Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 13/2013
PDF · 247.17 KB
No categories available
II. ÚS 13/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. apríla 2013 v senáte
zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa
prerokoval prijatú sťažnosť Ing. E. M., S., zastúpeného advokátkou Mgr. B. Š., S., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava IV
v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Cb 297/2010 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Cb 297/2010
p o r u š i l základné právo Ing. E. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Okresnému súdu Bratislava IV vo veci vedenej pod sp. zn. 11 Cb 297/2010
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. Ing. E. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc
eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. Ing. E. M. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 407,55 €
(slovom štyristosedem eur a päťdesiatpäť centov), ktoré j e Okresný súd Bratislava IV
p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokátky Mgr. B. Š., S., do jedného mesiaca od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 13/2013-10 zo 16. januára 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. E. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného
súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Cb 297/2010
(ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Zo sťažnosti vyplynulo, že «Sťažovateľ Ing. E. M. podal prostredníctvom
právneho zástupcu dňa 06. 11. 2009 žalobu o zaplatenie 15.660,23 € istiny s príslušenstvom
proti odporcom 1.) Ing. Arch. K. C. a 2.) Ing. Arch. E. M., na Okresnom súde Bratislava IV.
Predmetné konanie je na OS Bratislava IV. vedené pod sp. zn.: 11Cb 297/2010.
Nakoľko sa sťažovateľ v čase podania žaloby stále spoliehal na prísľub žalovaných,
že svoj dlh splnia a predmetná vec sa urovná mimosúdne (nestalo sa tak však ani
čiastočne), súdny poplatok bol zaplatený dňa 10. 05. 2010 až po doručení uznesenia súdu o
zastavení konania pre jeho nezaplatenie zo dňa 21. 04. 2010, voči ktorému sa včas odvolal.
V predmetnej veci bol vydaný na urgenciu právnej zástupkyne zo dňa 03. 08. 2010 -
t. j. po takmer štyroch mesiacoch po uhradení súdneho poplatku za podaný návrh -
Platobný rozkaz dňa 06. 09. 2010. Dňa 29. 11. 2010 bol právnej zástupkyni sťažovateľa
doručený odpor odporcu v 2.) rade, ku ktorému sa vyjadrila v jeho mene dňa 29. 11. 2010.
Výzva na vyjadrenie sa k uvedenému odporu bola posledným úkonom súdu, a to až do času,
kým sťažovateľ súdu nepodal sťažnosť na nečinnosť súdu dňa 19. 03. 2012. Súd teda
nekonal od 24. 11. 2010 do 30. 03. 2012 kedy poslal odpoveď na sťažnosť navrhovateľa
v predmetnom konaní, resp. do 12. 04. 2012, kedy vytýčil termín pojednávania v predmetnej
veci a celkovo konanie trvá od 06. 11. 2009 už 3 roky a 4 mesiace, čo aj v prípade,
ak berieme do úvahy, že súdny poplatok bol zaplatený až 10. 05. 2010 je neprimerane dlhá
doba. Poukazujem na to, že do dnešného dňa sa nekonalo ani jediné pojednávanie
v predmetnej veci.
Sťažnosť na prieťahy v konaní a následne túto sťažnosť sa sťažovateľ rozhodol podať
vtedy, keď mu v telefonickom rozhovore so spisovou kanceláriou súdu, dňa 15. 03. 2012
bolo oznámené, že termín pojednávania zatiaľ vytýčený nebol, pretože citujem „žalovaný
v 1. rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne požiadal o predĺženie lehoty za účelom
mimosúdneho jednania“.
Súd mu však žiadnu takúto skutočnosť neoznámil, a ani prostredníctvom právnej
zástupkyne ho nevyzval o vyjadrenie sa k uvedenému a či ako navrhovateľ súhlasí
s akýmkoľvek predĺžením lehoty.
V odpovedi Okresného súdu Bratislava IV. predsedníčka súdu konštatovala, že
konanie bolo poznačené prieťahom, ktorý bol spôsobený z objektívnych príčin, v súvislosti
s personálnymi zmenami zákonných sudcov a sťažovateľovi sa ospravedlnila.
Sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu niekoľkokrát súdu poukázal
na skutočnosť, že má dôvodné podozrenie, že žalovaní si postupne zmenšujú majetok a jeho
právna istota, že jeho pohľadávka bude vymožiteľná sa neustále zmenšuje.
Je pravdou, že počas čakania na vytýčenie termínu pojednávania súdom, sa v záujme
mimosúdneho jednania dňa 07. 07. 2011 stretli s odporcom v 1.) rade spolu s právnymi
zástupcami, nakoľko však oni navrhovali len späťvzatie žaloby v celosti bez akejkoľvek
ochoty čo i len čiastočne pohľadávku uhradiť, odporca sa vyjadril im tak, že nemá záujem
o ďalšie mimosúdne jednanie.
Z predchádzajúceho konania žalovaných bola vysoká pravdepodobnosť, že
k mimosúdnemu urovnaniu veci nedôjde. Svedčia o tom skutočnosti ako je vyjadrenie
odporcu v 2.) rade, že „nemá žiadnu vedomosť“ o tom, že by im žalobca akékoľvek služby
dodal (!) ako aj neustále sľuby najmä zo strany odporcu v 1.) rade, že dlh urovnajú,
ku ktorých naplneniu nikdy nedošlo (namiesto toho obvinil navrhovateľa - po niekoľkých
rokoch od dodania jeho služieb - že tieto dodal s omeškaním, v dôsledku čoho im vznikla
škoda, čo absolútne nezodpovedá skutočnosti). (...)
Z uvedených dôvodov mám za to, že bolo porušené právo sťažovateľa vyplývajúce
z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
a to nečinnosťou súdu.
Sťažovateľ uplatnil všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho
základného práva účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa
osobitných predpisov, preto sa rozhodol pre podanie tejto sťažnosti.
Zároveň poukazujeme na skutočnosť, že mimoriadna dĺžka súdneho konania
umožnila žalovaným zbaviť sa svojho majetku, v dôsledku čoho sťažovateľ nebude úspešný
vo vymožení žalovanej pohľadávky (ako ho tiež upozornil odporca v 1. rade). Poukazujem
tiež na nemateriálnu ujmu, ktorú sťažovateľ utrpel, z dôvodu právnej neistoty trvajúcej už
viac ako 3 roky, z ktorého dôvodu navrhujem, aby súd priznal sťažovateľovi primerané
finančné zadosťučinenie vo výške žalovanej pohľadávky vo výške 15.660,23 € istiny
a 1.901,02 € za trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 940,- € a trov
právneho zastúpenia za 3 právne úkony v hodnote á 320,34 €, t. j. spolu vo výške 17.561,25
€ a náhradu trov právneho zastúpenia pred ústavným súdom za dva úkony právnej služby
(príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) v hodnote á 320,34 € a režijný
paušál za uvedené úkony v hodnote 7,63 €, t. j. spolu vo výške 655,94 €. (...)
Z vyššie uvedených dôvodov Ústavnému súdu Slovenskej republiky navrhujem, aby
vydal nasledovný nález:
1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava IV.
v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Cb 297/2010 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Bratislava IV. v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Cb 297/2010
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. Ing. E. M. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 17.561,25 € (slovom
sedemnásťtisíc päťstošesťdesiatjeden eur), ktoré je Okresný súd Bratislava IV. povinný
zaplatiť mu do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava IV. je povinný uhradiť Ing. E. M. trovy právneho
zastúpenia v sume 655,94 €(...) na účet právneho zástupcu Mgr. B. Š. do jedného mesiaca
od právoplatnosti tohto nálezu. (...)».
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 3117/13 z 1. marca
2013 a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 3. apríla
2013.
