Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 238/2013
PDF · 187.22 KB
No categories available
II. ÚS 238/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. apríla 2013
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti V., s. r. o., P., zastúpenej advokátkou JUDr. I.
R., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na ochranu vlastníckeho práva
zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva pokojne užívať
svoj majetok, ako aj práva nebyť zbavený majetku inak, ako za podmienok, ktoré ustanoví
zákon, zaručených v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
a základných slobôd rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, Bratislava,
sp. zn. 1254-7000/2012-OK/5 z 20. decembra 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti V., s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného
súdu Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. marca 2013
doručená sťažnosť spoločnosti V., s. r. o., P. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci
namietaného porušenia základného práva na ochranu vlastníckeho práva zaručeného v čl. 20
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva pokojne užívať majetok,
ako aj práva nebyť zbavený svojho majetku inak, ako za podmienok, ktoré ustanoví zákon,
zaručených v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských a základných
slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie,
Dunajská 68, Bratislava (ďalej len „úrad“), sp. zn. 1254-7000/2012-OK/5 z 20. decembra
2012.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka (uchádzačka) sa zúčastnila
verejnej súťaže vyhlásenej Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len
„obstarávateľ“) v zmysle zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „zákon
o verejnom obstarávaní“) 22. novembra 2011 oznámením vo Vestníku verejného
obstarávania č. 226/2011 pod značkou 09890- MSS, ako aj v Úradnom vestníku Európskej
únie pod značkou 2011/S 224-363786 na predmet zákazky „Vzdelávacie kurzy:
Opatrovateľská starostlivosť“ s predpokladanou hodnotou 1 967 163 € bez DPH týkajúcej
sa projektu financovaného z fondov Európskej únie „Operačný program Zamestnanosť
a sociálna inklúzia, NP III - 2/A Vzdelávanie a príprava pre trh práce a NP III - 2/B
Zvyšovanie zamestnanosti a zamestnateľnosti znevýhodnených uchádzačov
o zamestnanie“, po uskutočnení ktorej obstarávateľ listom Č. z.: AA/2012/031233,
Č. s.: AA/2012/05601 z 30. mája 2012 sťažovateľke oznámil, že jej ponuka bola
vyhodnotená ako úspešná a obstarávateľ ju prijíma.
Následne obstarávateľ listom z 25. septembra 2012 s poukazom na kontrolu postupu
zadávania predmetu zákazky pred uzavretím rámcovej dohody začatú úradom „na základe
žiadosti riadiaceho orgánu“ pre „Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia“ –
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“)
„z vlastného podnetu“ 27. júla 2012, ktorá do daného času nebola skončená, sťažovateľke
oznámil, že predlžuje lehotu viazanosti ponúk na predmet zákazky predbežne do
31. decembra 2012 s tým, že sťažovateľka bude o výsledku kontroly, ako aj o ďalšom
postupe v súlade s rozhodnutím úradu obstarávateľom informovaná.
Na ďalšiu žiadosť sťažovateľky smerujúcu k uzatvoreniu rámcovej dohody
s obstarávateľom zodpovedajúcej výsledku verejnej súťaže obstarávateľ listom
z 28. septembra 2012 sťažovateľke okrem iného oznámil, že ministerstvo dokumentáciu
verejnej súťaže schváli až po tom, ako úrad na základe kontroly postupu zadávania
predmetu zákazky pred uzavretím rámcovej dohody vydá rozhodnutie, pričom termín
podpisu rámcovej dohody so sťažovateľkou nevedel uviesť.
Obstarávateľ ďalším listom z 8. novembra 2012 sťažovateľke okrem iného oznámil,
že kompletnú dokumentáciu verejnej súťaže doručil úradu 6. septembra 2012, dôsledkom
čoho 30-dňová lehota na vydanie rozhodnutia na základe kontroly postupu zadávania
predmetu zákazky pred uzavretím rámcovej dohody uplynula najneskôr 10. októbra 2012.
Napokon úrad rozhodnutím sp. zn. 1254/7000/2012-OK/5 z 20. decembra 2012
rozhodol tak, že obstarávateľovi nariadil na predmet zákazky verejnú súťaž zrušiť v lehote
30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Toto rozhodnutie úradu bolo sťažovateľke
doručené 2. januára 2013.
