Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 177/2013
PDF · 192.69 KB
No categories available
II. ÚS 177/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. júna 2013 v senáte
zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa
prerokoval prijatú sťažnosť Mgr. P. G., M., zastúpeného advokátom JUDr. D. K., P.,
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 18/2012 (pôvodne vedenom pod sp. zn.
11 C 18/03, predtým pod sp. zn. 9 Ro 918/02) a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 18/2012 p o r u š i l
základné právo Mgr. P. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Okresnému súdu Piešťany vo veci vedenej pod sp. zn. 13 C 18/2012 p r i k a z u j e
konať bez zbytočných prieťahov.
3. Mgr. P. G. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom
dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Mgr. P. G. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,60 € (slovom
dvestošesťdesiatdeväť eur a šesťdesiat centov), ktorú j e Okresný súd Piešťany
p o v i n n ý zaplatiť na účet jeho advokáta JUDr. D. K., P., do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. januára 2013
doručená sťažnosť Mgr. P. G., M. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Piešťany
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 18/2012, ktorou žiada vydať
tento nález:
„I. Základné právo sťažovateľa, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR bolo postupom Okresného súdu Piešťany v konaní
vedenom pod sp. zn. 13C/18/2012 porušené.
II. Okresnému súdu Piešťany sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
13C/18/2012 konal bez ďalších prieťahov.
III. Mgr. P. G. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 15.000 €
(slovom: pätnásťtisíc Eur), ktorému ich je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
IV. Okresný súd Piešťany je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia... Mgr. P.
G. v sume 275,94 € (slovom: dvestosedemdesiatpäť Eur a deväťdesiatštyri centov)
advokátovi JUDr. D. K., P., na jeho účet č..., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.“
Ako vyplynulo z podanej sťažnosti, jej príloh a zo spisu okresného súdu sp. zn.
13 C 18/2012, sťažovateľ je ako žalovaný účastníkom konania, v ktorom sa proti nemu
žalobou doručenou okresnému súdu 17. decembra 2002 domáha obec M. (ďalej aj
„žalobca“) zaplatenia sumy 41 840 Sk (1 376,90 €) s príslušenstvom z titulu nezaplateného
nájomného za prenájom nebytových priestorov. Okresný súd 17. decembra 2002 vo veci
rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 9 Ro 918/2002, ktorý bol sťažovateľovi doručený
8. januára 2013. Sťažovateľ, zastúpený advokátom, podal proti platobnému rozkazu odpor
16. januára 2003. Nasledujúci deň bola vec okresným súdom prevedená do registra „C“ pod
sp. zn. 11 C 18/03 a sťažovateľovi bol vyrubený súdny poplatok za odpor vo výške 2 090
Sk (sťažovateľ ho zaplatil 3. februára 2003). Okresný súd zaslal 2. apríla 2004 odpor
sťažovateľa na vyjadrenie žalobcovi a nariadil termín pojednávania na 13. máj 2004. Právny
zástupca sťažovateľa požiadal 11. mája 2004 o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie
pojednávaní, ktorú súčasne preukázal. Pojednávanie bolo odročené na 15. jún 2004.
Opatrením podpredsedníčky okresného súdu bola vec pridelená 21. októbra 2004 z dôvodu
odchodu zákonného sudcu na krajský súd sudkyni Mgr. I. Š., ktorá však 18. októbra 2004
namietla pridelenie veci s odôvodnením, že právny zástupca sťažovateľa je jej bývalý
manžel. Náhodným výberom bola vec 22. októbra 2004 pridelená sudcovi Mgr. P. M.
Na základe úpravy vyššieho súdneho úradníka bol spis 16. februára 2005 pripojený k veci
vedenej pred okresným súdom pod sp. zn. 12 C 129/2002. V tejto veci sa sťažovateľ ako
žalobca domáhal proti obci M. ako žalovanému žalobou doručenou okresnému súdu
18. júna 2002 určenia neplatnosti výpovede z nájmu. Okresný súd žalobe sťažovateľa
vyhovel rozsudkom č. k. PN-12 C 129/02-152 z 11. júna 2007 potvrdeným rozsudkom
Krajského súdu v Trnave č. k. 23 Co 300/08-307 zo 16. marca 2009 (právoplatnosť
nadobudol 24. apríla 2009). Vo veci vedenej pod sp. zn. 11 C 18/2003 doručil žalobca
okresnému súdu 7. februára 2012 sťažnosť na prieťahy v konaní. Pri jej prešetrovaní bolo
zistené, že spis sp. zn. 11 C 18/2003 je pripojený k spisu sp. zn. PN-12 C 129/02, ktorý je
uložený v archíve okresného súdu. Predsedníčka okresného súdu prípisom sp. zn.
