Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/2/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletú J. D. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice II dieťaťa rodičov: J. D. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Y. na Y. ulici č. XXXX/XX zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 a Ing. J. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v Y. na X. ulici č. X zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Hudákom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 za účasti starej matky J. M. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Y. na Y. ulici č. XX zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 v konaní o návrhu starej matky na zmenu dočasnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 21.11.2012 č.k. -221 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil otcovi povinnosť odovzdať maloletú J. do dočasnej starostlivosti starej matky, čím zmenil uznesenie Okresného súdu Košice II č.k. -19 z 30.8.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. -62 z 5.10.2012. Zaviazal matku aj otca prispievať na výživu maloletej J. 26,65 € starej matke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 1.12.2012.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, nakoľko prvostupňové uznesenie považuje za nezákonné, vecne nesprávne a vydané v rozpore so záujmami maloletej J.. Uviedol, že prvostupňový súd rozhodnutie v celom rozsahu odôvodnil poukazom na znalecký posudok PhDr. Ľ. K. č. 11/2012 vypracovaný na objednávku starej matky maloletej J.. Znalkyňa PhDr. Ľ. K. sa pri vyhotovení znaleckého posudku dopustila viacerých závažných porušení príslušných právnych predpisov, ktoré sú takej intenzity a závažnosti, že indikujú predpojatosť, nepravdivosť, neobjektívnosť a v celom rozsahu nezákonnosť predloženého znaleckého posudku. Znalkyňa psychologické vyšetrenie za účelom vyhotovenia posudku vykonala 2.11.2012 vo večerných hodinách a následne opätovne 3.11.2012, t.j. v sobotu v čase, kedy bola maloletá v rámci súdom upraveného styku u starej matky. Znalkyňa realizovala znalecký úkon na základe objednávky osoby, ktorá nebola oprávnená takýto úkon vo vzťahu k maloletej objednať. Objednávateľom úkonu podľa údajov v posudku bola stará matka pani J. M., ktorá objednávku realizovala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Nespochybňuje procesné oprávnenia účastníka konania predkladať dôkazy, ale je potrebné mať na zreteli, že stará matka nie je v zmysle Zákona o rodine a zákonným zástupcom maloletej, teda maloletá J. jej v tom čase nebola ani súdom zverená do osobnej starostlivosti. V prípade znaleckého posudku realizovaného psychológom sa nejedná iba o odborné posúdenie predkladaných skutočností, ale jeho nevyhnutnosťou je aj realizácia rôznych vyšetrení a diagnostických testov, ktoré môžu maloleté dieťa uviesť do často aj stresujúcich situácií zámerne exponujúcich jeho psychiku.

Na takýto znalecký úkon spojený s vyšetrením maloletého dieťaťa môže dať súhlas jedine zákonný zástupca a v prípade zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov iba ten rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Stará matka takýmto súhlasom od neho nedisponovala, pričom ani znalkyňa dr. K. sa tiež o existencii súhlasu niektorého zo zákonných zástupcov s vyhotovením posudku na maloletú nikde v posudku nezmieňuje. Podotkol, že v čase vyhotovenia posudku, ako aj v čase jeho objednávky bola maloletá J. na základe vykonateľného uznesenia Okresného súdu Košice II č.k. -19 zo dňa 30.8.2012 v jeho osobnej starostlivosti a s ohľadom na vyšetrovaciu väzbu matky maloletej v zahraničí bol jedinou osobou spôsobilou v zmysle zákona dať súhlas s psychologickým vyšetrením a diagnostikou maloletej. Všetky uvedené skutočnosti boli v čase vyhotovenia posudku znalkyne dr. K. dobre známe, preto vykonala v rámci znaleckého dokazovania diagnostiku a psychologické vyšetrenie maloletej bez vedomia, bez súhlasu a bez prítomnosti zákonného zástupcu. Citoval o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je aj diagnostiku a psychologické vyšetrenie potrebné považovať za poskytnutie zdravotnej starostlivosti, resp. za zdravotný výkon podľa citovaného zákona. Citoval , podľa ktorého je zdravotníckym pracovníkom aj fyzická osoba, ktorá vykonáva povolanie psychológa. Citoval , podľa ktorého ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti zákonného zástupcu, opatrovníka, poručníka, inú fyzickú osobu ako rodič, ktorá má maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, osobu, ktorá má dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti, osobu, ktorá má dieťa v pestúnskej starostlivosti, osobu, ktorá má záujem stať sa pestúnom a má dieťa dočasne zverené do starostlivosti, budúceho osvojiteľa, osobu, ktorá má dieťa zverené podľa osobitných predpisov alebo štatutárneho zástupcu zariadenia, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu o nariadení ústavnej starostlivosti alebo rozhodnutie súdu o uložení ochrannej výchovy, ak osobu, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, je maloleté dieťa, osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo osoba s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony a vhodným spôsobom aj osobu nespôsobilú dať informovaný súhlas. Z uvedených ustanovení právnych predpisov jednoznačne vyplýva, že v prípade uvedeného znaleckého posudku sa jednalo o poskytnutie zdravotnej starostlivosti zdravotníckym pracovníkom maloletej osobe, pričom na takéto vyšetrenie nebol daný informovaný súhlas zákonného zástupcu, ani inej v zmysle zákona oprávnenej osoby. Úkon bol navyše v rozpore so všetkými štandardmi vykonaný bez osobnej prítomnosti a súhlasu zákonného zástupcu, v ktorého osobnej starostlivosti sa maloletá v danom čase nachádzala. Postup znalkyne je preto v danom prípade potrebné celkom jednoznačne posudzovať ako postup v príkrom rozpore so zákonom. Napriek tomu ho ako dôkaz prvostupňový súd akceptoval. Poukázal aj na okolnosti svedčiace o neobjektívnosti, nepravdivosti, neúplnosti a nekorektnosti znalkyne pri jeho vyhotovovaní, pričom tieto okolnosti indikujú spáchanie trestného činu nepravdivého znaleckého posudku. Znalkyňa použila ako psychodiagnostické metódy aj metódu ROR a TAT, pre ktoré je potrebná osobná certifikácia, ktorou ona nedisponuje. Uplatnil výhrady voči použitým psychodiagnostickým metódam a pri hodnotení vzťahu maloletej J. k jeho osobe konštatovala, že je málo pravdepodobné, aby si dieťa za necelé 4 týždne umiestnenia u otca vytvorilo hlbší citový vzťah k otcovi a jeho manželke, pričom nevzala pri hodnotení do úvahy, že umiestnenie dieťaťa do jeho domácnosti nebolo prvým kontaktom s