Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 177/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. júna 2013 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa

prerokoval prijatú sťažnosť Mgr. P. G., M., zastúpeného advokátom JUDr. D. K., P.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn.

, predtým pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo Mgr. P. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48

ods. 2 .

2. Okresnému súdu Piešťany vo veci vedenej pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. P. G. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom

dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Mgr. P. G. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,60 € (slovom

dvestošesťdesiatdeväť eur a šesťdesiat centov), ktorú j e Okresný súd Piešťany

p o v i n n ý zaplatiť na účet jeho advokáta JUDr. D. K., P., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. januára 2013

doručená sťažnosť Mgr. P. G., M. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Piešťany

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorou žiada vydať

tento nález:

„I. Základné právo sťažovateľa, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v zmysle SR bolo postupom Okresného súdu Piešťany v konaní

vedenom pod sp. zn. porušené.

II. Okresnému súdu Piešťany sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez ďalších prieťahov.

III. Mgr. P. G. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 15.000 €

(slovom: pätnásťtisíc Eur), ktorému ich je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

IV. Okresný súd Piešťany je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia... Mgr. P.

G. v sume 275,94 € (slovom: dvestosedemdesiatpäť Eur a deväťdesiatštyri centov)

advokátovi JUDr. D. K., P., na jeho účet č..., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

Ako vyplynulo z podanej sťažnosti, jej príloh a zo spisu okresného súdu sp. zn.

, sťažovateľ je ako žalovaný účastníkom konania, v ktorom sa proti nemu

žalobou doručenou okresnému súdu 17. decembra 2002 domáha obec M. (ďalej aj

„žalobca“) zaplatenia sumy 41 840 Sk (1 376,90 €) s príslušenstvom z titulu nezaplateného

nájomného za prenájom nebytových priestorov. Okresný súd 17. decembra 2002 vo veci

rozhodol platobným rozkazom sp. zn. , ktorý bol sťažovateľovi doručený

8. januára 2013. Sťažovateľ, zastúpený advokátom, podal proti platobnému rozkazu odpor

16. januára 2003. Nasledujúci deň bola vec okresným súdom prevedená do registra „C“ pod

sp. zn. a sťažovateľovi bol vyrubený súdny poplatok za odpor vo výške 2 090

Sk (sťažovateľ ho zaplatil 3. februára 2003). Okresný súd zaslal 2. apríla 2004 odpor

sťažovateľa na vyjadrenie žalobcovi a nariadil termín pojednávania na 13. máj 2004. Právny

zástupca sťažovateľa požiadal 11. mája 2004 o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie

pojednávaní, ktorú súčasne preukázal. Pojednávanie bolo odročené na 15. jún 2004.

Opatrením podpredsedníčky okresného súdu bola vec pridelená 21. októbra 2004 z dôvodu

odchodu zákonného sudcu na krajský súd sudkyni Mgr. I. Š., ktorá však 18. októbra 2004

namietla pridelenie veci s odôvodnením, že právny zástupca sťažovateľa je jej bývalý

manžel. Náhodným výberom bola vec 22. októbra 2004 pridelená sudcovi Mgr. P. M.

Na základe úpravy vyššieho súdneho úradníka bol spis 16. februára 2005 pripojený k veci

vedenej pred okresným súdom pod sp. zn. . V tejto veci sa sťažovateľ ako

žalobca domáhal proti obci M. ako žalovanému žalobou doručenou okresnému súdu

18. júna 2002 určenia neplatnosti výpovede z nájmu. Okresný súd žalobe sťažovateľa

vyhovel rozsudkom č. k. -152 z 11. júna 2007 potvrdeným rozsudkom

Krajského súdu v Trnave č. k. -307 zo 16. marca 2009 (právoplatnosť

nadobudol 24. apríla 2009). Vo veci vedenej pod sp. zn. doručil žalobca

okresnému súdu 7. februára 2012 sťažnosť na prieťahy v konaní. Pri jej prešetrovaní bolo

zistené, že spis sp. zn. je pripojený k spisu sp. zn. PN-12 C 129/02, ktorý je

uložený v archíve okresného súdu. Predsedníčka okresného súdu prípisom sp. zn.

