Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 273/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. mája 2013

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti C., a. s. S. v likvidácii, B., zastúpenej

A., s. r. o., K., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. J. P., ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa a

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd prípisom

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Spr. 2235/2010 z 9. októbra 2012, a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti C., a. s. S. v likvidácii, o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. decembra

2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti C., a. s. S. v likvidácii, B. (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej A., s. r. o., K., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta

JUDr. J. P., ktorou namieta porušenie základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) prípisom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. Spr. 2235/2010 z 9. októbra 2012.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Okresným súdom Bratislava I (ďalej len

„okresný súd“) je pod sp. zn. vedené konanie o návrhu Ing. A. J. (ďalej len

„navrhovateľ“) proti sťažovateľke na neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru

a na náhradu mzdy.

Okresný súd v predmetnom konaní rozhodol uznesením č. k. -112

z 11. marca 2011 tak, že konanie vedené pod sp. zn. prerušil až do

právoplatného skončenia konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn.

vo veci návrhu Z., a. s. S., a spol. proti sťažovateľke o určenie neplatnosti uznesení

mimoriadneho valného zhromaždenia z 3. apríla 2009, ktorým sťažovateľka vstúpila do

likvidácie a bol vymenovaný likvidátor.

Proti uzneseniu okresného súdu z 11. marca 2011 podal odvolanie navrhovateľ.

Krajský súd o ňom rozhodol uznesením č. k. -134 z 29. apríla 2011 tak, že

uznesenie okresného súdu potvrdil.

Navrhovateľ sa žiadosťou doručenou okresnému súdu 19. júla 2011 a sťažovateľka

žiadosťou doručenou okresnému súdu 4. októbra 2011 domáhali o pokračovanie v konaní.

Okresný súd reagoval na tieto žiadosti prípisom zo 7. októbra 2011, v ktorom uviedol:

„súd uznesením č. k. -112 zo dňa 11. 03. 2011 prerušil konanie sp. zn.

do právoplatného ukončenia konania vedeného pod spis zn.

Okresným súdom BA I. Predmetné uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu

v Bratislave č. k. -134 zo dňa 29. 4. 2011. V prejednávanej veci súd

rozhodoval v zmysle ustanovenia Prekážka, pre ktorú súd

konanie prerušil, doposiaľ trvá. Konanie spis. zn. vedené Okresným súdom

Bratislava I doposiaľ právoplatne skončené nebolo.

Vo veci súd nerozhodoval o prerušení konania v zmysle ustanovenia

a teda účastníci konania v prejednávanej veci nemôžu postupovať v zmysle ustanovenia

a podať návrh na pokračovanie v konaní.“

Podaním z 12. marca 2012 podala sťažovateľka predsedníčke okresného súdu

„sťažnosť... na nečinnosť súdu“. Predmetnú sťažnosť vybavila predsedníčka okresného

súdu prípisom sp. zn. Spr. 2073/2012 z 24. apríla 2012, v ktorom uviedla, že sa k sťažnosti

nemôže vyjadriť z dôvodu, že predmetný spis bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o dovolaní proti predbežnému

opatreniu.

Sťažovateľka následne 28. mája 2012 doručila krajskému súdu žiadosť o prešetrenie

vybavenia sťažnosti predsedníčkou okresného súdu podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o súdoch“). Predmetnú žiadosť vybavil podpredseda krajského súdu poverený

plnením úloh predsedu súdu prípisom sp. zn. Spr. 2147/2012 z 1. augusta 2012, v ktorom

uviedol:

„Nahliadnutím do sťažnostného spisu okresného súdu Spr. 2073/2012 som zistil, že

Vaša sťažnosť bola doručená okresnému súdu dňa 19. 03. 2012, pričom predsedníčka

okresného súdu Vám listom zo dňa 24. 04. 2012, ktorý ste prevzali dňa 04. 05. 2012

oznámila, že súdny spis bol dňa 08. 11. 2011 predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky vo veci dovolania voči predbežnému opatreniu. Ďalej uviedla, že vec je

právoplatne prerušená a na základe uvedeného sa k sťažnosti nemôže bližšie vyjadriť. Dňa

21. 06. 2012 bolo zo strany okresného súdu oznámené, že príslušný spisový materiál sa

nachádza od 31. 05. 2012 na Krajskej prokuratúre v Bratislave.

