Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 347/2013
PDF · 198.96 KB
No categories available
II. ÚS 347/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 347/2013 -15
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2013
predbežne prerokoval sťažnosť I. H., B., t. č. vo výkone trestu L., vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní
vedenom pod sp. zn. 2 Pp 46/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť I. H. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. februára
2013 doručená sťažnosť I. H., B., t. č. vo výkone trestu L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava “) postupom
Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
Zo sťažnosti a zo zapožičaného na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu vedeného
okresným súdom pod sp. zn. 2 Pp 46/2012 vyplýva, že sťažovateľ je na základe rozsudku
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 5 T 50/2008 zo 7. septembra 2011 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 To 167/2011 z 8. februára 2012
vo výkone trestu odňatia slobody, z ktorého o podmienečné prepustenie požiadal podaním
z 10. februára 2012.
Pretože do podania sťažnosti ústavnému súdu okresný súd o žiadosti sťažovateľa
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nerozhodol, je sťažovateľ
presvedčený, že v tejto veci došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy .
Sťažovateľ svoje tvrdenia odôvodnil takto:
„Dňa 13. 2. 2012 som podal žiadosť o p. p. Po štyroch... mesiacoch mi ÚVTOS
a ÚVV – L. vypracoval na moju osobu hodnotenie. Následne bolo hodnotenie predložené na
OS Piešťany, ktorý do dnešného dňa nevytýčil pojednávanie o p. p.
Toto konanie, resp. nekonanie je neprimerane dlhé, resp. nebola dodržaná daná
zákonná lehota do kedy má súd o takomto návrhu rozhodnúť v zmysle ustanovenia § 415
Tr. poriadku je táto lehota 60 – dní.
Mám za to, že ide o úmyselný prieťah v konaní. Na danom podklade preto žiadam
Ústavný súd SR, aby po oboznámení sa s rozhodnutím, resp. odpoveďou OS Piešťany na
moju žiadosť, ktorú posielam ako dôkaz, vyslovil názor, že moje práva boli porušené
a následne prikázal OS Piešťany, aby učinil nápravu, resp. (prepustil ma na p. p. alebo
zaplatil odškodné). Následne žiadam, aby bolo OS Piešťany zakázané ďalej porušovať
práva mojej osoby.“
Sťažovateľ zároveň požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred
ústavným súdom.
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže...
zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv
a základných slobôd...
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť
k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre
nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného
orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,
prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať
takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí
na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98 , tiež napr. I. ÚS 4/00 , II. ÚS 101/03 ).
Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu
v konaní o žiadosti sťažovateľa o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
vedenom pod sp. zn. 2 Pp 46/2012 .
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Ústavný súd vzhľadom na povahu označeného základného práva požiadal okresný
súd o zapožičanie súdneho spisu vedeného pod sp. zn. 2 Pp 46/2012 , z ktorého zistil takýto
priebeh konania vo veci:
Okresnému súdu Bratislava I bola 15. februára 2012 doručená žiadosť sťažovateľa
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Na základe požiadavky
Okresného súdu Bratislava I na hodnotenie osoby sťažovateľa Ústav na výkon väzby B.
13. marca 2012 oznámil, že sťažovateľ bol premiestnený do Ústavu na výkon trestu odňatia
slobody v L. Táto okolnosť bola podnetom na zaslanie súdneho spisu Okresnému súdu
Trnava na ďalšie konanie. Stalo sa tak 10. mája 2012, avšak 29. mája 2012 Okresný súd
Trnava postúpil označenú vec z dôvodu miestnej príslušnosti na vybavenie okresnému súdu.
Okresný súd 21. júna 2012 vykonal lustráciu osoby sťažovateľa v evidencii Zboru
väzenskej a justičnej stráže, zároveň požiadal Ústav na výkon trestu odňatia slobody L. o
zaslanie hodnotenia sťažovateľa a 4. júla 2012 vyžiadal tzv. základný súdny spis (konanie,
v ktorom bol odsúdený) sp. zn. 5 T 50/2008 od Okresného súdu Bratislava I, ktorý ale 20.
júla 2012 oznámil, že tento trestný spis nemôže poslať, pretože sa nachádza na Ministerstve
spravodlivosti Slovenskej republiky, navyše bol vo veci nariadený termín hlavného
pojednávania na 10. september 2012.
