Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 267/2013
PDF · 93.21 KB
No categories available
II. ÚS 267/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2013
predbežne prerokoval sťažnosť J. B., M., zastúpeného A., s. r. o., vo veci namietaného
porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd v konaniach vedených Okresným súdom Námestovo
pod sp. zn. 9 C 145/2011 a Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 5 Co 306/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. B. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. apríla 2013
doručená sťažnosť J. B., M. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaniach vedených Okresným
súdom Námestovo (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 9 C 145/2011 a Krajským súdom
v Žiline (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 5 Co 306/2012. Sťažnosť bola odovzdaná
na poštovú prepravu 15. apríla 2013.
Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že rozsudkom okresného
súdu č. k. 9 C 145/2011-80 z 21. marca 2012 bola zamietnutá žaloba sťažovateľa o náhradu
škody z dôvodu premlčania uplatneného nároku. Rozsudkom krajského súdu č. k.
5 Co 306/2012-98 z 28. decembra 2012 bol rozsudok okresného súdu potvrdený. Rozsudok
krajského súdu bol právnemu zástupcovi sťažovateľa doručený 20. februára 2013.
Keďže krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu, nie je možné zjednať nápravu
podaním dovolania na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).
Rozsudkami všeobecných súdov došlo k porušeniu označených článkov ústavy
a dohovoru, keďže postupom okresného súdu bola sťažovateľovi ako účastníkovi konania
odňatá možnosť konať pred súdom tým, že okresný súd nesprávne posúdil námietku
premlčania uplatneného nároku sťažovateľa, v dôsledku čoho sa nezaoberal meritom veci.
Následne došlo k odňatiu možnosti sťažovateľa konať pred súdom aj procesným postupom
krajského súdu, ktorý neodstránil uvedené pochybenie okresného súdu. Odôvodnenie
rozsudku krajského súdu je navyše nedostatočné, keďže nedáva jasné a zrozumiteľné
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky.
Sťažovateľ navrhol vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie
označených článkov ústavy a dohovoru v konaniach vedených okresným súdom pod sp. zn.
9 C 145/2011 a krajským súdom pod sp. zn. 5 Co 306/2012 s tým, aby boli rozsudky
okresného súdu z 21. marca 2012 a krajského súdu z 29. decembra 2012 zrušené a vec bola
vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Napokon sa domáha náhrady trov konania
v sume 328,02 €.
Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu č. k.
5 Co 306/2012-98 z 29. decembra 2012 dovolanie, v dôsledku čoho bol spis 18. apríla 2013
okresným súdom predložený najvyššiemu súdu.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Na konanie a rozhodnutie o sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.
Ako to vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu
poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,
keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.
Proti rozsudku okresného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný
prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa
vo vzťahu voči konaniu vedenému okresným súdom mal krajský súd v rámci odvolacieho
konania. Tým je zároveň v tejto časti vylúčená právomoc ústavného súdu. Treba tiež dodať,
že sťažovateľ využil právo podať proti rozsudku okresného súdu odvolanie.
V podstate rovnaké úvahy sa vzťahujú aj na tú časť sťažnosti, ktorá smeruje proti
konaniu vedenému krajským súdom pod sp. zn. 5 Co 306/2012. Podľa zistenia ústavného
súdu totiž sťažovateľ (v priamom rozpore so svojím sťažnostným tvrdením o neprípustnosti
dovolania) podal proti rozsudku krajského súdu dovolanie, o ktorom dosiaľ najvyšší súd
nerozhodol. Vzhľadom na to má teraz právomoc poskytnúť ochranu označeným právam
sťažovateľa najvyšší súd v rámci dovolacieho konania. To tak isto nateraz vylučuje
právomoc ústavného súdu.
Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. mája 2013