S poukazom na účel prešetrenia vybavenia sťažnosti, ako aj na ust. § 65 ods. 1

zákona o súdoch, musím skonštatovať, že Vaša sťažnosť nebola predsedníckou okresného

súdu vybavená v zákonnej lehote, pričom zo strany okresného súdu nedošlo ani k predĺženiu

lehoty na jej vybavenie v zmysle ust. § 65 ods. 2 zákona oj súdoch, v tomto ohľade je preto

Vaša žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti opodstatnená. Z uvedeného dôvodu mi

dovoľte, aby som sa Vám v mene správy a riadenia súdu za oneskorené vybavenie Vašej

sťažnosti ospravedlnil.

So zreteľom na skutočnosť, že nedošlo k vecnému vybaveniu Vašej sťažnosti zo dňa

12. 03. 2012, je v danej veci potrebné vyvinúť náležité úsilie, aby bola Vaša sťažnosť na

okresnom súde vybavená bez zbytočného odkladu, pričom na uvedenú skutočnosť si

dovoľujem týmto listom upriamiť pozornosť predsedníčky okresného súdu. Za týmto účelom

prichádza do úvahy vyžiadanie príslušného spisového materiálu z Krajskej prokuratúry

Bratislava na dobu prešetrenia sťažnosti účastníka konania predsedom okresného súdu

v rámci zabezpečenia riadenia súdu v oblasti výkonu súdnictva v zmysle štvrtej časti zákona

o súdoch.“.

Následne predsedníčka okresného súdu prípisom sp. zn. Spr 2073/2012 z 22. augusta

2012 reagovala na sťažnosť sťažovateľky z 12. marca 2012, v ktorom sa vecne zaoberala

dôvodmi uvedenými v tomto podaní sťažovateľky.

Sťažovateľka doručila krajskému súdu žiadosť z 3. septembra 2012 o prešetrenie

vybavenia sťažnosti predsedníčkou okresného súdu. Predmetnú žiadosť vybavila

podpredsedníčka krajského súdu prípisom sp. zn. Spr. 2235/2012 z 9. októbra 2012,

v ktorom konštatovala:

„Nahliadnutím do sťažnostného spisu (okresného súdu Spr. 2073/2012 som zistila, že

predsedníčka okresného súdu na základe odpovede Krajského súdu v Bratislave Spr.

2147/2012, doručenej okresnému súdu dňa 02. 08. 2012 odpovedala na Vašu sťažnosť

listom zo dňa 22. 08. 2012, ktorý ste prevzali dňa 30. 08. 2012.

Predsedníčka okresného súdu sa k Vašej námietke týkajúcej sa prerušenia konania

vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. okrem iného vyjadrila, že súd

rozhodol o prerušení konania uznesením č. k. -112 zo dňa 11. 03. 2011

z dôvodu, že v inom konaní vedenom na okresnom súde /sp. zn. sa rieši

otázka s podstatným významom pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci, pričom

predmetné uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.

-134 zo dňa 29. 04. 2011. Predsedníčka okresného súdu Vás následne

oboznámila s úkonmi súdu spojenými s podaným dovolaním odporcu a záverom vyhodnotila

Vašu sťažnosť ako nedôvodnú.

V súvislosti s Vašou žiadosťou, v ktorej ste namietali nedôvodnosť prerušenia

konania sp. zn. si Vás dovoľujem upovedomiť, že v zmysle ust. § 2 ods. 3

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní

viazaný len SR, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa a 5

SR a zákonom. Právny názor Ústavného súdu obsiahnutý v jeho rozhodnutí

vydanom v konaní podľa SR na základe návrhu súdu je pre súd

záväzný.

