Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 187/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. mája 2013

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. P., B., zastúpeného advokátkou JUDr. J. F., B.,

pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Krajského súdu

v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. K 29/1993 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. M. P. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. februára

2013 doručená a 25. februára 2013 doplnená sťažnosť JUDr. M. P., B. (ďalej len

„sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp.

zn. K 29/1993.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že z titulu postavenia akcionára má povinnosť platiť

„akési evidenčné poplatky“ C., a. s., za akcie obchodnej spoločnosti B., a. s. v konkurze, B.,

(ďalej len „obchodná spoločnosť v konkurze“), vo vzťahu ku ktorej vedie krajský súd

sťažnosťou napadnuté konkurzné konanie.

Sťažovateľ uviedol, že pre pretrvávajúce prieťahy v konkurznom konaní podal

predsedovi krajského súdu sťažnosť podľa o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“),

keďže stav veci nemôže svojím konaním inak ovplyvniť. Sťažovateľ nevidí „žiadnu

verifikovateľnú garanciu odstránenia nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti Krajského súdu

v Košiciach... Spôsob vedenia procesu pred KS v Košiciach a neúmerne dlhý celkový čas

procesu očividne ohrozujú elementárne práva“ sťažovateľa. V sťažnosti ďalej poukazuje

na judikatúru ústavného súdu vzťahujúcu sa na právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a namieta, že nedohľadný výsledok konkurzného

konania extrémne škodí postaveniu sťažovateľa. Sťažovateľ súčasne uvádza, že mu nie sú

známe „žiadne extrémne zložitosti“ veci a svojím správaním neprispel k predĺženiu

predmetného konania. Finančné zadosťučinenie požaduje z dôvodu „výraznej intenzity

zásahu“ do jeho práv.

V petite sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil, že postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. K 29/1993 bolo porušené jeho právo, „aby sa

jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v Slovenskej

republiky“, aby krajskému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a aby mu priznal

finančné zadosťučinenie v sume 7 500 €, ako aj úhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

V zmysle je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v

presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

formálnych aj vecných náležitostí návrhom na začatie konania ( ,

a ). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je

ústavný súd viazaný pritom návrhu na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom

súde), čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich

základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým

vo viazanosti petitom návrhu, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa ),

v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20

ods. 1 ), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným

súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené

môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv.

V zmysle uvedeného ústavný súd predmet konania o sťažnosti sťažovateľa vymedzil

tak, že je ním namietané len porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. K 29/1993, nie však práv zaručených čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1

, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré

sťažovateľ síce v úvode sťažnosti označil, avšak v petite sťažnosti sa vyslovenia ich

porušenia už nedomáhal a ani ich prípadné porušenie vo svojej argumentácii neodôvodnil.

Ústavný súd súčasne konštatuje, že sťažovateľ prostredníctvom kvalifikovanej

právnej zástupkyne (ktorá koncipovala samotný návrh, pozn.) v texte sťažnosti

nekonkretizoval svoje postavenie v predmetnom konaní ani nepredložil listinné dôkazy

na preukázanie tvrdených skutočností (napríklad kópiu žiadosti o podanie informácie, kópiu

sťažnosti podanej predsedovi krajského súdu podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch). Okrem

uvedenia dĺžky konania nekonkretizoval ani dôvody, ktoré by mali signalizovať záver o

existencii zbytočných prieťahov (nešpecifikoval napríklad konkrétne obdobia nečinnosti,

resp. obdobia neefektívnej činnosti konajúceho súdu a pod.).

Aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa preto ústavný súd

konštatuje, že sťažnosť vykazuje nedostatky náležitostí predpísané zákonom, ktoré ústavný

súd nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej

jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných

náležitostí podaní účastníkov konania (, , ,

a iné). Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus

iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé

(napr. advokáta).

Vzhľadom na obsah sťažnosti, z ktorej síce vyplýva, že sťažovateľ je akcionárom

obchodnej spoločnosti v konkurze, avšak nevyplýva z nej, že by bol veriteľom označeného

úpadcu, ústavný súd zistil, že sťažovateľ „nie je účastníkom konkurzného konania

evidovaného na tunajšom súde pod sp. zn. , nakoľko s poukazom na

ustanovenie § 7 ZKV sa nestal veriteľom prihlásením si pohľadávky v predmetnom

konkurznom konaní a účastníkom konania nie je ani ako akcionár úpadcu, za ktorého sa...

považuje... V nadväznosti na vyššie uvedené... nie je oprávnený podať sťažnosť na priebeh

súdneho konania.“.

Podľa a o konkurze a vyrovnaní v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a vyrovnaní“) účastníkmi konkurzu sú

veritelia, ktorí podali návrh na vyhlásenie konkurzu, veritelia, ktorí prihlásili svoje

pohľadávky podľa § 20 (ďalej len „konkurzní veritelia“), a dlžník. Účastníkmi konkurzu sa

stanú aj veritelia pohľadávok proti podstate (§ 31 ods. 3) a veritelia pohľadávok podľa § 31

ods. 1 písm. a) až c), ak ich nárok nebol uspokojený a uplatnili pohľadávku na súde, ktorý

vyhlásil konkurz, žalobou, prihláškou alebo ak sú zahrnutí do zoznamu na účely rozvrhu

(§ 29 ods. 1).

Veriteľmi pohľadávok proti podstate sú veritelia pohľadávok, ktoré vznikli

po vyhlásení konkurzu a sú splatné v priebehu konkurzu, ako aj veritelia pohľadávok podľa

§ 31 ods. 4 zákona o konkurze a vyrovnaní (pracovné nároky), ktoré vznikli a sú splatné tri

mesiace pred vyhlásením konkurzu a v priebehu konkurzu (§ 31 ods. 3 zákona o konkurze

a vyrovnaní).

Veriteľmi pohľadávok podľa § 31 ods. 1 písm. a) až c) zákona o konkurze

a vyrovnaní sú veritelia, ktorí majú nároky na vrátenie preddavku na trovy konania (§ 5

ods. 2), nároky na vrátenie preddavku na odmenu predbežného správcu (§ 9b ods. 3),

a nároky na trovy výkonu rozhodnutia a trovy exekúcie, ak výkon rozhodnutia alebo

exekúcia boli prerušené [§ 14 ods. 1 písm. d)].

Postavenie sťažovateľa ako niektorého zo subjektov vymenovaných v § 7 zákona

o konkurze a vyrovnaní nevyplýva ani z obsahu sťažnosti ani zo zistení ústavného súdu,

čo potvrdil aj predseda krajského súdu v oznámení sp. zn. z 18. apríla

2013.

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že domáhať sa ochrany

základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine v

záujme ochrany svojich základných práv (napr. , , III. ÚS

108/2012).

Po preskúmaní sťažnosti sťažovateľa preto ústavný súd konštatuje, že táto nebola

podaná osobou, ktorá by v danom konaní mala procesné postavenie účastníka konkurzného

konania. V konkurznom konaní je účastníkom konania ako dlžník len akciová spoločnosť,

ktorej je sťažovateľ akcionárom. V danej veci aplikovaný zákon o konkurze a vyrovnaní

však akcionára obchodnej spoločnosti z dôvodu existencie jeho právneho vzťahu

s obchodnou spoločnosťou, ktorej akcie vlastní, za účastníka konkurzného konania

nedefinuje.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť odmietol ako podanú zjavne

neoprávnenou osobou ( ), pričom rozhodovaním

o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa sa už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. mája 2013