Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 202/2013
PDF · 148.48 KB
No categories available
I. ÚS 202/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. júna 2013 v senáte
zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Marianny Mochnáčovej a Petra Brňáka
prerokoval sťažnosť I. R., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. C., K., vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 630/1998 a takto
rozhodol:
1. Základné právo I. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 630/1998 p o r u š e n é
b o l o .
2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e v označenej veci konať bez zbytočných
prieťahov.
3. I. R. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € (slovom desaťtisíc
eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. februára
2013 doručená sťažnosť I. R. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 19 C 630/1998.
2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že konanie vo veci začalo pôvodne
návrhom na určenie hranice medzi susednými pozemkami, na vydanie časti pozemku
neoprávnene zabraného, náhradu škody a odstránenie plotu žalovanými podaným 1. augusta
1988 jeho matkou M. R. Mestskému súdu v Košiciach. Vec pôvodne zaevidovaná
pod sp. zn. Nc 3444/1988 bola ďalej vedená pod sp. zn. 19 C 1167/1988, v konaní
na okresnom súde bola pôvodne vedená pod sp. zn. 19 C 9/1993 a v súčasnom období
je vedená pod sp. zn. 19 C 630/1998. Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že konanie
vo veci trvá už takmer 25 rokov a je poznačené rozsiahlymi zbytočnými prieťahmi
a neefektívnou činnosťou všeobecných súdov, a preto žiada, aby ústavný súd prijal sťažnosť
na ďalšie konanie a vo veci rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jeho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nečinnosťou
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 630/1998, prizná mu primerané
finančné zadosťučinenie v sume 21 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril predseda okresného
súdu, ktorý uviedol podrobný prehľad vo veci uskutočnených úkonov a konštatoval,
že v konaní sa vyskytli dlhšie aj kratšie obdobia nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti súdu.
Poukázal tiež na potrebu vykonania znaleckého posudku a zmenu účastníkov konania.
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože
po oboznámení sa s ich vyjadreniami dospel k záveru, že od tohto pojednávania nemožno
očakávať ďalšie objasnenie veci pre správne posúdenie namietaného porušenia základného
práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý
má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
7. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).
8. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
9. Zo sťažnosti, z jej príloh i z vyjadrení účastníkov vyplýva, že predmetná vec
o určenie hranice medzi susednými pozemkami, na vydanie časti pozemku neoprávnene
zabraného, náhradu škody a odstránenie plotu nie je na okresnom súde ani po viac
ako 25 rokoch právoplatne skončená. Tento stav výrazne vplýva na psychický stav
sťažovateľa, ktorý je na jednej strane vystavený verbálnym útokom žalovaných a na druhej
strane záťaži pokračovať v konaní pred súdom, zabezpečovať dôkazy a zúčastňovať
sa pojednávaní.
10. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (aj práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú:
a) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, b) správanie účastníka súdneho
konania a c) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské
práva v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa
uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.
a) Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom posudzovaného
konania vedeného okresným súdom je konanie o určenie hranice medzi susednými
pozemkami, ktoré tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Veci
však možno priznať určitú zložitosť, a to z dôvodu, že v konaní je potrebné na odborné
posúdenie veci vypracovanie znaleckého posudku. Dĺžka doterajšieho konania mala
za dôsledok aj zmeny v účastníkoch konania vyvolané úmrtím pôvodnej navrhovateľky
a žalovanej, ako aj pristúpením nového vlastníka pozemku do konania.
b) Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,
či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd v posudzovanom konaní vedenom
okresným súdom nezistil žiadne zásadné okolnosti, ktorými by sťažovateľ, ktorý
sa stal účastníkom konania v roku 2009 (resp. jeho právna predchodkyňa), mohli prispieť
ku vzniku prieťahov v posudzovanom konaní.
c) Ďalším kritériom bol postup okresného súdu v predmetnej veci. Dĺžku konania
vo veci vedenej na okresnom súde, ktorá predstavuje takmer 25 rokov, je potrebné
považovať za neakceptovateľnú a neudržateľnú. Konanie ako celok je poznamenané
prieťahmi a neefektívnou činnosťou súdu pri zabezpečovaní znaleckého, resp. kontrolného
znaleckého posudku, nesprávnym posúdením príslušnosti okresného úradu na konanie,
ako aj neodôvodneným zastavením časti konania. Prieťahy v konaní priznal vo svojom
vyjadrení aj okresný súd.
11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné konštatovať, že v konaní došlo
k zbytočným prieťahom, t. j. k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
12. Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal tomuto súdu, aby vo veci konal
bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.
13. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej
práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia. Keďže
ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré je podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde
náhradou nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Ústavný súd vzhľadom na okolnosti
prípadu, povahu veci, celkovú dĺžku konania, ale i správanie sťažovateľa (po jeho vstupe
do konania) dospel k záveru, že v danom prípade suma 10 000 € zodpovedná primeranému
finančnému zadosťučineniu za ujmu, ktorú utrpel.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo svojej
doterajšej judikatúry v obdobných prípadoch a zo zásad spravodlivosti aplikovaných
Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa
čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
14. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd neuložil
okresnému súdu uhradiť sťažovateľovi trovy konania podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom
súde, pretože žiadne vyčíslenie trov ústavnému súdu nepredložil. V sťažnosti žiadal,
aby trovy konania boli priznané advokátovi JUDr. Z. S., ktorému udelené splnomocnenie
odvolal. Za právneho zástupcu si sťažovateľ následne zvolil JUDr. J. C., ktorý sa vyjadril
iba k potrebe ústnosti pojednávania pred ústavným súdom.
15. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. júna 2013