Právna zástupkyňa sťažovateľky porušenie označeného základného práva zaručeného
ústavou, ako aj označených práv zaručených dodatkovým protokolom odôvodňuje okrem
iného najmä takto:
«... Z napadnutého rozhodnutia vyplýva..., že odporca vydal napadnuté rozhodnutie
vo veci kontroly postupu zadávania zákazky pred uzavretím zmluvy „z vlastného podnetu“.
Ako však vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia: „Dňa 26. 6. 2012 bol úradu
(odporcovi) doručený podnet Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR
na vykonanie kontroly pred uzavretím zmluvy vo verejnej súťaži... Úrad si podnet osvojil
a v zmysle § 146 ods. 2 Zákona o verejnom obstarávaní vykonal kontrolu postupu
zadávania zákazky pred uzatvorením zmluvy z vlastného podnetu.“ ...
Z citovaných častí rozhodnutia odporcu, ako aj z... listov verejného obstarávateľa
vyplýva nepochybne, že napriek tomu, že vo výroku napadnutého rozhodnutia odporcu je
uvedené, že kontrolu vykonával z vlastného podnetu, v skutočnosti išlo o výkon kontroly na
žiadosť MPSVaR...
... Reálne vykonával odporca kontrolu na žiadosť MPSVaR ako orgánu podľa § 137
ods. 2 písm. b) Zákona o verejnom obstarávaní, pričom tento orgán svojou žiadosťou
obchádzal ustanovenia Zákona o verejnom obstarávaní, ktoré ho oprávňovali podať
námietky proti jednotlivým úkonom vo verejnom obstarávaní, a ktoré oprávnenie nevyužil.
Ako je navyše zrejmé zo samotného rozhodnutia odporcu, podnet MPSVaR bol
doručený odporcovi dňa 26. 6. 2012, pričom elektronická aukcia sa uskutočnila 25. 5. 2012.
Nemožno teda mať pochybností o tom, že uvedená žiadosť, či podnet MPSVaR odporcovi
o vykonanie kontroly, bola podaná po lehote, v ktorej by bolo MPSVaR oprávnené podať
námietky proti postupu obstarávateľa vo verejnom obstarávaní...
... Z napadnutého rozhodnutia však nevyplýva ani to, či postupom zamestnancov
odporcu boli zachované ustanovenia Zákona o verejnom obstarávaní upravujúce postup pri
kontrole...
Z napadnutého rozhodnutia odporcu nevyplýva kto poveril zamestnancov odporcu
vykonávajúcich kontrolu u verejného obstarávateľa výkonom tejto kontroly.
... sťažovateľka poukazuje predovšetkým na ust. § 140, ktoré ustanovuje na
rozhodovanie komisiu v prípade nadlimitnej zákazky zloženú z piatich členov. Napadnuté
rozhodnutie odporcu však nenesie žiadne stopy nielen po dodržaní tohto ustanovenia
Zákona o verejnom obstarávaní zo strany odporcu, ale, ako už bolo vyššie uvedené, ani
ďalších ustanovení vzťahujúcich sa na rozhodovanie o námietkach, na ktoré analogicky
poukazuje ust. § 146 ods. 4 Zákona o verejnom obstarávaní (napríklad § 140 ods. 6).
S vyššie uvedenými námietkami vytýkajúcimi odporcovi vady konania, ktoré mali za
následok nezákonnosť rozhodnutia, súvisí aj nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov
napadnutého rozhodnutia.
... z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé dodržanie ustanovení upravujúcich
postup odporcu podľa ust. § 138 až 145 Zákona o verejnom obstarávaní.
... Rozhodnutie je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné aj v časti (strana 17), kde sa
odporca zaoberá „nezrovnalosťami“ v predložených dokladoch jednotlivými uchádzačmi...
Nie je možné posúdiť akými úvahami bol odporca vedený pri hodnotení týchto dôkazov
z verejného obstarávania, keď na základe vymenovania dokladov o vzdelaní predložených
iným uchádzačom dospel k záveru, že to bola sťažovateľka, ktorá nesplnila podmienku
účasti vo verejnom obstarávaní podľa ust. § 28 ods. 1 písm. g) Zákona o verejnom
obstarávaní v znení platnom v čase začatia verejného obstarávania.
Navyše odporca v napadnutom rozhodnutí dospieva k takému skutkovému záveru,
ktorý nemá oporu v obsahu spisov preukazujúcich priebeh verejného obstarávania...
