Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 317/2013
PDF · 113.68 KB
No categories available
III. ÚS 317/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júla 2013
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej obchodnou
spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. B. F., vedené
pod sp. zn. Rvp 9862/2013, sp. zn. Rvp 9863/2013 a sp. zn. Rvp 9864/2013, ktorými
namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uzneseniami
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 11 Er 1678/2004 z 15. februára 2011, sp. zn. 21 Er/450/2009
z 25. júna 2012 a sp. zn. 11 Er 3530/2007 z 26. júna 2012 a svojich základných práv podľa
čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uzneseniami
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15 CoE 202/2012 z 31. októbra 2012, sp. zn.
17 CoE 233/2012 z 20. novembra 2012 a sp. zn. 13 CoE 268/2012 z 13. novembra 2012,
a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 9862/2013, sp.
zn. Rvp 9863/2013 a sp. zn. Rvp 9864/2013 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude
ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 317/2013.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 23. januára
2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),
ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom
Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 11 Er 1678/2004 z 15. februára
2011, sp. zn. 21 Er/450/2009 z 25. júna 2012 a sp. zn. 11 Er 3530/2007 z 26. júna 2012
a svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom a uzneseniami Krajského súdu
v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 15 CoE 202/2012 z 31. októbra 2012,
sp. zn. 17 CoE 233/2012 z 20. novembra 2012 a sp. zn. 13 CoE 268/2012 z 13. novembra
2012.
Sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia
poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. V rámci zmluvných vzťahov založených
zmluvami o úvere sťažovateľka pristúpila po dohode s dlžníkmi k spísaniu notárskych
zápisníc, ktoré obsahovali okrem iných náležitostí súhlas povinných osôb s ich
vykonateľnosťou. Z dôvodu nesplnenia povinností zo strany dlžníkov bola sťažovateľka
nútená domáhať sa splatenia pohľadávok aj s príslušenstvom prostredníctvom exekúcií na
podklade exekučných titulov (notárske zápisnice). Prvostupňový súd poveril súdneho
exekútora vykonaním exekúcií, avšak v priebehu ich vykonávania následne exekúcie
napadnutými uzneseniami zastavil. Na základe odvolania sťažovateľky boli napadnuté
uznesenia okresného súdu potvrdené napadnutými uzneseniami krajského súdu.
Sťažovateľka na základe podrobnej argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhuje,
aby ústavný súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa
čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1
dodatkového protokolu a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom
okresného súdu v napadnutých konaniach a napadnutými uzneseniami, ako aj porušenie jej
základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
a podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom krajského súdu v napadnutých konaniach
a jeho napadnutými uzneseniami, napadnuté uznesenia okresného súdu a napadnuté
uznesenia krajského súdu zruší a veci vráti na ďalšie konania a zároveň jej prizná primerané
finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
Súčasťou sťažností je aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutých uznesení
krajského súdu v súlade s § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“).
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o
ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho
odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona o
ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez
ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré
nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým
zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj
návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na
spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s
citovaným § 31 a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy
použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom
pod sp. zn. Rvp 9862/2013, sp. zn. Rvp 9863/2013 a sp. zn. Rvp 9864/2013 a z tohto obsahu
vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom
na totožnosť v osobe sťažovateľky, okresného súdu a krajského súdu rozhodol ústavný súd
o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto
uznesenia.
II.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods.
1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu a
k namietanému porušeniu čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného
súdu a krajského súdu v napadnutých konaniach a napadnutými uzneseniami
Ústavný súd zistil, že sťažovateľka sa na neho opakovane obracia so skutkovo
a s právne takmer identickými sťažnosťami, o ktorých už viackrát rozhodol, pričom
formuloval k nim jednoznačné právne závery (pozri m. m. IV. ÚS 467/2012,
Z uvedených sťažností vyplýva, že sťažovateľke musí byť právny názor ústavného
súdu na problematiku týkajúcu sa právomoci všeobecného súdu v rámci exekučného
konania skúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu
(rozhodcovského rozsudku alebo notárskej zápisnice) dostatočne známy, a keďže ide
o typovo identické sťažnosti, ku ktorým ústavný súd už zaujal právne závery vo svojich
predchádzajúcich rozhodnutiach, ktorými tieto typovo identické sťažnosti odmietol
pre nedostatok právomoci (vo vzťahu ku okresnému súdu) a zjavnú neopodstatnenosť
(vo vzťahu ku krajskému súdu), ústavný súd využil možnosť vyplývajúcu mu z § 25 ods. 2
poslednej vety zákona o ústavnom súde, v zmysle ktorej nemusí svoje rozhodnutie o
odmietnutí sťažnosti odôvodňovať (pozri uznesenie sp. zn. IV. ÚS 142/2013 z 8. marca
2013).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. júla 2013