Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 399/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. E. F., K., zastúpeného advokátom JUDr. D. H., K., vo

veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa a

Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. -406 z 21.

januára 2013 a základného práva podľa postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. E. F. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. apríla 2013

doručená sťažnosť Ing. E. F., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. D.

H., K., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 2 a čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) uznesením Krajského súdu v Košiciach

(ďalej len „krajský súd“) č. k. -406 z 21. januára 2013 (ďalej len „uznesenie

krajského súdu“) a základného práva podľa postupom Okresného súdu

Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva:

„Matka maloletej dcéry sťažovateľa E. V... bola... 23. augusta 2012 vzatá v

Maďarsku do väzby, kde je dodnes...

Okresný súd Košice II predbežným opatrením č. k. -19 zo dňa

30. augusta 2012, potvrdeným uznesením Krajského súdu č. k. -62

z 5. októbra 2012 zveril maloletú E. V. do osobnej starostlivosti sťažovateľa...

Uznesením Okresného súdu... č. k. -221 z 21. novembra 2012 bolo

pôvodné predbežné opatrenie zmenené tak, že sťažovateľovi bola uložená povinnosť

odovzdať mal. E... do dočasnej starostlivosti starej matky...

rozhodnutie okresného súdu sťažovateľ... napadol odvolaním. O odvolaní... rozhodol

Krajský súd... uznesením č. k. -406 zo dňa 21. januára 2013, pričom

rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil...

Svoju odvolaciu argumentáciu sťažovateľ založil na tvrdení nezákonnosti

rozhodnutia okresného súdu a na tvrdení vecnej nesprávnosti záverov okresného súdu.

Žiadnou z odvolacích námietok sa krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

nezaoberal.“

V súvislosti s namietaným porušením základných práv sťažovateľa podľa čl. 19

ods. 2 a sťažovateľ okrem iného uviedol: „Krajský súd svoje

rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa založil na akcentovaní iného, pre sťažovateľa absolútne

nového dôkazu, a to lekárskej správy MUDr. T. R., ktorá bola konajúcim súdom zrejme

predložená až v priebehu odvolacieho konania (resp. po nariadení predbežného opatrenia),

a o existencii ani o obsahu ktorej nebol sťažovateľ nikdy vyrozumený. V danom prípade sa

navyše zo strany krajského súdu jedná o argumentáciu úplne novú, ktorá nebola súčasťou

odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa. Keďže krajský súd rozhodol o odvolaní bez

nariadenia pojednávania, sťažovateľ nemal žiadnu možnosť oboznámiť sa s novým

dôkazom, ktorý bol takto vykonaný v rozpore s . Sťažovateľovi bolo tak

znemožnené riadne konať pred súdom podľa , čím zároveň došlo k

zásahu do práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie.“

K namietanému porušeniu základného práva podľa postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. sťažovateľ okrem iného

uviedol: „Napriek tomu, že konanie v merite veci začal okresný súd uznesením zo dňa

19. 10. 2012, do dnešného dňa nebol okresným súdom vykonaný žiaden procesný úkon

smerujúci k rozhodnutiu vo veci samej...

V danom prípade nečinnosťou okresného súdu v merite veci sa sťažovateľ nachádza

v stave právnej neistoty ohľadom veľmi citlivej a osobitne chránenej otázky starostlivosti

o maloletú dcéru. Táto je v dôsledku súdom vydaných predbežných opatrení v opatere starej

matky, ktorá otcovi neumožňuje s maloletou žiaden kontakt, čo môže následne viesť

k nenapraviteľnému odcudzeniu sa medzi otcom a dcérou. Nečinnosť okresného súdu

v merite veci s poukazom na jeho rozhodovanie o predbežných opatreniach a procesných

otázkach nie je akceptovateľná, keďže úlohou okresného súdu je aj organizovať svoj postup

takým spôsobom, aby odstraňovanie procesných prekážok bez riadneho prerušenia konania

neviedlo k jeho nečinnosti v merite veci.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo Ing. E. F. na súdnu ochranu podľa SR a

základné právo sťažovateľa na ochranu súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2

SR uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. -406 zo dňa

21. januára 2013 porušené bolo.

