Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 13/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. apríla 2013 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa

prerokoval prijatú sťažnosť Ing. E. M., S., zastúpeného advokátkou Mgr. B. Š., S., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Bratislava IV

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š i l základné právo Ing. E. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v .

2. Okresnému súdu Bratislava IV vo veci vedenej pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. E. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc

eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ing. E. M. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 407,55 €

(slovom štyristosedem eur a päťdesiatpäť centov), ktoré j e Okresný súd Bratislava IV

p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokátky Mgr. B. Š., S., do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-10 zo 16. januára 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. E. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) postupom Okresného

súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti vyplynulo, že «Sťažovateľ Ing. E. M. podal prostredníctvom

právneho zástupcu dňa 06. 11. 2009 žalobu o zaplatenie 15.660,23 € istiny s príslušenstvom

proti odporcom 1.) Ing. Arch. K. C. a 2.) Ing. Arch. E. M., na Okresnom súde Bratislava IV.

Predmetné konanie je na OS Bratislava IV. vedené pod sp. zn.: .

Nakoľko sa sťažovateľ v čase podania žaloby stále spoliehal na prísľub žalovaných,

že svoj dlh splnia a predmetná vec sa urovná mimosúdne (nestalo sa tak však ani

čiastočne), súdny poplatok bol zaplatený dňa 10. 05. 2010 až po doručení uznesenia súdu o

zastavení konania pre jeho nezaplatenie zo dňa 21. 04. 2010, voči ktorému sa včas odvolal.

V predmetnej veci bol vydaný na urgenciu právnej zástupkyne zo dňa 03. 08. 2010 -

t. j. po takmer štyroch mesiacoch po uhradení súdneho poplatku za podaný návrh -

Platobný rozkaz dňa 06. 09. 2010. Dňa 29. 11. 2010 bol právnej zástupkyni sťažovateľa

doručený odpor odporcu v 2.) rade, ku ktorému sa vyjadrila v jeho mene dňa 29. 11. 2010.

Výzva na vyjadrenie sa k uvedenému odporu bola posledným úkonom súdu, a to až do času,

kým sťažovateľ súdu nepodal sťažnosť na nečinnosť súdu dňa 19. 03. 2012. Súd teda

nekonal od 24. 11. 2010 do 30. 03. 2012 kedy poslal odpoveď na sťažnosť navrhovateľa

v predmetnom konaní, resp. do 12. 04. 2012, kedy vytýčil termín pojednávania v predmetnej

veci a celkovo konanie trvá od 06. 11. 2009 už 3 roky a 4 mesiace, čo aj v prípade,

ak berieme do úvahy, že súdny poplatok bol zaplatený až 10. 05. 2010 je neprimerane dlhá

doba. Poukazujem na to, že do dnešného dňa sa nekonalo ani jediné pojednávanie

v predmetnej veci.

Sťažnosť na prieťahy v konaní a následne túto sťažnosť sa sťažovateľ rozhodol podať

vtedy, keď mu v telefonickom rozhovore so spisovou kanceláriou súdu, dňa 15. 03. 2012

bolo oznámené, že termín pojednávania zatiaľ vytýčený nebol, pretože citujem „žalovaný

v 1. rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne požiadal o predĺženie lehoty za účelom

mimosúdneho jednania“.

Súd mu však žiadnu takúto skutočnosť neoznámil, a ani prostredníctvom právnej

zástupkyne ho nevyzval o vyjadrenie sa k uvedenému a či ako navrhovateľ súhlasí

s akýmkoľvek predĺžením lehoty.

V odpovedi Okresného súdu Bratislava IV. predsedníčka súdu konštatovala, že

konanie bolo poznačené prieťahom, ktorý bol spôsobený z objektívnych príčin, v súvislosti

s personálnymi zmenami zákonných sudcov a sťažovateľovi sa ospravedlnila.

Sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu niekoľkokrát súdu poukázal

na skutočnosť, že má dôvodné podozrenie, že žalovaní si postupne zmenšujú majetok a jeho

právna istota, že jeho pohľadávka bude vymožiteľná sa neustále zmenšuje.

Je pravdou, že počas čakania na vytýčenie termínu pojednávania súdom, sa v záujme

mimosúdneho jednania dňa 07. 07. 2011 stretli s odporcom v 1.) rade spolu s právnymi

zástupcami, nakoľko však oni navrhovali len späťvzatie žaloby v celosti bez akejkoľvek

ochoty čo i len čiastočne pohľadávku uhradiť, odporca sa vyjadril im tak, že nemá záujem

o ďalšie mimosúdne jednanie.

