Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 202/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. júna 2013 v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Marianny Mochnáčovej a Petra Brňáka

prerokoval sťažnosť I. R., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. C., K., vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo I. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e v označenej veci konať bez zbytočných

prieťahov.

3. I. R. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € (slovom desaťtisíc

eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. februára

2013 doručená sťažnosť I. R. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že konanie vo veci začalo pôvodne

návrhom na určenie hranice medzi susednými pozemkami, na vydanie časti pozemku

neoprávnene zabraného, náhradu škody a odstránenie plotu žalovanými podaným 1. augusta

1988 jeho matkou M. R. Mestskému súdu v Košiciach. Vec pôvodne zaevidovaná

pod sp. zn. bola ďalej vedená pod sp. zn. 19 C 1167/1988, v konaní

na okresnom súde bola pôvodne vedená pod sp. zn. a v súčasnom období

je vedená pod sp. zn. . Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že konanie

vo veci trvá už takmer 25 rokov a je poznačené rozsiahlymi zbytočnými prieťahmi

a neefektívnou činnosťou všeobecných súdov, a preto žiada, aby ústavný súd prijal sťažnosť

na ďalšie konanie a vo veci rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nečinnosťou

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , prizná mu primerané

finančné zadosťučinenie v sume 21 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril predseda okresného

súdu, ktorý uviedol podrobný prehľad vo veci uskutočnených úkonov a konštatoval,

že v konaní sa vyskytli dlhšie aj kratšie obdobia nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti súdu.

Poukázal tiež na potrebu vykonania znaleckého posudku a zmenu účastníkov konania.

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa s ich vyjadreniami dospel k záveru, že od tohto pojednávania nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci pre správne posúdenie namietaného porušenia základného

práva zaručeného a práva podľa dohovoru.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý

má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

7. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ (m. m. ).

8. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej

len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

9. Zo sťažnosti, z jej príloh i z vyjadrení účastníkov vyplýva, že predmetná vec

o určenie hranice medzi susednými pozemkami, na vydanie časti pozemku neoprávnene

zabraného, náhradu škody a odstránenie plotu nie je na okresnom súde ani po viac

ako 25 rokoch právoplatne skončená. Tento stav výrazne vplýva na psychický stav

sťažovateľa, ktorý je na jednej strane vystavený verbálnym útokom žalovaných a na druhej

strane záťaži pokračovať v konaní pred súdom, zabezpečovať dôkazy a zúčastňovať

sa pojednávaní.

10. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa (aj práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú:

a) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, b) správanie účastníka súdneho

konania a c) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské

práva v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, ). Podľa

uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

a) Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom posudzovaného

konania vedeného okresným súdom je konanie o určenie hranice medzi susednými

pozemkami, ktoré tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Veci

však možno priznať určitú zložitosť, a to z dôvodu, že v konaní je potrebné na odborné

posúdenie veci vypracovanie znaleckého posudku. Dĺžka doterajšieho konania mala

za dôsledok aj zmeny v účastníkoch konania vyvolané úmrtím pôvodnej navrhovateľky

a žalovanej, ako aj pristúpením nového vlastníka pozemku do konania.

b) Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd v posudzovanom konaní vedenom

okresným súdom nezistil žiadne zásadné okolnosti, ktorými by sťažovateľ, ktorý

sa stal účastníkom konania v roku 2009 (resp. jeho právna predchodkyňa), mohli prispieť

ku vzniku prieťahov v posudzovanom konaní.

c) Ďalším kritériom bol postup okresného súdu v predmetnej veci. Dĺžku konania

vo veci vedenej na okresnom súde, ktorá predstavuje takmer 25 rokov, je potrebné

považovať za neakceptovateľnú a neudržateľnú. Konanie ako celok je poznamenané

prieťahmi a neefektívnou činnosťou súdu pri zabezpečovaní znaleckého, resp. kontrolného

znaleckého posudku, nesprávnym posúdením príslušnosti okresného úradu na konanie,

ako aj neodôvodneným zastavením časti konania. Prieťahy v konaní priznal vo svojom

vyjadrení aj okresný súd.

11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné konštatovať, že v konaní došlo

k zbytočným prieťahom, t. j. k porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

12. Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal tomuto súdu, aby vo veci konal

bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

13. Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej

práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia. Keďže

ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48

ods. 2 a právo podľa dohovoru, zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré je podľa

náhradou nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Ústavný súd vzhľadom na okolnosti

prípadu, povahu veci, celkovú dĺžku konania, ale i správanie sťažovateľa (po jeho vstupe

do konania) dospel k záveru, že v danom prípade suma 10 000 € zodpovedná primeranému

finančnému zadosťučineniu za ujmu, ktorú utrpel.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo svojej

doterajšej judikatúry v obdobných prípadoch a zo zásad spravodlivosti aplikovaných

Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa

čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

14. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd neuložil

okresnému súdu uhradiť sťažovateľovi trovy konania podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom

súde, pretože žiadne vyčíslenie trov ústavnému súdu nepredložil. V sťažnosti žiadal,

aby trovy konania boli priznané advokátovi JUDr. Z. S., ktorému udelené splnomocnenie

odvolal. Za právneho zástupcu si sťažovateľ následne zvolil JUDr. J. C., ktorý sa vyjadril

iba k potrebe ústnosti pojednávania pred ústavným súdom.

15. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. júna 2013