dieťaťom. S maloletou mával pravidelný kontakt v rámci súdom upraveného styku s výnimkou období, keď styk zámerne marila matka. Poukazovanie na to, že citová väzba sa mala vytvoriť v priebehu 4 týždňov je preto z odborného hľadiska absolútne neadekvátne. Následne po tomto svojom tvrdení konštatuje, že tento vzťah môže byť prchavý a plytký, ktorý sa podľa jej názoru ani nemohol vytvoriť. Navyše svoj záver o prchavosti vzťahu neopiera o žiadne konkrétne zistenia, či výsledky vykonaných testov. Jedná sa čisto o subjektívny odhad, čo je len zvýraznené použitím výrazu „môže byť“ a ďalej konštatuje „nutné oceniť, ak dieťa pozitívne vníma starostlivosť a záujem o seba v otcovej rodine“. Preto nie je zrejmé, ako dospela znalkyňa k záveru, že pre čo najmenšie ohrozenie psychického vývinu dieťaťa je nutné zabezpečiť mu stabilitu a nemennosť prostredia v ktorom vyrastalo, teda zveriť dieťa do osobnej starostlivosti starej matky. Keďže k času vypracovania posudku sa dieťa nachádzalo v jeho rodine už viac ako dva mesiace a práve jej odporúčanie narúša stabilitu a nemennosť prostredia, ktorú znalkyňa preferuje a z akého dôvodu nenavrhla upraviť mu čo najčastejší styk s maloletou J. v čase jej zverenia do osobnej starostlivosti starej matky, a to práve v záujme stability prostredia a vzťahov a žiadnym spôsobom nereflektovala výchovné prostredie u starej matky, ani výchovné predpoklady starej matky. Je zrejmé, že stará matka sa vo svojich vyjadreniach sústredila v zásade iba na negatívne charakteristiky otca a popis kritických situácií pri odovzdávaní maloletej pri realizácii

upraveného styku a nezmieňuje sa o vlastných pocitoch voči maloletej a v ďalšom zabezpečovaní jej výchovy v prostredí starej matky, dennom režime maloletej a jej záľubách, preferenciách a iných aktivitách mimo materskej školy, o vnímaní budúcnosti maloletej v prípade dlhodobejšieho odlúčenia od matky a podobne, ktoré zrejme ani v rámci rozhovoru so starou matkou znalkyňa nekládla, čo je dôkazom účelovej zameranosti a neobjektívnosti znaleckého dokazovania. Poukázal na to, že znalkyňa v posudku neuvádza k akým záverom došla na základe štúdia podkladov, ktoré boli predložené objednávateľkou a ktorých obsah sumarizuje a vôbec neskúmala z akého dôvodu stará matka dobrovoľne, ešte pred nariadením predbežného opatrenia, odovzdala dieťa do podľa nej, nevhodného prostredia rodiny otca a nevenovala pozornosť preukázaniu lživých tvrdení starej matky v rámci jej vyjadrení a podaní v súvislosti s prebiehajúcimi súdnymi konaniami. Znalkyňa neskúmala dôvod prečo sa staršia sestra maloletej Z. D. odmietla vrátiť k starej matke a rozhodla sa napriek predbežnému opatreniu zostať u otca N. D. najmä s poukazom na výrok starej matky o tom, že staršia G. je už veľká a vie sa už sama brániť a povedať čo chce. V tomto kontexte je zrejmé, že staršia sestra maloletej Z. si uvedomuje dopady výchovného prostredia u starej matky, práve tomuto prostrediu sa bráni a nechce sa doň vrátiť. Znalkyňa vôbec nezisťovala vhodnosť jeho výchovných podmienok a neobstarala žiadne podklady, a to ani len z rozhovoru s otcom o aktuálnom výchovnom prostredí. Nevenovala pozornosť vzťahu otca maloletej so svojou partnerkou Z. Q., s ktorou žije v jednej domácnosti a výchovu maloletej počas jej zverenia do osobnej starostlivosti zabezpečovali spoločne. Znalkyňa neskúmala vzťah maloletej k nevlastným súrodencom K. a I. a nezískala akékoľvek anamnestické údaje od otca maloletej. Znalkyňa neskúmala ani nežiadala zdravotnú dokumentáciu, či závery vyšetrení klinickej psychologičky Mgr. W. napriek tomu, že vedela, že sa podrobuje pravidelne ambulantnej psychologickej liečbe, ktorá mala zatiaľ v čo najväčšej miere eliminovať dopady odlúčenia od matky na maloletú. Konštatácia znalkyne, že psychickú traumu maloletej J. spôsobil fakt, že s matkou môže komunikovať iba občas a telefonicky je však dané tým, že matka maloletej sa nachádza vo vyšetrovacej väzbe a jej komunikačné možnosti sú značne obmedzené, avšak situácia v tomto ohľade bude rovnaká aj v podmienkach u starej matky. Za neprofesionálny a z hľadiska etického neakceptovateľný považuje postup psychologičky, ktorá vyšetrenie vykonala v krátkom čase potom (nasledujúci deň), ako maloletá komunikovala s matkou, pričom znalkyňa sama konštatuje preexponovanú emocionálnu reakciu maloletej na telefonát. Je zrejmé, že k vyšetreniu maloletej došlo v krátkom čase po zážitku, ktorý je pre maloletú traumatizujúci a uvedená okolnosť nebola znalkyňou žiadnym spôsobom reflektovaná pri vyhodnotení vykonaných testov, resp. jej reflexia z obsahu posudku nevyplýva. Citoval , Zákona o znalcoch a etický kódex zdravotníckeho pracovníka. Citoval SR a , , , Zákona o rodine, nakoľko všetky uvedené skutočnosti aj v kontexte citovaných právnych noriem v značnej miere spochybňujú relevanciu záverov znaleckého dokazovania a poukazujú na nezákonnosť znaleckého posudku. Citoval nález Ústavného súdu SR a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. publikované v zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk ČR č. 7/1999 pod R 39/99, pričom rovnakému záveru svedčia aj závery z oblasti právnej vedy prezentované v odbornej literatúre, že dôkaz, ktorý bol získaný nezákonne súd nesmie použiť ako súčasť skutkového stavu pre svoje rozhodnutie a znalecký posudok vyhotovený v rozpore so zákonom nemal byť v konaní vôbec ako dôkaz pripustený, pretože jeho nezákonnosť spočíva v hodnotení jeho formálnej a obsahovej stránky, ale je zrejmá prima facie z vynechania zákonného zástupcu z procesu zdravotníckych výkonov s posudkom súvisiaci a navyše výlučne na základe toho dôkazu rozhodol. S ohľadom na existenciu dvoch odlišných posudkov a skutočnosť, že v konaní boli zo strany okresného súdu uplatnené neštandardné a nezákonné postupy trvá na tom, aby bol v ďalšom konaní vo veci samej ako nezávislý znalec do konania pribratý znalecký ústav. Uviedol, že napadnuté uznesenie bolo vydané v rozpore s ust. a , ako aj v rozpore s ust. Zákona o rodine. Pretože okresný súd v rozpore so záujmom maloletej nespolupracuje s kolíznym opatrovníkom, poukázal na šetrenie pomerov u otca aj starej matky, pretože podľa jeho vedomostí záznam z návštevy nebol doručený konajúcemu súdu. Z uvedených skutočností je zrejmá aktivita kolízneho opatrovníka po začatí konania, ktorý vykonal opakované šetrenie pomerov a vykonal tiež sondovanie situácie a správanie sa maloletej pri odovzdávaní po návšteve u starej matky, nie je mu preto zrejmé, z akého dôvodu konajúci súd pri rozhodovaní o predbežnom opatrení nekontaktoval kolízneho opatrovníka a nevyžiadal si jeho stanovisko, pretože takéto stanovisko by s ohľadom na existujúce rozpory nielen v tvrdeniach účastníkov konania, ale tiež z obsahu predložených znaleckých posudkov mohlo prispieť k objektivizácií skutočného záujmu maloletej J.. Od podania návrhu starej matky do rozhodnutia o ňom uplynula lehota 7 dní, počas ktorých okresný súd mal možnosť stanovisko kolízneho opatrovníka vyžiadať. Citoval , , , pretože z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že tento vychádzal iba zo záverov znaleckého posudku PhDr. K., pričom žiaden z doposiaľ

