Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 238/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. apríla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti V., s. r. o., P., zastúpenej advokátkou JUDr. I.

R., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na ochranu vlastníckeho práva

zaručeného v a práva pokojne užívať

svoj majetok, ako aj práva nebyť zbavený majetku inak, ako za podmienok, ktoré ustanoví

zákon, zaručených v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

a základných slobôd rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, Bratislava,

sp. zn. 1254-7000/2012-OK/5 z 20. decembra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti V., s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného

súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. marca 2013

doručená sťažnosť spoločnosti V., s. r. o., P. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na ochranu vlastníckeho práva zaručeného v čl. 20

ods. 1 (ďalej len „“) a práva pokojne užívať majetok,

ako aj práva nebyť zbavený svojho majetku inak, ako za podmienok, ktoré ustanoví zákon,

zaručených v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských a základných

slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie,

Dunajská 68, Bratislava (ďalej len „úrad“), sp. zn. 1254-7000/2012-OK/5 z 20. decembra

2012.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka (uchádzačka) sa zúčastnila

verejnej súťaže vyhlásenej Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len

„obstarávateľ“) v zmysle o verejnom obstarávaní a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „zákon

o verejnom obstarávaní“) 22. novembra 2011 oznámením vo Vestníku verejného

obstarávania č. 226/2011 pod značkou 09890- MSS, ako aj v Úradnom vestníku Európskej

únie pod značkou 2011/S 224-363786 na predmet zákazky „Vzdelávacie kurzy:

Opatrovateľská starostlivosť“ s predpokladanou hodnotou 1 967 163 € bez DPH týkajúcej

sa projektu financovaného z fondov Európskej únie „Operačný program Zamestnanosť

a sociálna inklúzia, NP III - 2/A Vzdelávanie a príprava pre trh práce a NP III - 2/B

Zvyšovanie zamestnanosti a zamestnateľnosti znevýhodnených uchádzačov

o zamestnanie“, po uskutočnení ktorej obstarávateľ listom Č. z.: ,

Č. s.: AA/2012/05601 z 30. mája 2012 sťažovateľke oznámil, že jej ponuka bola

vyhodnotená ako úspešná a obstarávateľ ju prijíma.

Následne obstarávateľ listom z 25. septembra 2012 s poukazom na kontrolu postupu

zadávania predmetu zákazky pred uzavretím rámcovej dohody začatú úradom „na základe

žiadosti riadiaceho orgánu“ pre „Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia“ –

Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“)

„z vlastného podnetu“ 27. júla 2012, ktorá do daného času nebola skončená, sťažovateľke

oznámil, že predlžuje lehotu viazanosti ponúk na predmet zákazky predbežne do

31. decembra 2012 s tým, že sťažovateľka bude o výsledku kontroly, ako aj o ďalšom

postupe v súlade s rozhodnutím úradu obstarávateľom informovaná.

Na ďalšiu žiadosť sťažovateľky smerujúcu k uzatvoreniu rámcovej dohody

s obstarávateľom zodpovedajúcej výsledku verejnej súťaže obstarávateľ listom

z 28. septembra 2012 sťažovateľke okrem iného oznámil, že ministerstvo dokumentáciu

verejnej súťaže schváli až po tom, ako úrad na základe kontroly postupu zadávania

predmetu zákazky pred uzavretím rámcovej dohody vydá rozhodnutie, pričom termín

podpisu rámcovej dohody so sťažovateľkou nevedel uviesť.

Obstarávateľ ďalším listom z 8. novembra 2012 sťažovateľke okrem iného oznámil,

že kompletnú dokumentáciu verejnej súťaže doručil úradu 6. septembra 2012, dôsledkom

čoho 30-dňová lehota na vydanie rozhodnutia na základe kontroly postupu zadávania

predmetu zákazky pred uzavretím rámcovej dohody uplynula najneskôr 10. októbra 2012.

Napokon úrad rozhodnutím sp. zn. z 20. decembra 2012

rozhodol tak, že obstarávateľovi nariadil na predmet zákazky verejnú súťaž zrušiť v lehote

30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Toto rozhodnutie úradu bolo sťažovateľke

doručené 2. januára 2013.