SR vo svojom článku 144 ods. 1 garantuje zásadu sudcovskej nezávislosti

a nestrannosti. V tejto súvislosti sa predseda súdu ako orgán riadenia správy súdu nemôže

vyjadrovať alebo hodnotiť procesnoprávny postup sudcov v konkrétnych súdnych

konaniach, usmerňovať akým spôsobom majú v tom - ktorom konaní postupovať, zaujímať

svoj právny názor k veci, alebo akýmkoľvek spôsobom ich ovplyvňovať, či už ide o postup

v konaní, alebo spôsob rozhodovania. Táto skutočnosť napokon vyplýva aj z ust. § 32 ods. 2

zákona o súdoch, v zmysle ktorého riadenie a správa súdov nesmú zasahovať do

rozhodovacej činnosti súdov.

Predseda súdu je oprávnený vybavovať podania účastníkov súdnych konaní, resp.

dohliadať na priebeh súdneho konania z pohľadu plynulosti a dodržiavania zásad

dôstojnosti súdneho konania súdnymi osobami len v rozsahu a spôsobom umožňujúcim

spoľahlivé zistenie stavu veci bez toho, aby tým došlo k akémukoľvek zásahu do

rozhodovacej činnosti zákonného sudcu.

Na základe uvedeného teda v žiadosti namietaný procesný postup zákonného sudcu

spočívajúci v prerušení konania sp. zn. nespadá do prieskumnej povinnosti

orgánu riadenia správy súdu v zmysle ust. § 62 a nasl. zákona o súdoch, v dôsledku čoho

som Vašu žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedníčkou okresného súdu

vyhodnotila ako neopodstatnenú.

Z príslušného spisového materiálu bolo zistené, že v čase doručenia podania

odporcu zo dňa 02. 07. 2012, ktoré obsahovalo návrh na zrušenie predbežného opatrenia a

podania zo dňa 09. 07. 2012, ktorým odporca žiadal o vrátenie súdneho poplatku za

odmietnuté dovolanie, súdny spis na okresnom súde absentoval, nakoľko sa nachádzal od

31. 05. 2012 na Krajskej prokuratúre v Bratislave z dôvodu podaného podnetu na

mimoriadne dovolanie.

O vrátení súdneho poplatku odporcovi za odmietnuté dovolanie okresný súd

rozhodol uznesením č. k. -289 zo dňa 06. 09. 2012 a dňa 07. 09. 2012 vyzval

odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh na zrušenie predbežného

opatrenia.“.

Podpredsedníčka krajského súdu na základe posúdenia žiadosti sťažovateľky

konštatovala, že sťažnosť sťažovateľky je neopodstatnená.

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uvádza:

„Podľa názoru sťažovateľa odporca svojím postupom, spôsobom preskúmania

vybavenia sťažnosti predsedom Okresného súdu Bratislava I, a z toho vyplývajúcej

písomnej odpovede zo dňa 09. 10. 2012, Spr. 2235/2012, porušil právo sťažovateľa

domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva v konaní pred súdmi Slovenskej

republiky podľa článku 46 ods. 1 SR ako aj právo na spravodlivé súdne konanie bez

zbytočných prieťahov zakotvené v článku 6 ods. 1 Dohovoru a v článku 48 SR. ...

Napriek neskorším urgenciám oboch strán, aby sa v konaní pokračovalo, je

predmetné súdne konanie o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru

a náhradu mzdy stále prerušené a vo veci sa nekoná.

Konanie v právnej veci navrhovateľa Z. a. s. S. a spol. proti odporcovi C. a. s. S. o

určenie neplatností uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 03.04.2009

vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. (z dôvodu, ktorého je

súdne konanie prerušené) sa začalo na návrh, ktorý bol doručený súdu dňa 06. 07. 2009.

Napriek skutočnosti, že konanie o neplatnosť uznesení mimoriadneho valného

zhromaždenia bolo začaté pred viac ako troma rokmi, bolo v predmetnej právnej veci

konané len jedno pojednávanie (september 2012), s tým, že ďalšie pojednávanie bolo

vytýčené až na marec 2013.

Je teda nepochybné, že toto konanie nebude právoplatne skončené v priebehu

minimálne nasledujúcich 3 až 4 rokoch.

