Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 205/2013
PDF · 145.25 KB
No categories available
IV. ÚS 205/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. apríla 2013
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o.,
B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod sp. zn. Rvp
11482/2012, sp. zn. Rvp 11483/2012, sp. zn. Rvp 11484/2012 a sp. zn. Rvp 11485/2012 vo
veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, ako aj porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl.
14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Michalovce v konaniach vedených pod sp. zn. 9 Er 607/2009, sp. zn. 18 Er 680/2009, sp.
zn. 7 Er 481/2011 a sp. zn. 7 Er 482/2011 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 11482/2012,
sp. zn. Rvp 11483/2012, sp. zn. Rvp 11484/2012 a sp. zn. Rvp 11485/2012 s p á j a na
spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 11482/2012.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 24. augusta
2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“),
zastúpenej F., s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F.,
vedené pod sp. zn. Rvp 11482/2012, sp. zn. Rvp 11483/2012, sp. zn. Rvp 11484/2012 a sp.
zn. Rvp 11485/2012 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1,
čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a
čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj porušenia čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru
postupom Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod
sp. zn. 9 Er 607/2009, sp. zn. 18 Er 680/2009, sp. zn. 7 Er 481/2011 a sp. zn. 7 Er 482/2011
(ďalej aj „napadnuté konania“).
Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka v napadnutých konaniach vedených okresným
súdom požiadala súdneho exekútora o vykonanie exekúcií. Súdny exekútor postupujúc
podľa procesnej úpravy obsiahnutej v zákone Národnej rady Slovenskej republiky
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov následne požiadal
okresný súd o udelenie poverení na vykonanie exekúcií, čím došlo k zákonnému založeniu
povinnosti okresného súdu rozhodnúť o nich v rámci priznanej právomoci v zákonom
ustanovených lehotách.
Sťažovateľka uvádza, že okresný súd o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie
poverení na vykonanie exekúcií dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že tieto veci podľa jej
názoru nevykazujú prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadujú takú spoluprácu
okresného súdu s účastníkmi konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť jeho posúdenie,
resp. rozhodnutie v týchto veciach. Sťažovateľka poukazuje aj na to, že jej dosiaľ neboli
zo strany okresného súdu oznámené ani spisovné značky, pod ktorými sa napádané
exekučné konania vedú, preto ich identifikovala len pomocou označenia účastníkov
a údajov, ktoré sú jej známe. V ďalšej časti sťažností však napriek tomuto tvrdeniu uvádza
spisové značky, pod ktorými sú napadnuté konania vedené na okresnom súde.
Sťažovateľka vzhľadom na z jej pohľadu neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny
postup okresného súdu podala 25. mája 2011 v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predsedovi
okresného súdu sťažnosti na prieťahy v ňou iniciovaných exekučných konaniach.
Sťažovateľka v sťažnostiach uvádza, že na tieto svoje sťažnosti nedostala od predsedu
okresného súdu dosiaľ žiadnu odpoveď.
Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej
základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového
protokolu a tiež k porušeniu čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru upravujúcich zákaz
diskriminácie.
V petite sťažností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom
okresného súdu v napadnutých konaniach boli porušené ňou označené základné práva podľa
ústavy, práva podľa dohovoru a dodatkového protokolu, ako aj ďalšie ňou označené
ustanovenia ústavy a dohovoru, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov
a napokon uložil okresnému súdu povinnosť zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie,
ako aj úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na
spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 11482/2012, sp. zn. Rvp 11483, sp. zn. Rvp 11484/2012 a sp. zn. Rvp 11485/2012
a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj
vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému sťažnosti
smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je
uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých
konaniach
Sťažovateľka predovšetkým namieta, že postupom okresného súdu v napadnutých
konaniach došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa
právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty
dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto
na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru) nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez
ohľadu na ich počet (napr. I. ÚS 10/98, III. ÚS 224/05).
Podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty (III. ÚS 61/98), pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu
(I. ÚS 10/98, I. ÚS 44/99, IV. ÚS 68/02), alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,
ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.
Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je aj ustálený právny názor (napr.
II. ÚS 12/01, IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04), podľa ktorého sa ochrana
základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným súdom len
vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného práva označenými
orgánmi verejnej moci (v tomto prípade všeobecným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase,
keď sťažnosť ústavnému súdu bola doručená, už nemohlo dochádzať k namietanému
porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd ju zásadne odmietne ako zjavne
neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy,
ktorou sa sťažovatelia domáhajú ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, je to, že musí smerovať proti aktuálnemu
a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do ústavou chránenej sféry sťažovateľov.
Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu
funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,
a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv
ďalej nepokračovalo. Preto, ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu
doručená, už k prieťahom v namietanom konaní nemôže dochádzať predovšetkým
z dôvodu, že vo veci bolo právoplatne rozhodnuté, je daný dôvod na odmietnutie takejto
sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaniach vedených pod
sp. zn. 9 Er 607/2009, sp. zn. 18 Er 680/2009, sp. zn. 7 Er 481/2011 a sp. zn. 7 Er 482/2011.
Ústavný súd zistil, že v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 607/2009 vydal okresný súd
poverenie na vykonanie exekúcie č. 5807 050105* 3. decembra 2009 a uznesením
č. k. 17/9 Er 607/2009-14 zo 7. apríla 2011 opravil chybu, ku ktorej došlo pri písomnom
vyhotovení poverenia č. 5807 050105*. Z príloh sťažností mal ústavný súd tiež preukázané,
že v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Er 680/2009 vydal okresný súd poverenie na vykonanie
exekúcie č. 5807 057201* 14. júla 2010. Podľa zistení ústavného súdu okresný súd
v konaniach vedených pod sp. zn. 7 Er 481/2011 a sp. zn. 7 Er 482/2011 rozhodol
o žiadostiach súdneho exekútora o vydanie poverení na vykonanie exekúcií uznesením
sp. zn. 7 Er 481/2011 z 21. mája 2012 a uznesením sp. zn. 7 Er 482/2011 z 21. mája 2012
tak, že tieto žiadosti zamietol. Obe uznesenia nadobudli právoplatnosť 14. júna 2012.
Okresný súd následne uznesením sp. zn. 7 Er 481/2011 z 21. júna 2012 a uznesením sp. zn.
7 Er 482/2011 z 21. júna 2012 exekučné konania právoplatne zastavil (10. augusta 2012,
pozn.). V čase podania sťažností (24. augusta 2012, pozn.) už teda postupom okresného
súdu v napadnutých konaniach zjavne nemohlo dochádzať k porušovaniu základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol túto časť
sťažností sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti.
II.3 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46
ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14
dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach
Sťažovateľka sťažnosťami namieta aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20
ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu a tiež porušenie čl. 12
ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach, pričom
z jej argumentácie vyplýva, že ich porušenie namieta v priamej príčinnej súvislosti
(z obdobných dôvodov) s namietaným porušením svojho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd vychádzajúc zo skutočnosti, že dospel k záveru,
že v sťažnosťami napadnutých konaniach nie sú splnené podmienky na vyslovenie
porušenia základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, konštatoval, že v týchto konaniach nemohlo postupom okresného súdu
dôjsť ani k porušeniu sťažovateľkou označených základných práv podľa čl. 20 ods. 1
a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu a ani čl. 12 ods. 2 ústavy
a čl. 14 dohovoru.
Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosti aj v tejto časti pri predbežnom
prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti.
Po odmietnutí sťažností bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi
sťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. apríla 2013