Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 188/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. mája 2013

predbežne prerokoval sťažnosti Ing. M. S., B., a D. D., B., zastúpených advokátkou JUDr. J.

F., B., vedené pod sp. zn. a sp. zn. , pre namietané

porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti Ing. M. S. a D. D. vedené pod sp. zn. a sp. zn. Rvp

10666/2013 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS

188/2013.

2. Sťažnosti Ing. M. S. a D. D. o d m i e t a ako podané zjavne neoprávnenými

osobami.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 25. februára

2013 doručené sťažnosti Ing. M. S., B., a D. D., B. (ďalej len „sťažovatelia“), pre namietané

porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 Slovenskej republiky (ďalej len „ “) postupom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že z titulu postavenia akcionárov majú povinnosť

platiť „akési evidenčné poplatky“ C., a. s., za akcie obchodnej spoločnosti S., a. s. v

konkurze, B. (ďalej len „obchodná spoločnosť v konkurze“), vo vzťahu ku ktorej vedie

krajský súd sťažnosťou napadnuté konkurzné konanie.

Sťažovatelia uviedli, že pre pretrvávajúce prieťahy v konkurznom konaní podali

predsedovi krajského súdu sťažnosť podľa o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“),

keďže stav veci nemôžu svojím konaním inak ovplyvniť. Sťažovatelia nevidia „žiadnu

verifikovateľnú garanciu odstránenia nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti Krajského súdu

v Bratislave... Spôsob vedenia procesu pred KS v Bratislave a neúmerne dlhý celkový čas

procesu očividne ohrozujú elementárne práva“ sťažovateľov. V sťažnosti ďalej poukazujú

na judikatúru ústavného súdu vzťahujúcu sa na právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a namietajú, že nedohľadný výsledok konkurzného

konania extrémne škodí postaveniu sťažovateľov. Sťažovatelia súčasne uvádzajú, že im

nie sú známe „žiadne extrémne zložitosti“ veci a svojím správaním neprispeli k predĺženiu

predmetného konania. Finančné zadosťučinenie požadujú z dôvodu „výraznej intenzity

zásahu“ do ich práv.

V petite sťažnosti sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd vyslovil, že postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené ich právo, aby sa

ich „vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v Slovenskej

republiky“, aby krajskému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a aby každému

z nich priznal finančné zadosťučinenie v sume 6 000 €, ako aj úhradu trov právneho

zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „ “).

V zmysle môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na takmer totožný obsah sťažností vedených ústavným súdom

pod sp. zn. a sp. zn. , ktorými sťažovatelia namietajú

porušenie toho istého základného práva, v tom istom konaní krajského súdu a z tohto

obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, rozhodol ústavný

súd o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v prvom bode výroku

tohto uznesenia.

2. K namietanému porušeniu sťažovateľmi označeného základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

V zmysle je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v

presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( ,

a ). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je

ústavný súd viazaný pritom návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom

súde), čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich

základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým

vo viazanosti petitom návrhu, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa ),

v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20

ods. 1 ), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným

súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené

môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv.

V zmysle uvedeného ústavný súd predmet konania o sťažnostiach sťažovateľov

vymedzil tak, že je ním namietané len porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , nie však práv zaručených čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1

, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré

sťažovatelia síce v úvode sťažnosti označili, avšak v petite sťažností sa vyslovenia ich

porušenia už nedomáhali a ani ich prípadné porušenie vo svojej argumentácii neodôvodnili.

Ústavný súd súčasne konštatuje, že sťažovatelia prostredníctvom kvalifikovanej

právnej zástupkyne (ktorá koncipovala samotný návrh, pozn.) v texte sťažnosti

nekonkretizovali svoje postavenie v predmetnom konaní ani nepredložili listinné dôkazy

na preukázanie tvrdených skutočností (napríklad kópiu žiadosti o podanie informácie, kópiu

sťažnosti podanej predsedovi krajského súdu podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch). Okrem

uvedenia dĺžky konania nekonkretizovali ani dôvody, ktoré by mali signalizovať záver

o existencii zbytočných prieťahov (nešpecifikovali napríklad konkrétne obdobia nečinnosti,

resp. obdobia neefektívnej činnosti konajúceho súdu a pod.).

Aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľov preto ústavný súd

konštatuje, že sťažnosť vykazuje nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, ktoré

ústavný súd nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút

povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra,

z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania ( , ,

, a iné). Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti

zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide

o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Vzhľadom na obsah sťažností, z ktorých síce vyplýva, že sťažovatelia sú akcionármi

obchodnej spoločnosti v konkurze, avšak nevyplýva z nich, že by boli veriteľmi označeného

úpadcu, ústavný súd zistil, že „sťažovatelia nepodali konkurznú prihlášku do uvedeného

konkurzu..., tzn., že nie sú veriteľmi, a tým ani nie sú účastníkmi tohto konkurzného

konania“. Keďže sťažnosti sťažovateľov podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch boli podané

neoprávnenými osobami, nedošlo k ich prešetreniu krajským súdom, o čom aj boli

informovaní oznámeniami z 21. februára 2013, resp. zo 4. marca 2013.

Podľa a o konkurze a vyrovnaní v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a vyrovnaní“) účastníkmi konkurzu sú

veritelia, ktorí podali návrh na vyhlásenie konkurzu, veritelia, ktorí prihlásili svoje

pohľadávky podľa § 20 (ďalej len „konkurzní veritelia“), a dlžník. Účastníkmi konkurzu sa

stanú aj veritelia pohľadávok proti podstate (§ 31 ods. 3) a veritelia pohľadávok podľa § 31

ods. 1 písm. a) až c), ak ich nárok nebol uspokojený a uplatnili pohľadávku na súde, ktorý

vyhlásil konkurz, žalobou, prihláškou alebo ak sú zahrnutí do zoznamu na účely rozvrhu

(§ 29 ods. 1).

Veriteľmi pohľadávok proti podstate sú veritelia pohľadávok, ktoré vznikli

po vyhlásení konkurzu a sú splatné v priebehu konkurzu, ako aj veritelia pohľadávok podľa

§ 31 ods. 4 zákona o konkurze a vyrovnaní (pracovné nároky), ktoré vznikli a sú splatné tri

mesiace pred vyhlásením konkurzu a v priebehu konkurzu (§ 31 ods. 3 zákona o konkurze

a vyrovnaní).

Veriteľmi pohľadávok podľa § 31 ods. 1 písm. a) až c) zákona o konkurze

a vyrovnaní sú veritelia, ktorí majú nároky na vrátenie preddavku na trovy konania (§ 5

ods. 2), nároky na vrátenie preddavku na odmenu predbežného správcu (§ 9b ods. 3),

a nároky na trovy výkonu rozhodnutia a trovy exekúcie, ak výkon rozhodnutia alebo

exekúcia boli prerušené [§ 14 ods. 1 písm. d)].

Postavenie sťažovateľov ako niektorého zo subjektov vymenovaných v § 7 zákona

o konkurze a vyrovnaní nevyplýva ani z obsahu sťažnosti ani zo zistení ústavného súdu,

čo potvrdil aj predseda krajského súdu v oznámení sp. zn. Spr. 3213/13 z 22. apríla 2012.

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že domáhať sa ochrany

základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine v

záujme ochrany svojich základných práv (napr. , , III. ÚS

108/2012).

Po preskúmaní sťažností sťažovateľov preto ústavný súd konštatuje, že tieto neboli

podané osobami, ktoré by v danom konaní mali procesné postavenie účastníkov

konkurzného konania. V konkurznom konaní je účastníkom konania ako dlžník len akciová

spoločnosť, ktorej sú sťažovatelia akcionármi. V danej veci aplikovaný zákon o konkurze

a vyrovnaní však akcionára obchodnej spoločnosti z dôvodu existencie jeho právneho

vzťahu s obchodnou spoločnosťou, ktorej akcie vlastní, za účastníka konkurzného konania

nedefinuje.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosti odmietol ako podané zjavne

neoprávnenými osobami ( ), pričom rozhodovaním

o ďalších procesných návrhoch sťažovateľov sa už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. mája 2013