Odporca vo svojom rozhodnutí uviedol, že sťažovateľka nesplnila podmienku výšky
obratu za každý hospodársky rok...
Odporca samotný uvádza na strane 6 napadnutého rozhodnutia, že súťažné podklady
predložili 4 uchádzači, medzi nimi aj skupina dodávateľov V., s. r. o. + Mgr. I. K. - E.
Odporca ďalej uviedol, že ďalej bude uvádzať uvedenú skupinu dodávateľov len ako V.,
s. r. o...
Z podkladov predložených skupinou uchádzačov V., s. r. o. nepochybne vyplýva, že
Mgr. I. K. – E. preukázal spôsobom požadovaným obstarávateľom obrat za rok 2008 vo
výške 165 775,28 eur, za rok 2009 vo výške 539 197,53 eur a za rok 2010 vo výške 30
644,64 eur. So zreteľom na ust. § 31 ods. 3 teda skupina dodávateľov V., s. r. o. preukázala
splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní týkajúcich sa finančného a
ekonomického postavenia...
Odporca vytkol postupu verejného obstarávateľa netransparentnosť, porušenie
zásady nediskriminácie uchádzačov, alebo záujemcov...
Nakoniec odporca vytkol verejnému obstarávateľovi požiadavku predloženia od
každého subdodávateľa doklad podľa § 28 ods. 2 Zákona o verejnom obstarávaní o tom, že
pri plnení zmluvy bude môcť reálne disponovať kapacitami subdodávateľa.
Ani jedna z týchto výhrad nezodpovedá úlohe a postaveniu kontrolovaného v procese
verejného obstarávania.
... odporca nedokázal uviesť žiadnu správnu úvahu, ktorá by zdôvodňovala spájajúc
ustanovenie § 9 ods. 4 Zákona o verejnom obstarávaní s postupom verejného
obstarávateľa...
Rovnaký záver možno urobiť aj vo vzťahu k požadovanej súvahe, alebo výkazu
o majetku a záväzkoch. Odporca nijakým spôsobom nezdôvodnil prečo odôvodnenie
požiadavky na predloženie týchto podkladov verejným obstarávateľom... je podľa jeho
názoru diskriminačné a netransparentné.
Rovnako nemožno súhlasiť ani so záverom odporcu o neoprávnenosti vyžadovania
preukázania údajov o vzdelaní a odbornej praxi kľúčových expertov - Junior Lektorov...
Pokiaľ ide o identifikáciu riadiacich zamestnancov, osobitne osôb zodpovedných za
poskytovanie služby, odporca neuviedol prečo podľa jeho názoru do tejto definície spadá
len Lektor Senior a nie aj Lektori Juniori.
Opätovne tak intervenoval do autonómnej vôle verejného obstarávateľa bez toho,
aby takýto svoj postup vyvodil zrozumiteľne a nepochybne z ustanovení Zákona o verejnom
obstarávaní.
Nakoniec nie je možné ani rozumieť výhrade odporcu, pokiaľ ide o podľa neho,
neoprávnené vyžadovanie dokladov podľa § 28 ods. 8 Zákona o verejnom obstarávaní.
... Nie je možné logickými úvahami dospieť k záveru, na základe čoho považoval
podmienku stanovenú verejným obstarávateľom podľa § 28 ods. 2 v spojení s ust. § 28
ods. 1 písm. k) Zákona nad takú, ktorá je nad oprávnenie stanovené týmto zákonným
ustanovením...
Berúc do úvahy vyššie uvedené námietky proti postupu a rozhodnutiu odporcu, je
nepochybné, že sťažovateľka, ktorá sa zúčastnila verejnej súťaže, ktorú odporca nariadil
zrušiť po oznámení, že ju obstarávateľ prijíma, mala nielen legitímne očakávanie, ale aj
z ustanovení Zákon a o verejnom obstarávaní plynúci nárok na uzatvorenie rámcovej
zmluvy na dodávku služieb, ktorých obstaranie bolo predmetom verejnej súťaže a ako taký
je nezákonným postupom odporcu vo svojich právach dotknutá...»
Na základe už uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto
rozhodol:
„Právo sťažovateľky spoločnosti V., s. r. o.