Z predchádzajúceho konania žalovaných bola vysoká pravdepodobnosť, že

k mimosúdnemu urovnaniu veci nedôjde. Svedčia o tom skutočnosti ako je vyjadrenie

odporcu v 2.) rade, že „nemá žiadnu vedomosť“ o tom, že by im žalobca akékoľvek služby

dodal (!) ako aj neustále sľuby najmä zo strany odporcu v 1.) rade, že dlh urovnajú,

ku ktorých naplneniu nikdy nedošlo (namiesto toho obvinil navrhovateľa - po niekoľkých

rokoch od dodania jeho služieb - že tieto dodal s omeškaním, v dôsledku čoho im vznikla

škoda, čo absolútne nezodpovedá skutočnosti). (...)

Z uvedených dôvodov mám za to, že bolo porušené právo sťažovateľa vyplývajúce

z na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a to nečinnosťou súdu.

Sťažovateľ uplatnil všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho

základného práva účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa

osobitných predpisov, preto sa rozhodol pre podanie tejto sťažnosti.

Zároveň poukazujeme na skutočnosť, že mimoriadna dĺžka súdneho konania

umožnila žalovaným zbaviť sa svojho majetku, v dôsledku čoho sťažovateľ nebude úspešný

vo vymožení žalovanej pohľadávky (ako ho tiež upozornil odporca v 1. rade). Poukazujem

tiež na nemateriálnu ujmu, ktorú sťažovateľ utrpel, z dôvodu právnej neistoty trvajúcej už

viac ako 3 roky, z ktorého dôvodu navrhujem, aby súd priznal sťažovateľovi primerané

finančné zadosťučinenie vo výške žalovanej pohľadávky vo výške 15.660,23 € istiny

a 1.901,02 € za trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 940,- € a trov

právneho zastúpenia za 3 právne úkony v hodnote á 320,34 €, t. j. spolu vo výške 17.561,25

€ a náhradu trov právneho zastúpenia pred ústavným súdom za dva úkony právnej služby

(príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) v hodnote á 320,34 € a režijný

paušál za uvedené úkony v hodnote 7,63 €, t. j. spolu vo výške 655,94 €. (...)

Z vyššie uvedených dôvodov Ústavnému súdu Slovenskej republiky navrhujem, aby

vydal nasledovný nález:

1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené postupom Okresného súdu Bratislava IV.

v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava IV. v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. E. M. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 17.561,25 € (slovom

sedemnásťtisíc päťstošesťdesiatjeden eur), ktoré je Okresný súd Bratislava IV. povinný

zaplatiť mu do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava IV. je povinný uhradiť Ing. E. M. trovy právneho

zastúpenia v sume 655,94 €(...) na účet právneho zástupcu Mgr. B. Š. do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu. (...)».

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 3117/13 z 1. marca

2013 a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 3. apríla

2013.

3.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov

vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Na základe prešetrenia veci s poľutovaním konštatujem, že predmetné konanie

bolo poznačené prieťahom v období od 16. 12. 2010 do 15. 6. 2011, t. j. od prevedenia spisu

do obchodného oddelenia do času, kým súd doručoval návrh odporcovi v 1. rade na

vyjadrenie a zároveň vyjadrenie navrhovateľa k odporu doručoval odporcovi v 2. rade.

Po tomto období tunajší súd vo veci priebežne konal.

Daný prieťah bol spôsobený z objektívnych príčin, v súvislosti s personálnymi

zmenami zákonných sudcov.

Záverom chcem poukázať tiež na skutočnosť, že aj účastníci konania (aj samotný

sťažovateľ ako navrhovateľ) prispeli k celkovej dĺžke konania. Sťažovateľ na pojednávaní

dňa 25. 6. 2012 požiadal súd o pripustenie zmeny žaloby v zmysle podania, ktoré až na

pojednávaní založil do spisu, čo bolo tiež dôvodom na jeho odročenie. Tiež pojednávanie,

ktoré sa konalo dňa 3. 9. 2012 bolo odročené okrem iného i z dôvodu, že sťažovateľ v lehote

do 15 dní zašle súdu písomné doplnenie žaloby. Pojednávanie dňa 5. 12. 2012 bolo

odročené zase z dôvodu ospravedlnenej neúčasti oboch odporcov.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, navrhujem Ústavnému súdu Slovenskej

republiky, aby sťažnosť sťažovateľa vo vzťahu k Okresnému súdu Bratislava IV ako

nedôvodnú zamietol.

Oznamujem Vám tiež, že súhlasím, aby ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona

č. o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti. (...)“

3.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom podaní k vyjadreniu predsedníčky

okresného súdu uviedla:

«(...) Na podanej ústavnej sťažnosti a návrhu v predmetnej veci v celosti trváme

a trváme tiež na jeho písomnom odôvodnení zo dňa 26. 04. 2012.

