Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
eaa/384808.4e3700.pdf
PDF · 281.21 KB
No categories available
1TdoV/3/2012
Najvyšší súd 1 Tdo V 3/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Haralda Stiffela a sudcov JUDr. Milana Lipovského, JUDr. Pavla Tomana,
JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí konanom dňa
29. mája 2012 v Bratislave, v trestnej veci obvinenej I. B. a spol. vedenej na Krajskom súde
v Nitre pod sp. zn. 1 T 12/2002, prejednal dovolanie, ktoré podal obvinený Bc. M. T.,
zastúpený JUDr. E. S., advokátkou v B. B., proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 11. mája 2010, sp. zn. 2 To 2/2008, a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c) Tr. por. sa dovolanie obvineného Bc. M. T. o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) z 1. októbra 2007, sp.
zn. 1 T 12/2002, bol obvinený Bc. M. T. uznaný za vinného z trestného činu vraždy
spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1 Trestného zákona
č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z. z. (ďalej len „Tr. zák.“) na tom skutkovom
základe, že
v presne nezistenej dobe od augusta 2000 do 16. septembra 2000 obžalovaná I. B.
poskytla informácie o pohybe a správaní svojho manžela, nebohého M. B. obžalovanému N.
Č., aby za sľúbenú finančnú odmenu zariadil usmrtenie nebohého M. B., čo aj v skutočnosti
uskutočnil tak, že najal obžalovaného Bc. M. T. a obžalovaného M. Č., a ďalšiu doposiaľ
nezistenú osobu, ktorí po vzájomnej dohode dňa 16. septembra 2000 v dobe o 22.05 hod.
v N., vo vestibule obytného domu na ulici Ľ. O. č. X., usmrtili M. B. štyrmi výstrelmi do
lakťa pravej ruky, pleca ľavej ruky, brucha a hlavy v oblasti lícnej kosti, samonabíjacou
pištoľou značky CZ vzor 82 kal. 9 mm Makarov a následne v novembri a decembri v roku
2000, obžalovaná I. B. vyplatila obžalovanému N. Č. 350 000 Sk a 10 000 USD.
Za tento trestný čin uložil krajský súd obvinenému Bc. M. T. podľa § 219 ods. 1 Tr.
zák. s použitím § 35 ods. 2 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť)
rokov, na výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradený do II. (druhej)
nápravnovýchovnej skupiny. Zároveň zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu
Bratislava II. z 28. novembra 2005, sp. zn. 5 T 151/2005, doručený 12. decembra 2005, ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením stratili podklad.
Zároveň citovaným rozsudkom (výrok II.) obvineného Bc. M. T. krajský súd oslobodil
podľa § 226 písm. a) Tr. por. účinného do 1. januára 2006 spod skutku obžaloby, ktorý bol
právne kvalifikovaný ako trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky,
psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. d)
Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že:
dňa 15. februára 2001 o 15.35 hod. v Nitre, pri odovzdávaní do objektu Ústavu
na výkon väzby Nitra, pri osobnej prehliadke, mu bola v jeho koženej bunde vo vrecku
nájdená jedna papierová skladačka s obsahom 70 mg homogénneho bieleho prášku
s prítomnosťou kokaínu, ktorý je v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. zaradený do II. skupiny
omamných látok, ktoré množstvo predstavuje sedem jednotlivých dávok kokaínu.