Spr. 115/12 zo 7. marca 2012 žalobcovi oznámila, že jeho sťažnosť považuje za dôvodnú,
spis sp. zn. 11 C 18/2003 bol 16. februára 2012 zo spisu sp. zn. PN-12 C 129/02 vylúčený
a pridelený náhodným výberom sudkyni JUDr. J. J. pod sp. zn. 13 C 18/2012. Vo veci bol
11. decembra 2012 nariadený termín pojednávania na 16. január 2013. Po tom, čo
sťažovateľ nahliadol do spisu 27. decembra 2012, doručil okresnému súdu 28. decembra
2012 návrh na výsluch starostu žalobcu ako svedka a oznámil, že splnomocní
na zastupovanie advokáta, pretože jeho dovtedajší zástupca medzičasom zomrel. Právny
zástupca sťažovateľa podaním doručeným okresnému súdu 15. januára 2013 požiadal
o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti sťažovateľa, ktorú preukázal.
Sudkyňa okresného súdu mu v rovnaký deň oznámila, že ospravedlnenie sťažovateľa
akceptuje, avšak neakceptuje ospravedlnenie jeho právneho zástupcu. Dňa 16. januára 2013
sa uskutočnilo pojednávanie iba v prítomnosti právnych zástupcov účastníkov a bolo
odročené na 17. apríl 2013.
Sťažovateľ v sťažnosti doručenej ústavnému súdu uviedol, že k porušeniu jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 18/2012 došlo tým, že
okresný súd v jeho veci nekonal súvislo takmer po dobu desiatich rokov, nariadil iba jediné
pojednávanie na 16. január 2013, pričom sťažovateľ prieťahy v konaní nespôsobil a vec nie
je ani právne či skutkovo zložitá. Poukázal na to, že u sťažovateľa prieťahy v konaní
spôsobujú a znásobujú stav právnej neistoty, nechuť k zákonom a rezignáciu brániť svoje
práva. Nečinnosť súdu má vplyv i na prípadný výsledok sporu, pretože úroky z omeškania
od roku 2002 dosiaľ predstavujú trojnásobok istiny, čo je pre sťažovateľa likvidačné, hrozba
neprimeraných výdavkov trvá, sťažovateľ je pod tlakom, pretože prípadný neúspech
v konaní ohrozí uspokojovanie základných životných potrieb sťažovateľa a jeho rodiny
s maloletým dieťaťom. Neprimeraná dĺžka konania pôsobí na psychiku sťažovateľa,
nemôže byť uzatvorená kapitola v jeho živote definitívnym doriešením jeho právneho
vzťahu so žalobcom. Naopak, pre žalobcu sú tieto prieťahy dobrou „investíciou“ s „dobrým
úročením“.
Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila predsedníčka
okresného súdu listom sp. zn. Spr. 56/13 z 3. mája 2013, v ktorom uviedla, že:
„Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu vedeného pod sp. zn.
13 C/18/2012 (pôvodná sp. zn. Okresného súdu Piešťany 11 C 18/03, predtým 9 Ro 918/02)
uvádzam nasledovné skutočnosti:
Čo sa týka skutkovej a právnej zložitosti sporu ide o spor o zaplatenie sumy 1.388,83
eur s príslušenstvom z titulu nedoplatku na nájomnom za nebytové priestory.
Hoci boli vo veci vytýčené viaceré pojednávania, nekonali sa najskôr pre kolíziu
pojednávaní právneho zástupcu odporcu, potom pre zrušenie termínu sudcom, následne pre
požiadanie o odročenie právnym zástupcom odporcu pre práceneschopnosť odporcu
a naposledy z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne.
K postupu a úprave vyššieho súdneho úradníka na Okresnom súde Trnava dňa 16. 2.
2005 sa neviem vyjadriť, pričom spis sudcu Mgr. M. mal byť postúpený do senátu Mgr. M.
na trvalé pripojenie. Ani jeden z uvedených sudcov nepôsobí na tunajšom súde, preto som
ich stanovisko k danej veci nevedela zabezpečiť.