Ústav na výkon trestu odňatia slobody L. 31. júla 2012 zaslal okresnému súdu
hodnotenie osoby sťažovateľa, v závere ktorého uviedol, že „odsúdený nepreukazuje
splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a neodporúčam podmienečné prepustenie
z výkonu testu“.
Okresný súd vzhľadom na potrebu nahliadnutia do súdneho spisu sp. zn. 5 T 50/2008
12. septembra 2012 opätovne žiadal Okresný súd Bratislava I o jeho urgentné zaslanie.
Okresný súd Bratislava I však 19. a 26. septembra 2012 oznámil, že žiadaný súdny
spis nemôže zaslať z dôvodu, že vo veci nebolo rozhodnuté a je nariadený termín
pojednávania na 11. október 2012.
Okresný súd žiadosťami z 30. novembra 2012, 4. januára 2013, 30. januára 2013
a 27. februára 2013 opakovane žiadal Okresný súd Bratislava I o zaslanie súdneho spisu
sp. zn. 5 T 50/2008 , avšak na všetky žiadosti dostal negatívnu odpoveď v tom zmysle, že
v označenej trestnej veci je nariadené hlavné pojednávanie (na termíny 10. december 2012,
24. január 2013, 25. február 2013, 28. marec 2013).
Dňa 11. februára 2013 okresný súd vyžiadal odpis registra trestov sťažovateľa.
Vyšší súdny úradník okresného súdu 25. marca 2013 spísal úradný záznam, z ktorého
vyplýva:
„Dňa 25. 3. 2013 bol vyšším súdnym úradníkom dopytovaný Okresný súd
Bratislava I... na výsledok hlavného pojednávania 5 T/50/2008 . Tajomníčka senátu
nevedela výsledok hlavného pojednávania a uviedla, že výsledok oznámi najneskôr 28. 3.
2013, keď sa dostane k spisu. Ďalej bolo zistené, že odsúdený je toho času na vyšetrovacích
úkonoch v ÚVTOS N.
Následne bol dňa 25. 3. 2013 vyšším súdnym úradníkom dopytovaný ÚVTOS N... na
kontrolu údajov v osobnom spise odsúdeného, avšak administratívnym oddelením bolo
oznámené, že odsúdený bude na druhý deň ráno dňa 26. 3. 2013 eskortovaný do ÚVV B.
nakoľko má 28. 3. 2013 konanie na Okresnom súde Bratislava I. a informácie z osobného
spisu odsúdeného momentálne poskytnúť nevedia...“
Dňa 26. marca 2013 súdna tajomníčka Okresného súdu Bratislava I e-mailom
oznámila vyššiemu súdnemu úradníkovi okresného súdu, že sťažovateľ „7. 9. 2011 bol
odsúdený za § 20 k 188/1, 2, § 145/1, 2, § 294/1, 2 a 352/1 na trest OS v trvaní 24 rokov,
8. 2. 2012 KS BA zrušil I. st. rozsudok a vrátil vec na nové prejednanie čo sa týka
§§ 20 k 188/1, 2 a 145/1, 2 a súčasne mu uložil trest OS v trvaní 6 rokov a 6 mes. za
§§ 294/1, 2 a 352/1, avšak chybou vtedajšej asistentky so STA bolo zapísané len zrušenie
rozsudku, uloženie trestu nie.
... Takže ods. zrejme žiada o PP z vyššie uvedeného 6,5 ročného trestu, do ktorého
mu bola započítaná väzba v trvaní 4 roky, 5 mes. a 2 dni...
... na H. je vydaný medzinárodný zatykač Župným súdom Veszprém (Maďarsko). KS
Bratislava uznesením zo dňa 3. 7. 2009 pod sp. zn. 4 Ntc 2/2009 rozhodol, že tento EZR sa
vykoná a súčasne odložil jeho výkon do právoplatného skončenia našej veci 5 T/50/2008
pre tr. čin vraždy. Ods. by následne mal byť vydaný do Maďarska. V prípade
podmienečného prepustenia odsúdeného treba kontaktovať KS Bratislava, ktorý koná
ohľadne EZR!!!
Spis Vám nezapožičiame, nové pojednávanie je vytýčené na 28. 3. 2013.“.