2. Základné právo Ing. E. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Košice II v konaní

vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

3. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. č. k. -406 zo dňa

21. januára 2013 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Košiciach a Okresný súd Košice II sú povinní spoločne

a nerozdielne nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 275,94 Eur na účet jeho

právneho zástupcu do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších (ďalej len „“)

predpisov každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 19 ods. 2

a uznesením krajského súdu

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza: „Krajský súd svoje rozhodnutie

o odvolaní sťažovateľa založil na akcentovaní iného, pre sťažovateľa absolútne nového

dôkazu, a to lekárskej správy MUDr... R... o existencii ani o obsahu ktorej nebol sťažovateľ

nikdy vyrozumený. V danom prípade sa navyše zo strany krajského súdu jedná o

argumentáciu úplne novú, ktorá nebola súčasťou odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého

stupňa. Keďže krajský súd rozhodol o odvolaní bez nariadenia pojednávania, sťažovateľ

nemal žiadnu možnosť oboznámiť sa s novým dôkazom... Sťažovateľovi bolo tak

znemožnené riadne konať pred súdom podľa , čím zároveň došlo

k zásahu do práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie.“

Podľa dovolanie je prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom.

daná právomoc neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať rozhodovaciu

činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je založená zákonom alebo na základe zákona.

Ústavný súd môže založiť svoju právomoc na konanie až vtedy, ak fyzická alebo právnická

osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv. ani

nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník konania zvolil medzi

súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak, čl. 127 ods. 1

jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľovi dostupných a účinných

prostriedkov nápravy. Aj podľa stabilnej judikatúry ústavný súd nie je oprávnený

poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany

v konaní pred všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a Občianskym súdnym

poriadkom ustanovenými procesnými úkonmi (, ).

Ústavný súd v súvislosti so skúmaním podmienok konania o podanej sťažnosti

v rámci jej predbežného prerokovania zistil, že sťažovateľ proti napadnutému uzneseniu

krajského súdu dovolanie nepodal. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že

nevyčerpal mimoriadny opravný prostriedok, ktorý mu zákon na ochranu jeho základných

práv účinne poskytol a na ktorého použitie bol oprávnený v zmysle Občianskeho súdneho

poriadku, čo zakladá neprípustnosť jeho sťažnosti v tejto časti. Sťažovateľ ani len netvrdil

(tým menej preukazoval), že dovolanie nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Preto zo strany ústavného súdu neprichádza do úvahy ani prípadný postup podľa § 53 ods. 2

.

Na základe uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti ako neprípustnú

podľa .

2. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Vo vzťahu k tvrdenému porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. ústavný súd v úvode uvádza, že pri

sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa sťažnosť

možno odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba

konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť

zbytočných prieťahov, a tým aj porušenie základného práva podľa “

(), resp. „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania

sťažnosti takú intenzitu porušenia základného práva podľa , aby bola

sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ ().

Ústavný súd si vyžiadal spis okresného súdu sp. zn. , z ktorého zistil,

že konanie vo veci starostlivosti o maloletú E. V. (ďalej len „maloletá“), ktorej otcom je

sťažovateľ, začalo na okresnom súde uznesením sp. zn. z 19. októbra 2012 o

začatí konania bez návrhu. Dňa 21. novembra 2012 rozhodol uznesením o zverení maloletej

do dočasnej starostlivosti starej matky a sťažovateľa a matku zaviazal prispievať na výživu

maloletej po 26,65 €, proti ktorému podal právny zástupca sťažovateľa (ďalej len „právny

zástupca“) 6. decembra 2012 odvolanie. Uznesením z 10. decembra 2012 rozhodol okresný

súd o spojení veci sp. zn. a sp. zn. na spoločné konanie. Toto

uznesenie prevzal právny zástupca otca až 17. januára 2013 napriek tomu, že mu bolo

doručované už 13. decembra 2012 a 14. decembra 2012. Dňa 12. decembra 2012 okresný

súd zaslal odvolanie otca zo 6. decembra 2012 právnej zástupkyni matky a starej matky

(ďalej len „právna zástupkyňa“) a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice (ďalej len

„úrad práce a rodiny“) na vyjadrenie. Dňa 14. decembra 2012 sťažovateľ podal okresnému

súdu návrh na vydanie predbežného opatrenia – zákaz starej matke vycestovať s maloletou z