Spr. 115/12 zo 7. marca 2012 žalobcovi oznámila, že jeho sťažnosť považuje za dôvodnú,

spis sp. zn. bol 16. februára 2012 zo spisu sp. zn. PN-12 C 129/02 vylúčený

a pridelený náhodným výberom sudkyni JUDr. J. J. pod sp. zn. . Vo veci bol

11. decembra 2012 nariadený termín pojednávania na 16. január 2013. Po tom, čo

sťažovateľ nahliadol do spisu 27. decembra 2012, doručil okresnému súdu 28. decembra

2012 návrh na výsluch starostu žalobcu ako svedka a oznámil, že splnomocní

na zastupovanie advokáta, pretože jeho dovtedajší zástupca medzičasom zomrel. Právny

zástupca sťažovateľa podaním doručeným okresnému súdu 15. januára 2013 požiadal

o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti sťažovateľa, ktorú preukázal.

Sudkyňa okresného súdu mu v rovnaký deň oznámila, že ospravedlnenie sťažovateľa

akceptuje, avšak neakceptuje ospravedlnenie jeho právneho zástupcu. Dňa 16. januára 2013

sa uskutočnilo pojednávanie iba v prítomnosti právnych zástupcov účastníkov a bolo

odročené na 17. apríl 2013.

Sťažovateľ v sťažnosti doručenej ústavnému súdu uviedol, že k porušeniu jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo tým, že

okresný súd v jeho veci nekonal súvislo takmer po dobu desiatich rokov, nariadil iba jediné

pojednávanie na 16. január 2013, pričom sťažovateľ prieťahy v konaní nespôsobil a vec nie

je ani právne či skutkovo zložitá. Poukázal na to, že u sťažovateľa prieťahy v konaní

spôsobujú a znásobujú stav právnej neistoty, nechuť k zákonom a rezignáciu brániť svoje

práva. Nečinnosť súdu má vplyv i na prípadný výsledok sporu, pretože úroky z omeškania

od roku 2002 dosiaľ predstavujú trojnásobok istiny, čo je pre sťažovateľa likvidačné, hrozba

neprimeraných výdavkov trvá, sťažovateľ je pod tlakom, pretože prípadný neúspech

v konaní ohrozí uspokojovanie základných životných potrieb sťažovateľa a jeho rodiny

s maloletým dieťaťom. Neprimeraná dĺžka konania pôsobí na psychiku sťažovateľa,

nemôže byť uzatvorená kapitola v jeho živote definitívnym doriešením jeho právneho

vzťahu so žalobcom. Naopak, pre žalobcu sú tieto prieťahy dobrou „investíciou“ s „dobrým

úročením“.

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila predsedníčka

okresného súdu listom sp. zn. Spr. 56/13 z 3. mája 2013, v ktorom uviedla, že:

„Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu vedeného pod sp. zn.

(pôvodná sp. zn. Okresného súdu Piešťany , predtým )

uvádzam nasledovné skutočnosti:

Čo sa týka skutkovej a právnej zložitosti sporu ide o spor o zaplatenie sumy 1.388,83

eur s príslušenstvom z titulu nedoplatku na nájomnom za nebytové priestory.

Hoci boli vo veci vytýčené viaceré pojednávania, nekonali sa najskôr pre kolíziu

pojednávaní právneho zástupcu odporcu, potom pre zrušenie termínu sudcom, následne pre

požiadanie o odročenie právnym zástupcom odporcu pre práceneschopnosť odporcu

a naposledy z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne.

K postupu a úprave vyššieho súdneho úradníka na Okresnom súde Trnava dňa 16. 2.

2005 sa neviem vyjadriť, pričom spis sudcu Mgr. M. mal byť postúpený do senátu Mgr. M.

na trvalé pripojenie. Ani jeden z uvedených sudcov nepôsobí na tunajšom súde, preto som

ich stanovisko k danej veci nevedela zabezpečiť.

Nekonanie vo veci od februára 2005 do februára 2012 bolo spôsobené tým, že vec

bola na základe úpravy vyššieho súdneho úradníka natrvalo pripojená k inému spisu.