Rozsudok krajského súdu vo výroku I. nadobudol právoplatnosť 11. mája 2010, kedy
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, rozsudkom sp. zn. 2 To 2/2008, podľa
§ 258 ods. 1 písm. b), písm. d) Tr. por. účinného do 1. januára 2006, napadnutý rozsudok
zrušil v odsudzujúcej časti v celom rozsahu. Na základe § 259 ods. 3 Tr. por. účinného
do 1. januára 2006 obvineného Bc. M. T. uznal za vinného z trestného činu vraždy
spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1 Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že:
v presne nezistenom čase od augusta 2000 do 16. septembra 2000 obžalovaná I. B.
poskytla informácie o pohybe a správaní svojho manžela, nebohého M. B. obžalovanému
N. Č., aby za sľúbenú finančnú odmenu zariadil usmrtenie nebohého M. B., čo aj
v skutočnosti uskutočnil tak, že najal obžalovaného Bc. M. T. a ďalšie dve doposiaľ nezistené
osoby, ktorí po vzájomnej dohode dňa 16. septembra 2000 v dobe o 22.05 hod. v N., vo
vestibule obytného domu na ulici Ľ. O. č. X., usmrtili M. B. štyrmi výstrelmi do lakťa pravej
ruky, pleca ľavej ruky, brucha a hlavy v oblasti lícnej kosti, samonabíjacou pištoľou značky
CZ vzor 82 kal. 9 mm Makarov a následne v novembri a decembri v roku 2000, obžalovaná
I. B. vyplatila obžalovanému N. Č. 350 000 Sk a 10 000 USD.
Za tento trestný čin mu Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd uložil
podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov, na výkon
ktorého bol podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradený do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.
Rozsudok krajského súdu vo výroku II. u obvineného Bc. M. T. nadobudol
právoplatnosť 20. novembra 2007.
Krajský súd v Nitre predložil dňa 23. februára 2012 Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky dovolanie, ktoré podal obvinený Bc. M. T., prostredníctvom obhajkyne
12. septembra 2011 na Krajskom súde v Nitre proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 11. mája 2010, sp. zn. 2 To 2/2008. Domáhal sa ním, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky vyslovil porušenie zákona v jeho neprospech z dôvodu uvedeného v ustanovení
§ 371 ods. 1 písm. c), g) Tr. por. účinného do 31. augusta 2011.
Obvinený Bc. M. T. odôvodnil dovolanie podané prostredníctvom obhajcu
nasledovne :
K dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. uvádzam, že výpoveď
maloletého utajovaného svedka T. M. nebola ako dôkaz na hlavnom pojednávaní vykonaná
zákonným spôsobom. Na hlavnom pojednávaní pred Krajským súdom v Nitre 11. novembra
2003 bolo uznesením rozhodnuté podľa § 211 Tr. por. s poukazom na § 102 ods. 1, 2 Tr. por.
účinného do 1. januára 2006 o čítaní zápisnice o výsluchu utajovaného svedka T. M.
z prípravného konania na č. l. 1065 až 1070, hoci na takýto postup neboli splnené zákonné
podmienky.
Maloletý utajovaný svedok T. M. sa narodil X., a teda v čase skutku, t.j. 16. septembra
2000, mal 11 rokov. V čase konania hlavného pojednávania vykonaného pred Krajským
súdom v Nitre 11. novembra 2003, kedy bolo rozhodnuté o čítaní jeho výpovede z prípravného
konania, mal tento maloletý svedok 14 rokov. Mám za to, že na čítanie výpovede T. M. neboli
splnené zákonné podmienky podľa § 211 Tr. por. s poukazom na § 102 ods. 1, 2 Tr. por.
účinného do 1. januára 2006. Dôkaz získaný takýmto spôsobom nebol vykonaný zákonne
a nemožno naň prihliadnuť.
Navyše o vierohodnosti, reálnosti a vôbec o samotnej existencii tohto svedka existovali
už od začiatku prípravného konania závažné pochybnosti, ktoré neboli odstránené ani
v konaní pred súdom, a preto aj z tohto dôvodu mám za to, že jeho osobný výsluch na
hlavnom pojednávaní bol potrebný o to viac, že o vine a nevine sa rozhodovalo výlučne na
základe nepriamych dôkazov. Súd mal preto preveriť všetky nepriame dôkazy.
Mám za to, že ani jedno zo zákonných ustanovení § 211 ods. 1, § 102 ods. 1,2 Tr. por.
