Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 336/2013
PDF · 158.74 KB
No categories available
II. ÚS 336/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2013
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. E. H., S., zastúpeného advokátom JUDr. M. Ď., B.,
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 39 C 67/2007 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. E. H. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. apríla 2013
doručená sťažnosť Ing. E. H., S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv
a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 39 C 67/2007 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že „Sťažovateľ osobne podal dňa
03. 12. 2007 do podateľne Okresného súdu Bratislava-5 platobný rozkaz čís. k.:
39C 67/2007 vydaný dňa 20. 03. 2007 s tým, aby vyznačili právoplatnosť a jeho
vykonateľnosť. Na sprievodnom liste boli vyznačené všetky kontakty na advokátsku
kanceláriu.
PZ navrhovateľa JUDr. M. Ď., advokát, formou e-mailu potom niekoľkokrát urgoval
Okresný súd Bratislava-5, aby vyznačil právoplatnosť platobného rozkazu a vrátili ho späť
na adresu advokátskej kancelárie. Tieto snahy zostali bez odpovede.
Sťažovateľ má za to, že Okresný súd vo veci vôbec nekoná. Má za to, že vyše 6 rokov
od podania žiadosti o vyznačenie právoplatnosti platobného rozkazu je neprimeraná doba.
Vzhľadom na tieto skutočnosti je sťažovateľ po vyše 6 rokov nekonania bez
akéhokoľvek výsledku, má za to, že vznikajú neodôvodnené prieťahy v konaní, dĺžka tohto
rutinného úkonu je neprimerane dlhá...“.
Podľa sťažovateľa „Zdĺhavosť postupu v konaní nezbavuje súd zodpovednosti za
prieťahy v konaní, ak nečinnosťou, nesprávnou organizáciou svojej práce, alebo inými
nedostatkami vo svojej činnosti prispeje k tomu, že konanie o práve občana trvá neúmerne
dlho. ... Zo súdneho spisu, sp. zn.: 39C 67/2007, vedeného od 03. 12. 2007 Okresným súdom
Bratislava-5... nepochybne vyplýva, že na vzniku a pretrvaní nepriaznivého a nežiaduceho
stavu v dĺžke celého konania v danej veci, majú podiel predovšetkým nedostatky v činnosti
tohto súdu, tak ako boli uvedené vyššie, čo viedlo k zbytočným prieťahom v konaní.“.
Sťažovateľ si v sťažnosti uplatnil primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 500 €,
priznanie ktorého odôvodňuje „pretrvávajúcim pocitom neistoty, márnosti
a nespravodlivosti, pričom tieto negatívne pocity vyvolané postupom súdu spôsobujú
sťažovateľovi permanentný stres pre spor trvajúci už viac ako 6 rokov. Navrhovateľ pracuje
ako živnostník a tieto okolnosti nemajú priaznivý vplyv ani na jeho prácu, najmä čo sa týka
sústredenia a pokoja na tak náročné povolanie. Sťažovateľ žiada odstránenie tohto stavu
právnej neistoty.“.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd sťažnosti
vyhovel a vydal tento nález:
„Základné právo Ing. E. H... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 38 ods. 2
Listiny základných práv a slobôd, bolo postupom Okresného súdu Bratislava-5 v konaní
vedenom pod č. k. 39C 67/2007, porušené.
Okresnému súdu Bratislava-5 sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k.
39C 67/2007 konal bez zbytočných prieťahov.
Ing. E. H. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 500.-EUR,
ktoré je Okresný súd Bratislava-5 povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti
nálezu...
Okresný súd Bratislava-5 je povinný zaplatiť Ing. E. H. trovy konania z titulu
právneho zastúpenia vo výške 277,88 EUR... na účet advokáta... otvorený v Z., a. s.“
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 39 C 67/2007 dochádza k porušovaniu jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2
listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej
normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa
odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných
osobitného zreteľa.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),
že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ
preukáže, že využil možnosť podať sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní podľa § 62
a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto
podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom
súde).
Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv,
ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na
konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého
právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj
znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje
povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj
disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)
a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že
„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy
v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia
„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky
skutočnosti“. Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak
orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí
vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté
nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.
V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov
alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných
práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných
predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda
podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred
ústavným súdom.
Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v
tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity
vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou
ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci
predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do
úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
Ústavný súd konštatuje, že zo sťažnosti nevyplýva, že by sťažnosť na prieťahy
v konaní predsedovi okresného súdu sťažovateľom podaná bola. Sťažovateľ o tom ani
ústavnému súdu nepripojil žiadny dôkaz (§ 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde), hoci je to
jeho povinnosť, a za takýto dôkaz nemožno považovať iba jeho tvrdenie, že viackrát
urgoval okresný súd, aby vo veci konal.
Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovateľ, ktorý je
kvalifikovane právne zastúpený, sťažnosť na prieťahy v konaní nepodal a ani netvrdí, že ju
nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto dôvodov nemožno
vyvodiť ani z obsahu jeho sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde), ústavný súd,
opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. IV. ÚS 44/03, II. ÚS 7/04, II. ÚS 107/04),
dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu niet dôvodu predpokladať, že by
využitie sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch neumožnilo účinnú ochranu
základného práva sťažovateľa zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva
zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde bolo potrebné jeho sťažnosť odmietnuť z dôvodu neprípustnosti.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.
V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa
ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v sťažnosti.
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po
splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným
prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. júna 2013