územia Slovenskej republiky bez súhlasu sťažovateľa. Dňa 20. decembra 2012 okresný súd

právnu zástupkyňu vyzval, aby sa k tomuto návrhu sťažovateľa vyjadrili. Dňa 28. decembra

2012 sa právna zástupkyňa vyjadrila k návrhu sťažovateľa zo 14. decembra 2012, 31.

decembra 2012 sa právna zástupkyňa vyjadrila k odvolaniu sťažovateľa zo 6. decembra

2012 a 4. januára 2013 predložil okresný súd spis na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa

zo 6. decembra 2012 krajskému súdu. Dňa 14. januára 2013 bol spis vrátený z krajského

súdu okresnému súdu pre účely rozhodnutia o návrhu sťažovateľa zo 14. decembra 2012,

o ktorom rozhodol okresný súd uznesením zo 14. januára 2013. Dňa 18. januára 2013 bol

spis opätovne predložený krajskému súdu pre účely rozhodnutia o odvolaní sťažovateľa

zo 6. decembra 2013, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.

z 21. januára 2013. Spis bol z krajského súdu vrátený okresnému súdu 24. januára 2013.

Dňa 24. januára 2013 podala právna zástupkyňa odvolanie proti uzneseniu okresného súdu

zo 14. januára 2013 a návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorý doplnila podaniami

z 25. januára 2013 a 6. februára 2013. Dňa 25. januára 2013 vyzval okresný súd sťažovateľa

a úradu práce a rodiny, aby sa vyjadrili k odvolaniu právnej zástupkyne. Dňa 6. februára

2013 okresný súd uznesením nepripustil, aby do konania na strane maloletej vstúpil vedľajší

účastník – Rada pre práva dieťaťa – Slovenská republika. Dňa 8. februára 2013 predložil

okresný súd spis krajskému súdu pre účely rozhodnutia o odvolaní podanom právnou

zástupkyňou 14. januára 2013. Následne ešte uznesením z 15. februára 2013 okresný súd

zamietol návrh právnej zástupkyne z 24. januára 2013 na vydanie predbežného opatrenia.

Od 18. februára 2013 sa spis okresného súdu sp. zn. nachádza na krajskom

súde pre účely rozhodnutia krajského súdu o odvolaní právnej zástupkyne z 24. januára

2013.

Ústavný súd konštatuje, že v postupe okresného súdu nezistil žiadne skutočnosti,

na základe ktorých by mohol vysloviť porušenie základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Postup

okresného súdu bol plynulý. Okresný súd napriek tomu, že ide o vec týkajúcu sa

starostlivosti o maloletú, nemohol uskutočniť žiadne pojednávanie, keďže, ako je zrejmé

z prehľadu úkonov, musel rozhodovať o množstve procesných návrhov účastníkov konania.

Ústavný súd konštatuje, že práve tieto procesné úkony účastníkov konania v rozhodujúcej

miere ovplyvnili doterajšiu dĺžku konania pred okresným súdom. Na uplatnenie procesných

úkonov majú účastníci konania právo podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku, a preto ich nemožno pripísať na ťarchu okresného súdu. Takisto nemožno

okresnému súdu pričítať na ťarchu obdobie od 18. februára 2013, keď sa z dôvodu

podaného odvolania nachádzal spis na krajskom súde. Ústavný súd navyše na krajskom

súde zistil, že uznesenie okresného súdu zo 14. januára 2013 krajský súd uznesením

č. k. -719 z 27. mája 2013 potvrdil ako vecne správne, preto nemožno ani

činnosť okresného súdu pri vydávaní uznesenia zo 14. januára 2013 hodnotiť ako

nesústredenú, resp. neefektívnu, a majúcu tak za následok zbytočné prieťahy v konaní.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol

sťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa z dôvodu jej

zjavnej neopodstatnenosti.

Ústavný súd nad rámec odôvodnenia uvádza, že pokiaľ by v budúcnosti v postupe

všeobecného súdu dochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní, sťažovateľovi nič nebráni

v tom, aby opätovne podal sťažnosť na porušenie základných práv a slobôd podľa čl. 127

.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2013