Máme za to, že Okresný súd Bratislava IV. porušil právo môjho mandanta na

spravodlivý súdny proces a prerokovanie veci bez prieťahov, ku ktorému čiastočne došlo aj

v dôsledku neoverenia informácií jednostranne poskytnutých odporcom v 1./ rade, ktorý

takto situáciu zneužil vo svoj prospech, keď žiadal o predĺženie lehoty na podanie

vyjadrenia k žalobe.

Poukazujem na skutočnosť, že prvý termín pojednávania v predmetnej veci vytýčený

na deň 25. 06. 2012 (vytýčený 3 roky a 6 mesiacov odo dňa podania návrhu vo veci samej)

bol odročený na deň 03. 09. 2012 na strane odporcu v 2./ rade.

Pojednávanie dňa 03. 09. 2012 bolo odročené z dôvodu vyčerpania času

stanoveného na predmetné pojednávanie a vyžiadania písomného stanoviska účastníkov

konania zo strany súdu. Poukazujem na to, že navrhovateľ svoje stanovisko v súdom určenej

lehote doložil, na rozdiel od odporcov, ktorých stanovisko sme doteraz neobdržali (a podľa

nášho vedomia žiadne súdu ani nedoložili a to bez akéhokoľvek vysvetlenia).

Pojednávanie dňa 05. 12. 2012 bolo opäť odročené z dôvodu nepotvrdeného zlého

zdravotného stavu odporcu v 1./ rade, ktorý žiadal pojednávanie odročiť.

Pojednávanie dňa 30. 01. 2013 sa nekonalo kvôli práceneschopnosti zákonnej

sudkyne.

Ani jediný krát navrhovateľ nespôsobil svojím konaním prieťahy v predmetnom

konaní. V jeho záujme bolo predsa od začiatku ukončiť konanie čo najskôr.

Okresný súd Bratislava IV. poukazoval na to, že 25. 06. 2012 navrhovateľ požiadal

o pripustenie zmeny žaloby. Táto zmena návrhu sa však týkala iba príslušenstva pohľadávky

(úrokov z omeškania) a keďže pojednávanie bolo odročené z dôvodu žiadosti na strane

odporcu v 2./ rade, nijako neovplyvnil priebeh konania a žiadne prieťahy nespôsobil.

Ďalej súd poukázal na to, že pojednávanie dňa 03. 09. 2012 „bolo odročené okrem

iného z dôvodu, že sťažovateľ v lehote do 15 dní zašle súdu písomné doplnenie žaloby“.

Poukazujem na to, že toto vyjadrenie si vyžiadal súd a navrhovateľ ho len uvítal, nakoľko

preňho znamenalo urýchlenie konania, keďže čas vyhradený na pojednávanie dňa

03. 09. 2012 nestačil na vypočutie účastníkov konania a bol vyčerpaný. T. j. ani toto

nespôsobilo prieťahy, skôr naopak, urýchlilo výsluch navrhovateľa a tým aj celé konanie.

Zároveň Ústavnému súdu týmto oznamujem, že súhlasíme, aby sa upustilo od ústneho

pojednávania v predmetnej veci.»

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Dňa 9. novembra 2009 podal sťažovateľ na okresnom súde proti Ing. arch. K. C.

(ďalej len „odporca 1“) a Ing. arch. E. M. (ďalej len „odporca 2“, spolu len „odporcovia“)

žalobný návrh na zaplatenie 15 660,23 € istiny s prísl. s tým, že navrhol rozhodnúť vo veci

platobným rozkazom. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 11. januára 2010 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho

poplatku v určenej lehote.

Dňa 21. apríla 2010 okresný súd konanie uznesením č. k. -19 zastavil,

pretože sťažovateľ v určenej lehote súdny poplatok za návrh neuhradil.

Dňa 10. mája 2010 sťažovateľ uhradil súdny poplatok za návrh.

Dňa 12. mája 2010 sa sťažovateľ odvolal proti uzneseniu č. k. -19.

Dňa 31. mája 2010 okresný súd zrušil svoje uznesenie č. k. -19.

Dňa 6. septembra 2010 okresný súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k.

-28.

Dňa 3. novembra 2010 odporca 2 podal proti uvedenému platobnému rozkazu odpor.

Dňa 10. novembra 2010 okresný súd zaslal odpor na vyjadrenie sťažovateľovi

a zároveň vyzval odporcu 2, aby zaplatil súdny poplatok za odpor.

Dňa 6. decembra 2010 sťažovateľ doručil okresnému súdu svoje vyjadrenie

k odporu.

Dňa 16. decembra 2010 bola vec prevedená do oddelenia obchodných vecí a bola

zaevidovaná pod sp. zn. a pridelená na prerokovanie a rozhodnutie

Mgr. Š. Z.

Dňa 2. júna 2011 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie JUDr. D. Š.

Dňa 15. júna 2011 okresný súd doručoval žalobný návrh odporcovi 1 na vyjadrenie

a zároveň vyjadrenie sťažovateľa k odporu doručoval odporcovi 2.