Právna zástupkyňa sťažovateľky porušenie označeného základného práva zaručeného

, ako aj označených práv zaručených dodatkovým protokolom odôvodňuje okrem

iného najmä takto:

«... Z napadnutého rozhodnutia vyplýva..., že odporca vydal napadnuté rozhodnutie

vo veci kontroly postupu zadávania zákazky pred uzavretím zmluvy „z vlastného podnetu“.

Ako však vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia: „Dňa 26. 6. 2012 bol úradu

(odporcovi) doručený podnet Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR

na vykonanie kontroly pred uzavretím zmluvy vo verejnej súťaži... Úrad si podnet osvojil

a v zmysle § 146 ods. 2 Zákona o verejnom obstarávaní vykonal kontrolu postupu

zadávania zákazky pred uzatvorením zmluvy z vlastného podnetu.“ ...

Z citovaných častí rozhodnutia odporcu, ako aj z... listov verejného obstarávateľa

vyplýva nepochybne, že napriek tomu, že vo výroku napadnutého rozhodnutia odporcu je

uvedené, že kontrolu vykonával z vlastného podnetu, v skutočnosti išlo o výkon kontroly na

žiadosť MPSVaR...

... Reálne vykonával odporca kontrolu na žiadosť MPSVaR ako orgánu podľa § 137

ods. 2 písm. b) Zákona o verejnom obstarávaní, pričom tento orgán svojou žiadosťou

obchádzal ustanovenia Zákona o verejnom obstarávaní, ktoré ho oprávňovali podať

námietky proti jednotlivým úkonom vo verejnom obstarávaní, a ktoré oprávnenie nevyužil.

Ako je navyše zrejmé zo samotného rozhodnutia odporcu, podnet MPSVaR bol

doručený odporcovi dňa 26. 6. 2012, pričom elektronická aukcia sa uskutočnila 25. 5. 2012.

Nemožno teda mať pochybností o tom, že uvedená žiadosť, či podnet MPSVaR odporcovi

o vykonanie kontroly, bola podaná po lehote, v ktorej by bolo MPSVaR oprávnené podať

námietky proti postupu obstarávateľa vo verejnom obstarávaní...

... Z napadnutého rozhodnutia však nevyplýva ani to, či postupom zamestnancov

odporcu boli zachované ustanovenia Zákona o verejnom obstarávaní upravujúce postup pri

kontrole...

Z napadnutého rozhodnutia odporcu nevyplýva kto poveril zamestnancov odporcu

vykonávajúcich kontrolu u verejného obstarávateľa výkonom tejto kontroly.

... sťažovateľka poukazuje predovšetkým na ust. § 140, ktoré ustanovuje na

rozhodovanie komisiu v prípade nadlimitnej zákazky zloženú z piatich členov. Napadnuté

rozhodnutie odporcu však nenesie žiadne stopy nielen po dodržaní tohto ustanovenia

Zákona o verejnom obstarávaní zo strany odporcu, ale, ako už bolo vyššie uvedené, ani

ďalších ustanovení vzťahujúcich sa na rozhodovanie o námietkach, na ktoré analogicky

poukazuje ust. § 146 ods. 4 Zákona o verejnom obstarávaní (napríklad § 140 ods. 6).

S vyššie uvedenými námietkami vytýkajúcimi odporcovi vady konania, ktoré mali za

následok nezákonnosť rozhodnutia, súvisí aj nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov

napadnutého rozhodnutia.

... z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé dodržanie ustanovení upravujúcich

postup odporcu podľa ust. § 138 až 145 Zákona o verejnom obstarávaní.

... Rozhodnutie je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné aj v časti (strana 17), kde sa

odporca zaoberá „nezrovnalosťami“ v predložených dokladoch jednotlivými uchádzačmi...

Nie je možné posúdiť akými úvahami bol odporca vedený pri hodnotení týchto dôkazov

z verejného obstarávania, keď na základe vymenovania dokladov o vzdelaní predložených

iným uchádzačom dospel k záveru, že to bola sťažovateľka, ktorá nesplnila podmienku

účasti vo verejnom obstarávaní podľa ust. § 28 ods. 1 písm. g) Zákona o verejnom

obstarávaní v znení platnom v čase začatia verejného obstarávania.

Navyše odporca v napadnutom rozhodnutí dospieva k takému skutkovému záveru,

ktorý nemá oporu v obsahu spisov preukazujúcich priebeh verejného obstarávania...