Asistentka okresného súdu sa 5. apríla 2013 e-mailom informovala na Okresnom
súde Bratislava I o stave konania po hlavnom pojednávaní nariadenom na 28. marec
2013 a následne 3. mája 2013 tak urobila aj súdna tajomníčka okresného súdu, keď rovnako
e-mailom žiadala Okresný súd Bratislava I o informáciu o stave konania vedeného pod
sp. zn. 5 T 50/2008 po pojednávaní nariadenom na 29. apríl 2013. Túto informáciu súdna
tajomníčka okresného súdu e-mailom urgovala 13. mája 2013. Asistentka Okresného súdu
Bratislava I e-mailom oznámila, že označená trestná vec nebola skončená a hlavné
pojednávanie nariadené na 29. apríl 2013 bolo odročené na 1. jún 2013 z dôvodu
neprítomnosti svedka.
Súdna tajomníčka okresného súdu 14. mája 2013 e-mailom požiadala asistentku
Okresného súdu Bratislava I o zapožičanie súdneho spisu sp. zn. 5 T 50/2008 do termínu
hlavného pojednávania nariadeného na 1. jún 2013, čomu bolo vyhovené.
Dňa 17. mája 2013 bolo okresnému súdu oznámené, že v trestnej veci vedenej
Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 5 T 50/2008 bol termín hlavného pojednávania
nariadený na 3. jún 2013. Okresný súd vo veci vedenej pod sp. zn. 2 Pp 46/2012 (konanie
o žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody) nariadil verejné
zasadnutie na 29. máj 2013, o čom upovedomil príslušnú prokuratúru. Sťažovateľa
predvolal a požiadal o jeho eskortovanie na verejné zasadnutie.
Z úradného záznamu okresného súdu z 23. mája 2013 vyplýva: „V trestnej veci ods.
I. H... súd musel zrušiť eskortu odsúdeného na deň 29. 05. 2013, nakoľko sudca Okresného
súdu Bratislava I.,... má vytýčený termín verejného zasadnutia... na deň 03. 06. 2013. Z
tohto dôvodu nebude možné eskortovať odsúdeného do Piešťan, nakoľko sa teraz nachádza
na vyšetrovacích úkonoch v ÚVTOS B., a do termínu verejného zasadnutia OS Bratislava I.,
do 03. 06. 2013 tam zotrvá.
Sudca Okresného súdu Bratislava I. bol požiadaný o zrušenie eskorty v jeho veci
a umožnenie eskorty odsúdeného na Okresný súd Piešťany, na čo uviedol, že v žiadnom
prípade rušiť eskortu nebude a žiada po Okresnom súde Piešťany vrátenie ich spisu
5 T/50/2008 , ktorý nám zapožičali...“
Vzhľadom na uvedené okresný súd 23. mája 2013 zrušil eskortu sťažovateľa na
verejné zasadnutie nariadené na 29. máj 2013, ktoré takisto zrušil.
Z prehľadu úkonov vykonaných vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn.
2 Pp 46/2012 vyplýva, že sa skutočne o žiadosti sťažovateľa o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody nerozhodlo v čase, ktorý by za iných okolností bolo možné
považovať za primeraný, a nebola ani dodržaná zákonom č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok ) ustanovená lehota 60 dní (§ 415
ods. 3 Trestného poriadku ) na rozhodnutie o takomto návrhu.
Podľa názoru ústavného súdu však s prihliadnutím na všetky okolnosti daného
konkrétneho prípadu nemožno konštatovať kvalifikované zbytočné prieťahy v postupe
okresného súdu tak, aby to signalizovalo porušenie základného práva sťažovateľa na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy .
Z prehľadu uvedených procesných úkonov vyplýva, že okresný súd v predmetnej
veci konal, reagoval na vzniknutú situáciu a v jeho postupe ústavný súd nezistil žiadne
obdobie nečinnosti, ktoré by kvalitatívne mohlo spôsobiť porušenie sťažovateľom
označeného základného práva. Okresný súd hneď ako mu bola vec – žiadosť sťažovateľa
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody – doručená, pristúpil k jej
prerokovaniu. Z príslušného ústavu na výkon trestu odňatia slobody vyžiadal materiály
nevyhnutné na rozhodnutie. Rovnako pristúpil k zadováženiu potrebného súdneho spisu
z tzv. základného konania, v ktorom bol sťažovateľovi trest odňatia slobody, z ktorého
o podmienečné prepustenie žiadal, uložený. Napriek opakovanej snahe okresného súdu
súdny spis Okresného súdu Bratislava I vedený pod sp. zn. 5 T 50/2008 nevyhnutý
na posúdenie veci nebolo možné pre konanie vedené pod sp. zn. 2 Pp 46/2012 zabezpečiť,
a to z dôvodov, ktoré nemožno považovať za neprimerané. Vo veci sp. zn. 5 T 50/2008
naďalej aktívne prebieha trestné konanie a časté nariaďovanie hlavného pojednávania
bránilo predloženiu spisu na rozhodnutie o podmienečnom prepustení sťažovateľa z výkonu
trestu odňatia slobody. Ak v konečnom dôsledku aj bol okresnému súdu trestný spis vedený
Okresným súdom Bratislava I k dispozícii, iná objektívna skutočnosť zabránila vykonaniu
verejného zasadnutia nariadeného na 29. apríl 2013 na účely rozhodnutia o žiadosti
sťažovateľa (išlo opäť o úkony základného konania).
V otázke nevyhnutnosti predloženia súdneho spisu sp. zn. 5 T 50/2008 ku konaniu
o žiadosti sťažovateľa o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vedenej
pod sp. zn. 2 Pp 46/2012 ústavný súd nevzhliada žiadnu pochybnosť, a to aj s prihliadnutím
na ustálenú prax všeobecných súdov, podľa ktorej bez preštudovania základného trestného
spisu nemožno zodpovedne posúdiť ani závažnosť trestnej činnosti, ani stupeň prevýchovy
odsúdeného. V prípade sťažovateľa je táto okolnosť o to podstatnejšia, že hodnotenie jeho
osoby príslušným ústavom na výkon trestu odňatia slobody vyznievalo v jeho neprospech.
Pokiaľ ide o nedodržanie 60-dňovej lehoty uvedenej v § 415 ods. 3 Trestného
poriadku na rozhodnutie o žiadosti sťažovateľa o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody, ústavný súd podotýka, že ide o poriadkovú lehotu, ktorej prekročenie
so sebou nemôže prinášať žiadne hmotnoprávne účinky a bez ďalšieho samo osebe nemôže
predstavovať ani zásah do základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy , pretože toto základné právo má, prirodzene, inú podstatu
ako poriadkové lehoty upravené procesno-právnymi predpismi, preto ich nedodržanie
automaticky nespôsobuje zásah do základného práva.
Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú
neopodstatnenosť je nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva
alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie
(II. ÚS 70/00 , I. ÚS 117/05 , I. ÚS 225/05 , II. ÚS 272/06 ).
S ohľadom na tieto skutočnosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti daného
preskúmavaného prípadu preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd postup okresného
súdu v predmetnom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikoval
bez ďalšieho ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy ,
a preto rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde o odmietnutí sťažnosti, tak ako
to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Nad rámec ústavný súd poznamenáva, že pokiaľ sťažovateľ namietal porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy aj postupom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody L. (zo sťažnosti
táto skutočnosť presvedčivo nevyplýva), aj táto námietka sa javí ako zjavne neopodstatnená.
Úloha Ústavu na výkon trestu odňatia slobody L. v tejto záležitosti spočívala iba vo
vypracovaní hodnotenia osoby sťažovateľa, ktoré tento ústav zaslal okresnému súdu na jeho
žiadosť z 21. júna 2012. Dňa 31. júla 2012 bolo hodnotenie sťažovateľa okresnému súdu už
doručené. Je evidentné, že Ústav na výkon trestu odňatia slobody L. sa v predmetnom
konaní nedopustil zbytočných prieťahov, preto by ústavný súd musel sťažnosť aj v tejto
časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť
(okrem tohto aj z dôvodu, že v tomto konaní za postup Ústavu na výkon trestu odňatia
slobody L. zodpovedal okresný súd, pretože on viedol konanie o žiadosti sťažovateľa).
Keďže sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho významu
zaoberať sa jeho ďalšími požiadavkami, rozhodovanie o ktorých bolo podmienené
vyslovením porušenia základného práva alebo slobody (čl. 127 ods. 2 ústavy ), k čomu
v tomto prípade nedošlo.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. júna 2013