Zároveň ostáva sporným, či výsledok tohto konania má vplyv na rozhodnutie

v konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, keďže

odôvodnenie uznesenia Okresného súdu Bratislava I o prerušení konania postráda

akúkoľvek bližšiu úvahu súdu o dôvodoch prerušenia predmetného konania, napriek tomu,

že súd by mal pristúpiť k prerušeniu konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho

súdneho poriadku len v krajných prípadoch. Avšak podľa názoru sťažovateľa (ako aj podľa

navrhovateľa Ing. A. J.) rozhodnutie v tejto veci nemá žiaden vplyv na rozhodnutie vo veci o

neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.“

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti ďalej poukazuje na judikatúru najvyššieho súdu,

ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva a následne uvádza:

„Podľa názoru sťažovateľa odporca nepostupoval v súlade s ustanovením § 64

Zákona o súdoch, ale svojvoľne povýšil zásadu sudcovskej nezávislosti a nestrannosti

zakotvenú v článku 144 ods. 1 SR pred právom na prístup k súdu a právom na

spravodlivé súdne konanie bez zbytočných prieťahov podľa článku 46 ods. 1

a článku 48 SR, čím zasiahol do týchto sťažovateľových práv.

Z písomnej odpovede odporcu zo dňa 03. 09. 2012, ktorá bola sťažovateľovi

doručená dňa 15. 10. 2012, vyplýva, že odporca postupoval v rozpore so samotným účelom

inštitútu sťažnosti, pretože sa paradoxne vôbec nezaoberal tým, či v predmetnom konaní

dochádza k spôsobovaniu prieťahov v konaní a už vôbec za týmto účelom nevykonal žiadne

šetrenia. Tejto svojej povinnosti sa vyhol strohým konštatovaním, že nie je oprávnený

zasahovať do nezávislosti rozhodovania iného súdu v zmysle zásady sudcovskej nezávislosti

a nestrannosti zakotvenej v článku 144 . ...

Avšak podľa názoru sťažovateľa odporca neposkytol žiadne racionálne odôvodnenie

uprednostnenia zásady sudcovskej nestrannosti a nezávislosti v situácii vzniknutej

konkurencie s právom na spravodlivé súdne konanie bez zbytočných prieťahov, ktoré je

rovnako garantované SR. Týmto svojím konaní odporca svojvoľne aplikoval právo

v rozpore s princípom spravodlivosti.

Prostredníctvom reštriktívneho výkladu právnych noriem odporca teda vyzdvihol

zásadu sudcovskej nezávislosti a nestrannosti nad práva sťažovateľa na súdnu ochranu.

Keďže odporca ako aj sťažovateľ fungujú v jednom systéme právnych noriem,

sťažovateľ zastáva názor, že dochádza k odlišnej interpretácii totožných ústavných

princípov a zásad zo strany odporcu, ktoré mu však nie sú žiadnym spôsobom v odôvodnení

vysvetlené.

Sťažovateľ zastáva názor, že k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie bez

zbytočných prieťahov môže dôjsť aj zákonným postupom, a to prerušením konania, čím je

účastníkovi konania znemožnený prístup k súdu aj na viacročné obdobie. ...

Zároveň sa sťažovateľ domnieva, že mohlo dôjsť aj k porušeniu jeho petičného práva

podľa SR, ktoré zahŕňa aj právo podať sťažnosť. Sťažovateľ si je vedomí

ods. 3 citovaného článku, v zmysle ktorého petíciou, teda aj sťažnosťou, nemožno zasahovať

do nezávislosti súdu.

Avšak sťažovateľ zastáva názor, že svojou sťažnosťou podanou na obidva stupne

súdov, do nezávislosti zákonnej sudkyne nemohol zasiahnuť, pretože nikdy nepožadoval,

aby bolo v konečnom dôsledku rozhodnuté v jeho prospech. Sťažovateľ totiž namietal len

nečinnosť zákonnej sudkyne a súčasne sa vyjadril, že čo do právneho základu sporu so

žalobným návrhom súhlasí.