3.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov
vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:
„(...) Na základe prešetrenia veci s poľutovaním konštatujem, že predmetné konanie
bolo poznačené prieťahom v období od 16. 12. 2010 do 15. 6. 2011, t. j. od prevedenia spisu
do obchodného oddelenia do času, kým súd doručoval návrh odporcovi v 1. rade na
vyjadrenie a zároveň vyjadrenie navrhovateľa k odporu doručoval odporcovi v 2. rade.
Po tomto období tunajší súd vo veci priebežne konal.
Daný prieťah bol spôsobený z objektívnych príčin, v súvislosti s personálnymi
zmenami zákonných sudcov.
Záverom chcem poukázať tiež na skutočnosť, že aj účastníci konania (aj samotný
sťažovateľ ako navrhovateľ) prispeli k celkovej dĺžke konania. Sťažovateľ na pojednávaní
dňa 25. 6. 2012 požiadal súd o pripustenie zmeny žaloby v zmysle podania, ktoré až na
pojednávaní založil do spisu, čo bolo tiež dôvodom na jeho odročenie. Tiež pojednávanie,
ktoré sa konalo dňa 3. 9. 2012 bolo odročené okrem iného i z dôvodu, že sťažovateľ v lehote
do 15 dní zašle súdu písomné doplnenie žaloby. Pojednávanie dňa 5. 12. 2012 bolo
odročené zase z dôvodu ospravedlnenej neúčasti oboch odporcov.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, navrhujem Ústavnému súdu Slovenskej
republiky, aby sťažnosť sťažovateľa vo vzťahu k Okresnému súdu Bratislava IV ako
nedôvodnú zamietol.
Oznamujem Vám tiež, že súhlasím, aby ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona
č. 38/1993 Z. z. o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti. (...)“
3.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom podaní k vyjadreniu predsedníčky
okresného súdu uviedla:
«(...) Na podanej ústavnej sťažnosti a návrhu v predmetnej veci v celosti trváme
a trváme tiež na jeho písomnom odôvodnení zo dňa 26. 04. 2012.
Máme za to, že Okresný súd Bratislava IV. porušil právo môjho mandanta na
spravodlivý súdny proces a prerokovanie veci bez prieťahov, ku ktorému čiastočne došlo aj
v dôsledku neoverenia informácií jednostranne poskytnutých odporcom v 1./ rade, ktorý
takto situáciu zneužil vo svoj prospech, keď žiadal o predĺženie lehoty na podanie
vyjadrenia k žalobe.
Poukazujem na skutočnosť, že prvý termín pojednávania v predmetnej veci vytýčený
na deň 25. 06. 2012 (vytýčený 3 roky a 6 mesiacov odo dňa podania návrhu vo veci samej)
bol odročený na deň 03. 09. 2012 na strane odporcu v 2./ rade.
Pojednávanie dňa 03. 09. 2012 bolo odročené z dôvodu vyčerpania času
stanoveného na predmetné pojednávanie a vyžiadania písomného stanoviska účastníkov
konania zo strany súdu. Poukazujem na to, že navrhovateľ svoje stanovisko v súdom určenej
lehote doložil, na rozdiel od odporcov, ktorých stanovisko sme doteraz neobdržali (a podľa
nášho vedomia žiadne súdu ani nedoložili a to bez akéhokoľvek vysvetlenia).
Pojednávanie dňa 05. 12. 2012 bolo opäť odročené z dôvodu nepotvrdeného zlého
zdravotného stavu odporcu v 1./ rade, ktorý žiadal pojednávanie odročiť.
Pojednávanie dňa 30. 01. 2013 sa nekonalo kvôli práceneschopnosti zákonnej
sudkyne.
Ani jediný krát navrhovateľ nespôsobil svojím konaním prieťahy v predmetnom
konaní. V jeho záujme bolo predsa od začiatku ukončiť konanie čo najskôr.
Okresný súd Bratislava IV. poukazoval na to, že 25. 06. 2012 navrhovateľ požiadal
o pripustenie zmeny žaloby. Táto zmena návrhu sa však týkala iba príslušenstva pohľadávky
(úrokov z omeškania) a keďže pojednávanie bolo odročené z dôvodu žiadosti na strane
odporcu v 2./ rade, nijako neovplyvnil priebeh konania a žiadne prieťahy nespôsobil.