produkovaných dôkazov nevzal do úvahy, dokazovanie nevykonal v súlade s citovanými ustanoveniami , ignoroval v konaní kolízneho opatrovníka, čo bolo zjavne v rozpore so záujmom maloletej a navyše svoj postup v uznesení riadne nezdôvodnil, preto odôvodnenie nespĺňa predpísané náležitosti a uznesenie, ako aj postup súdu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, sú preto nepreskúmateľné. Postupom súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania a zákaz diskriminácie, pretože okresný súd o návrhu starej matky rozhodol uznesením dňa 21.11.2012 a v rovnaký deň bolo toto neštandardne doručené doručenkou súdneho doručovateľa právnej zástupkyni navrhovateľky. Ostatným účastníkom, teda jeho právnemu zástupcovi aj kolíznemu opatrovníkovi bolo rozhodnutie zasielané a doručované až 22.11.2012. Z uvedeného je zrejmé neodôvodniteľné uprednostňovanie starej matky, ktorej bolo uznesenie doručované prednostne, zrejme osobne v priestoroch súdu. Už v skorých popoludňajších hodinách táto uznesením disponovala a domáhala sa jeho výkonu. Vytkol konajúcemu súdu nečinnosť v konaní vo veci samej od 19.10.2012, pričom vo veci nebol okrem vydaného predbežného opatrenia žiaden úkon urobený. Poukázal, že na rozhodnutie, ktorým došlo k zvereniu maloletej do osobnej starostlivosti inej osoby ako rodiča, neboli splnené zákonné predpoklady a citoval Zákona o rodine. Konštatoval, že zo žiadnych predložených dôkazov nevyplýva, že by ako rodič maloletej nezabezpečoval alebo nemohol zabezpečiť starostlivosť o maloletú. Naopak starostlivosť zabezpečoval v miere, v akej ju stará matka nikdy nezabezpečovala. Starostlivosť o maloletú nie je iba zabezpečenie stravy, miesta na spánok, ale starostlivosť znamená aj systematickú výchovu, budovanie sociálnej zručnosti a kontaktov, pestovanie emocionálnej stability a vytváranie harmonického prostredia prijatia a pochopenia, poukázal aj na stabilizovanú judikatúru publikovanú v zbierke pod č. R 64/1968 a rozhodnutie krajského súdu č.k. -62, pričom na uvedených skutočnostiach sa nič nezmenilo a napriek tomu okresný súd rozhodol predbežným opatrením o povinnosti odovzdať maloletú J. starej matke. Poukázal na vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia a okrem záujmov maloletej vo vzťahu k vyjadreniam navrhovateľky, ktorá sa opakovane vyjadrovala vo vzťahu k okresnému súdu, pričom preukázateľne a vedome súd zavádzala, pretože od začiatku konania účelovo klame, skresľuje tiež údajné výpovede maloletej J. pri interpretácii súdu alebo znalkyni, ktorá práve z tejto výpovede starej matky čerpala najpodstatnejšie informácie k amnéze maloletej J.. Pri citácii „J. sa vyjadrila, že G. jej povedala, že ich mamka sa už nevráti“, maloletej J. nikdy nebolo ním ani jeho partnerkou povedané, že jej mamka sa už nevráti. Pokiaľ by J. dostala takúto informáciu, navyše od osôb, s ktorými nemá podľa znalkyne vybudovaný pozitívny citový vzťah, reagovala by primerane svojmu veku a konfrontovala by túto informáciu s osobami, s ktorými bola v pravidelnom kontakte, ako sú učiteľky v škôlke, ošetrujúca psychologička. V prítomnosti jeho alebo jeho partnerky bola matka maloletej vždy spomínaná v pozitívnom kontexte s tým, že sa vráti hneď, ako sa jej zahojí nožička (maloletá bola udržiavaná v presvedčení, že jej matka je v nemocnici). Rovnako sa nevyjadrili negatívne na adresu starej matky, ktorú maloletá volá „nany“. Rovnako poprel, že by maloletá J. nemala v jeho domácnosti a jeho rodine dostatok prejavov nehy alebo že by sa hrávala sama, pretože sa neustále dožadovala fyzického kontaktu, brania na ruky, škrabkania, objímania a aj pre zabezpečenie intenzity kontaktu má svoj priestor na hranie situovaný v obývačke spojenej s kuchyňou, kde sa počas dňa vyskytuje najviac osôb. Maloletá je zapájaná do všetkých aktivít normálne fungujúcej domácnosti, ako sú varenie, práce s bielizňou, pozeranie TV, postieľku má v spálni, kde aj v noci a aj počas spánku je v jeho bezprostrednej blízkosti a jeho partnerky. Poprel, že by z jeho strany bol marený alebo neumožňovaný kontakt maloletej so starou matkou, o čom pripojil presný zoznam realizovaných kontaktov. Stará matka s maloletou J. chodila na návštevy, nákupy aj do zahraničia. Z jeho strany bol zabezpečený aj telefonický kontakt a starú matku pozývali na návštevu, oslavu J. narodením, čo však táto odmietla. Maloletá Z. D. počas celého pobytu aj v jeho domácnosti bola v bezprostrednom a intenzívnom kontakte s maloletou J. a stará matka klame, ak uvádza, že s Z. má zlý vzťah, pretože ju zosmiešňoval. Maloletá Z. má veľmi intenzívny priateľský vzťah s jeho synom K. a veľmi dobre vychádza aj s jeho partnerkou a do jeho domácnosti chodí na návštevy aj po odchode maloletej J. k starej matke. Uviedol, že z dôvodu priateľstva maloletej Z. s jeho synom je zo strany starej matky telefonicky opakovane šikanovaná a vystavovaná útokom verbálnej agresivity a emocionálnemu nátlaku a vydieraniu. Poukázal na lživé podania starej matky vykresľujúce jeho osobu výlučne v negatívnom svetle v podobe SMS správ, správ z médií, v ktorých matka maloletej J. výslovne sa vyjadrovala, že jeho dcéra by ho nemala ani poznať. Vyjadril sa k otázke ochrany záujmov maloletého dieťaťa, nakoľko psychické týranie maloletej zo strany starej matky a jej rodiny a bezdôvodné odopieranie zdravotnej starostlivosti, pretože po návrate z návštevy u starej matky v zmysle upraveného styku maloletá J. hystericky plakala, hneď po odchode starej matky sa však upokojila a zapájala ho aj jeho partnerku do hry. Zároveň rozprávala, ako návšteva u starej matky prebiehala. V priebehu dvoch dní bola navštívená prakticky celou rodinou matky a jej druha, telefonovala s matkou a dostala darčeky, hračky, ktoré si však nemohla zobrať domov. Poukázal