Na preukázanie opodstatnenosti sťažnosti poukazuje sťažovateľ aj na uznesenie

Okresného súdu Trnava zo dňa 12. 10. 2012, sp. zn. ... V predmetnej právnej

veci sú totožní účastníci konania, iba v opačnom procesnom postavení, ako v konaní na OS

BA I, kde je toto konanie prerušené. Podľa názoru sťažovateľa si Okresný súd Trnava

taktiež osvojil fakultatívnu možnosť prerušenia konania, keď rozhodol, že konanie vedené

na tomto súde prerušuje do právoplatného skončenia vyššie uvedených súdnych konaní

vedených na OS BA I t. j. opäť na obdobie niekoľkých rokov. Týmto zjavne dochádza

k reťazeniu porušovania práv sťažovateľa, tak ako sú uvádzané v tejto sťažnosti. ...

V súlade s vyššie uvedeným sťažovateľ očakával od odporcu, že vykoná šetrenie za

účelom zistenia dôvodnosti prerušenia konania a poskytne mu dostatočne odborné

odôvodnenie tohto prerušenia konania resp. zaviaže Okresný súd Bratislava I k prijatiu

opatrenia na ďalší postup v konaní tak, aby nedochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní

a zasahovaniu do práv sťažovateľa.“

Na základe týchto skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Právo sťažovateľa domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva

v konaní pred súdmi Slovenskej republiky zakotvené v článku 46 ods. 1 SR, právo na

spravodlivé súdne konanie zakotvené v článku 6 ods. 1 vety 1 Dohovoru a článku 48

SR spôsobom prešetrenia sťažnosti Krajským súdom v Bratislave, písomne vyjadreným

v liste zo dňa 09. 10. 2012, Spr. 2235/2010 boli porušené.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju

zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

Sťažovateľka namieta, že označeným postupom a prípisom krajského súdu sp. zn.

Spr 2235/2010 z 9. októbra 2012 (jeho podpredsedníčky, pozn.) došlo k porušeniu jej

základných práv podľa a a práva podľa dohovoru.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť

súdu ustanoví zákon (odsek 1). Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom

(odsek 2).

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. ...

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vychádzal zo svojej doterajšej

judikatúry, podľa ktorej predstavuje primárne východisko pre zákonom

upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie

právnej ochrany, a na základe toho ho možno považovať aj za základ ústavnej úpravy

jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotvených v siedmom oddiele

druhej hlavy ( až ). Zároveň podľa podmienky

a podrobnosti o tejto ochrane ustanoví zákon, pričom v zmysle sa

možno základného práva podľa domáhať len v medziach zákonov, ktoré toto

ustanovenie vykonávajú (m. m. , , ).

Sťažovateľka sťažnosťou namieta postup pri prešetrovaní vybavenia jej sťažnosti na

„nečinnosť súdu – č. k. “ podľa zákona o súdoch krajským súdom, resp. jeho

podpredsedníčkou.

Podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosť na postup súdu môže podať účastník

konania alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu

práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad

dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí

plnia úlohy pri výkone súdnictva.

Podľa § 63 zákona o súdoch sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu, ak

osobitný zákon neustanovuje inak. Sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda súdu

vyššieho stupňa.

Podľa § 64 zákona o súdoch účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci

boli spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania,

a odstránenie zistených nedostatkov (odsek 1). Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný

na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti. Ak je to na riadne vybavenie

sťažnosti potrebné, vypočuje sa sťažovateľ a vyjadria sa k nej osoby, proti ktorým sťažnosť

smeruje, alebo ďalšie osoby, ktoré môžu pomôcť pri prešetrení sťažnosti (odsek 2). Ak

orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí

vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, a ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté

nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky (odsek 3).

