Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1TdoV/3/2012

Najvyšší súd 1 Tdo V 3/2012

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Haralda Stiffela a sudcov JUDr. Milana Lipovského, JUDr. Pavla Tomana,

JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí konanom dňa

29. mája 2012 v Bratislave, v trestnej veci obvinenej I. B. a spol. vedenej na Krajskom súde

v Nitre pod sp. zn. , prejednal dovolanie, ktoré podal obvinený Bc. M. T.,

zastúpený JUDr. E. S., advokátkou v B. B., proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 11. mája 2010, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa sa dovolanie obvineného Bc. M. T. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) z 1. októbra 2007, sp.

zn. , bol obvinený Bc. M. T. uznaný za vinného z trestného činu vraždy

spáchaného formou spolupáchateľstva podľa ,

č. v znení (ďalej len „Tr. zák.“) na tom skutkovom

základe, že

v presne nezistenej dobe od augusta 2000 do 16. septembra 2000 obžalovaná I. B.

poskytla informácie o pohybe a správaní svojho manžela, nebohého M. B. obžalovanému N.

Č., aby za sľúbenú finančnú odmenu zariadil usmrtenie nebohého M. B., čo aj v skutočnosti

uskutočnil tak, že najal obžalovaného Bc. M. T. a obžalovaného M. Č., a ďalšiu doposiaľ

nezistenú osobu, ktorí po vzájomnej dohode dňa 16. septembra 2000 v dobe o 22.05 hod.

v N., vo vestibule obytného domu na ulici Ľ. O. č. X., usmrtili M. B. štyrmi výstrelmi do

lakťa pravej ruky, pleca ľavej ruky, brucha a hlavy v oblasti lícnej kosti, samonabíjacou

2

pištoľou značky CZ vzor 82 kal. 9 mm Makarov a následne v novembri a decembri v roku

2000, obžalovaná I. B. vyplatila obžalovanému N. Č. 350 000 Sk a 10 000 USD.

Za tento trestný čin uložil krajský súd obvinenému Bc. M. T. podľa § 219 ods. 1 Tr.

zák. s použitím § 35 ods. 2 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť)

rokov, na výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradený do II. (druhej)

nápravnovýchovnej skupiny. Zároveň zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu

Bratislava II. z 28. novembra 2005, sp. zn. , doručený 12. decembra 2005, ako aj

všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej

došlo zrušením stratili podklad.

Zároveň citovaným rozsudkom (výrok II.) obvineného Bc. M. T. krajský súd oslobodil

podľa účinného do 1. januára 2006 spod skutku obžaloby, ktorý bol

právne kvalifikovaný ako trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky,

psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. d)

Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že:

dňa 15. februára 2001 o 15.35 hod. v Nitre, pri odovzdávaní do objektu Ústavu

na výkon väzby Nitra, pri osobnej prehliadke, mu bola v jeho koženej bunde vo vrecku

nájdená jedna papierová skladačka s obsahom 70 mg homogénneho bieleho prášku

s prítomnosťou kokaínu, ktorý je v zmysle zaradený do II. skupiny

omamných látok, ktoré množstvo predstavuje sedem jednotlivých dávok kokaínu.

Rozsudok krajského súdu vo výroku I. nadobudol právoplatnosť 11. mája 2010, kedy

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, rozsudkom sp. zn. , podľa

, účinného do 1. januára 2006, napadnutý rozsudok

zrušil v odsudzujúcej časti v celom rozsahu. Na základe účinného

do 1. januára 2006 obvineného Bc. M. T. uznal za vinného z trestného činu vraždy

spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1 Tr. zák. na tom

skutkovom základe, že:

v presne nezistenom čase od augusta 2000 do 16. septembra 2000 obžalovaná I. B.

poskytla informácie o pohybe a správaní svojho manžela, nebohého M. B. obžalovanému

N. Č., aby za sľúbenú finančnú odmenu zariadil usmrtenie nebohého M. B., čo aj

3

v skutočnosti uskutočnil tak, že najal obžalovaného Bc. M. T. a ďalšie dve doposiaľ nezistené

osoby, ktorí po vzájomnej dohode dňa 16. septembra 2000 v dobe o 22.05 hod. v N., vo

vestibule obytného domu na ulici Ľ. O. č. X., usmrtili M. B. štyrmi výstrelmi do lakťa pravej

ruky, pleca ľavej ruky, brucha a hlavy v oblasti lícnej kosti, samonabíjacou pištoľou značky

CZ vzor 82 kal. 9 mm Makarov a následne v novembri a decembri v roku 2000, obžalovaná

I. B. vyplatila obžalovanému N. Č. 350 000 Sk a 10 000 USD.

Za tento trestný čin mu Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd uložil

podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov, na výkon

ktorého bol podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradený do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

Rozsudok krajského súdu vo výroku II. u obvineného Bc. M. T. nadobudol

právoplatnosť 20. novembra 2007.