Odporca vo svojom rozhodnutí uviedol, že sťažovateľka nesplnila podmienku výšky

obratu za každý hospodársky rok...

Odporca samotný uvádza na strane 6 napadnutého rozhodnutia, že súťažné podklady

predložili 4 uchádzači, medzi nimi aj skupina dodávateľov V., s. r. o. + Mgr. I. K. - E.

Odporca ďalej uviedol, že ďalej bude uvádzať uvedenú skupinu dodávateľov len ako V.,

s. r. o...

Z podkladov predložených skupinou uchádzačov V., s. r. o. nepochybne vyplýva, že

Mgr. I. K. – E. preukázal spôsobom požadovaným obstarávateľom obrat za rok 2008 vo

výške 165 775,28 eur, za rok 2009 vo výške 539 197,53 eur a za rok 2010 vo výške 30

644,64 eur. So zreteľom na ust. § 31 ods. 3 teda skupina dodávateľov V., s. r. o. preukázala

splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní týkajúcich sa finančného a

ekonomického postavenia...

Odporca vytkol postupu verejného obstarávateľa netransparentnosť, porušenie

zásady nediskriminácie uchádzačov, alebo záujemcov...

Nakoniec odporca vytkol verejnému obstarávateľovi požiadavku predloženia od

každého subdodávateľa doklad podľa § 28 ods. 2 Zákona o verejnom obstarávaní o tom, že

pri plnení zmluvy bude môcť reálne disponovať kapacitami subdodávateľa.

Ani jedna z týchto výhrad nezodpovedá úlohe a postaveniu kontrolovaného v procese

verejného obstarávania.

... odporca nedokázal uviesť žiadnu správnu úvahu, ktorá by zdôvodňovala spájajúc

ustanovenie § 9 ods. 4 Zákona o verejnom obstarávaní s postupom verejného

obstarávateľa...

Rovnaký záver možno urobiť aj vo vzťahu k požadovanej súvahe, alebo výkazu

o majetku a záväzkoch. Odporca nijakým spôsobom nezdôvodnil prečo odôvodnenie

požiadavky na predloženie týchto podkladov verejným obstarávateľom... je podľa jeho

názoru diskriminačné a netransparentné.

Rovnako nemožno súhlasiť ani so záverom odporcu o neoprávnenosti vyžadovania

preukázania údajov o vzdelaní a odbornej praxi kľúčových expertov - Junior Lektorov...

Pokiaľ ide o identifikáciu riadiacich zamestnancov, osobitne osôb zodpovedných za

poskytovanie služby, odporca neuviedol prečo podľa jeho názoru do tejto definície spadá

len Lektor Senior a nie aj Lektori Juniori.

Opätovne tak intervenoval do autonómnej vôle verejného obstarávateľa bez toho,

aby takýto svoj postup vyvodil zrozumiteľne a nepochybne z ustanovení Zákona o verejnom

obstarávaní.

Nakoniec nie je možné ani rozumieť výhrade odporcu, pokiaľ ide o podľa neho,

neoprávnené vyžadovanie dokladov podľa § 28 ods. 8 Zákona o verejnom obstarávaní.

... Nie je možné logickými úvahami dospieť k záveru, na základe čoho považoval

podmienku stanovenú verejným obstarávateľom podľa § 28 ods. 2 v spojení s ust. § 28

ods. 1 písm. k) Zákona nad takú, ktorá je nad oprávnenie stanovené týmto zákonným

ustanovením...

Berúc do úvahy vyššie uvedené námietky proti postupu a rozhodnutiu odporcu, je

nepochybné, že sťažovateľka, ktorá sa zúčastnila verejnej súťaže, ktorú odporca nariadil

zrušiť po oznámení, že ju obstarávateľ prijíma, mala nielen legitímne očakávanie, ale aj

z ustanovení Zákon a o verejnom obstarávaní plynúci nárok na uzatvorenie rámcovej

zmluvy na dodávku služieb, ktorých obstaranie bolo predmetom verejnej súťaže a ako taký

je nezákonným postupom odporcu vo svojich právach dotknutá...»

Na základe už uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto

rozhodol:

„Právo sťažovateľky spoločnosti V., s. r. o.