na to, že maloletá je emocionálne veľmi krehká, vo veľmi krátkom čase je vystavená mimoriadne intenzívnym zmenám prostredia, zmenám v okruhu osôb ktoré ju obklopujú, ale tiež emočným tlakom. Dieťa túto situáciu môže emočne prežiť len tak, že splynie s názormi okolia, nemôže s nimi bojovať a to všetko na úkor vlastných pocitov a potláčaním skutočných emócií. Zo všetkých prednesov starej matky je zrejmý nenávistný postoj voči nemu ako otcovi, ktorý prenáša na maloletú J.. Tento postoj starej matky je zreteľný a nedáva maloletej žiadnu príležitosť k vyjadrovaniu nejakého smútku a autentických separačných pocitov. Poprel škrípanie zubami maloletou J. a preto je nanajvýš otázne, prečo tento prejav vnútorného napätia sa objavuje iba v čase, keď je maloletá so starou matkou, pretože pokiaľ by dieťa bolo v pozitívnom prostredí u starej matky, mali by tieto prejavy ustúpiť a dieťa by sa malo upokojiť. Stará matka neustálym zvýrazňovaním jeho negatívnych vlastností a jeho partnerky maloletú počas jej pobytu u neho zneisťovala, prechod maloletej do jeho domácnosti sťažovala a vystavovala ju psychickému utrpeniu aj tým, že počas styku u starej matky jej boli zakúpené hračky, ktoré si však nemohla zobrať, pričom bola svedkom ostrých konfliktov medzi starou matkou a sestrou Z., ktorých dôvodom bolo to, že Z. odmietla u starej matky zotrvať. Maloletá u starej matky bola inštruovaná, že si má neustále opakovať, koho na svete najviac ľúbi, že je to mamka. Všetky tieto skutočnosti svedčia o tom, že maloletá J. je od starej matky a jej rodiny systematicky emocionálne zneužívaná a týraná, nakoľko týranie dieťaťa sa môže dokázať aj cieleným očierňovaním rodiča, ktorého dieťa začne odmietať. Vzniká tak syndróm zavrhnutého rodiča. Starú matku aj matku maloletej nezaujíma skutočný záujem maloletej, ale jej prostredníctvom riešia svoje osobné animozity voči nemu. Namiesto toho, aby stará matka zodpovedne a v spolupráci s ním participovala na čo najlepšej adaptácii maloletej v prostredí jeho rodiny, ktorá by v prípade dlhodobejšieho pobytu matky maloletej vo väzení mohla byť pre maloletú skutočným útočiskom v prostredí úplnej rodiny a jej detských príbuzných, naopak, stará matka jatrí už aj tak existujúce rany na citlivej psychike maloletej. Už samotná skutočnosť, že po dvoch mesiacoch pobytu v jeho rodine, počas ktorých maloletej bola poskytovaná psychologická pomoc Mgr. W., po dvoch mesiacoch adaptácie maloletej v novom prostredí, stará matka využila čas strávený s maloletou na to, aby ju podrobila stresujúcemu a nanútenému znaleckému psychologickému vyšetreniu a následne podala návrh na ďalšiu zmenu tohto prostredia svedčí o povrchnosti citov starej matky voči maloletej, ako aj o istej miere bezohľadnosti pri dosahovaní vlastných cieľov, pričom do maloletej stará matka projektuje vlastné nenávistné pocity voči nemu a na názor maloletej J. neberie ohľad, dokonca nepripúšťa, že by dieťa mohlo mať voči nemu pozitívny vzťah. Rovnako otec počas celého obdobia vnímal a rešpektoval ostatné väzby maloletej a napriek osobným pocitom dal do popredia záujem dieťaťa a jeho potreby a bez akýchkoľvek obštrukcií umožňoval starej matke riadny styk a nijako nenegoval jej osobu v očiach dieťaťa. Maloletá však u starej matky bola systematicky programovaná k tomu, aby jej pocity a pocity starej matky boli absolútne súladné, čím hrozí vážna dekompenzácia psychickej integrity maloletej, ktorá sa môže prejavovať rôznymi psychosomatickými ťažkosťami, vedúcimi až k rozštiepeniu jej detského Ja za cenu poskytnutia dôkazu ako veľmi dieťa smúti za matkou. Preto má vážnu obavu o to, či stará matka vyhľadala v prospech maloletej odbornú pomoc psychológa, ktorú však počas pobytu u neho mala zabezpečenú Mgr. W., keďže prípisom zo dňa 12.11.2012 matka maloletej prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyslovila nesúhlas s poskytovaním psychologickej zdravotnej starostlivosti. Okresný súd v týchto súvislostiach skutočný záujem maloletej neskúmal, v dôsledku čoho svojím rozhodnutím spôsobil maloletej ďalšiu psychickú ujmu vyvolanú náhlou zmenou prostredia, pričom jemu ako otcovi žiadnym spôsobom styk s maloletou neupravil. Je nepochybné, že pri nevraživosti zo strany starej matky voči jeho osobe a jeho partnerke existuje reálne riziko odcudzenia maloletej od otca spôsobeného nemožnosťou intenzívne a pravidelne sa s ňou stretávať, čo môže spôsobovať maloletej ďalšie emocionálne útrapy. Citoval tiež rozhodnutie ESĽP vo veci Johansen proti Švédsku, podľa ktorého opatrenia, ktoré rodiča úplne pozbavia rodinného života s dieťaťom a nie sú zlučiteľné s cieľom znovu ho spojiť, možno použiť len za výnimočných okolností a môžu byť ospravedlniteľné len vtedy, ak vychádzajú z prevažujúcej požiadavky týkajúcej sa nadradeného záujmu dieťaťa. V danom prípade neboli tvrdené, ani preukázané, ani súdom konštatované žiadne také dôvody, pre ktoré by bolo v rozpore so záujmom maloletej upraviť mu pravidelný styk s ňou a naopak, takáto úprava by s ohľadom na opakovanú náhlu zmenu prostredia bola nesporne maloletej na prospech. Vo vzťahu k výchovnému prostrediu starej matky uviedol generačný rozdiel a uzavretý, izolovaný a od reality odtrhnutý život starej matky v porovnaní so živým organizmom jeho rodiny, v ktorej žijú aj ďalšie dve maloleté deti dosahujúce vynikajúce výsledky tak v školských, ako aj mimoškolských aktivitách a ktorej atmosféru vyhľadáva aj staršia sestra maloletej Z., indikujú vyššiu schopnosť výchovného prostredia jeho rodiny z dlhodobého hľadiska. Keďže dôvod pre zverenie maloletej inej osobe ako rodičovi v zmysle § 44 Zákona o rodine v danom prípade neexistuje, je možné očakávať jej zverenie do jeho osobnej starostlivosti. Okresný súd však svojím rozhodnutím vytvára prekážku plynulej adaptácii na jeho rodinu, čo je v rozpore so

záujmom maloletej. Poukázal zároveň na ďalšie osoby pohybujúce sa vo výchovnom prostredí starej matky a matky maloletej a to súčasný partner maloletej W. U., ktorý je od narodenia maloletej už v porodí niekoľkým jej partnerom a ktorého maloletá má podľa pokynov matky a starej matky označovať ako otca, ktorý sa aktuálne vyskytuje v jej domácnosti má za následok to, že sa chaotizuje prežívanie otcovskej figúry zo strany maloletej J., čím sa zároveň oslabujú a chaotizujú väzby k otcovi, čo výrazne súvisí s budúcim socioemočným a psychosexuálnym vývinom maloletej. V súvislosti s tvrdeniami starej matky aj právnej zástupkyne o tom, že z jeho strany je spôsobená ujma maloletej medializáciou prípadu, ako aj očierňovaním matky poukázal na to, že k medializácii matky maloletej dochádzalo aj v minulosti výlučne z jej vôle a s jej súhlasom a negatívna medializácia matky maloletej nie je ním zapríčinená, ale spôsobilo ju správanie sa matky maloletej. Maloletá nevie čítať a v rodinnom prostredí jeho domácnosti bola absolútne chránená pred kontaktom s publikovanými informáciami o jej matke. Žiadne informácie zo súkromia maloletej médiám neposkytoval. V jeho prejavoch vždy išlo výlučne o komentovanie priebehu súdneho konania, na ktoré má ako účastník konania právo. Z uvedených dôvodov navrhuje uznesenie prvostupňového súdu zrušiť.

