Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 201/2013
PDF · 159.88 KB
No categories available
I. ÚS 201/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. mája 2013
v zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Marianny Mochnáčovej a Petra Brňáka
prerokoval sťažnosť Š. K., Z., zastúpeného advokátom JUDr. M. P., P., vo veci
namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 117/2008 (pôvodne
vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 29 C 78/2007) a takto
rozhodol:
1. Základné právo Š. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 117/2008 p o r u š e n é
b o l o .
2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e v označenej veci konať bez zbytočných
prieťahov.
3. Š. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur),
ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Š. K. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 275,96 €, ktorú
j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu na účet jeho právneho zástupcu JUDr. M. P.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. februára
2013 doručená sťažnosť Š. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 117/2008 (pôvodne vedenom na Okresnom súde Trnava
v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 78/2007), ktoré do podania sťažnosti ústavnému súdu
nie je skončené.
2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 14. júna
2007 na Okresnom súde Trnava návrh proti mestu Piešťany (ďalej len „odporca“)
na zaplatenie istiny v sume 395 626,10 Sk (13 132,38 €) s príslušenstvom. Konanie vo veci
bolo vedené na Okresnom súde Trnava a dňom 1. januára 2008 v dôsledku prechodu
výkonu súdnictva bola vec pridelená okresnému súdu. Okresný súd vykonal vo veci viaceré
úkony, podľa tvrdení sťažovateľa je však jeho činnosť poznamenaná dlhšími obdobiami
nečinnosti a neefektívnosťou konania, preto žiadal, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť
na ďalšie konanie a vo veci rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jeho práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov s tým, aby okresnému súdu prikázal konať
vo veci, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, ako aj náhradu
trov právneho zastúpenia.
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila podpredsedníčka
okresného súdu, ktorá uviedla rozpis procesných úkonov vykonaných vo veci. Dlhé
časové obdobia nečinnosti boli spôsobené objektívnymi okolnosťami, a to v dôsledku
organizačných zmien v súdnictve. Ďalej poukázala na skutočnosť, že okresný súd patrí
z hľadiska počtu nevybavených vecí v civilnej agende k najzaťaženejším na Slovensku
a v dôsledku toho sa nedarí podstatne znižovať stav reštančných vecí. Vo veci došlo
aj k opakovanej zmene zákonného sudcu. Posledný úkon bol vykonaný konajúcou
sudkyňou v polovicu roku 2012.
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože
po oboznámení sa s ich vyjadreniami dospel k záveru, že od tohto pojednávania nemožno
očakávať ďalšie objasnenie veci pre správne posúdenie namietaného porušenia základného
práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
5. Zo sťažnosti, z jej príloh a z vyjadrenia účastníkov konania i predloženého spisu
okresného súdu vyplýva, že predmetná vec o náhradu škody nie je ani po takmer šiestich
rokoch právoplatne ukončená, v dôsledku čoho si sťažovateľ nemohol vyriešiť svoje
bývanie po návrate z USA, resp. ako vlastník nehnuteľnosti s bytovými jednotkami
pre nedoriešené nájomné vzťahy z nich nemohol profitovať pri prenájme za komerčné ceny.
II.
6. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý
má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
7. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
8. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov
tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
9. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (aj práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03 a ďalšie) zohľadňuje tri základné kritériá,
ktorými sú: a) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, b) správanie
účastníka súdneho konania a c) postup súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu
pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu
veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02).
Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.
a) Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom posudzovaného
konania vedeného okresným súdom je konanie o zaplatenie sumy 13 132,38 € s úrokom
z omeškania odporcu. Sťažovateľ je vlastníkom bytového domu súp. č... na... ulici... v P.,
v ktorom sa nachádzajú 4 byty, ktoré obývajú (resp. obývali) nájomníci prikázaní do nájmu
vtedajším Mestským národným výborom v P. Predmetom konania je náhrada škody
ako rozdiel medzi komerčným nájomným a regulovaným nájomným, ktoré platia nájomníci
bytov. Veci možno priznať určitú právnu a faktickú zložitosť. Okresný súd sa musí
vysporiadať s právnym režimom prenájmu uvedených bytov z roku 1953, nájomnými
vzťahmi súčasných užívateľov bytov i režimom uplatnenia zákona č. 189/1992 Zb. o úprave
niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami v znení neskorších
predpisov, resp. zákona č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých
nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.
b) Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,
či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľ je v konaní na okresnom súde od začiatku právne
zastúpený. Počas konania došlo k opakovanej zmene právneho zástupcu sťažovateľa,
táto skutočnosť však na priebeh konania nemala zásadný vplyv a ústavný súd nezistil žiadne
okolnosti, ktorými by sťažovateľ prispel ku vzniku prieťahov v posudzovanom konaní.
c) Ďalším kritériom bol postup okresného súdu v predmetnej veci. Zo spisu
okresného súdu sp. zn. 4 C 117/2008 bolo zistené, že konanie na okresnom súde (spolu
s konaním vedeným pôvodne na Okresnom súde Trnava) trvá už viac ako šesť rokov a jeho
dĺžku možno považovať za neprimeranú. Konanie ako celok je poznamenané
tak nečinnosťou, ako aj neefektívnosťou. Okresný súd za obdobie takmer piatich rokov
(od 7. augusta 2007 do 22. júna 2012) nevykonal vo veci žiadny úkon, prieťahy v konaní
nastali aj po 13. júli 2012, keď do podania sťažnosti ústavnému súdu neboli vykonané
žiadne úkony. V predmetnej veci došlo k zmene konajúceho súdu i opakovanej zmene
zákonného sudcu. Ústavný súd poznamenáva, že zmena konajúceho súdu v dôsledku
uplatnenia organizačných zmien podľa zákona, príp. zmena zákonného sudcu nesmie
byť účastníkovi konania na ujmu.
10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že predmetné
konanie je poznamenané zbytočnými prieťahmi, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práv
sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
11. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej
osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také
rozhodnutie opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil,
aby vo veci konal.
Ústavný súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) zákona
o ústavnom súde a prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez prieťahov.
12. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť
osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného
zadosťučinenia. Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné
právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal
sa aj jeho žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré je podľa
§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde náhradou nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.
Ústavný súd vzhľadom na okolnosti prípadu, povahu veci, celkovú dĺžku konania,
ale i správanie sťažovateľa dospel k záveru, že v danom prípade suma 1 000 € zodpovedá
primeranému finančnému zadosťučineniu za utrpenú ujmu sťažovateľa.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo svojej doterajšej judikatúry v obdobných prípadoch a zo zásad spravodlivosti
aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu.
13. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľ
bol vo veci úspešný, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným
súdom.
Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony
právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia a vypracovanie sťažnosti) v súlade
s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 , § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v celkovej výške 275,96 €.
Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) do dvoch mesiacov
od doručenia nálezu.
14. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. mája 2013