Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 243/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2013

predbežne prerokoval sťažnosť M. O., M., zastúpeného advokátkou JUDr. I. Ď., M., vo veci

namietaného porušenia základného práva na rodičovskú výchovu a starostlivosť podľa čl.

41 ods. 4 rozhodnutím Okresného súdu Martin sp. zn. 12

z 24. augusta 2012 a Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 28.

novembra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. O. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. februára

2013 doručená sťažnosť M. O., M. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie

základného práva na rodičovskú výchovu a starostlivosť podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhodnutím Okresného súdu Martin (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 24. augusta 2012 a Krajského súdu v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 28. novembra 2012.

Z podania a jeho príloh vyplynulo, že sťažovateľ sa návrhom podaným

14. februára 2012 domáhal zníženia výživného, ktoré platil svojej plnoletej dcére, na 30 %

zo sumy životného minima z dôvodu podstatnej zmeny majetkových a osobných pomerov.

Okresný súd po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov dospel k záveru, že návrh

navrhovateľa je čiastočne dôvodný, preto rozhodnutím č. k. -103 z 24. augusta

2012 zmenil výživné, ktoré platil sťažovateľ plnoletej dcére, z 280 € mesačne na 200 €

mesačne a vo zvyšnej časti návrh sťažovateľa zamietol. Zároveň súd zamietol návrh

odporkyne o zvýšenie výživného. Sťažovateľ sa proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa

odvolal. O opravnom prostriedku rozhodoval krajský súd, ktorý rozhodnutím

č. k. -126 z 28. novembra 2012 rozsudok okresného súdu potvrdil.

Sťažovateľ k rozhodnutiu všeobecných súdov uvádza:

„Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil a svoje rozhodnutie

odôvodnil tým, že na strane účastníkov konania nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by

odôvodňovala zníženie výživného vo väčšej miere, ako to uskutočnil prvostupňový súd.

V odôvodnení rozhodnutia tiež uviedol, že kritériom pre určovanie výšky výživného sú

potenciálne možnosti a schopnosti povinného rodiča dosahovať príjem, t. j. nielen to, čo

povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj

vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné

skúsenosti a situáciu na trhu. Odvolací súd mal za to, že pracovné zaradenie a výška

dosahovaného príjmu sťažovateľa nezodpovedá jeho pracovným skúsenostiam a kvalifikácii

aj vzhľadom na zvýšenie vzdelania, ktoré dosiahol a vzhľadom na to, že sťažovateľ pracuje

v stavebníctve už dlhodobo či už vo forme živnostenského podnikania alebo pracovného

pomeru, čomu nezodpovedá jeho pracovné zaradenie uvedené v pracovnej zmluve na

pozícii pomocného stavebného robotníka

Je pravdou, že sťažovateľ skutočne dlhodobo pracuje v oblasti stavebníctva. V roku

2012 si dokončil stredné odborne vzdelanie s maturitou, aby si mohol nájsť lepšie platenú

prácu. Odvolací súd pri hodnotení schopností a možností sťažovateľa pri dosahovaní

príjmu síce vzal do úvahy jeho skúsenosti a kvalifikáciu a usúdil, že pracovné zaradenie

a ohodnotenie uvedené v pracovnej zmluve na pozícii pomocného stavebného robotníka

nezodpovedá jeho kvalifikácii a skúsenostiam sťažovateľa v oblasti stavebníctva ale

pri hodnotení potenciálnych schopností a možností sťažovateľa dosiahnuť príjem nevzal

do úvahy hlavný atribút a to situáciu na trhu. Nie je v sťažovateľových možnostiach

a schopnostiach napriek jeho skúsenostiam, zručnostiam a od júna 2012 aj kvalifikácii

nájsť si lepšie platenú prácu a dosiahnuť vyšší príjem a to práve z dôvodu situácie na trhu,

ktorá v týchto časoch najmä v oblasti stavebníctva nie je priaznivá.