Otec doplnením odvolania zo 7.12.2012 doručeným konajúcemu súdu 12.12.2012 poukázal na konštatovanie znalkyne v podobnom znaleckom posudku, kde znalkyňa navrhuje zabezpečiť optimálne podmienky pre zdravý vývin maloletej, avšak vôbec nezisťovala vhodnosť podmienok u otca. V tejto súvislosti otec dopĺňa svoje tvrdenia o námietku, že znalkyňa nielenže nezisťovala vhodnosť podmienok u otca, ale ani konkrétny vzťah otca k maloletej, pričom paradoxne otec je prístupný znaleckému dokazovaniu a je zastihnuteľný v mieste bydliska, ktoré je známe. Znalkyňa z pedopsychiatrického hľadiska neuviedla ani jednu podstatnú okolnosť vyplývajúcu najmä z oblasti osobnostného a emočného profilu otca, ktorý by predstavoval z pedopsychiatrického hľadiska kontraindikáciu pre ponechanie dieťaťa v jeho starostlivosti, resp. naopak z osobnostného a emočného profilu maloletej J. by zistila takú črtu, ktorá by jednoznačne bránila výchove otcom. Znalkyňa totiž postupovala neobjektívne a emočný a osobnostný profil otca pri vyhotovovaní znaleckého posudku opomenula, podľa názoru otca úmyselne v snahe skresliť výsledok znaleckého dokazovania v prospech starej matky. Vyslovil názor, že výpovedná hodnota znaleckého posudku je daná len vtedy, ak znalec skúma osobnostnú štruktúru, v danom prípade otca a starej matky a citovú väzbu maloletého dieťaťa k obidvom z nich. Znalecký posudok musí nevyhnutne zodpovedať, prečo a koho favorizuje a prečo a koho vylučuje pre kontraindikácie vyplývajúce z osobnostnej štruktúry, resp. nedostatku citovej väzby. V tomto konkrétnom prípade musí znalecký posudok precízne a jasne odpovedať, prečo by mala stará matka dieťaťa mať prednosť pred otcom a uviesť aj také negatívne zistenia, ktoré jednoznačne a dôvodne preukazujú naliehavosť úpravy predbežným opatrením. Vytkol konajúcemu súdu, že rozhodnutie, ktorým došlo k zvereniu maloletej do osobnej starostlivosti inej osoby ako rodiča, neboli splnené zákonné predpoklady a zo žiadnych predložených dôkazov to nevyplýva a navyše, že by ako rodič maloletej nezabezpečoval alebo nemohol zabezpečiť starostlivosť o maloletú. Tvrdí, že starostlivosť zabezpečoval v miere, v akej ju stará matka a dovoľuje si tvrdiť ani matka maloletej nikdy nezabezpečovali. Opätovne poukázal na absenciu naliehavosti predbežnej úpravy, pretože je vecou ďalšieho a veľmi pravdepodobne aj náročného dokazovania vo veci samej, ktorému z týchto dvoch záujmov dá súd prednosť, prečo a z akých dôvodov uprednostní, resp. neuprednostní záujem starej matky vychovávať maloletú J. pred rodičovským právom otca. Odvolanie voči tomu predbežnému opatreniu je podané práve pre nepreskúmateľnosť dôvodov, ktorými je uprednostnená vo výchove maloletej J. stará matka nie rodič a z akých okolností plynie ohrozenie jej vývinu, aká vážna podstatná prekážka neumožňuje ďalej otcovi niesť zodpovednosť za jej najlepší záujem a ohrozuje maloletú J. do takej miery, že musí dočasne byť zverená starej matke. Poukázal na obmedzenie jeho rodičovských práv z dôvodu nahradenia osobnej starostlivosti inou fyzickou osobou, pričom rodičom rodičovské práva a povinnosti nezanikajú, avšak tieto nevykonávajú v rozsahu práv priznaných inej fyzickej osobe. Z predložených dôkazov je zrejmé, že on ako otec chce a môže vykonávať osobnú starostlivosť, naopak z tvrdení zadovážených do súdneho spisu vrátane znaleckého posudku nevyplýva okolnosť, ktorá by presvedčivo a dôvodne dokazovala, že otec nevykonáva osobnú starostlivosť o maloletú J., nemá o túto záujem a že by jeho osobná starostlivosť vo všetkých svojich zložkách, ktorú vykonával bola na škodu a ujmu vlastného dieťaťa. Znalecký posudok MUDr. K. posudzuje emočné regulácie dieťaťa a jeho citové väzby, ale nerieši naliehavosť úpravy rýchlej a účinnej vo vzťahu k následkom vyžadovaným zákonom, t.j. otcovho zanedbávania, alternatívne nevykonávanie osobnej starostlivosti a neuvádza dôvody, ktoré by nasvedčovali záveru, že otec nie je schopný a spôsobilý zabezpečovať riadnu výchovu dieťaťa. Citoval ust. Zákona o rodine a , , pretože podľa jeho názoru by došlo k neprípustnému prejudikovaniu rozhodnutia súdu vo

veci samej a to, komu bude maloletá J. do budúcna zverená, pretože funkcia predbežného opatrenia má charakter dočasného zabezpečenia ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov konania, ktorého použitie je namieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Vnútorná emočná neistota maloletej J., ktorá si zvyká na prostredie v otcovej domácnosti nie je dôvodom na okamžitý zásah súdu a v podstate opätovne narúša proces adaptácie dieťaťa. Aj v danom prípade platí, že súd pre duševnú a telesnú nezrelosť maloletých bdie vo zvýšenej ochrane nad ochranu ich záujmov, preto je nepochopiteľné, že dieťa, ktoré sa podľa jeho názoru šťastne usadilo v jeho domácom prostredí, musí toto prostredie náhle opustiť. Ak sa stabilita výchovného prostredia v štandardnej rozhodovacej praxi súdov ustálila ako dôležitý ukazovateľ najlepšieho záujmu dieťaťa, potom je nežiaduce, aby dieťa muselo meniť prostredie bez vážnejšieho dôvodu v krátkom časovom intervale. Poukázal na čl. 9 ods. 1, 2 Dohovoru o ochrane práv dieťaťa a na skutočnosť, že súd nedal otcovi možnosť predostrieť svoje stanovisko v konaní, pretože výsledok konania mu bol oznámený skôr, než mu bola daná možnosť účinne sa brániť a napadnuté rozhodnutie považuje za svojvoľný zásah do súkromia života rodiny dieťaťa a jeho domova tak, ako to má na mysli ust. čl. 16 ods. 1 citovaného dohovoru. Adaptačný proces maloletej J. mal pokojný a uspokojivý priebeh, matkin výkon väzby v Maďarskej republike, v dôsledku ktorého je maloletá vnútorne neistá otec nemá možnosť ovplyvniť, zmierniť a ani svojou vôľou zrušiť. K odstraňovaniu následkov tohto určite negatívneho stavu prikročil aj formou psychologickej pomoci u klinickej psychologičky. Maloletá má svoj priestor v jeho dome so svojím novým detským nábytkom pre dievčatá, svoj kútik s obľúbenými hračkami, je prihlásená na angličtinu pre deti predškolského veku, prvýkrát zistila, ako sa hrá s loptou, bicyklovala s otcom, osvojovala si postupne hygienické a sociálne návyky, ktoré jej v celku chýbali.