Krajský súd v Nitre predložil dňa 23. februára 2012 Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky dovolanie, ktoré podal obvinený Bc. M. T., prostredníctvom obhajkyne

12. septembra 2011 na Krajskom súde v Nitre proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 11. mája 2010, sp. zn. . Domáhal sa ním, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky vyslovil porušenie zákona v jeho neprospech z dôvodu uvedeného v ustanovení

, účinného do 31. augusta 2011.

Obvinený Bc. M. T. odôvodnil dovolanie podané prostredníctvom obhajcu

nasledovne :

K dôvodu dovolania podľa uvádzam, že výpoveď

maloletého utajovaného svedka T. M. nebola ako dôkaz na hlavnom pojednávaní vykonaná

zákonným spôsobom. Na hlavnom pojednávaní pred Krajským súdom v Nitre 11. novembra

2003 bolo uznesením rozhodnuté podľa s poukazom na ,

účinného do 1. januára 2006 o čítaní zápisnice o výsluchu utajovaného svedka T. M.

z prípravného konania na č. l. 1065 až 1070, hoci na takýto postup neboli splnené zákonné

podmienky.

Maloletý utajovaný svedok T. M. sa narodil X., a teda v čase skutku, t.j. 16. septembra

2000, mal 11 rokov. V čase konania hlavného pojednávania vykonaného pred Krajským

4

súdom v Nitre 11. novembra 2003, kedy bolo rozhodnuté o čítaní jeho výpovede z prípravného

konania, mal tento maloletý svedok 14 rokov. Mám za to, že na čítanie výpovede T. M. neboli

splnené zákonné podmienky podľa s poukazom na ,

účinného do 1. januára 2006. Dôkaz získaný takýmto spôsobom nebol vykonaný zákonne

a nemožno naň prihliadnuť.

Navyše o vierohodnosti, reálnosti a vôbec o samotnej existencii tohto svedka existovali

už od začiatku prípravného konania závažné pochybnosti, ktoré neboli odstránené ani

v konaní pred súdom, a preto aj z tohto dôvodu mám za to, že jeho osobný výsluch na

hlavnom pojednávaní bol potrebný o to viac, že o vine a nevine sa rozhodovalo výlučne na

základe nepriamych dôkazov. Súd mal preto preveriť všetky nepriame dôkazy.

Mám za to, že ani jedno zo zákonných ustanovení , ,

účinného do 1. januára 2006 nebolo správne aplikované na prejednávanú trestnú vec.

Výpoveď maloletého utajeného svedka T. M. bola totiž podľa obžaloby silným a hodnoverným

dôkazom pri posudzovaní otázky viny či neviny, a to aj napriek nízkemu veku svedka, avšak na

druhej strane z hľadiska dokazovania jeho osobný výsluch nebol považovaný za natoľko

dôležitý, aby ho bolo potrebné vykonať. Prokurátor, ani obvinení však s čítaním zápisnice

z prípravného konania nesúhlasili. Ich súhlas nie je ani zaznamenaný v zápisnici

z predmetného pojednávania (č.1.1968), pričom ak by s takýmto postupom boli súhlasili, bola

by táto skutočnosť zaprotokolovaná v spise. Neboli teda splnené zákonné podmienky na takýto

postup.

Pri inštitúte utajeného svedka, pri ktorom je pozícia obvineného sťažená, súd neurobil

žiadny úkon smerujúci k tomu, aby si aspoň overil vierohodnosť utajeného svedka a dokonca

ho ani nepovažoval za potrebné vypočuť. To aj napriek existencii závažných pochybností

o vierohodnosti tohto svedka, ktoré vznikli už v prípravnom konaní. Rovnako pokiaľ ide

o prípadné oživovanie spomienok v pamäti svedka a o ich vplyve na duševný a mravný vývoj

svedka, treba konštatovať, že určite nešlo o také spomienky, ktoré by odôvodnili použitie tohto

zákonného ustanovenia. Svedok predsa videl iba dvoch mužov sedieť na zábradlí, čo je úplne

bežnou životnou situáciou, či už sa stala vo večerných hodinách alebo cez deň. Nevidel nič

také, čo by ovplyvnilo jeho mravný, či duševný vývoj. Toto predsa nie je taký vnem, ktorý by

znemožnil prípadné ďalšie vypočutie svedka.