Dňa 30. júna 2011 odporca 1 požiadal okresný súd o predĺženie lehoty na vyjadrenie

do 31. augusta 2011 s tým, že má záujem aj na uzavretí mimosúdnej dohody vo veci.

Dňa 30. augusta 2011 právna zástupkyňa odporcu 1 informovala okresný súd

„o prebiehajúcom mimosúdnom urovnaní“.

Dňa 30. novembra 2011 sa odporca 1 vyjadril k žalobnému návrhu, ktorý navrhol

zamietnuť, pričom uviedol, že mimosúdne rokovania „sa snažíme smerovať k späťvzatiu

žalobcovho návrhu“.

Dňa 20. marca 2012 sťažovateľ podal sťažnosť na zbytočné prieťahy v predmetnom

konaní.

Dňa 27. marca 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 25. jún 2012.

Dňa 21. júna 2012 zástupkyňa odporcu 2 oznámila okresnému súdu prevzatie

právneho zastúpenia a požiadala o odročenie nariadeného pojednávania.

Dňa 14. júna 2012 sťažovateľ doručil okresnému súdu „zmenu petitu žaloby“.

Dňa 25. júna 2012 bolo pojednávanie odročené na 3. september 2012.

Dňa 29. júna 2012 okresný súd uznesením č. k. -86 pripustil zmenu

petitu žaloby.

Dňa 3. septembra 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

5. december 2012 okrem iného aj na účely doplnenia žaloby.

Dňa 29. septembra 2012 sťažovateľ doplnil svoj žalobný návrh.

Dňa 4. decembra 2012 právna zástupkyňa odporcu 1 požiadala o odročenie

nariadeného pojednávania zo zdravotných dôvodov jej klienta.

Dňa 5. decembra 2012 bolo pojednávanie odročené na 30. január 2013.

Dňa 17. januára 2013 bolo pojednávanie nariadené na 30. január 2013 zrušené

„z dôvodu PN zákonnej sudkyne“.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádzalo k porušovaniu základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že doterajšia dĺžka

posudzovaného konania, nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon

ani predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na skutkovú alebo

právnu zložitosť predmetnej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa,

v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť

osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v napadnutom období k zbytočným prieťahom v konaní. Sťažovateľ síce využil viaceré

možnosti podľa (napr. „požiadal súd o pripustenie zmeny

žaloby“), avšak využitie možností daných navrhovateľom procesnými predpismi na

uplatňovanie a presadzovanie ich práva v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce

predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom

sú zbytočné prieťahy (napr. ). Samozrejme, sťažovateľ si za takýchto okolností

musel uvedomiť, že dôjde k predĺženiu predmetného konania, pričom na tieto skutočnosti

ústavný súd nemohol neprihliadnuť pri určení primeraného finančného zadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci bez akýchkoľvek dôvodov opakovane nečinný

od 31. mája 2010 do 6. septembra 2010 (tri mesiace), od 6. decembra 2010 do 15. júna 2011

(šesť mesiacov) a od 30. novembra 2011 do 20. marca 2012 (štyri mesiace). Úkony

okresného súdu teda v napadnutom konaní minimálne po dobu viac ako jedného roka

nesmerovali k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádza, čo je

základným účelom práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ).

Uvedenú nečinnosť okresného súdu bez zákonných alebo iných relevantných dôvodov treba

považovať za zbytočné prieťahy v konaní. K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným

prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne

v dôsledku postupu súdu. Argumentáciu predsedníčky okresného súdu, podľa ktorej

„prieťah bol spôsobený z objektívnych príčin, v súvislosti s personálnymi zmenami

zákonných sudcov“, nebolo možné akceptovať. Ústavný súd už v podobných súvislostiach

viackrát vyslovil (pozri napr. a v ňom citovanú predchádzajúcu judikatúru

ústavného súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí,

v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté

prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia.

v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali

príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez

zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa

nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové

nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho

konania a mieru ochrany ich základného práva zaručeného v oslabiť

poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr.

). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní

toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou)

alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní

odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne

vo vyjadrení súdu ().

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal krajskému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať finančné zadosťučinenie v sume 17 561,25 €, najmä

„z dôvodu právnej neistoty trvajúcej už viac ako 3 roky“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného

v nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd

preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa

citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti

a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za

primerané priznať mu v sume 1 000 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za

dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti

z 26. apríla 2012 a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 3. apríla 2013). Za dva úkony

vykonané v roku 2012 patrí odmena v sume dvakrát po 127,16 € a režijný paušál dvakrát

po 7,63 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2013 patrí odmena v sume 130,16 € a režijný

paušál 7,81 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia

sťažovateľa predstavujú sumu 407,55 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. apríla 2013