Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 347/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2013

predbežne prerokoval sťažnosť I. H., B., t. č. vo výkone trestu L., vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. H. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. februára

2013 doručená sťažnosť I. H., B., t. č. vo výkone trestu L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v Slovenskej republiky (ďalej len „ “) postupom

Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Zo sťažnosti a zo zapožičaného na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu vedeného

okresným súdom pod sp. zn. vyplýva, že sťažovateľ je na základe rozsudku

Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo 7. septembra 2011 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 8. februára 2012

vo výkone trestu odňatia slobody, z ktorého o podmienečné prepustenie požiadal podaním

z 10. februára 2012.

Pretože do podania sťažnosti ústavnému súdu okresný súd o žiadosti sťažovateľa

o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nerozhodol, je sťažovateľ

presvedčený, že v tejto veci došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

Sťažovateľ svoje tvrdenia odôvodnil takto:

„Dňa 13. 2. 2012 som podal žiadosť o p. p. Po štyroch... mesiacoch mi ÚVTOS

a ÚVV – L. vypracoval na moju osobu hodnotenie. Následne bolo hodnotenie predložené na

OS Piešťany, ktorý do dnešného dňa nevytýčil pojednávanie o p. p.

Toto konanie, resp. nekonanie je neprimerane dlhé, resp. nebola dodržaná daná

zákonná lehota do kedy má súd o takomto návrhu rozhodnúť v zmysle ustanovenia § 415

je táto lehota 60 – dní.

Mám za to, že ide o úmyselný prieťah v konaní. Na danom podklade preto žiadam

Ústavný súd SR, aby po oboznámení sa s rozhodnutím, resp. odpoveďou OS Piešťany na

moju žiadosť, ktorú posielam ako dôkaz, vyslovil názor, že moje práva boli porušené

a následne prikázal OS Piešťany, aby učinil nápravu, resp. (prepustil ma na p. p. alebo

zaplatil odškodné). Následne žiadam, aby bolo OS Piešťany zakázané ďalej porušovať

práva mojej osoby.“

Sťažovateľ zároveň požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

ústavným súdom.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže...

zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv

a základných slobôd...

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,

prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať

takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie ( , tiež napr. , ).

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v postupom okresného súdu

v konaní o žiadosti sťažovateľa o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody

vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Ústavný súd vzhľadom na povahu označeného základného práva požiadal okresný

súd o zapožičanie súdneho spisu vedeného pod sp. zn. , z ktorého zistil takýto

priebeh konania vo veci:

Okresnému súdu Bratislava I bola 15. februára 2012 doručená žiadosť sťažovateľa

o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Na základe požiadavky

Okresného súdu Bratislava I na hodnotenie osoby sťažovateľa Ústav na výkon väzby B.

13. marca 2012 oznámil, že sťažovateľ bol premiestnený do Ústavu na výkon trestu odňatia

slobody v L. Táto okolnosť bola podnetom na zaslanie súdneho spisu Okresnému súdu

Trnava na ďalšie konanie. Stalo sa tak 10. mája 2012, avšak 29. mája 2012 Okresný súd

Trnava postúpil označenú vec z dôvodu miestnej príslušnosti na vybavenie okresnému súdu.

Okresný súd 21. júna 2012 vykonal lustráciu osoby sťažovateľa v evidencii Zboru

väzenskej a justičnej stráže, zároveň požiadal Ústav na výkon trestu odňatia slobody L. o

zaslanie hodnotenia sťažovateľa a 4. júla 2012 vyžiadal tzv. základný súdny spis (konanie,

v ktorom bol odsúdený) sp. zn. od Okresného súdu Bratislava I, ktorý ale 20.

júla 2012 oznámil, že tento trestný spis nemôže poslať, pretože sa nachádza na Ministerstve

spravodlivosti Slovenskej republiky, navyše bol vo veci nariadený termín hlavného

pojednávania na 10. september 2012.

Ústav na výkon trestu odňatia slobody L. 31. júla 2012 zaslal okresnému súdu

hodnotenie osoby sťažovateľa, v závere ktorého uviedol, že „odsúdený nepreukazuje

splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a neodporúčam podmienečné prepustenie

z výkonu testu“.