účinného do 1. januára 2006 nebolo správne aplikované na prejednávanú trestnú vec.
Výpoveď maloletého utajeného svedka T. M. bola totiž podľa obžaloby silným a hodnoverným
dôkazom pri posudzovaní otázky viny či neviny, a to aj napriek nízkemu veku svedka, avšak na
druhej strane z hľadiska dokazovania jeho osobný výsluch nebol považovaný za natoľko
dôležitý, aby ho bolo potrebné vykonať. Prokurátor, ani obvinení však s čítaním zápisnice
z prípravného konania nesúhlasili. Ich súhlas nie je ani zaznamenaný v zápisnici
z predmetného pojednávania (č.1.1968), pričom ak by s takýmto postupom boli súhlasili, bola
by táto skutočnosť zaprotokolovaná v spise. Neboli teda splnené zákonné podmienky na takýto
postup.
Pri inštitúte utajeného svedka, pri ktorom je pozícia obvineného sťažená, súd neurobil
žiadny úkon smerujúci k tomu, aby si aspoň overil vierohodnosť utajeného svedka a dokonca
ho ani nepovažoval za potrebné vypočuť. To aj napriek existencii závažných pochybností
o vierohodnosti tohto svedka, ktoré vznikli už v prípravnom konaní. Rovnako pokiaľ ide
o prípadné oživovanie spomienok v pamäti svedka a o ich vplyve na duševný a mravný vývoj
svedka, treba konštatovať, že určite nešlo o také spomienky, ktoré by odôvodnili použitie tohto
zákonného ustanovenia. Svedok predsa videl iba dvoch mužov sedieť na zábradlí, čo je úplne
bežnou životnou situáciou, či už sa stala vo večerných hodinách alebo cez deň. Nevidel nič
také, čo by ovplyvnilo jeho mravný, či duševný vývoj. Toto predsa nie je taký vnem, ktorý by
znemožnil prípadné ďalšie vypočutie svedka.
Na hlavnom pojednávaní 26. februára 2007 navrhoval JUDr. V. predvolanie
a vypočutie maloletého svedka T. M. z dôvodu naplnenia zásady bezprostrednosti a ústnosti
hlavného pojednávania, resp. žiadal k jeho osobe správy o povesti a odpis z RT, ktoré by súdu
objasnili jeho súčasný profil. Na hlavnom pojednávaní 27. septembra 2007 žiadal vypočuť
tohto svedka aj JUDr. K. a opätovne bol tento návrh zamietnutý. Tento návrh na dokazovanie
bol zamietnutý napriek tomu, že svedok by v čase jeho vypočutia už bol dospelý. Opäť nebol
daný žiadny zákonný dôvod ho ako svedka nevypočuť. Okrem tohto dôkazu neboli vykonané aj
iné obhajobou navrhované dôkazy, ktoré boli v prospech obvinených, v čom vidím rozpor s §
2 ods. 10 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 a dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c)
Tr. por. Nevykonaním tohto výsluchu ani v roku 2007 došlo k zásadnému porušeniu práva na
obhajobu obvinených, keďže iná možnosť vykonávania dôkazov aj v prospech, nie len
v neprospech obvinených, nebola. Nebolo mi umožnené klásť otázky svedkovi, ktorý svedčil v
môj neprospech, čo je porušením práva na obhajobu a práva na spravodlivý proces (čl. 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Súd však oprel svoje rozhodnutie aj
o takýto nepriamy dôkaz, ktorý nebol vykonaný zákonným spôsobom. V prípade, že by bol
tento dôkaz vykonaný zákonným spôsobom, t.j. maloletý utajený svedok by bol vypočutý
v konaní pred súdom, mohol súd dospieť k inému svojmu rozhodnutiu.