Nekonanie vo veci od februára 2005 do februára 2012 bolo spôsobené tým, že vec
bola na základe úpravy vyššieho súdneho úradníka natrvalo pripojená k inému spisu.
Od februára 2012 sa vo veci dlhšie nekonalo pre práceneschopnosť zákonnej sudkyne
od 10. 4. 2012 do 23. 8. 2012, kedy bol spis pre dlhotrvajúcu práceneschopnosť sudkyne
náhodným výberom pridelený inej sudkyni, avšak s ohľadom na množstvo vecí v jej senáte,
táto nestihla vec naštudovať a konať v nej. Po návrate zákonnej sudkyne po
práceneschopnosti, táto vo veci vytýčila termín pojednávania, ktorý však bol odročený pre
ospravedlnenie sa odporcu a následný termín musel byť zrušený pre práceneschopnosť
sudkyne.
Okresný súd Piešťany z hľadiska počtu nevybavených vecí na sudcu v civilnej agende
patrí od znovuobnovenia súdu v roku 2008 k naj zaťaženejším súdom na Slovensku, pričom
napriek enormnej snahe sudcov konať vo všetkých veciach bez prieťahov, s ohľadom na
vysoký nápad civilných vecí, a veľké množstvo rozhodnutých vecí sa nedarilo stav
reštančných vecí podstatne znižovať. Veľká zaťaženosť súdu najmä v civilnej agende pritom
bola spôsobená prevzatím vecí od roku 1997 z Okresného súdu Trnava z územného obvodu
okresu Hlohovec, pričom Okresný súd Piešťany nebol pri znovuobnovení v roku 2008
dostatočne personálne obsadený sudcami. Uvedenú situáciu bolo potrebné v konečnom
dôsledku riešiť legislatívne, a to novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov, kde od 1. 5.
2013 z obvodu Okresného súdu Piešťany bol vyňatý územný obvod okresu Hlohovec
a pripojený naspäť k Okresnému súdu Trnava.
Záverom uvádzam, že netrvám na ústnom pojednávam a súhlasím s tým, aby Ústavný
súd SR upustil od ústneho pojednávania v zmysle ust. § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde,
keďže od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“
Na základe žiadosti ústavného súdu aj sťažovateľ listom z 3. mája 2013 uviedol, že
netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, a na stanovisko okresného súdu
uviedol: „Okresný súd Piešťany po podanom odpore nekonal a najbližší relevantný úkon
(vytýčenie pojednávania dňa 13. 05. 2004) bez ohľadu na odročenie z dôvodu na strane
právneho zástupcu sťažovateľa, učinil až po 14 mesiacoch (02. 04. 2004) a od 13. 05. 2004
neuskutočnil ani jeden úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty u sťažovateľa ba čo
viac pri pohľade na celé konanie svojou nečinnosťou spôsobil a spôsobuje škodu v navýšení
o úroky z omeškania v prípade neúspechu. Už len táto skutočnosť bez ohľadu na úspech
alebo neúspech vzbudzuje u sťažovateľa neúmernú psychickú záťaž najmä na prípadné
dopady na finančnú situáciu v jeho rodine. Okresný súd si musí byť vedomý, že s istinou je
spojené i príslušenstvo a ním sú v tomto prípade nielen trovy konania, ale i úrok
z omeškania, ktorý má inú výšku teraz ako v čase podania návrhu, resp. v čase kedy sa
dostal sťažovateľ do omeškania podľa tvrdenia navrhovateľa v predmetnom prieťahovom
konaní. Okresný súd od roku 2002 do dnešného dňa právoplatne nerozhodol a konanie trvá.
Základné právo na konanie bez zbytočných prieťahov ako i právo na rozhodnutie
v primeranej lehote, bolo takto porušené. Okresný súd bol a je nečinný po dobu viac ako
10 rokov.“
Ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy s tým odôvodnením, že okresný súd v konaní vedenom pod
sp. zn. 13 C 18/2012 neurobil počas desiatich rokov žiaden úkon a ide o súvislý, ničím
neodôvodnený a neospravedlniteľný prieťah.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho
orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (II. ÚS 219/04, IV. ÚS 220/04).
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého
kritéria považuje ústavný súd aj povahu veci. Podľa rovnakých kritérií ústavný súd
postupoval aj v danom prípade.