Na hlavnom pojednávaní 26. februára 2007 navrhoval JUDr. V. predvolanie

a vypočutie maloletého svedka T. M. z dôvodu naplnenia zásady bezprostrednosti a ústnosti

hlavného pojednávania, resp. žiadal k jeho osobe správy o povesti a odpis z RT, ktoré by súdu

objasnili jeho súčasný profil. Na hlavnom pojednávaní 27. septembra 2007 žiadal vypočuť

tohto svedka aj JUDr. K. a opätovne bol tento návrh zamietnutý. Tento návrh na dokazovanie

bol zamietnutý napriek tomu, že svedok by v čase jeho vypočutia už bol dospelý. Opäť nebol

daný žiadny zákonný dôvod ho ako svedka nevypočuť. Okrem tohto dôkazu neboli vykonané aj

iné obhajobou navrhované dôkazy, ktoré boli v prospech obvinených, v čom vidím rozpor s §

2 ods. 10 účinného do 1. januára 2006 a dovolací dôvod podľa

Nevykonaním tohto výsluchu ani v roku 2007 došlo k zásadnému porušeniu práva na

obhajobu obvinených, keďže iná možnosť vykonávania dôkazov aj v prospech, nie len

v neprospech obvinených, nebola. Nebolo mi umožnené klásť otázky svedkovi, ktorý svedčil v

môj neprospech, čo je porušením práva na obhajobu a práva na spravodlivý proces (čl. 6

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Súd však oprel svoje rozhodnutie aj

o takýto nepriamy dôkaz, ktorý nebol vykonaný zákonným spôsobom. V prípade, že by bol

tento dôkaz vykonaný zákonným spôsobom, t.j. maloletý utajený svedok by bol vypočutý

v konaní pred súdom, mohol súd dospieť k inému svojmu rozhodnutiu.

Z týchto dôvodov obvinený Bc. M. T. vo svojom dovolaní navrhol, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia po vyslovení porušenia zákona

z vyššie uvedených dôvodov zrušil napadnutý rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 11. mája 2010, sp. zn. , v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre

z 1. októbra 2007, sp. zn. , a podľa vec vrátil Krajskému

súdu v Nitre, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

V zmysle sa k obsahu uvedeného dovolania žiadna z procesných strán

v určenej lehote nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil, že

dovolanie je prípustné ( a ), bolo podané oprávnenou

osobou ( ), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento

mimoriadny opravný prostriedok podať (, účinného do 31. augusta

2011), ale súčasne po preskúmaní veci zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť

6

na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371

účinného do 31. augusta 2011 ( ).

So zreteľom na novelu č. a prechodné ustanovenie

, sa použije pre rozhodovanie o dovolaní obvineného Bc. M. T. Trestný

poriadok účinný od 1. septembra 2011. V zmysle prechodného ustanovenia § 567j ods. 6 a 7,

ustanovenie § 370 a § 371 sa použije v znení účinnom do 31. augusta 2011.

Na vysvetlenie záveru o odmietnutí dovolania treba predovšetkým uviesť, že obsah

konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera

existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne, t. j. vecne zodpovedať zákonnému

vymedzeniu dovolacieho dôvodu uvedeného v Pokiaľ tomu tak nie je a podané

dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania,

pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu,

ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa

Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti,

ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto možnosti

podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým

uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná

inštancia. Dôvody dovolania sú - v porovnaní s dôvodmi zakotvenými pre zrušenie rozsudku

v odvolacom konaní - podstatne užšie.

Z obsahu dovolania obvineného Bc. M. T. vyplýva, že ako osobitný dovolací dôvod,

uplatňuje skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané

zákonným spôsobom, a to čo sa týka výsluchu maloletého utajovaného svedka T. M., pretože

na čítanie výpovede tohto svedka neboli splnené zákonné podmienky podľa

s poukazom na , účinného do 1. januára 2006.

Podľa účinného do 1. januára 2006 za dôkaz môže poslúžiť všetko,

čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo bolo získané zákonným spôsobom

z dôkazných prostriedkov. Za zákonný spôsob získania dôkazu z dôkazných prostriedkov

v zmysle uvedeného ustanovenia treba považovať jednak splnenie formálnych, t.j. procesných

7

podmienok vyžadovaných alebo iným osobitným zákonom na

vykonanie konkrétneho dôkazu a jednak splnenie obsahových (materiálnych) podmienok, t.j.

aby úkon- použitý dôkazný prostriedok na vykonanie resp. získanie dôkazu- bol zameraný na

zistenie tých skutočností, na ktoré zameraný a použitý môže byť.

