Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 277/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. mája 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. B. H., B., zastúpeného advokátkou Mgr. A. O., B.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.

16 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. B. H. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. apríla 2013

doručená sťažnosť Ing. B. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ okrem iného v sťažnosti uviedol:

«Porušovateľ je všeobecným súdom, ktorý ako súd prvého stupňa v konaní vedenom

pod sp. zn. vedie konanie o námietkach Ing. B. H... proti upovedomeniu

o začatí exekučného konania vydaného súdnym exekútorom JUDr. D. N. (ďalej len

„exekútor“) pod sp. zn. EX 3217/2011. Sťažovateľ ukončil svoju podnikateľskú činnosť

vykonávanú pod obchodným menom Ing. B. H... dňa 31. decembra 2012.

Podaním zo dňa 8. decembra 2011 sťažovateľ podal námietky proti exekúcii

(podanie bolo označené ako „Odvolanie proti exekúcii č. EX 3217/2011-3,

VS2007383939“), v ktorých namietal, že ide o exekúciu rozhodnutia Sociálnej poisťovne,

ktoré nebolo právoplatné a vykonateľné. Následne ho porušovateľ listom zo dňa 25.

januára 2012 (doručeným sťažovateľovi dňa 1. februára 2012) vyzval na predloženie

potvrdenia o práceneschopnosti za obdobie júl až september 2011 a dokladu o liečebnom

pobyte. Preto sťažovateľ dňa 14. februára 2012 doručil porušovateľovi čestné vyhlásenie.

Od tohto času porušovateľ nevykonal žiadny úkon smerujúci k vydaniu rozhodnutia o

námietkach sťažovateľa napriek tomu, že podľa ustanovenia § 50 odsek 2 druhá veta zák.

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o

zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov má súd o námietkach proti

exekúcii rozhodnúť najneskôr do 60 dní odo dňa ich doručenia.»

Ďalej sťažovateľ uviedol:

„K prieťahom v konaní nedošlo ani v dôsledku zložitosti veci a ani v dôsledku

správania sa sťažovateľa, ale predovšetkým v dôsledku postupu súdu, ktorý nedodržal

zákonom stanovenú lehotu na vydanie rozhodnutia o námietkach.

Z dôvodu neúmerne zdĺhavého postupu porušovateľa trpí sťažovateľ pocitmi

márnosti a nespravodlivosti sprevádzajúcimi porušovanie jeho základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov uvedomujúc si, že toto porušovanie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov nie je možné dostatočne vykompenzovať len

konštatovaním porušenia jeho základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov.

Naviac absentuje úkon súdu smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ

počas súdneho konania nachádza.

Sťažovateľ prežíva pocity neistoty, krivdy, úzkosti a poníženia vyplývajúce

zo situácie, keď súd plynule nekoná. Rozsah a spôsob zásahu do jeho základných práv

a slobôd je mimoriadne závažný. Exekútor sťažovateľovi zablokoval finančné prostriedky

na jeho účte, pričom za každý mesiac tejto blokácie mu je účtovaný poplatok vo výške 9,- €.

Listom zo dňa 31. januára 2013 exekútor sťažovateľovi oznámil, že mu bola na príslušnom

dopravnom inšpektoráte vykonaná blokácia motorových vozidiel, ktorých je vlastníkom.

Nevydaním rozhodnutia porušovateľom vzniká stav, kedy sťažovateľovi vzniká ďalšia škoda

a trpelo tým jeho podnikanie, ktoré dňom 31. decembra 2012 ukončil.“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.

16 porušil jeho základné právo podľa a právo podľa

ods. 1 dohovoru, aby okresnému súdu prikázal v napadnutom konaní konať bez zbytočných

prieťahov a aby mu priznal finančné zadosťučinenie v sume 500 €, ako aj úhradu trov

konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v tom,

že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh,

ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon

sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých

použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti

sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania vo veci individuálnej

ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Účinným právnym prostriedkom nápravy v súvislosti s námietkou zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní je podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu (napr.

, ) podanie sťažnosti predsedovi okresného súdu podľa § 62

a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je

zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého

odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný

na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch

„Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme

a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí

za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil dovtedajší protiprávny

stav zapríčinený neprerokovaním veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto

o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa ,

koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označený právny prostriedok,

ktorý mal k dispozícii podľa zákona o súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v petite sťažnosti namieta porušenie

základného práva podľa a práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , pričom zo sťažnosti

vyplýva, že namieta porušenie označených práv v súvislosti s rozhodovaním okresného

súdu o ním uplatnených námietkach proti exekúcii z 8. decembra 2011.

Zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ sťažnosť na prieťahy

v napadnutom konaní u predsedníčky okresného súdu neuplatnil, čo napokon ani v sťažnosti

netvrdil.

Ústavný súd vo svojej stabilizovanej judikatúre (napr. ,

) uviedol, že na požiadavke využitia prostriedkov nápravy v zmysle § 62

a nasl. zákona o súdoch na orgáne štátnej správy dotknutého súdu v zásade netrvá

v prípadoch, keď dĺžka namietaného konania v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu

bola už prima facie zjavne neprimeraná, čo však v konkrétnych okolnostiach danej veci

nemožno podľa jeho názoru bez ďalšieho konštatovať.

Vzhľadom na to, že ústavný súd z obsahu sťažnosti nezistil, že by k nesplneniu

podmienky prípustnosti sťažnosti podľa došlo zo strany

sťažovateľa z dôvodov hodných osobitného zreteľa, odmietol ju ako neprípustnú (§ 25

ods. 2 ).

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci

za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočných

prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi v nej

uvedenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. mája 2013