Od februára 2012 sa vo veci dlhšie nekonalo pre práceneschopnosť zákonnej sudkyne

od 10. 4. 2012 do 23. 8. 2012, kedy bol spis pre dlhotrvajúcu práceneschopnosť sudkyne

náhodným výberom pridelený inej sudkyni, avšak s ohľadom na množstvo vecí v jej senáte,

táto nestihla vec naštudovať a konať v nej. Po návrate zákonnej sudkyne po

práceneschopnosti, táto vo veci vytýčila termín pojednávania, ktorý však bol odročený pre

ospravedlnenie sa odporcu a následný termín musel byť zrušený pre práceneschopnosť

sudkyne.

Okresný súd Piešťany z hľadiska počtu nevybavených vecí na sudcu v civilnej agende

patrí od znovuobnovenia súdu v roku 2008 k naj zaťaženejším súdom na Slovensku, pričom

napriek enormnej snahe sudcov konať vo všetkých veciach bez prieťahov, s ohľadom na

vysoký nápad civilných vecí, a veľké množstvo rozhodnutých vecí sa nedarilo stav

reštančných vecí podstatne znižovať. Veľká zaťaženosť súdu najmä v civilnej agende pritom

bola spôsobená prevzatím vecí od roku 1997 z Okresného súdu Trnava z územného obvodu

okresu Hlohovec, pričom Okresný súd Piešťany nebol pri znovuobnovení v roku 2008

dostatočne personálne obsadený sudcami. Uvedenú situáciu bolo potrebné v konečnom

dôsledku riešiť legislatívne, a to novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov, kde od 1. 5.

2013 z obvodu Okresného súdu Piešťany bol vyňatý územný obvod okresu Hlohovec

a pripojený naspäť k Okresnému súdu Trnava.

Záverom uvádzam, že netrvám na ústnom pojednávam a súhlasím s tým, aby Ústavný

súd SR upustil od ústneho pojednávania v zmysle ust. ,

keďže od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“

Na základe žiadosti ústavného súdu aj sťažovateľ listom z 3. mája 2013 uviedol, že

netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, a na stanovisko okresného súdu

uviedol: „Okresný súd Piešťany po podanom odpore nekonal a najbližší relevantný úkon

(vytýčenie pojednávania dňa 13. 05. 2004) bez ohľadu na odročenie z dôvodu na strane

právneho zástupcu sťažovateľa, učinil až po 14 mesiacoch (02. 04. 2004) a od 13. 05. 2004

neuskutočnil ani jeden úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty u sťažovateľa ba čo

viac pri pohľade na celé konanie svojou nečinnosťou spôsobil a spôsobuje škodu v navýšení

o úroky z omeškania v prípade neúspechu. Už len táto skutočnosť bez ohľadu na úspech

alebo neúspech vzbudzuje u sťažovateľa neúmernú psychickú záťaž najmä na prípadné

dopady na finančnú situáciu v jeho rodine. Okresný súd si musí byť vedomý, že s istinou je

spojené i príslušenstvo a ním sú v tomto prípade nielen trovy konania, ale i úrok

z omeškania, ktorý má inú výšku teraz ako v čase podania návrhu, resp. v čase kedy sa

dostal sťažovateľ do omeškania podľa tvrdenia navrhovateľa v predmetnom prieťahovom

konaní. Okresný súd od roku 2002 do dnešného dňa právoplatne nerozhodol a konanie trvá.

Základné právo na konanie bez zbytočných prieťahov ako i právo na rozhodnutie

v primeranej lehote, bolo takto porušené. Okresný súd bol a je nečinný po dobu viac ako

10 rokov.“

Ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa s tým odôvodnením, že okresný súd v konaní vedenom pod

sp. zn. neurobil počas desiatich rokov žiaden úkon a ide o súvislý, ničím

neodôvodnený a neospravedlniteľný prieťah.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho

orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (, ).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria považuje ústavný súd aj povahu veci. Podľa rovnakých kritérií ústavný súd

postupoval aj v danom prípade.