Podľa účinného do 1. januára 2006 ak je ako svedok vyslúchaná

osoba mladšia ako pätnásť rokov o okolnostiach, ktorých oživovanie v pamäti by so zreteľom

na vek mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a mravný vývoj, treba výsluch vykonávať

obzvlášť ohľaduplne a po obsahovej stránke tak, aby výsluch v ďalšom konaní spravidla

sa už nemusel opakovať; k výsluchu sa priberie pedagóg alebo iná osoba majúca skúsenosti

s výchovou mládeže, ktorá by so zreteľom na predmet výsluchu a stupeň duševného vývoja

vyslúchanej osoby prispela k správnemu vedeniu výsluchu. Ak to môže prispieť k správnemu

vykonaniu výsluchu, môžu byť pribraní i rodičia. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia

v ďalšom konaní má byť taká osoba vyslúchnutá znova len v nevyhnutných prípadoch.

V konaní pred súdom možno na podklade rozhodnutia súdu vykonať dôkaz prečítaním

zápisnice i bez podmienok uvedených v § 211. Osoba, ktorá bola k výsluchu pribraná,

sa podľa potreby vyslúchne na správnosť a úplnosť zápisnice, na spôsob, ktorým bol výsluch

vykonaný, ako aj na spôsob, ktorým vyslúchaná osoba vypovedala.

V citovanom ustanovení sú stanovené zásady výsluchu osoby mladšej ako pätnásť

rokov, pričom za uvedených podmienok musí byť výsluch vykonaný tak, aby ho nebolo nutné

v ďalšom konaní opakovať. Skutočnosť, že v konaní pred súdom na podklade rozhodnutia

súdu je možné dôkaz vykonať prečítaním zápisnice i bez podmienok uvedených v § 211

účinného do 1. januára 2006, je výnimkou upravenou zo zásad ústnosti

a bezprostrednosti (, ). Iba ak ide o nevyhnutný prípad je možné

v ďalšom konaní, opakovať takýto výsluch.

Za nevyhnutný prípad výsluchu maloletého svedka predpokladaný v ustanovení

účinného do 1. januára 2006, nemožno považovať, ak jeho výpoveď, ktorú

urobil predpísaným spôsobom v prípravnom konaní, je takej kvality, že nemožno dôvodne

očakávať, že jeho osobný výsluch na hlavnom pojednávaní by mohol významnejším

spôsobom prispieť k objasneniu veci (bližšie pozri Rt ).

8

V prípade potreby možno na potvrdenie správnosti a úplnosti zápisnice vypočuť osobu

pribratú k výsluchu. Výsluch možno vykonať aj pomocou technických prostriedkov na prenos

zvuku a obrazu tak, aby bol čo najpresnejší a nemusel sa opakovať, a to predovšetkým, ak ide

o sexuálne delikty, najmä ak osoba mladšia ako 15 rokov bola predmetom útoku, alebo keď sa

jedná o iné násilné a brutálne delikty (vraždy, ublíženia na zdraví a pod.).

V čase konania hlavného pojednávania 11. novembra 2003, na ktorom bol dôkaz

vykonaný na podklade rozhodnutia súdu prečítaním zápisnice i bez podmienok uvedených

v účinného do 1. januára 2006 (teda bez súhlasu obvinených a prokurátora),

mal maloletý utajovaný svedok T. M., nar. X., štrnásť rokov (v čase spáchania skutku - t.j. 16

septembra 2000 - 11 rokov, takže sa na jeho výsluch pred súdom vzťahovalo ustanovenie §

102 ods. 2 účinného do 1. januára 2006. Takýto dôkaz bol vykonaný zákonným

spôsobom.

Dovolací dôvod podľa účinného do 31. augusta 2011

vzhľadom na uvedené skutočnosti naplnený nebol.

Porušenie práva na obhajobu je závažnou, resp. podstatnou chybou konania. Dovolací

dôvod podľa účinného do 31. augusta 2011 je však koncipovaný

oveľa užšie, nie je ním akékoľvek (resp. každé) porušenie práva na obhajobu, ale len

porušenie tohto práva „zásadným spôsobom“.