Z týchto dôvodov obvinený Bc. M. T. vo svojom dovolaní navrhol, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 386 Tr. por. po vyslovení porušenia zákona
z vyššie uvedených dôvodov zrušil napadnutý rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 11. mája 2010, sp. zn. 2 To 2/2008, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre
z 1. októbra 2007, sp. zn. 1 T 12/2002, a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. vec vrátil Krajskému
súdu v Nitre, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
V zmysle § 376 Tr. por. sa k obsahu uvedeného dovolania žiadna z procesných strán
v určenej lehote nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že
dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 a ods. 2 písm. h) Tr. por.), bolo podané oprávnenou
osobou (§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento
mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por. účinného do 31. augusta
2011), ale súčasne po preskúmaní veci zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť
na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371
Tr. por. účinného do 31. augusta 2011 (§ 382 písm. c) Tr. por.).
So zreteľom na novelu Trestného poriadku č. 226/2011 Z. z. a prechodné ustanovenie
§ 567j ods. 2 Tr. por., sa použije pre rozhodovanie o dovolaní obvineného Bc. M. T. Trestný
poriadok účinný od 1. septembra 2011. V zmysle prechodného ustanovenia § 567j ods. 6 a 7,
ustanovenie § 370 a § 371 sa použije v znení účinnom do 31. augusta 2011.
Na vysvetlenie záveru o odmietnutí dovolania treba predovšetkým uviesť, že obsah
konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera
existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne, t. j. vecne zodpovedať zákonnému
vymedzeniu dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané
dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania,
pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu,
ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. c) Tr. por.
Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti,
ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto možnosti
podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým
uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná
inštancia. Dôvody dovolania sú - v porovnaní s dôvodmi zakotvenými pre zrušenie rozsudku
v odvolacom konaní - podstatne užšie.
Z obsahu dovolania obvineného Bc. M. T. vyplýva, že ako osobitný dovolací dôvod,
uplatňuje skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané
zákonným spôsobom, a to čo sa týka výsluchu maloletého utajovaného svedka T. M., pretože
na čítanie výpovede tohto svedka neboli splnené zákonné podmienky podľa § 211 Tr. por.
s poukazom na § 102 ods. 1, 2 Tr. por. účinného do 1. januára 2006.
Podľa § 89 ods. 2 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 za dôkaz môže poslúžiť všetko,
čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo bolo získané zákonným spôsobom
z dôkazných prostriedkov. Za zákonný spôsob získania dôkazu z dôkazných prostriedkov
v zmysle uvedeného ustanovenia treba považovať jednak splnenie formálnych, t.j. procesných
podmienok vyžadovaných Trestným poriadkom alebo iným osobitným zákonom na
vykonanie konkrétneho dôkazu a jednak splnenie obsahových (materiálnych) podmienok, t.j.
aby úkon- použitý dôkazný prostriedok na vykonanie resp. získanie dôkazu- bol zameraný na
zistenie tých skutočností, na ktoré zameraný a použitý môže byť.
Podľa § 102 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 ak je ako svedok vyslúchaná
osoba mladšia ako pätnásť rokov o okolnostiach, ktorých oživovanie v pamäti by so zreteľom
na vek mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a mravný vývoj, treba výsluch vykonávať
obzvlášť ohľaduplne a po obsahovej stránke tak, aby výsluch v ďalšom konaní spravidla
sa už nemusel opakovať; k výsluchu sa priberie pedagóg alebo iná osoba majúca skúsenosti
s výchovou mládeže, ktorá by so zreteľom na predmet výsluchu a stupeň duševného vývoja
vyslúchanej osoby prispela k správnemu vedeniu výsluchu. Ak to môže prispieť k správnemu
vykonaniu výsluchu, môžu byť pribraní i rodičia. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia
v ďalšom konaní má byť taká osoba vyslúchnutá znova len v nevyhnutných prípadoch.
V konaní pred súdom možno na podklade rozhodnutia súdu vykonať dôkaz prečítaním
zápisnice i bez podmienok uvedených v § 211. Osoba, ktorá bola k výsluchu pribraná,
sa podľa potreby vyslúchne na správnosť a úplnosť zápisnice, na spôsob, ktorým bol výsluch
vykonaný, ako aj na spôsob, ktorým vyslúchaná osoba vypovedala.