Ďalej súd poukázal na to, že pojednávanie dňa 03. 09. 2012 „bolo odročené okrem
iného z dôvodu, že sťažovateľ v lehote do 15 dní zašle súdu písomné doplnenie žaloby“.
Poukazujem na to, že toto vyjadrenie si vyžiadal súd a navrhovateľ ho len uvítal, nakoľko
preňho znamenalo urýchlenie konania, keďže čas vyhradený na pojednávanie dňa
03. 09. 2012 nestačil na vypočutie účastníkov konania a bol vyčerpaný. T. j. ani toto
nespôsobilo prieťahy, skôr naopak, urýchlilo výsluch navrhovateľa a tým aj celé konanie.
Zároveň Ústavnému súdu týmto oznamujem, že súhlasíme, aby sa upustilo od ústneho
pojednávania v predmetnej veci.»
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav
konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 11 Cb 297/2010:
Dňa 9. novembra 2009 podal sťažovateľ na okresnom súde proti Ing. arch. K. C.
(ďalej len „odporca 1“) a Ing. arch. E. M. (ďalej len „odporca 2“, spolu len „odporcovia“)
žalobný návrh na zaplatenie 15 660,23 € istiny s prísl. s tým, že navrhol rozhodnúť vo veci
platobným rozkazom. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 36 Rob 778/09.
Dňa 11. januára 2010 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho
poplatku v určenej lehote.
Dňa 21. apríla 2010 okresný súd konanie uznesením č. k. 36 Rob 778/09-19 zastavil,
pretože sťažovateľ v určenej lehote súdny poplatok za návrh neuhradil.
Dňa 10. mája 2010 sťažovateľ uhradil súdny poplatok za návrh.
Dňa 12. mája 2010 sa sťažovateľ odvolal proti uzneseniu č. k. 36 Rob 778/09-19.
Dňa 31. mája 2010 okresný súd zrušil svoje uznesenie č. k. 36 Rob 778/09-19.
Dňa 6. septembra 2010 okresný súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k.
36 Rob 778/09-28.
Dňa 3. novembra 2010 odporca 2 podal proti uvedenému platobnému rozkazu odpor.
Dňa 10. novembra 2010 okresný súd zaslal odpor na vyjadrenie sťažovateľovi
a zároveň vyzval odporcu 2, aby zaplatil súdny poplatok za odpor.
Dňa 6. decembra 2010 sťažovateľ doručil okresnému súdu svoje vyjadrenie
k odporu.
Dňa 16. decembra 2010 bola vec prevedená do oddelenia obchodných vecí a bola
zaevidovaná pod sp. zn. 11Cb 297/2010 a pridelená na prerokovanie a rozhodnutie
Mgr. Š. Z.
Dňa 2. júna 2011 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie JUDr. D. Š.
Dňa 15. júna 2011 okresný súd doručoval žalobný návrh odporcovi 1 na vyjadrenie
a zároveň vyjadrenie sťažovateľa k odporu doručoval odporcovi 2.
Dňa 30. júna 2011 odporca 1 požiadal okresný súd o predĺženie lehoty na vyjadrenie
do 31. augusta 2011 s tým, že má záujem aj na uzavretí mimosúdnej dohody vo veci.
Dňa 30. augusta 2011 právna zástupkyňa odporcu 1 informovala okresný súd
„o prebiehajúcom mimosúdnom urovnaní“.
Dňa 30. novembra 2011 sa odporca 1 vyjadril k žalobnému návrhu, ktorý navrhol
zamietnuť, pričom uviedol, že mimosúdne rokovania „sa snažíme smerovať k späťvzatiu
žalobcovho návrhu“.
Dňa 20. marca 2012 sťažovateľ podal sťažnosť na zbytočné prieťahy v predmetnom
konaní.
Dňa 27. marca 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 25. jún 2012.