Pri posudzovaní, či v tom - ktorom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo

obvinených na obhajobu, sú dôležité konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné

vyhodnotiť individuálne, ako aj vo vzájomných súvislostiach. Podstatou práva na obhajobu je

zabezpečiť obhajovanie práv obvinených tak, aby v konaní boli okrem iného objasnené aj

všetky skutočnosti svedčiace v ich prospech a aby sa na ne v konaní a pri rozhodovaní

prihliadalo.

Vychádzajúc z uvedeného, právo na obhajobu zahŕňa viacero komponentov a dovolací

dôvod v tomto zmysle bude spravidla naplnený pri nerešpektovaní ustanovení Trestného

poriadku o povinnej obhajobe, pri vykonávaní procesných úkonov smerujúcich k rozhodnutiu

vo veci bez prítomnosti obhajcu a pod., čo sa v posudzovanom prípade nezistilo.

9

Neobstojí v naznačených súvislostiach dovolacia námietka obvineného Bc. M. T., že

zásadným spôsobom bolo porušené jeho právo na obhajobu tým, že konajúci súd po vrátení

veci odvolacím súdom pochybil, keď nevypočul svedka T. M.

na hlavnom pojednávaní konanom 26. februára 2007 a 27. septembra 2007 a návrhy

advokátov JUDr. P. V., JUDr. L. K. a vtedy obvineného M. Č. na opätovné predvolanie

a vypočutie tohto svedka (v tom čase T. M. dovŕšil vek osemnásť rokov), zamietol.

Predovšetkým treba uviesť, že tento svedok bol ku všetkým rozhodujúcim skutočnostiam

vypočutý už v prípravnom konaní a v konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní

11. novembra 2003, bola zápisnica o jeho výpovedi prečítaná v súlade s vtedy platným a

účinným Trestným poriadnom.

Rovnako neprípustným v dovolacom konaní je namietanie porušenia práva

na obhajobu zásadným spôsobom tým, že súdy nezabezpečili do spisu aj dôkazy svedčiace

v prospech obvineného. Povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdu je zaoberať

sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď

vyhovieť alebo ho odmietnuť, resp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú.

Nemožno však úspešne podať dovolanie z dôvodu podľa

na podklade toho, že sa návrhu na vykonanie dôkazu nevyhovelo. Právo na obhajobu

obvineného nemôže byť porušené tým, že súd, vychádzajúc zo zásady voľného hodnotenia

dôkazov, hodnotí dôkazy ináč než je predstava obvineného alebo inej strany v konaní.

Vzhľadom k namietanému utajeniu maloletého svedka v konaní a porušeniu princípu

kontradiktórnosti (námietka obvineného, že svedkovi nemal umožnené klásť otázky) je nutné

uviesť, že ak v trestnom konaní vypovedá svedok, ktorého totožnosť je utajená a táto

výpoveď je dôkazom získaným zákonným spôsobom, ako tomu bolo aj v posudzovanom

prípade, nezakladá táto skutočnosť sama o sebe dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1

písm. c) účinného do 31. augusta 2011. Tvrdenie o porušení práva na obhajobu

obvineného Bc. M. T. tým, že nemal možnosť klásť svedkovi otázky, sa nezakladá na pravde,

o čom svedčí zápisnica o výsluchu maloletého svedka T. M. (protokol o výsluchu osoby

mladšej ako 15 rokov - č.l. 1065-1071, zv. IV), pretože pri výsluchu tohto svedka boli

prítomní aj obhajcovia obvinených, ktorí boli riadne vyrozumení o konaní uvedeného

výsluchu, pričom mali aj možnosť klásť uvedenému utajovanému svedkovi otázky

prostredníctvom technického zariadenia na prenos zvuku. Namietané posudzovanie

10

dôvodnosti postupu na utajenie totožnosti svedka nepatrí do kompetencie obvinených, ale

predsedu senátu a v prípravnom konaní prokurátora v zmysle účinného

do 1. januára 2006.

Dovolací dôvod podľa účinného do 31. augusta 2011

preto naplnený nebol.

Z vyššie uvedeného rozboru vyplýva, že dovolanie obsahuje argumenty a subjektívne

názory stojace mimo uplatnených dovolacích dôvodov, lebo dovolací súd po preskúmaní veci

žiaden z týchto dovolacích dôvodov nezistil, pričom skutkovými závermi súdov oboch

stupňov je viazaný ( arg. ).

So zreteľom na to, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa

, účinného do 31. augusta 2011, dovolací súd musel

dovolanie obvineného Bc. M. T. podľa odmietnuť.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 29. mája 2012

JUDr. Harald S t i f f e l , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Kristína Cíchová