Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 233/2013
PDF · 93.42 KB
No categories available
I. ÚS 233/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2013
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti L. a. s., B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou
F., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom advokáta JUDr. B. F., vo veci namietaného
porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku zaručeného
v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5 Co 278/2012 z 31. júla 2012 v spojení
s uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 10 C 62/2010-235 z 24. apríla 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti L. a. s. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
12. novembra 2012 doručená sťažnosť spoločnosti L. a. s. (ďalej len „sťažovateľka“)
vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva vlastniť
majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného
v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
a práva na ochranu majetku zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) v záhlaví
označenými rozhodnutiami všeobecných súdov, ktorým bolo konanie o náhradu škody
proti štátu zastavené, pre nezaplatenie preddavku na trovy konania v sume 918 830,01 €.
2. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví,
že napadnutými rozhodnutiami všeobecných súdov boli porušené jej označené základné
práva zaručené ústavou a dohovorom, tieto rozhodnutia zruší a vec vráti Okresného súdu
Bratislava I na ďalšie konanie, prizná jej finančné zadosťučinenie v sume 500 € a trovy
konania.
3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických
a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
4. Ústavou daná právomoc neumožňuje ústavného súdu nahrádzať rozhodovaciu
činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je táto založená zákonom alebo na základe
zákona. Ústavný súd môže založiť svoju právomoc na konanie až vtedy, ak fyzická alebo
právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv.
Ústava ani zákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník konania
zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak
čl. 127 ods. 1 ústavy jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľovi dostupných
a účinných prostriedkov nápravy. Aj podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu ústavný súd
nie je oprávnený poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol
domôcť ochrany v konaní pred všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a Občianskym
súdnym poriadkom ustanovenými procesnými úkonmi (I. ÚS 161/02, I. ÚS 79/07).
5. Podľa názoru ústavného súdu je v posudzovaných prípadoch už na prvý pohľad
zrejmé, že napadnutými uzneseniami k neprípustnému zásahu do označeného základného
práva dôjsť nemohlo. Samotné vydanie napadnutých uznesení, ale ani nadobudnutie
právoplatnosti týchto uznesení nemá totiž bez ďalšieho za následok stratu prístupu súdu
pre sťažovateľku.
Proti nepriaznivému potvrdzujúcemu uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
(ďalej len „krajský súd“) o zastavení konania podľa prevažujúcej judikatúry ústavného súdu
(napr. II. ÚS 130/2012, I. ÚS 520/2012 a pod.) prichádzalo do úvahy aj podanie dovolania,
a to s prihliadnutím na dôvod uvedený v § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku. Tak
v rámci dovolacieho konania proti uzneseniu krajského súdu o zastavení konania mala
sťažovateľka možnosť uplatňovať všetky tie zásadné námietky, ktoré sú obsahom sťažnosti
podanej ústavnému súdu.
6. Na základe uvedených skutočností ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25
ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov, pretože v danom štádiu konania nie je daná jeho právomoc na prerokovanie veci.
7. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími návrhmi
sťažovateľky nezaoberal.
8. Podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde k tomuto uzneseniu pripája odlišné
stanovisko sudca Milan Ľalík.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. apríla 2013