V citovanom ustanovení sú stanovené zásady výsluchu osoby mladšej ako pätnásť
rokov, pričom za uvedených podmienok musí byť výsluch vykonaný tak, aby ho nebolo nutné
v ďalšom konaní opakovať. Skutočnosť, že v konaní pred súdom na podklade rozhodnutia
súdu je možné dôkaz vykonať prečítaním zápisnice i bez podmienok uvedených v § 211
Tr. por. účinného do 1. januára 2006, je výnimkou upravenou zo zásad ústnosti
a bezprostrednosti (§ 2 ods. 11, 12 Tr. por.). Iba ak ide o nevyhnutný prípad je možné
v ďalšom konaní, opakovať takýto výsluch.
Za nevyhnutný prípad výsluchu maloletého svedka predpokladaný v ustanovení
§ 102 Tr. por. účinného do 1. januára 2006, nemožno považovať, ak jeho výpoveď, ktorú
urobil predpísaným spôsobom v prípravnom konaní, je takej kvality, že nemožno dôvodne
očakávať, že jeho osobný výsluch na hlavnom pojednávaní by mohol významnejším
spôsobom prispieť k objasneniu veci (bližšie pozri Rt 6 To 34/1997).
V prípade potreby možno na potvrdenie správnosti a úplnosti zápisnice vypočuť osobu
pribratú k výsluchu. Výsluch možno vykonať aj pomocou technických prostriedkov na prenos
zvuku a obrazu tak, aby bol čo najpresnejší a nemusel sa opakovať, a to predovšetkým, ak ide
o sexuálne delikty, najmä ak osoba mladšia ako 15 rokov bola predmetom útoku, alebo keď sa
jedná o iné násilné a brutálne delikty (vraždy, ublíženia na zdraví a pod.).
V čase konania hlavného pojednávania 11. novembra 2003, na ktorom bol dôkaz
vykonaný na podklade rozhodnutia súdu prečítaním zápisnice i bez podmienok uvedených
v § 211 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 (teda bez súhlasu obvinených a prokurátora),
mal maloletý utajovaný svedok T. M., nar. X., štrnásť rokov (v čase spáchania skutku - t.j. 16
septembra 2000 - 11 rokov, takže sa na jeho výsluch pred súdom vzťahovalo ustanovenie §
102 ods. 2 Tr. por. účinného do 1. januára 2006. Takýto dôkaz bol vykonaný zákonným
spôsobom.
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. účinného do 31. augusta 2011
vzhľadom na uvedené skutočnosti naplnený nebol.
Porušenie práva na obhajobu je závažnou, resp. podstatnou chybou konania. Dovolací
dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. účinného do 31. augusta 2011 je však koncipovaný
oveľa užšie, nie je ním akékoľvek (resp. každé) porušenie práva na obhajobu, ale len
porušenie tohto práva „zásadným spôsobom“.
Pri posudzovaní, či v tom - ktorom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo
obvinených na obhajobu, sú dôležité konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné
vyhodnotiť individuálne, ako aj vo vzájomných súvislostiach. Podstatou práva na obhajobu je
zabezpečiť obhajovanie práv obvinených tak, aby v konaní boli okrem iného objasnené aj
všetky skutočnosti svedčiace v ich prospech a aby sa na ne v konaní a pri rozhodovaní
prihliadalo.
Vychádzajúc z uvedeného, právo na obhajobu zahŕňa viacero komponentov a dovolací
dôvod v tomto zmysle bude spravidla naplnený pri nerešpektovaní ustanovení Trestného
poriadku o povinnej obhajobe, pri vykonávaní procesných úkonov smerujúcich k rozhodnutiu
vo veci bez prítomnosti obhajcu a pod., čo sa v posudzovanom prípade nezistilo.