Okresný súd vzhľadom na potrebu nahliadnutia do súdneho spisu sp. zn.

12. septembra 2012 opätovne žiadal Okresný súd Bratislava I o jeho urgentné zaslanie.

Okresný súd Bratislava I však 19. a 26. septembra 2012 oznámil, že žiadaný súdny

spis nemôže zaslať z dôvodu, že vo veci nebolo rozhodnuté a je nariadený termín

pojednávania na 11. október 2012.

Okresný súd žiadosťami z 30. novembra 2012, 4. januára 2013, 30. januára 2013

a 27. februára 2013 opakovane žiadal Okresný súd Bratislava I o zaslanie súdneho spisu

sp. zn. , avšak na všetky žiadosti dostal negatívnu odpoveď v tom zmysle, že

v označenej trestnej veci je nariadené hlavné pojednávanie (na termíny 10. december 2012,

24. január 2013, 25. február 2013, 28. marec 2013).

Dňa 11. februára 2013 okresný súd vyžiadal odpis registra trestov sťažovateľa.

Vyšší súdny úradník okresného súdu 25. marca 2013 spísal úradný záznam, z ktorého

vyplýva:

„Dňa 25. 3. 2013 bol vyšším súdnym úradníkom dopytovaný Okresný súd

Bratislava I... na výsledok hlavného pojednávania . Tajomníčka senátu

nevedela výsledok hlavného pojednávania a uviedla, že výsledok oznámi najneskôr 28. 3.

2013, keď sa dostane k spisu. Ďalej bolo zistené, že odsúdený je toho času na vyšetrovacích

úkonoch v ÚVTOS N.

Následne bol dňa 25. 3. 2013 vyšším súdnym úradníkom dopytovaný ÚVTOS N... na

kontrolu údajov v osobnom spise odsúdeného, avšak administratívnym oddelením bolo

oznámené, že odsúdený bude na druhý deň ráno dňa 26. 3. 2013 eskortovaný do ÚVV B.

nakoľko má 28. 3. 2013 konanie na Okresnom súde Bratislava I. a informácie z osobného

spisu odsúdeného momentálne poskytnúť nevedia...“

Dňa 26. marca 2013 súdna tajomníčka Okresného súdu Bratislava I e-mailom

oznámila vyššiemu súdnemu úradníkovi okresného súdu, že sťažovateľ „7. 9. 2011 bol

odsúdený za § 20 k 188/1, 2, § 145/1, 2, § 294/1, 2 a 352/1 na trest OS v trvaní 24 rokov,

8. 2. 2012 KS BA zrušil I. st. rozsudok a vrátil vec na nové prejednanie čo sa týka

§§ 20 k 188/1, 2 a 145/1, 2 a súčasne mu uložil trest OS v trvaní 6 rokov a 6 mes. za

§§ 294/1, 2 a 352/1, avšak chybou vtedajšej asistentky so STA bolo zapísané len zrušenie

rozsudku, uloženie trestu nie.

... Takže ods. zrejme žiada o PP z vyššie uvedeného 6,5 ročného trestu, do ktorého

mu bola započítaná väzba v trvaní 4 roky, 5 mes. a 2 dni...

... na H. je vydaný medzinárodný zatykač Župným súdom Veszprém (Maďarsko). KS

Bratislava uznesením zo dňa 3. 7. 2009 pod sp. zn. rozhodol, že tento EZR sa

vykoná a súčasne odložil jeho výkon do právoplatného skončenia našej veci

pre tr. čin vraždy. Ods. by následne mal byť vydaný do Maďarska. V prípade

podmienečného prepustenia odsúdeného treba kontaktovať KS Bratislava, ktorý koná

ohľadne EZR!!!

Spis Vám nezapožičiame, nové pojednávanie je vytýčené na 28. 3. 2013.“.