1. Posúdením namietaného konania vedeného pred okresným súdom pod sp. zn.

podľa prvého kritéria ústavný súd zhodnotil, že konanie nie je po právnej ani

skutkovej stránke zložité. Opak netvrdil v konaní pred ústavným súdom ani okresný súd.

Doterajšia dĺžka napadnutého konania nebola závislá od zložitosti veci.

2. V rámci druhého kritéria ústavný súd posudzoval správanie sťažovateľa, pričom

nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver o jeho podiele na zbytočných

prieťahoch v konaní. Pokiaľ sťažovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaniach

13. mája 2004 a 16. januára 2013, stalo sa tak z ospravedlniteľných dôvodoch a sťažovateľ

v primeranej lehote reagoval i na výzvy okresného súdu. Správanie sťažovateľa preto

neospravedlňuje nečinnosť okresného súdu.

3. Pri hodnotení konania podľa tretieho kritéria, ktorým je postup okresného súdu,

ústavný súd vychádzal z obsahu pripojeného spisu okresného súdu. Poukazujúc na uvedený

popis jeho doterajšieho priebehu konania je zrejmé, že okresný súd vo veci v období

od 16. februára 2005 (pripojenie spisu sp. zn. k spisu sp. zn. )

do 11. decembra 2012 (nariadenie pojednávania na 16. január 2013) nevykonal vo veci

žiadny úkon smerujúci k rozhodnutiu.

Okresný súd vo veci nekonal teda bez akéhokoľvek ospravedlniteľného dôvodu

93 mesiacov. Pre ospravedlnenie tohto prieťahu v konaní neuviedol ani okresný súd

vo svojom vyjadrení ústavnému súdu žiaden relevantný dôvod.

Vzhľadom na to, že v tomto prípade je celková doterajšia dĺžka konania zjavne

neprimeraná zložitosti, ako aj konkrétnym okolnostiam prípadu a je charakteristická

predovšetkým úplnou a súvislou nečinnosťou okresného súdu po dobu 93 mesiacov, ktorú

z hľadiska požiadavky zachovania základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov nemožno ospravedlniť, ústavný súd konštatoval, že okresný súd

svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné právo

sťažovateľa zaručené v .

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby

vo veci konal. Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa podľa

postupom okresného súdu (prvý výrok nálezu), uložil okresnému súdu

postupovať v konaní bez zbytočných prieťahov (druhý výrok nálezu).

Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva

boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie 15 000 €.

Dôvodil tým, že prieťahy v konaní mu spôsobujú a znásobujú stav právnej neistoty,

rezignáciu brániť svoje práva a v prípade jeho neúspechu v spore úroky z omeškania

od roku 2002 dosiaľ predstavujúce trojnásobok istiny budú pre neho likvidačné, ohrozia

uspokojovanie jeho základných životných potrieb, ako aj potrieb jeho rodiny s maloletým

dieťaťom.

Vzhľadom na okolnosti danej veci dospel ústavný súd k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal

za dôvodné priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie, ktoré podľa zásad

spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia základného práva

sťažovateľa, ako aj s ohľadom na spôsob postupu okresného súdu v jeho veci, považuje

za primerané vo výške 2 500 €. Ústavný súd vzal do úvahy predmet sporu (konanie

o zaplatenie sumy 1 376,90 €), ale aj skutočnosť, že primeraným zadosťučinením možno

kompenzovať iba ujmu, ktorá už nastala (nemožno vziať do úvahy následky prípadného

budúceho rozhodnutia všeobecného súdu vo veci samej v neprospech sťažovateľa, ktorým

bude prípadne sťažovateľ zaviazaný zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania).

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym

zastupovaním advokátom JUDr. D. K. v konaní pred ústavným súdom. Sťažovateľ ich

vyčíslil sumou 275,94 € za dva úkony právnej služby. V súlade s § 11 ods. 3 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov patrí

sťažovateľovi náhrada trov právneho zastupovania spolu vo výške 269,60 €

(2 x 127,15 €/úkon právnej služby a 7,63 € režijný paušál) a ústavný súd ich sťažovateľovi

v takejto výške aj priznal.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a

v spojení s ) podľa výroku

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. júna 2013