Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 201/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. mája 2013

v zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Marianny Mochnáčovej a Petra Brňáka

prerokoval sťažnosť Š. K., Z., zastúpeného advokátom JUDr. M. P., P., vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne

vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

1. Základné právo Š. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e v označenej veci konať bez zbytočných

prieťahov.

3. Š. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur),

ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Š. K. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 275,96 €, ktorú

j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu na účet jeho právneho zástupcu JUDr. M. P.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. februára

2013 doručená sťažnosť Š. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom na Okresnom súde Trnava

v konaní vedenom pod sp. zn. ), ktoré do podania sťažnosti ústavnému súdu

nie je skončené.

2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 14. júna

2007 na Okresnom súde Trnava návrh proti mestu Piešťany (ďalej len „odporca“)

na zaplatenie istiny v sume 395 626,10 Sk (13 132,38 €) s príslušenstvom. Konanie vo veci

bolo vedené na Okresnom súde Trnava a dňom 1. januára 2008 v dôsledku prechodu

výkonu súdnictva bola vec pridelená okresnému súdu. Okresný súd vykonal vo veci viaceré

úkony, podľa tvrdení sťažovateľa je však jeho činnosť poznamenaná dlhšími obdobiami

nečinnosti a neefektívnosťou konania, preto žiadal, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť

na ďalšie konanie a vo veci rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jeho práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov s tým, aby okresnému súdu prikázal konať

vo veci, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, ako aj náhradu

trov právneho zastúpenia.

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila podpredsedníčka

okresného súdu, ktorá uviedla rozpis procesných úkonov vykonaných vo veci. Dlhé

časové obdobia nečinnosti boli spôsobené objektívnymi okolnosťami, a to v dôsledku

organizačných zmien v súdnictve. Ďalej poukázala na skutočnosť, že okresný súd patrí

z hľadiska počtu nevybavených vecí v civilnej agende k najzaťaženejším na Slovensku

a v dôsledku toho sa nedarí podstatne znižovať stav reštančných vecí. Vo veci došlo

aj k opakovanej zmene zákonného sudcu. Posledný úkon bol vykonaný konajúcou

sudkyňou v polovicu roku 2012.

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa s ich vyjadreniami dospel k záveru, že od tohto pojednávania nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci pre správne posúdenie namietaného porušenia základného

práva zaručeného a práva podľa dohovoru.

5. Zo sťažnosti, z jej príloh a z vyjadrenia účastníkov konania i predloženého spisu

okresného súdu vyplýva, že predmetná vec o náhradu škody nie je ani po takmer šiestich

rokoch právoplatne ukončená, v dôsledku čoho si sťažovateľ nemohol vyriešiť svoje

bývanie po návrate z USA, resp. ako vlastník nehnuteľnosti s bytovými jednotkami

pre nedoriešené nájomné vzťahy z nich nemohol profitovať pri prenájme za komerčné ceny.

II.

6. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý

má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

7. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

8. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej

len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

9. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa (aj práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , a ďalšie) zohľadňuje tri základné kritériá,

ktorými sú: a) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, b) správanie

účastníka súdneho konania a c) postup súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu

pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu

veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, ).

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

a) Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom posudzovaného

konania vedeného okresným súdom je konanie o zaplatenie sumy 13 132,38 € s úrokom

z omeškania odporcu. Sťažovateľ je vlastníkom bytového domu súp. č... na... ulici... v P.,

v ktorom sa nachádzajú 4 byty, ktoré obývajú (resp. obývali) nájomníci prikázaní do nájmu

vtedajším Mestským národným výborom v P. Predmetom konania je náhrada škody

ako rozdiel medzi komerčným nájomným a regulovaným nájomným, ktoré platia nájomníci

bytov. Veci možno priznať určitú právnu a faktickú zložitosť. Okresný súd sa musí

vysporiadať s právnym režimom prenájmu uvedených bytov z roku 1953, nájomnými

vzťahmi súčasných užívateľov bytov i režimom uplatnenia o úprave

niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami v znení neskorších

predpisov, resp. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých

nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o cenách v znení neskorších predpisov.

b) Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľ je v konaní na okresnom súde od začiatku právne

zastúpený. Počas konania došlo k opakovanej zmene právneho zástupcu sťažovateľa,

táto skutočnosť však na priebeh konania nemala zásadný vplyv a ústavný súd nezistil žiadne

okolnosti, ktorými by sťažovateľ prispel ku vzniku prieťahov v posudzovanom konaní.

c) Ďalším kritériom bol postup okresného súdu v predmetnej veci. Zo spisu

okresného súdu sp. zn. bolo zistené, že konanie na okresnom súde (spolu

s konaním vedeným pôvodne na Okresnom súde Trnava) trvá už viac ako šesť rokov a jeho

dĺžku možno považovať za neprimeranú. Konanie ako celok je poznamenané

tak nečinnosťou, ako aj neefektívnosťou. Okresný súd za obdobie takmer piatich rokov

(od 7. augusta 2007 do 22. júna 2012) nevykonal vo veci žiadny úkon, prieťahy v konaní

nastali aj po 13. júli 2012, keď do podania sťažnosti ústavnému súdu neboli vykonané

žiadne úkony. V predmetnej veci došlo k zmene konajúceho súdu i opakovanej zmene

zákonného sudcu. Ústavný súd poznamenáva, že zmena konajúceho súdu v dôsledku

uplatnenia organizačných zmien podľa zákona, príp. zmena zákonného sudcu nesmie

byť účastníkovi konania na ujmu.

10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že predmetné

konanie je poznamenané zbytočnými prieťahmi, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práv

sťažovateľa podľa a dohovoru.

11. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej

osoby podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také

rozhodnutie opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil,

aby vo veci konal.

Ústavný súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) zákona

o ústavnom súde a prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez prieťahov.

12. Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť

osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného

zadosťučinenia. Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné

právo sťažovateľa podľa a právo podľa dohovoru, zaoberal

sa aj jeho žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré je podľa

náhradou nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Ústavný súd vzhľadom na okolnosti prípadu, povahu veci, celkovú dĺžku konania,

ale i správanie sťažovateľa dospel k záveru, že v danom prípade suma 1 000 € zodpovedá

primeranému finančnému zadosťučineniu za utrpenú ujmu sťažovateľa.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo svojej doterajšej judikatúry v obdobných prípadoch a zo zásad spravodlivosti

aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

13. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľ

bol vo veci úspešný, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným

súdom.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony

právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia a vypracovanie sťažnosti) v súlade

s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 , § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v celkovej výške 275,96 €.

Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľa ( v spojení s ) do dvoch mesiacov

od doručenia nálezu.

14. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. mája 2013