Dňa 21. júna 2012 zástupkyňa odporcu 2 oznámila okresnému súdu prevzatie
právneho zastúpenia a požiadala o odročenie nariadeného pojednávania.
Dňa 14. júna 2012 sťažovateľ doručil okresnému súdu „zmenu petitu žaloby“.
Dňa 25. júna 2012 bolo pojednávanie odročené na 3. september 2012.
Dňa 29. júna 2012 okresný súd uznesením č. k. 11 Cb 297/2010-86 pripustil zmenu
petitu žaloby.
Dňa 3. septembra 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
5. december 2012 okrem iného aj na účely doplnenia žaloby.
Dňa 29. septembra 2012 sťažovateľ doplnil svoj žalobný návrh.
Dňa 4. decembra 2012 právna zástupkyňa odporcu 1 požiadala o odročenie
nariadeného pojednávania zo zdravotných dôvodov jej klienta.
Dňa 5. decembra 2012 bolo pojednávanie odročené na 30. január 2013.
Dňa 17. januára 2013 bolo pojednávanie nariadené na 30. január 2013 zrušené
„z dôvodu PN zákonnej sudkyne“.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Cb 297/2010 dochádzalo k porušovaniu základného
práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov(...)
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,
II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že doterajšia dĺžka
posudzovaného konania, nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon
ani predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na skutkovú alebo
právnu zložitosť predmetnej veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa,
v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť
osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo
v napadnutom období k zbytočným prieťahom v konaní. Sťažovateľ síce využil viaceré
možnosti podľa Občianskeho súdneho poriadku (napr. „požiadal súd o pripustenie zmeny
žaloby“), avšak využitie možností daných navrhovateľom procesnými predpismi na
uplatňovanie a presadzovanie ich práva v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce
predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom
sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01). Samozrejme, sťažovateľ si za takýchto okolností
musel uvedomiť, že dôjde k predĺženiu predmetného konania, pričom na tieto skutočnosti
ústavný súd nemohol neprihliadnuť pri určení primeraného finančného zadosťučinenia.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci
a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci bez akýchkoľvek dôvodov opakovane nečinný
od 31. mája 2010 do 6. septembra 2010 (tri mesiace), od 6. decembra 2010 do 15. júna 2011
(šesť mesiacov) a od 30. novembra 2011 do 20. marca 2012 (štyri mesiace). Úkony
okresného súdu teda v napadnutom konaní minimálne po dobu viac ako jedného roka
nesmerovali k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádza, čo je
základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02).
Uvedenú nečinnosť okresného súdu bez zákonných alebo iných relevantných dôvodov treba
považovať za zbytočné prieťahy v konaní. K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným
prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne
v dôsledku postupu súdu. Argumentáciu predsedníčky okresného súdu, podľa ktorej
„prieťah bol spôsobený z objektívnych príčin, v súvislosti s personálnymi zmenami
zákonných sudcov“, nebolo možné akceptovať. Ústavný súd už v podobných súvislostiach
viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03 a v ňom citovanú predchádzajúcu judikatúru
ústavného súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí,
v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté
prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava
v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali
príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez
zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa
nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové
nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho
konania a mieru ochrany ich základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť
poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr.
I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní
toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou)
alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní
odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne
vo vyjadrení súdu (I. ÚS 6/06).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal krajskému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci
bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ požadoval priznať finančné zadosťučinenie v sume 17 561,25 €, najmä
„z dôvodu právnej neistoty trvajúcej už viac ako 3 roky“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného
v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd
preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa
citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti
a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za
primerané priznať mu v sume 1 000 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 3.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za
dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti
z 26. apríla 2012 a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 3. apríla 2013). Za dva úkony
vykonané v roku 2012 patrí odmena v sume dvakrát po 127,16 € a režijný paušál dvakrát
po 7,63 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2013 patrí odmena v sume 130,16 € a režijný
paušál 7,81 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia
sťažovateľa predstavujú sumu 407,55 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. apríla 2013