Súdy pri rozhodovaní o znížení výživného neprihliadli na skutočnosť, že sťažovateľ

mal uzatvorený pracovný pomer iba na dobu určitú, t. j. do 30. 11. 2012. Zaviazali ho

na úhradu výživného vo výške 200,- € mesačne, pričom vôbec neprihliadli na výšku jeho

mzdy. Čistý mesačný príjem otca plnoletej dcéry v súčasnosti predstavuje sumu vo výške

283,33 €. Suma, na ktorú súd otca plnoletej dcéry zaviazal, je 200,- € mesačne. Otec

maloletej dcéry má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére A. K. Na túto

skutočnosť súdy pri rozhodovaní taktiež neprihliadli. Pri výške čistého mesačného príjmu

otca vo výške 283,38 € a po úhrade výživného na plnoletú dcéru vo výške 200,- € mesačne a

úhrade výdavkov na vlastné živobytie sťažovateľovi nezostanú žiadne peňažné prostriedky

na plnenie vyživovacej povinnosti voči jeho ďalšej maloletej dcére.

Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov V dôsledku toho, že súdy

zaviazali sťažovateľa na úhradu výživného na jeho plnoletú dcéru K. O. vo výške 200,- €

neprihliadnuc pritom na výšku príjmu sťažovateľa a na skutočnosť, že mu pribudla ďalšia

vyživovacia povinnosť voči maloletej dcére A., porušili jeho právo prispievať na výživu a

starostlivosť jeho maloletej dcére A., nakoľko vzhľadom na jeho príjem a výšku vyživovacej

povinnosti voči jeho plnoletej dcére K. O. vo výške 200,- € mesačne a po úhrade výdavkov

na vlastné živobytie sťažovateľovi nezostanú žiadne peňažné prostriedky na plnenie

vyživovacej povinnosti voči jeho ďalšej maloletej dcére.

Preto ma sťažovateľ za to, že rozhodnutiami súdov bolo porušené právo sťažovateľa

na starostlivosť a výchovu o maloletú dcéru A. K.“

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po vykonaní

dokazovania takto rozhodol:

„1. Základné práva podľa

rozsudkom Okresného súdu Martin, sp. zn. z 24. 08. 2012

rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp. zn. z 28. 11. 2012

porušené boli

2. Rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. z 28. 11. 2012 sa ruší

a vec sa vracia na ďalšie konanie.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Za zjavne neopodstatnenú možno považovať aj takú sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ().

Podľa starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti

majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť

a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu

na základe zákona.

Podstatou námietok sťažovateľa boli jeho tvrdenia o obmedzení jeho práva

na starostlivosť a výchovu o svoju maloletú dcéru tým, že v dôsledku rozhodnutí

všeobecných súdov, ktoré nedostatočne zmenili (znížili) výšku výživného pre jeho plnoletú

dcéru, mu nezostanú prostriedky na plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletej dcére.

1. Pokiaľ ide o namietané porušenie základných práv sťažovateľa rozsudkom

okresného súdu, ústavný súd uvádza, že jeho preskúmaniu bráni princíp subsidiarity

zakotvený v , obsahom ktorého je pravidlo, že sťažovateľ má právo

domáhať sa ochrany základného práva pred ústavným súdom iba v prípade, ak mu túto

ochranu nemôže poskytnúť iný súd. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva

alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu

dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonom

upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto

sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie

(m. m. , , , , ).

2. Ústavný súd po zoznámení sa s argumentáciou sťažovateľa preskúmal napadnuté

uznesenie krajského súdu.

Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že k porušeniu základného práva

sťažovateľa na ochranu jeho rodičovských práv podľa by mohlo dôjsť

len v príčinnej súvislosti s porušením jeho základného práva podľa

napadnutým uznesením krajského súdu. Ústavný súd už opakovane judikoval, že možnosť

porušenia základných práv hmotného charakteru, v danom prípade základného práva

na rodičovskú výchovu a starostlivosť podľa , treba posudzovať vždy

vo vzťahu k porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(, ). Inými slovami, ak súd pri výkone súdnej právomoci

neporuší ústavnoprocesné princípy, nemôže len samotným jeho rozhodnutím dochádzať

k porušeniu iných práv účastníkov hmotnej povahy.

Sťažovateľ porušenie základného práva podľa v petite sťažnosti

nenamietal a rovnako sa o ňom nezmienil ani v odôvodnení sťažnosti. Vzhľadom

na viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania podľa § 20 ods. 3 zákona

o ústavnom súde nemohol ústavný súd preskúmať výkon právomoci krajského súdu a jeho

konformnosť s vo vzťahu k , ktoré by sa priamo dotklo aj

posúdenia dodržania garancií obsiahnutých v , a preto sťažnosť

sťažovateľa v tejto časti posúdil ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2013