Stará matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že prvostupňové uznesenie považuje za vecne správne a navrhuje ho potvrdiť. Poukázala na to vo svojom vyjadrení, že otec v odvolaní vytýka súdu prvého stupňa aj jeho rozhodnutiu pochybenia v tom smere, že napadnuté uznesenie bolo vydané na základe nezákonného znaleckého posudku, uznesenie bolo vydané v rozpore s ust. § 132 a 153 O.s.p, ako aj v rozpore s ust. § 31 ods. 2 Zákona o rodine, postupom súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania a zákaz diskriminácie a okresný súd je nečinný v merite veci a vytýka vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia a ochranu záujmov maloletej. Doplnením podrobuje kritike znalecký posudok PhDr. Ľ. K., tvrdí, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia a argumentuje tým, že napadnutým rozhodnutím bolo zasiahnuté do práv maloletej J. byť vychovávaná svojimi rodičmi. Nesprávnosť rozhodnutia vidí aj v tom, že dieťa bolo vyňaté z výchovného prostredia otca. Pokiaľ ide o dôvody uvedené v doplnení odvolania, je potrebné skúmať, či otec doplnenie odvolania o dôvody v ňom uvedené podal na súde alebo odovzdal na poštovú prepravu v lehote na odvolanie. Doplnenie odvolania je síce datované dňom 7.12.2012, no z odtlačku pečiatky podateľne Okresného súdu Košice II je zrejmé, že táto písomnosť bola prijatá do podateľne súdu dňa 12.12.2012. V prípade, že otec podal v uvedený deň podanie označené ako doplnenie odvolania dňa 12.12.2012 osobne na súde alebo ho odovzdal na poštovú prepravu po uplynutí lehoty na odvolanie, nemožno na obsah tohto doplnenia odvolania prihliadať. Tým však nie je nijako obmedzené právo odvolacieho súdu nebyť viazaný rozsahom odvolania v zmysle ust. . K dôvodom odvolania, tak ako ich uviedol vo svojom odvolaní a jeho doplnení otec, pokiaľ sa týka skutočnosti, že napadnuté uznesenie bolo vydané na základe nezákonného znaleckého posudku vo veci maloletej J.iaden z prípadov uvedených v ust. a , , Zákona o rodine nešlo a tvrdenie otca o tom, že znalecký posudok bol získaný nezákonným postupom nie je pravdivé. Vzhľadom na otcove námietky voči vecnej stránke znaleckého posudku je potrebné predovšetkým mať na zreteli, že otec nedisponuje potrebnými odbornými znalosťami na to, aby mohol podrobiť odbornej kritike znalecký posudok. Pokiaľ vytýka znalkyni, že nenavrhla upraviť čo najčastejší styk s maloletou J. je nepochybné, že predmetom znaleckého posudku bolo posúdenie psychického stavu maloletého dieťaťa, jeho citových väzieb a existencie faktorov ohrozujúcich vývoj maloletého dieťaťa. V tejto súvislosti situácia týkajúca sa maloletej Z. nie je predmetom tohto konania, preto nie je potrebné sa osobitne venovať otcovým tvrdeniam o tom, čo si maloletá Z. uvedomuje, čo odmieta a vkladať medzi motívy správania tohto maloletého dieťaťa otcom vykonštruované dôvody a je jej ľúto, že otec sa neštíti takej manipulácie akou je argumentácia ním samým vykonštruovaných úmyslov, názorov a pohnútok maloletej Z.. K odvolacím dôvodom v tom zmysle, že uznesenie bolo vydané v rozpore s ust. a , ako aj v rozpore s ust. Zákona o rodine poukázala na rozdiel medzi uznesením o nariadení predbežného opatrenia a rozsudkom vo veci samej. Citovala ust. , v zmysle ktorého vyplýva, že ust. až 77 sa použijú primerane aj na rozhodnutie o predbežnom opatrení pred začatím konania a z ust. vety prvej vyplýva, že o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez

vyjadrenia ostatných účastníkov a postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je štandardným a zákonným postupom otcovi známym, keďže rovnakým postupom súd rozhodol aj uznesením zo dňa 30.8.2012, kedy maloleté dieťa zveril do jeho osobnej starostlivosti v súlade s ust. , pričom vychádzal z osvedčenia naliehavosti potreby dočasne upraviť pomery účastníkov. K odvolaciemu dôvodu, ktorým vytýkal otec, že postupom súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania a zákaz diskriminácie nie je zrejmé, akú súvislosť na správnosť alebo nesprávnosť napadnutého rozhodnutia môže mať postup súdu pri vydaní tohto rozhodnutia, konkrétne pri doručovaní. Návrh matky a starej matky bol súdu doručený osobne 14.11.2012 a deň 21.11.2012 bol posledným dňom lehoty, v ktorej súd mal o tomto návrhu rozhodnúť v zmysle ust. veta prvá a je zrejmé, že účastníčky konania prostredníctvom svojej právnej zástupkyne zisťovali v príslušnom registri súdu spôsobom, ktorý umožňuje a predpokladá vyhláška MS SR č. o spravovacom a kancelárskom poriadku, vydanie rozhodnutia o ich návrhu. Po zistení, že o tomto návrhu bolo rozhodnuté, bolo toto rozhodnutie prevzaté zamestnancom právnej zástupkyne matky a starej matky maloletého dieťaťa, pričom otec ani len neuvádza, aké ustanovenia a akého právneho predpisu by malo byť takýmto postupom porušené, pričom je potrebné poznamenať, že nejde o žiadnu výnimočnú prax súdu. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky ohľadne nečinnosti súdu v merite veci, poznamenáva, že uvedené rozhodnutie je druhým rozhodnutím o vydaní predbežného opatrenia v tomto konaní, pričom návrh na prvé takéto rozhodnutie podal otec. Nie je jasné, čo vlastne otec touto námietkou má na mysli zvlášť za situácie, keď on sám nepodal návrh na začatie konania vo veci samej a súd v súlade s ust. , vydal uznesenie o začatí konania bez návrhu. V tejto súvislosti táto otcova námietka je absolútne nevierohodná, pretože na jednej strane sa sťažuje na imaginárnu nečinnosť súdu, na druhej strane pre postup súdu v konaní nebol schopný urobiť ani len to, aby podal vo veci návrh na začatie konania. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky otca ohľadne vecnej nesprávnosti napadnutého uznesenia a ochrany záujmov maloletej, nakoľko na zverenie dieťaťa do starostlivosti starej matky neboli dané zákonné predpoklady, pričom otec konštruuje udalosti a okolnosti týkajúce sa výchovy maloletej Z. s úmyslom zneužiť na tento účel nielen svoje, ale aj ďalšie dieťa a rozoberať vyjadrenia starej matky v anamnestickom rozhovore u znalkyne PhDr. K., ktoré podrobuje svojmu vlastnému hodnoteniu a tieto popiera. Zistenia znalkyne, ktoré sa týkajú maloletej J. vychádzajú v zásadnej miere z klinického pozorovania a psychologického vyšetrenia maloletej J. a informácia o tom, že „mamka sa nevráti“ dieťa samo prezradilo ako tajomstvo znalkyni a vyjadrila pochybnosť o tom, že by 5-ročné dieťa bolo schopné takejto premyslenej rafinovanosti. Zároveň poukázala na ďalšiu časť odvolania otca, v ktorom rozvíja psychologické úvahy a hodnotí ním samým vykonštruované prejavy nenávisti starej matky voči nemu, pričom sa obáva o dekompenzáciu psychickej integrity maloletej, spomína údajných partnerov matky, ktorú hodnotí ako emočne promiskuitnú, ktorá núti deti k tomu, aby otcom nazývali práve toho muža alebo chlapa, ktorý sa aktuálne vyskytuje v jej domácnosti, preto otec má obavu o socioemočný, psychosexuálny vývoj maloletej. Čo sa týka lživých tvrdení otca ohľadne nenávistných pocitov starej matky voči nemu a tvrdeniu, že stará matka vystavovala maloletú J. psychickému utrpeniu, čím je maloletá zo strany starej matky systematicky emocionálne zneužívaná a týraná, pričom starú matku vôbec nezaujíma skutočný záujem maloletej a je voči nej bezohľadná a konanie starej matky je trestným činom týrania blízkej a zverenej osoby, prejavom bezohľadnosti, neúcty, absencie akejkoľvek empatie a plytkej emocionálnej väzby smerom k maloletej J. poukázala na to, že v kontexte týchto vyjadrení niet pochybností o tom, akým spôsobom viedol počas krátkeho pobytu u neho maloleté dieťa voči matke a starej matke a zároveň dáva do pozornosti odvolacieho súdu skutočnosť, že matka aj stará matka už návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj v podaniach zo dňa 19.11.2012, 20.11.2012 na konkrétnych faktoch dokázali, že otec klamstvami, bez zábrany zavádza aj súd, preto rozhodnutie otcom napádané bolo aj v čase vydania vecne správne a odôvodnené a po jeho vydaní vyšli najavo ďalšie skutočnosti a odohrali sa udalosti, ktoré potvrdzujú naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Po tom, čo stará matka maloletého dieťaťa oznámila otcovi vydanie napadnutého rozhodnutia a požiadala o odovzdanie dieťaťa otec sa uchýlil ku konaniu, ktoré presahuje hranice akéhokoľvek chápania a núti vážne pochybovať o štandardnosti štruktúry osobnosti otca. Otec oznámil uvedenú skutočnosť televízii JOJ a prišiel do miesta svojho bydliska, kde vedel, že ho stará matka očakáva za prítomnosti štábu televízie JOJ. Maloletá J. sedela v motorovom vozidle a celú scénu, keď otec dieťaťa sa okázalo ponosoval na to, čo mu stará matka robí v prítomnosti televíznej kamery, silných svetiel reflektorov, cudzích ľudí s mikrofónom, ktorí sa stále dožadovali od starej matky vyjadrenia, sledovala. Televízia bola prítomná aj priamo pri situácii, keď otec vybral dieťa z auta a odovzdal ho starej matke. Dieťa v ostrom svetle reflektorov stará matka prevzala a aj po usadení v aute ho televízny štáb neprestal snímať. Po tejto situácii dieťa dekompenzovalo, strávilo nasledujúcich niekoľko dní v nevoľnostiach a je nepochopiteľné, že takémuto zážitku vystavil svoje dieťa otec. Zostrih

z uvedenej scény navyše vysielala televízia JOJ dňa XX.XX.XXXX vo svojej hlavnej spravodajskej relácii Noviny TV JOJ. Na internetovej stránke uvedenej televízie bol navyše zverejnený celý záznam označenej scény, ako aj monológ otca maloletého dieťaťa. Stará matka maloletého dieťaťa v obavách, ktoré v nej vzbudzoval stav maloletého dieťaťa navštívila opätovne PhDr. Ľ. K. so žiadosťou o posúdenie psychického stavu a identifikáciu rizík ďalšieho zdravotného vývinu. Z dodatku k znaleckému posudku, ktorý vypracovala znalkyňa dňa 15.12.2012 vyplýva, že v behaviorálnom obraze správania sú suspektné prejavy psychotraumy ako dôsledok vystavenia dieťaťa nevhodnej medializácii pri jeho odovzdávaní starej matke. Znalkyňa konštatuje, že riziká možno eliminovať, ak bude dieťa ponechané v bezpečnom a známom prostredí rodiny, v ktorej si želá zostať. Keďže prejavy dekompenzácie maloletej J. neustávali, po absolvovaní vyšetrení, ktoré vylučujú somatický pôvod ťažkostí dieťaťa, navštívila stará matka pedopsychiatričku MUDr. U. M., ktorá u dieťaťa diagnostikovala posttraumatickú stresovú poruchu, ktorá sa u dieťaťa prejavuje závažnou úzkostne depresívnou symptomatikou. Poukázala na ust. § 45 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého jediným kritériom pre rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti je záujem maloletého dieťaťa. Je nepochybné, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie. Právom dieťaťa je, aby všetky rozhodnutia týkajúce sa starostlivosti oň mali na zreteli jeho záujem a jeho blaho. Dôkazy, ktoré boli súdu prvého stupňa predložené bez akýchkoľvek kritérií odôvodňujú záver o tom, že odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo v záujme maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa, ktoré sa ocitlo z jedného dňa na druhý bez osobnej starostlivosti matky bolo vystavené ďalšej jeho psychiku ohrozujúcej traume a to vytrhnutia z prostredia, ktoré dovtedy dôverne poznalo a uvrhnuté do výchovného prostredia jemu cudzieho a neznámeho, v ktorom jedinou „blízkou osobou“ mal byť otec, ktorý ani nie rok predtým bol pre neho cudzím človekom, že mohlo v jeho prítomnosti zostať samotné podľa rozhodnutia súdu nanajvýš dve hodiny každú druhú nedeľu v mesiaci. Nakoľko otec až do doby, keď matka podala návrh na začatie konania o úprave rodičovských práv a povinností neprejavoval o neho absolútne žiaden záujem, čo je súdu známe z vývoja vzťahu medzi otcom a maloletou, predovšetkým zo spisu Okresného súdu Košice II sp.zn. , ako aj zo spisu Okresného súdu Košice II sp.zn. . Otec svojím nezáujmom zavinil, že v čase najrannejšieho detstva bol pre dieťa cudzím človekom. To, že otec má absolútny nedostatok posúdiť kriticky svoje správanie, jeho vhodnosť a nevhodnosť, či škodlivosť pre maloleté dieťa vyplýva nielen z nedostatku akéhokoľvek sebakritického postoja voči sebe a svojmu správaniu k maloletej, ale sprístupňovaním udalostí zo súkromia maloletého dieťaťa bulvárnym médiám. Po prevzatí maloletého dieťaťa starou matkou otec rozpútal kampaň škandalizujúcu matku, starú matku, posiela odkazy cez novinové články a svojimi vyjadreniami znevažuje a potupuje najbližšie osoby maloletého dieťaťa, znevažuje dokonca súd a to obviňujúc ho zo skorumpovanosti len preto, že s jeho rozhodnutím nesúhlasí. Naposledy dňa 21.12.2012 otec zahltil verejnosť ďalšou fabuláciou o plánovanom únose maloletej J. jej vlastnou matkou do cudziny, informuje o súkromí maloletého dieťaťa a nevyberavo útočí na matku a starú matku, čo je preň len prostriedkom pre sebaprezentáciu a spôsobom, ktorým môže čo najviac pošpiniť rodinu, v ktorej maloleté dieťa žilo a žije. Príkladom snahy záujmu otca o styk s maloletou je situácia, keď 6.12.2012 zazvonil jedenkrát (jedným zazvonením) na mobilný telefón starej matky len preto, aby už 7.12.2012 mohol v denníku Nový čas poskytovať rozhovor o tom, ako dcére nemôže dať ani mikulášsky balíček. Pokiaľ otec vytýka súdu, že vo svojom rozhodnutí neupravil styk, je potrebné poukázať na to, že takýto návrh na súde v čase rozhodovania o návrhu na zmenu predbežného opatrenia nebol. Navyše existujú vážne skutočnosti odôvodňujúce pochybnosti o tom, že potreba takejto úpravy je naliehavá. Situácia vo výchove maloletej J. neumožňuje urobiť taký záver o tom, že predbežná úprava styku by bola v záujme maloletého dieťaťa. Ako vyplýva z doplnku k znaleckému posudku vypracovaného PhDr. K., ako aj zo správy MUDr. U. M., predpokladom pre odstránenie dôsledkov traumy, v ktorej bolo maloleté dieťa vystavené pobytom u otca za súčasnej absencie osobnej prítomnosti matky je poskytnutie mu istoty, že bude ponechané v bezpečnom a známom prostredí. Dieťa vyžaduje taktný a citlivý prístup od všetkých zainteresovaných, pričom u otca vzhľadom na doterajší spôsob správania nemožno taktný a citlivý prístup predpokladať. Dieťa odmieta prostredie otca a jeho obavy o tom, že by bolo opätovne odňaté zo známeho prostredia sú také veľké, že dieťa odmieta navštevovať dokonca aj materskú školu s obavou, že by ju zo škôlky mohol vyzdvihnúť otec. Táto skutočnosť vyplýva nielen z vyjadrení dieťaťa pred starou matkou a pedopsychiatričkou, ale aj z vyjadrenia súkromnej materskej školy, ktorú dieťa predtým ochotne a rado navštevovalo. Uvedené skutočnosti sú takými vyššie opísanými prejavmi otca, ktoré vzbudzujú pochybnosti o osobnosti otca regulovať svoje správanie takým spôsobom, aby nepoškodzovalo ďalej maloleté dieťa. Zároveň je možné za súčasnej situácie predpokladať reakciu maloletého dieťaťa na vynútené stretnutie s otcom. Dáva do pozornosti súdu, že napriek otcovým ponosám v bulvárnych denníkoch otec s výnimkou demonštratívneho cinknutia na telefón starej matky dňa 6.12.2012 sa ani raz nepokúsil skontaktovať so starou matkou a nezaujíma

sa nijakým spôsobom o maloletú J.. Z vyjadrenia materskej školy z 10.12.2012 vyplýva, že odkedy je maloleté dieťa v starostlivosti starej matky, zvýšila sa frekvencia spontánnych citovo pozitívne ladených poznámok o matke, čo zároveň vyvracia otcove bizarné konštrukcie o tom, že tieto prejavy sú dieťaťu indikované starou matkou aj odborné konštrukcie Mgr. W. W. o tom, že dieťaťu matka nechýba. Tieto skutočnosti zároveň potvrdzujú, že dieťa bolo v prostredí u otca vystavované očakávaniam okolia, že matku nemá spomínať.