Asistentka okresného súdu sa 5. apríla 2013 e-mailom informovala na Okresnom

súde Bratislava I o stave konania po hlavnom pojednávaní nariadenom na 28. marec

2013 a následne 3. mája 2013 tak urobila aj súdna tajomníčka okresného súdu, keď rovnako

e-mailom žiadala Okresný súd Bratislava I o informáciu o stave konania vedeného pod

sp. zn. po pojednávaní nariadenom na 29. apríl 2013. Túto informáciu súdna

tajomníčka okresného súdu e-mailom urgovala 13. mája 2013. Asistentka Okresného súdu

Bratislava I e-mailom oznámila, že označená trestná vec nebola skončená a hlavné

pojednávanie nariadené na 29. apríl 2013 bolo odročené na 1. jún 2013 z dôvodu

neprítomnosti svedka.

Súdna tajomníčka okresného súdu 14. mája 2013 e-mailom požiadala asistentku

Okresného súdu Bratislava I o zapožičanie súdneho spisu sp. zn. do termínu

hlavného pojednávania nariadeného na 1. jún 2013, čomu bolo vyhovené.

Dňa 17. mája 2013 bolo okresnému súdu oznámené, že v trestnej veci vedenej

Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. bol termín hlavného pojednávania

nariadený na 3. jún 2013. Okresný súd vo veci vedenej pod sp. zn. (konanie

o žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody) nariadil verejné

zasadnutie na 29. máj 2013, o čom upovedomil príslušnú prokuratúru. Sťažovateľa

predvolal a požiadal o jeho eskortovanie na verejné zasadnutie.

Z úradného záznamu okresného súdu z 23. mája 2013 vyplýva: „V trestnej veci ods.

I. H... súd musel zrušiť eskortu odsúdeného na deň 29. 05. 2013, nakoľko sudca Okresného

súdu Bratislava I.,... má vytýčený termín verejného zasadnutia... na deň 03. 06. 2013. Z

tohto dôvodu nebude možné eskortovať odsúdeného do Piešťan, nakoľko sa teraz nachádza

na vyšetrovacích úkonoch v ÚVTOS B., a do termínu verejného zasadnutia OS Bratislava I.,

do 03. 06. 2013 tam zotrvá.

Sudca Okresného súdu Bratislava I. bol požiadaný o zrušenie eskorty v jeho veci

a umožnenie eskorty odsúdeného na Okresný súd Piešťany, na čo uviedol, že v žiadnom

prípade rušiť eskortu nebude a žiada po Okresnom súde Piešťany vrátenie ich spisu

, ktorý nám zapožičali...“

Vzhľadom na uvedené okresný súd 23. mája 2013 zrušil eskortu sťažovateľa na

verejné zasadnutie nariadené na 29. máj 2013, ktoré takisto zrušil.

Z prehľadu úkonov vykonaných vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn.

vyplýva, že sa skutočne o žiadosti sťažovateľa o podmienečné prepustenie

z výkonu trestu odňatia slobody nerozhodlo v čase, ktorý by za iných okolností bolo možné

považovať za primeraný, a nebola ani dodržaná

v znení neskorších predpisov (ďalej len „ ) ustanovená lehota 60 dní (

ods. 3 ) na rozhodnutie o takomto návrhu.

Podľa názoru ústavného súdu však s prihliadnutím na všetky okolnosti daného

konkrétneho prípadu nemožno konštatovať kvalifikované zbytočné prieťahy v postupe

okresného súdu tak, aby to signalizovalo porušenie základného práva sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

Z prehľadu uvedených procesných úkonov vyplýva, že okresný súd v predmetnej

veci konal, reagoval na vzniknutú situáciu a v jeho postupe ústavný súd nezistil žiadne

obdobie nečinnosti, ktoré by kvalitatívne mohlo spôsobiť porušenie sťažovateľom

označeného základného práva. Okresný súd hneď ako mu bola vec – žiadosť sťažovateľa

o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody – doručená, pristúpil k jej

prerokovaniu. Z príslušného ústavu na výkon trestu odňatia slobody vyžiadal materiály

nevyhnutné na rozhodnutie. Rovnako pristúpil k zadováženiu potrebného súdneho spisu

z tzv. základného konania, v ktorom bol sťažovateľovi trest odňatia slobody, z ktorého

o podmienečné prepustenie žiadal, uložený. Napriek opakovanej snahe okresného súdu

súdny spis Okresného súdu Bratislava I vedený pod sp. zn. nevyhnutý

na posúdenie veci nebolo možné pre konanie vedené pod sp. zn. zabezpečiť,

a to z dôvodov, ktoré nemožno považovať za neprimerané. Vo veci sp. zn.

