napadnutom uznesení

najvyššieho súdu o odmietnutí dovolania sťažovateľa totiž nezistil možnosť porušenia jeho

označených práv, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie.

17. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní ústavný

súd nemohol rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa, ktoré sú viazané na to,

že sťažnosti by bolo vyhovené (zrušenie uznesenia najvyššieho súdu a vrátenie veci

na ďalšie konanie, primerané finančné zadosťučinenie, náhrada trov konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. marca 2013