Neobstojí v naznačených súvislostiach dovolacia námietka obvineného Bc. M. T., že
zásadným spôsobom bolo porušené jeho právo na obhajobu tým, že konajúci súd po vrátení
veci odvolacím súdom pochybil, keď nevypočul svedka T. M.
na hlavnom pojednávaní konanom 26. februára 2007 a 27. septembra 2007 a návrhy
advokátov JUDr. P. V., JUDr. L. K. a vtedy obvineného M. Č. na opätovné predvolanie
a vypočutie tohto svedka (v tom čase T. M. dovŕšil vek osemnásť rokov), zamietol.
Predovšetkým treba uviesť, že tento svedok bol ku všetkým rozhodujúcim skutočnostiam
vypočutý už v prípravnom konaní a v konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní
11. novembra 2003, bola zápisnica o jeho výpovedi prečítaná v súlade s vtedy platným a
účinným Trestným poriadnom.
Rovnako neprípustným v dovolacom konaní je namietanie porušenia práva
na obhajobu zásadným spôsobom tým, že súdy nezabezpečili do spisu aj dôkazy svedčiace
v prospech obvineného. Povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdu je zaoberať
sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď
vyhovieť alebo ho odmietnuť, resp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú.
Nemožno však úspešne podať dovolanie z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.
na podklade toho, že sa návrhu na vykonanie dôkazu nevyhovelo. Právo na obhajobu
obvineného nemôže byť porušené tým, že súd, vychádzajúc zo zásady voľného hodnotenia
dôkazov, hodnotí dôkazy ináč než je predstava obvineného alebo inej strany v konaní.
Vzhľadom k namietanému utajeniu maloletého svedka v konaní a porušeniu princípu
kontradiktórnosti (námietka obvineného, že svedkovi nemal umožnené klásť otázky) je nutné
uviesť, že ak v trestnom konaní vypovedá svedok, ktorého totožnosť je utajená a táto
výpoveď je dôkazom získaným zákonným spôsobom, ako tomu bolo aj v posudzovanom
prípade, nezakladá táto skutočnosť sama o sebe dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1
písm. c) Tr. por. účinného do 31. augusta 2011. Tvrdenie o porušení práva na obhajobu
obvineného Bc. M. T. tým, že nemal možnosť klásť svedkovi otázky, sa nezakladá na pravde,
o čom svedčí zápisnica o výsluchu maloletého svedka T. M. (protokol o výsluchu osoby
mladšej ako 15 rokov - č.l. 1065-1071, zv. IV), pretože pri výsluchu tohto svedka boli
prítomní aj obhajcovia obvinených, ktorí boli riadne vyrozumení o konaní uvedeného
výsluchu, pričom mali aj možnosť klásť uvedenému utajovanému svedkovi otázky
prostredníctvom technického zariadenia na prenos zvuku. Namietané posudzovanie
dôvodnosti postupu na utajenie totožnosti svedka nepatrí do kompetencie obvinených, ale
predsedu senátu a v prípravnom konaní prokurátora v zmysle § 101 ods. 6 Tr. por. účinného
do 1. januára 2006.
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. účinného do 31. augusta 2011
preto naplnený nebol.
Z vyššie uvedeného rozboru vyplýva, že dovolanie obsahuje argumenty a subjektívne
názory stojace mimo uplatnených dovolacích dôvodov, lebo dovolací súd po preskúmaní veci
žiaden z týchto dovolacích dôvodov nezistil, pričom skutkovými závermi súdov oboch
stupňov je viazaný ( arg. § 371 ods. 1 písm. i Tr. por.).
So zreteľom na to, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa
§ 371 ods. 1 písm. c), písm. g) Tr. por. účinného do 31. augusta 2011, dovolací súd musel
dovolanie obvineného Bc. M. T. podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietnuť.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 29. mája 2012
JUDr. Harald S t i f f e l , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Kristína Cíchová