Podľa § 65 zákona o súdoch sťažnosť musí byť vybavená do 30 dní odo dňa jej

doručenia orgánu príslušnému na jej vybavenie (odsek 1). Ak lehotu podľa odseku 1

nemožno dodržať z dôvodu nemožnosti zabezpečenia podkladov na riadne vybavenie

sťažnosti alebo v prípadoch náročných na prešetrenie, možno lehotu uvedenú v odseku 1

predĺžiť; sťažnosť však musí byť vybavená najneskôr do troch mesiacov odo dňa jej

doručenia orgánu príslušnému na jej vybavenie. O každom predĺžení lehoty na vybavenie

sťažnosti a o dôvodoch predĺženia je orgán vybavujúci sťažnosť povinný písomne

upovedomiť sťažovateľa bez zbytočného odkladu v rámci lehoty podľa odseku 1 (odsek 2).

Podľa § 66 zákona o súdoch o spôsobe vybavenia sťažnosti a prijatých opatreniach

na odstránenie zistených nedostatkov musí byť sťažovateľ upovedomený písomne. To

neplatí, ak sťažovateľ na písomnom upovedomení netrvá alebo ak sťažovateľ zomrel, stal sa

nezvestným alebo je pre trvalý pobyt v cudzine nedosiahnuteľný.

Ak je sťažovateľ toho názoru, že sťažnosť, ktorú podal na príslušnom orgáne súdu,

nebola ním riadne vybavená, môže podľa § 67 ods. 1 zákona o súdoch požiadať do 30 dní

od doručenia odpovede, s ktorou nie je spokojný,

a) predsedu krajského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného

súdu,

b) ministerstvo o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom krajského súdu

a predsedom Špecializovaného trestného súdu.

Podľa § 67 ods. 2 zákona o súdoch sa na prešetrenie vybavenia sťažnosti primerane

použijú ustanovenia tohto zákona o vybavovaní sťažností.

Podľa § 68 zákona o súdoch ak tento zákon neustanovuje inak, použije sa na

vybavovanie sťažnosti osobitný zákon, ktorým je o sťažnostiach

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sťažnostiach“).

V nadväznosti na citované ustanovenia zákona o súdoch ústavný súd poukazuje na

svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej postup pri vybavovaní sťažností, resp.

prešetrovaní ich vybavenia podľa zákona o súdoch nemožno považovať ratione materiae za

súčasť práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, resp. základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa (m. m. ,

, ).

Kritériom aplikovateľnosti (a rovnako aj dohovoru) je

materiálna povaha predmetu konania, predovšetkým skutočnosť, že sa v ňom bezprostredne

rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb (o ich

právnom statuse). Nie je pritom rozhodujúce, či v okolnostiach konkrétneho prípadu

rozhoduje všeobecný súd alebo iný orgán verejnej moci, a taktiež nie je rozhodujúca ani

povaha zákona, ktorý upravuje predmet daného konania, rovnako ako ani povaha strán

(účastníkov konania), resp. povaha právneho vzťahu, o ktorý v danej veci ide.

V posudzovanom prípade sťažovateľka namieta postup administratívneho charakteru,

upravený už uvedenými právnymi predpismi (zákonom o súdoch a zákonom

o sťažnostiach), v rámci ktorého sa nerozhoduje bezprostredne o právach, resp.

povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, pričom ho z hľadiska predmetu

nemožno považovať ani za správne konanie [pozri k tomu

o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, pozn.]; aj preto sa na

neho nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (správny poriadok). Táto

špecifická oblasť preto nespadá podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu pod garancie

základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

Tento záver je relevantný aj vo vzťahu k namietanému porušeniu .

Všetky základné práva, ktoré uvedený článok inkorporuje (napr. právo na zákonného sudcu,

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov), sa vzťahujú na samotné súdne

konanie, v ktorom súdy prerokúvajú a rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických osôb,

resp. právnických osôb, avšak nie na vymedzený postup orgánov štátnej správy súdov.

Uvedené skutočnosti súčasne vylučujú možnosť existencie takej príčinnej súvislosti

medzi namietaným postupom (podpredsedníčky) krajského súdu, ako aj jej prípisom

a namietaným porušením základných práv podľa a a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. , ), ktorá by zakladala

relevantný dôvod na vyslovenie ich porušenia po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť, ktorou sťažovateľka namieta porušenie

svojich základných práv podľa a a práva podľa

dohovoru, pri predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25

ods. 2 .

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. mája 2013