- na ochranu vlastníckeho práva podľa článku 20 ods. 1 SR,

- právo na pokojne užívanie svojho majetku a

- právo nebyť zbavená majetku inak ako za podmienok, ktoré ustanovuje zákon,

zakotvené v článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd bolo rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie sp. zn. 1254-

7000/2012-OK/5 zo dňa 20. 12. 2012 a postupom, ktorý mu predchádzal, porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Úradu pre verejné obstarávanie

pokračovať v porušovaní namietaných práv sťažovateľky.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozhodnutie Úradu pre verejné

obstarávanie sp. zn. 1254-7000/2012-OK/5 zo dňa 20. 12. 2012 a vracia vec Úradu pre

verejné obstarávanie na ďalšie konanie.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky o porušení základného práva

na ochranu vlastníckeho práva zaručeného v a práva pokojne

užívať majetok, ako aj práva nebyť zbavený svojho majetku inak, ako za podmienok,

ktoré ustanoví zákon, zaručených v čl. 1 dodatkového protokolu rozhodnutím úradu sp. zn.

1254-7000/2012-OK/5 z 20. decembra 2012.

Vzhľadom na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva

z citovaného , ústavný súd môže poskytnúť ochranu konkrétnemu

právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická

osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi

orgánmi Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označeného základného práva

alebo slobody oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho

sťažnosť už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Podľa tvrdenia sťažovateľky a aj podľa zistenia ústavného súdu v konaní vedenom na

Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. sa

sťažovateľka žalobou proti úradu ako žalovanému domáha preskúmania zákonnosti jeho

rozhodnutia sp. zn. 1254-7000/2012-OK/5 z 20. decembra 2012 a konanie o tejto sťažnosti,

ktorú podala len „... v úmysle dodržať lehotu...“ na jej podanie, súčasne navrhla prerušiť do

právoplatného skončenia konania o tejto žalobe.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je zákonným dôvodom na

odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej ( ).

Podľa aktuálnej judikatúry ústavného súdu sa v prípade podania mimoriadneho

opravného prostriedku (dovolania) považuje ústavná sťažnosť za prípustnú až po rozhodnutí

o dovolaní. Lehota na podanie sťažnosti podľa bude pritom považovaná

za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (,

).

Vzhľadom na to, že sťažovateľka sa žalobou v zmysle ustanovení druhej hlavy piatej

časti v znení neskorších predpisov (ďalej

len „OSP“) domáha preskúmania a zrušenia rozhodnutia úradu sp. zn. 1254-7000/2012-

OK/5 z 20. decembra 2012 v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn.

na základe tých istých dôvodov, ktorými odôvodňuje túto sťažnosť, krajský súd

za predpokladu, že dospeje k záveru o preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia v rámci

výkonu správneho súdnictva na základe žaloby sťažovateľky, sa zrejme bude musieť

vysporiadať v podstate s rovnakými skutkovými a právnymi argumentmi, aké sťažovateľka

uvádza aj v konaní pred ústavným súdom. V opačnom prípade v zmysle

konanie o žalobe zastaví uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie (riadny opravný

prostriedok).

Posúdenie, či rozhodnutie úradu, proti ktorému žaloba smeruje, je preskúmateľné

v rámci správneho súdnictva, ako aj posúdenie, či sťažovateľka je osobou oprávnenou na jej

podanie, a v závislosti na tom tiež vysporiadanie sa s argumentáciou sťažovateľky

o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia úradu je v prvom rade vecou právomoci krajského

súdu, ktorá predchádza právomoci ústavného súdu.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd s odvolaním sa na svoju judikatúru o prípustnosti

sťažnosti v prípade podania dovolania (mimoriadneho opravného prostriedku) až po

rozhodnutí o dovolaní, resp. o zachovaní lehoty na podanie sťažnosti proti

predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (pozri už uvedené) na základe dôkazu

podobného (argumentum a simili), ako aj s poukazom na princíp subsidiarity sťažnosť

sťažovateľky proti rozhodnutiu úradu sp. zn. 1254-7000/2012-OK/5 z 20. decembra 2012 už

po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej

prerokovanie ( ).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zakázaní úradu

pokračovať v porušovaní označených práv sťažovateľky, o zrušení napadnutého

rozhodnutia úradu, ako aj o trovách konania je viazané na vyslovenie porušenia jej práva

alebo slobody ( prvá veta ), ústavný súd o tej časti sťažnosti, ktorou sa

sťažovateľka domáhala ich priznania, už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. apríla 2013