1. Posúdením namietaného konania vedeného pred okresným súdom pod sp. zn.
13 C 18/2012 podľa prvého kritéria ústavný súd zhodnotil, že konanie nie je po právnej ani
skutkovej stránke zložité. Opak netvrdil v konaní pred ústavným súdom ani okresný súd.
Doterajšia dĺžka napadnutého konania nebola závislá od zložitosti veci.
2. V rámci druhého kritéria ústavný súd posudzoval správanie sťažovateľa, pričom
nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver o jeho podiele na zbytočných
prieťahoch v konaní. Pokiaľ sťažovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaniach
13. mája 2004 a 16. januára 2013, stalo sa tak z ospravedlniteľných dôvodoch a sťažovateľ
v primeranej lehote reagoval i na výzvy okresného súdu. Správanie sťažovateľa preto
neospravedlňuje nečinnosť okresného súdu.
3. Pri hodnotení konania podľa tretieho kritéria, ktorým je postup okresného súdu,
ústavný súd vychádzal z obsahu pripojeného spisu okresného súdu. Poukazujúc na uvedený
popis jeho doterajšieho priebehu konania je zrejmé, že okresný súd vo veci v období
od 16. februára 2005 (pripojenie spisu sp. zn. 11 C 18/2003 k spisu sp. zn. 12 C 129/2002)
do 11. decembra 2012 (nariadenie pojednávania na 16. január 2013) nevykonal vo veci
žiadny úkon smerujúci k rozhodnutiu.
Okresný súd vo veci nekonal teda bez akéhokoľvek ospravedlniteľného dôvodu
93 mesiacov. Pre ospravedlnenie tohto prieťahu v konaní neuviedol ani okresný súd
vo svojom vyjadrení ústavnému súdu žiaden relevantný dôvod.
Vzhľadom na to, že v tomto prípade je celková doterajšia dĺžka konania zjavne
neprimeraná zložitosti, ako aj konkrétnym okolnostiam prípadu a je charakteristická
predovšetkým úplnou a súvislou nečinnosťou okresného súdu po dobu 93 mesiacov, ktorú
z hľadiska požiadavky zachovania základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov nemožno ospravedlniť, ústavný súd konštatoval, že okresný súd
svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 18/2012 porušil základné právo
sťažovateľa zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy.
III.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,
opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby
vo veci konal. Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu (prvý výrok nálezu), uložil okresnému súdu
postupovať v konaní bez zbytočných prieťahov (druhý výrok nálezu).
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva
boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie 15 000 €.
Dôvodil tým, že prieťahy v konaní mu spôsobujú a znásobujú stav právnej neistoty,
rezignáciu brániť svoje práva a v prípade jeho neúspechu v spore úroky z omeškania
od roku 2002 dosiaľ predstavujúce trojnásobok istiny budú pre neho likvidačné, ohrozia
uspokojovanie jeho základných životných potrieb, ako aj potrieb jeho rodiny s maloletým
dieťaťom.
Vzhľadom na okolnosti danej veci dospel ústavný súd k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal
za dôvodné priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie, ktoré podľa zásad
spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia základného práva
sťažovateľa, ako aj s ohľadom na spôsob postupu okresného súdu v jeho veci, považuje
za primerané vo výške 2 500 €. Ústavný súd vzal do úvahy predmet sporu (konanie
o zaplatenie sumy 1 376,90 €), ale aj skutočnosť, že primeraným zadosťučinením možno
kompenzovať iba ujmu, ktorá už nastala (nemožno vziať do úvahy následky prípadného
budúceho rozhodnutia všeobecného súdu vo veci samej v neprospech sťažovateľa, ktorým
bude prípadne sťažovateľ zaviazaný zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania).
Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj
o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym
zastupovaním advokátom JUDr. D. K. v konaní pred ústavným súdom. Sťažovateľ ich
vyčíslil sumou 275,94 € za dva úkony právnej služby. V súlade s § 11 ods. 3 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov patrí
sťažovateľovi náhrada trov právneho zastupovania spolu vo výške 269,60 €
(2 x 127,15 €/úkon právnej služby a 7,63 € režijný paušál) a ústavný súd ich sťažovateľovi
v takejto výške aj priznal.
Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a
zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) podľa výroku
rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. júna 2013