- na ochranu vlastníckeho práva podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR,
- právo na pokojne užívanie svojho majetku a
- právo nebyť zbavená majetku inak ako za podmienok, ktoré ustanovuje zákon,
zakotvené v článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd bolo rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie sp. zn. 1254-
7000/2012-OK/5 zo dňa 20. 12. 2012 a postupom, ktorý mu predchádzal, porušené.
Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Úradu pre verejné obstarávanie
pokračovať v porušovaní namietaných práv sťažovateľky.
Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozhodnutie Úradu pre verejné
obstarávanie sp. zn. 1254-7000/2012-OK/5 zo dňa 20. 12. 2012 a vracia vec Úradu pre
verejné obstarávanie na ďalšie konanie.
Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky o porušení základného práva
na ochranu vlastníckeho práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a práva pokojne
užívať majetok, ako aj práva nebyť zbavený svojho majetku inak, ako za podmienok,
ktoré ustanoví zákon, zaručených v čl. 1 dodatkového protokolu rozhodnutím úradu sp. zn.
1254-7000/2012-OK/5 z 20. decembra 2012.
Vzhľadom na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva
z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, ústavný súd môže poskytnúť ochranu konkrétnemu
právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická
osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi
orgánmi Slovenskej republiky.
Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označeného základného práva
alebo slobody oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho
sťažnosť už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.
Podľa tvrdenia sťažovateľky a aj podľa zistenia ústavného súdu v konaní vedenom na
Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 1 S 10/2013 sa
sťažovateľka žalobou proti úradu ako žalovanému domáha preskúmania zákonnosti jeho
rozhodnutia sp. zn. 1254-7000/2012-OK/5 z 20. decembra 2012 a konanie o tejto sťažnosti,
ktorú podala len „... v úmysle dodržať lehotu...“ na jej podanie, súčasne navrhla prerušiť do
právoplatného skončenia konania o tejto žalobe.
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je zákonným dôvodom na
odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Podľa aktuálnej judikatúry ústavného súdu sa v prípade podania mimoriadneho
opravného prostriedku (dovolania) považuje ústavná sťažnosť za prípustnú až po rozhodnutí
o dovolaní. Lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy bude pritom považovaná
za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (I. ÚS 169/09,
Vzhľadom na to, že sťažovateľka sa žalobou v zmysle ustanovení druhej hlavy piatej
časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OSP“) domáha preskúmania a zrušenia rozhodnutia úradu sp. zn. 1254-7000/2012-
OK/5 z 20. decembra 2012 v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 1 S 10/2013
na základe tých istých dôvodov, ktorými odôvodňuje túto sťažnosť, krajský súd
za predpokladu, že dospeje k záveru o preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia v rámci
výkonu správneho súdnictva na základe žaloby sťažovateľky, sa zrejme bude musieť
vysporiadať v podstate s rovnakými skutkovými a právnymi argumentmi, aké sťažovateľka
uvádza aj v konaní pred ústavným súdom. V opačnom prípade v zmysle § 250d ods. 3 OSP
konanie o žalobe zastaví uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie (riadny opravný
prostriedok).
Posúdenie, či rozhodnutie úradu, proti ktorému žaloba smeruje, je preskúmateľné
v rámci správneho súdnictva, ako aj posúdenie, či sťažovateľka je osobou oprávnenou na jej
podanie, a v závislosti na tom tiež vysporiadanie sa s argumentáciou sťažovateľky
o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia úradu je v prvom rade vecou právomoci krajského
súdu, ktorá predchádza právomoci ústavného súdu.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd s odvolaním sa na svoju judikatúru o prípustnosti
sťažnosti v prípade podania dovolania (mimoriadneho opravného prostriedku) až po
rozhodnutí o dovolaní, resp. o zachovaní lehoty na podanie sťažnosti proti
predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (pozri už uvedené) na základe dôkazu
podobného (argumentum a simili), ako aj s poukazom na princíp subsidiarity sťažnosť
sťažovateľky proti rozhodnutiu úradu sp. zn. 1254-7000/2012-OK/5 z 20. decembra 2012 už
po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej
prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zakázaní úradu
pokračovať v porušovaní označených práv sťažovateľky, o zrušení napadnutého
rozhodnutia úradu, ako aj o trovách konania je viazané na vyslovenie porušenia jej práva
alebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tej časti sťažnosti, ktorou sa
sťažovateľka domáhala ich priznania, už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. apríla 2013