naďalej aktívne prebieha trestné konanie a časté nariaďovanie hlavného pojednávania

bránilo predloženiu spisu na rozhodnutie o podmienečnom prepustení sťažovateľa z výkonu

trestu odňatia slobody. Ak v konečnom dôsledku aj bol okresnému súdu trestný spis vedený

Okresným súdom Bratislava I k dispozícii, iná objektívna skutočnosť zabránila vykonaniu

verejného zasadnutia nariadeného na 29. apríl 2013 na účely rozhodnutia o žiadosti

sťažovateľa (išlo opäť o úkony základného konania).

V otázke nevyhnutnosti predloženia súdneho spisu sp. zn. ku konaniu

o žiadosti sťažovateľa o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vedenej

pod sp. zn. ústavný súd nevzhliada žiadnu pochybnosť, a to aj s prihliadnutím

na ustálenú prax všeobecných súdov, podľa ktorej bez preštudovania základného trestného

spisu nemožno zodpovedne posúdiť ani závažnosť trestnej činnosti, ani stupeň prevýchovy

odsúdeného. V prípade sťažovateľa je táto okolnosť o to podstatnejšia, že hodnotenie jeho

osoby príslušným na výkon trestu odňatia slobody vyznievalo v jeho neprospech.

Pokiaľ ide o nedodržanie 60-dňovej lehoty uvedenej v § 415 ods. 3 Trestného

poriadku na rozhodnutie o žiadosti sťažovateľa o podmienečné prepustenie z výkonu trestu

odňatia slobody, ústavný súd podotýka, že ide o poriadkovú lehotu, ktorej prekročenie

so sebou nemôže prinášať žiadne hmotnoprávne účinky a bez ďalšieho samo osebe nemôže

predstavovať ani zásah do základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v , pretože toto základné právo má, prirodzene, inú podstatu

ako poriadkové lehoty upravené procesno-právnymi predpismi, preto ich nedodržanie

automaticky nespôsobuje zásah do základného práva.

Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú

neopodstatnenosť je nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva

alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

( , , , ).

S ohľadom na tieto skutočnosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti daného

preskúmavaného prípadu preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd postup okresného

súdu v predmetnom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikoval

bez ďalšieho ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v ,

a preto rozhodol podľa o odmietnutí sťažnosti, tak ako

to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Nad rámec ústavný súd poznamenáva, že pokiaľ sťažovateľ namietal porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v aj postupom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody L. (zo sťažnosti

táto skutočnosť presvedčivo nevyplýva), aj táto námietka sa javí ako zjavne neopodstatnená.

Úloha Ústavu na výkon trestu odňatia slobody L. v tejto záležitosti spočívala iba vo

vypracovaní hodnotenia osoby sťažovateľa, ktoré tento ústav zaslal okresnému súdu na jeho

žiadosť z 21. júna 2012. Dňa 31. júla 2012 bolo hodnotenie sťažovateľa okresnému súdu už

doručené. Je evidentné, že Ústav na výkon trestu odňatia slobody L. sa v predmetnom

konaní nedopustil zbytočných prieťahov, preto by ústavný súd musel sťažnosť aj v tejto

časti odmietnuť podľa pre jej zjavnú neopodstatnenosť

(okrem tohto aj z dôvodu, že v tomto konaní za postup Ústavu na výkon trestu odňatia

slobody L. zodpovedal okresný súd, pretože on viedol konanie o žiadosti sťažovateľa).

Keďže sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho významu

zaoberať sa jeho ďalšími požiadavkami, rozhodovanie o ktorých bolo podmienené

vyslovením porušenia základného práva alebo slobody ( ), k čomu

v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2013