Kolízny opatrovník prešetril pomery v rodine a podal správu z 21.12.2012 podanú osobne konajúcemu súdu 28.12.2012, z ktorej vyplýva, že maloletá J. navštevuje materskú školu na Mánesovej ulici v Košiciach. Dieťa má bežné, veku primerané potreby. Stará matka uviedla, že dieťa od decembra nenavštevuje predškolské zariadenie, nakoľko to odmieta, má strach, že sa už nevráti späť. Prejavilo sa to aj na zdravotnom stave (vracanie, odmietanie stravy, zvýšené teploty). Absolvovanými odbornými lekárskymi vyšetreniami nebolo zistené žiadne ochorenie a podľa vyjadrenia starej matky je to psychického charakteru. Počas sociálneho zisťovania v domácnosti starej matky 19.12.2012 bolo dieťa hravé, komunikatívne, bez známok smútku. Veľakrát spomínalo mamu a aj to, že ju bola navštíviť v Maďarsku „v nemocnici“ (J. bola oboznámená aj zo strany otca, že jej matka je v nemocnici z dôvodu poranenia nohy) a starou matkou bolo oznámené, že na dieťa mala návšteva matky veľmi dobrý vplyv, bola šťastná, prostredie vyzeralo ako v nemocnici a matka bola oblečená riadne v civilnom oblečení, takže J. si absolútne neuvedomovala, že je vo väzenskom zariadení. Počas zabezpečovania starostlivosti a výchovy maloletej zo strany otca neboli zistené žiadne nedostatky, maloletá J. mala zabezpečený pravidelný kontakt aj so sestrou Z., ktorú navštevovala v rodine otca alebo s ňou trávila víkendy spoločne u starej matky. Kolízny opatrovník bol 4.11.2012 prítomný pri odovzdaní dieťaťa po strávenom víkende u starej matky z dôvodu negatívneho prejavu dieťaťa pri prvom odovzdávaní, ktoré oznámil otec, ako aj stará matka. Stretnutie sa konalo v prítomnosti psychologičky referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice. Dieťa spočiatku plakalo a odmietalo sa vrátiť späť k otcovi. Po čase sa ukľudnilo a na podnet otca a starej matky vstúpilo do domu. Maloletá bezprostredne do vstupe do obývacej miestnosti začala psychologičke ukazovať najobľúbenejšie hračky. Otec uviedol, že pravidelne s maloletou J. navštevoval psychologičku z dôvodu zmiernenia emočnej záťaže na dieťa, ktorej je vystavované v tomto období. Otec uviedol, že maloletá sa rýchlo adaptovala na nové prostredie, s chlapcami má vytvorený veľmi dobrý vzťah a nemali s ním žiadne problémy v súvislosti so správaním. Maloletej bolo primerane veku a rozumovej schopnosti vysvetlené, že bude v domácnosti otca do času, kým sa nevráti jej matka. Na základe správy zo škôlky z 23.11.2012 vyplýva, že dieťa je komunikatívne, bystré a priateľsky ladené, zaznamenali frekvenciu spontánnych poznámok o matke, prejavy smútku v súvislosti s jej absenciou. Konštatoval, že ako v domácnosti otca, tak aj v domácnosti starej matky má dieťa vytvorené vhodné podmienky pre priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin a obe bytové podmienky sú na požadovanej úrovni. Podľa vyjadrenia otca, ako aj jeho partnerky maloletá sa stala členom rodiny a všetci k nej majú vytvorený veľmi dobrý citový vzťah aj s ich spoločným synom K. narodeným v roku 1999 a synom pani Q. I.X.B. narodeným v roku 1996. Otec listom zo 6.12.2012 informoval kolízneho opatrovníka o skutočnosti, že od zverenia maloletej J. do starostlivosti starej matky nemal možnosť sa s ňou stretnúť, či akýmkoľvek spôsobom kontaktovať. Dieťa prejavovalo negatívne emócie v súvislosti s absenciou matky v obidvoch výchovných prostrediach. Vzhľadom na účastníkmi predložené vyjadrenia, listinné dôkazy, ale najmä rozdielne znalecké posudky predložené oboma stranami vyslovil názor, že pre posúdenie zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti otca alebo matky je nutné vykonať dôsledné súdne znalecké dokazovanie v odbore pedopsychológie v riadnom konaní.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,

nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie ( a nasl. ). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna úprava ( a contrario, ) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Ak by sa v konaní o nariadenie predbežného opatrenia malo trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia „predbežné opatrenie“ vyplýva, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi, že nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie podľa bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že bola splnená zákonná podmienka na nariadenie predbežného opatrenia, avšak z iných dôvodov ako rozhodol súd prvého stupňa, pretože naliehavosť potreby jeho nariadenia priamo vyplýva zo správy detskej psychiatričky MUDr. U.F. M. so záverom diagnostikovania posttraumatickej stresovej poruchy, ktorá sa u dieťaťa prejavuje závažnou úzkostnou depresívnou symptomatikou s odporúčaním na vek dieťaťa, aby bolo ponechané v pôvodnom prostredí, kde žilo celý svoj život po zistení, že dieťa odmieta prostredie otca. Odvolací súd dodáva, že pre nariadenie predbežného opatrenia stačí existencia dôvodnej obavy, že by mohlo dôjsť k neprimeranému zásahu alebo ohrozeniu záujmov maloletého dieťaťa, preto dospel k záveru, že ingerencia súdu formou nariadenia predbežného opatrenia je nevyhnutná na ochranu maloletej ustálením situácie dočasným odovzdaním dieťaťa do osobnej starostlivosti starej matky s poukazom na to, že starostlivosť, ktorá je obsahom predbežného opatrenia, je inštitútom procesného práva a jeho úprava potvrdzuje provizórnosť ako pojmový znak predbežných opatrení. Starostlivosť totiž nie je totožná s výchovou, preto odovzdanie maloletej do starostlivosti starej matky je v skutočnosti faktickým opatrením v záujme dieťaťa, ktorý je v tomto konaní prioritný, neanticipuje otázku budúcej výchovy a trvá dovtedy, kým súd nerozhodne o výchove maloletej vo veci samej, nakoľko v tomto štádiu konania nie sú k dispozícii výsledky dokazovania, z ktorého by mohol odvolací súd získať najobjektívnejšie poznatky o skutočnej príčine súčasného stavu dieťaťa. Odvolací súd konštatuje, že z rozsiahlych podaní a listinných dôkazov je zrejmé, že vzťahy medzi účastníkmi sú značne problematické, ich podania obsahujú úplne protichodné tvrdenia, odlišné hodnotenia tých istých situácii a dôsledné skúmanie týchto vzťahov presahuje rámec konania o nariadenie predbežného opatrenia. Odvolací súd zdôrazňuje, že nariadením predbežného opatrenia ide len o dočasný zásah súdu a predbežné opatrenie nemá prejudikovať rozhodnutie vo veci samej, ktoré môže byť po náležitom a úplnom zistení skutkového stavu. Opodstatnenosťou skutočností uvádzaných otcom v odvolaní a v návrhu starej matky na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj vo vyjadreniach v odvolacom konaní sa bude dôsledne zaoberať konajúci súd v rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Keďže v štádiu odvolacieho konania bola preukázaná potreba naliehavosti dočasnej úpravy pomerov o riešení osobnej starostlivosti maloletej J., odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa avšak z iných dôvodov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.