Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 319/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júla 2013

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., vedené pod sp. zn.

, , , , , Rvp

9934/2013 a sp. zn. , zastúpenej obchodnou spoločnosťou F., s. r. o., B.,

v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. B. F., vo veci namietaného porušenia čl.

12 ods. 2 , jej základných práv podľa a ods.

1 a práv podľa a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom a uzneseniami Okresného súdu Martin sp.

zn. z 9. novembra 2012, sp. zn. zo 16. novembra 2012,

sp. zn. zo 16. novembra 2012, sp. zn. zo 16. novembra

2012, sp. zn. z 9. novembra 2012, sp. zn. zo 16.

novembra 2012 a sp. zn. z 9. novembra 2012 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. až

sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok

právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 28. januára

2013 doručených 7 sťažností obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),

vedených pod sp. zn. až sp. zn. , ktorými namietala

porušenie (ďalej len „“), svojich

základných práv podľa a , práv podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva

podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom a uzneseniami Okresného súdu Martin

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 9. novembra 2012, sp. zn. 17 Er

5167/2012 zo 16. novembra 2012, sp. zn. zo 16. novembra 2012, sp. zn. 17

Er 5166/2012 zo 16. novembra 2012, sp. zn. z 9. novembra 2012, sp. zn.

zo 16. novembra 2012 a sp. zn. z 9. novembra 2012

(ďalej „namietaný postup“ a „napadnuté uznesenia“).

Napadnutými uzneseniami okresný súd vylúčil súdneho exekútora JUDr. R. K. z

vykonávania exekúcie z dôvodu, že bol zamestnancom účastníka exekučného konania (v

danom prípade oprávneného), čo podľa názoru okresného súdu zakladá dôvod na jeho

vylúčenie, pretože existujú pochybnosti o jeho nestrannosti z objektívneho hľadiska,

reflektujúc a rešpektujúc tak názor ústavného súdu uvedený v náleze sp. zn.

z 13. apríla 2011.

Sťažovateľka v sťažnostiach tvrdí, že okresný súd napadnutými uzneseniami

a postupom v označených konaniach „ex offo rozhodol o vylúčení sťažovateľa z

vykonávania exekúcie. Práve označené uznesenie a postup všeobecného súdu, ktorý viedol k

jeho vydaniu, sťažovateľ napáda z hľadiska porušenia jeho základných, nižšie

definovaných, práv...“.

V závere svojich sťažností sťažovateľka uvádza, že vzhľadom na to, že zákon

Národnej rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov nepripúšťa, aby podala proti napadnutým uzneseniam okresného súdu „odvolanie

alebo iný účinný opravný prostriedok, je splnená formálna podmienka upravená ust. § 53

ods. 1 “.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd rozhodol, že jej

v petite sťažností označené práva, resp. označené články , dohovoru a dodatkového

protokolu, boli napadnutými uzneseniami a postupom okresného súdu porušené,

a v nadväznosti na to navrhuje, aby napadnuté uznesenia zrušil. Sťažovateľka sa napokon

domáha aj priznania finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“). Ústavný súd podľa zákona

o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľka namieta porušenie a dohovoru, základných

práv podľa a a práv podľa dohovoru a podľa

čl. 1 dodatkového protokolu postupom okresného súdu v označených konaniach

a napadnutými uzneseniami.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

(ďalej len „OSP“). V zmysle v záujme

hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali

a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o

ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa použiť na prípadné

spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

až sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky

a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac

citované právne normy o spojení týchto sťažností na spoločné konanie tak, ako to vyplýva

z bodu l výroku tohto uznesenia.

2. K namietanému porušeniu práv sťažovateľky postupom a napadnutými

uzneseniami okresného súdu

Ústavný súd zistil, že napadnuté uznesenia boli vydané vyššími súdnymi úradníkmi

okresného súdu.

Podľa poslednej vety proti rozhodnutiu zamestnanca súdu

povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca.

Podľa proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného

čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal

súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého

rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie,

predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote

oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa,

proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( ), rozhodnutie sa podaním odvolania

zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Ústavný súd už v tejto súvislosti konštatoval, že „Vyšší súdny úradník je podľa § 2

o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov štátnym

zamestnancom. Proti každému rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka vydanému v súdnom

konaní je v zmysle poslednej vety vždy prípustný opravný prostriedok,

o ktorom rozhoduje sudca, a to aj vtedy, ak osobitný zákon odvolanie alebo iný opravný

prostriedok nepripúšťa.“ ().

Sťažovateľka v daných prípadoch nepostupovala v súlade s poučením v napadnutých

uzneseniach o možnosti podať proti ním opravný prostriedok (odvolanie) na okresný súd

do 15 dní, ale priamo sa obrátila na ústavný súd.

Právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu pred porušením základných práv

a slobôd v zmysle je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak o ochrane

týchto práv a základných slobôd nerozhoduje iný súd.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľkou namietané porušenie

niektorého z jeho alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantovaných

práv alebo slobôd nezakladá bez ďalšieho aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich.

Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany

svojich práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov

nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci

na jej prerokovanie (, ).

S poukazom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka mala v systéme

všeobecného súdnictva k dispozícii účinný opravný prostriedok na ochranu svojich práv,

ktoré mali byť napadnutými uzneseniami okresného súdu a ich postupom podľa jej názoru

porušené, pričom to, či ho využila, alebo aj nevyužila, v sťažnostiach už neuviedla.

Z okolností danej veci vyplýva, že oprávnenie sudcu rozhodnúť o namietanom

postupe a napadnutých uzneseniach okresného súdu vylučuje v tejto veci právomoc

ústavného súdu, ktorý by ju mohol uplatniť iba vtedy, ak by už sťažovateľka nemala inú

ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv.

Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany

ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (, ), a tiež zo

záverov a právneho hodnotenia skutkových okolností daných prípadov ústavný súd

sťažnosti sťažovateľky už pri ich predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej

právomoci na ich prerokovanie [ (obdobne III. ÚS

396/2012].

Vzhľadom na odmietnutie sťažností sa už ústavný súd ďalšími požiadavkami

sťažovateľky na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2013