Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 284/2013
PDF · 148.38 KB
No categories available
III. ÚS 284/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júla 2013
predbežne prerokoval sťažnosť O. D., S., zastúpeného O. s. r. o., B., v mene ktorej koná
advokát JUDr. M. V., LLM, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Senica
v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 102/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť O. D. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. mája 2013
doručená sťažnosť O. D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Senica (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 102/2010 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie začalo podaním žaloby z 23. júla 2010,
ktorou si sťažovateľ uplatnil proti odporcom (P. T. a obchodnej spoločnosti S., spol. s r. o.)
nárok na náhradu škody za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 14 742 €.
Sťažovateľ vyjadruje nespokojnosť s priebehom súdneho konania poukazujúc pritom na
skutočnosť, že súdne konanie začalo takmer pred 3 rokmi, avšak do dnešného dňa nie je
právoplatne skončené. Sťažovateľ mal dvakrát žiadať okresný súd o urýchlenie konania vo
veci (podaním zo 7. februára 2011 a podaním z 25. júna 2012), no napriek tomu vo veci nie
je rozhodnuté. Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že okresný súd vo veci vykonal pojednávania 23.
marca 2011, 2. mája 2011 a 8. júna 2011, pričom posledné uvádzané pojednávanie bolo
odročené na neurčito pre účely vykonania znaleckého dokazovania, ktorého nariadenie však
sťažovateľ hodnotí ako neopodstatnené.
Sťažovateľ navyše v sťažnosti poukazuje na prepojenie „osoby predsedu Okresného
súdu Senica JUDr. M. T. a právnej zástupkyne žalovaného v 1. rade JUDr. M. T.“
vyslovujúc pritom „obavu zo vzniku pochybnosti o nezaujatosti predsedu súdu s odvolaním
sa na § 15a ods. 1 O. s. p...
Sťažovateľ je presvedčený, že vzhľadom na skutočnosť, že do dnešného dňa nebolo
vo veci právoplatne rozhodnuté, v konaní vedenom na Okresnom súde Senica pod sp.zn 5 C
102/2010 to od podania žaloby zo dňa 23.07.2010 až do súčasnosti, dochádza zo strany
porušovateľa k porušovaniu sťažovateľovho práva podľa Čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a jeho práva podľa Čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na prejednanie veci v primeranej
lehote. Porušovanie uvedených sťažovateľových práv trvá a je podľa neho vzhľadom na
opísaný stav bez pochýb a evidentné.“.
Sťažovateľ v súvislosti s ním tvrdenými zbytočnými prieťahmi v konaní žiada
aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €, ktoré odôvodňuje tým, že ide
„o zrejmé a mimoriadne necitlivé porušovanie ústavne zaručeného práva zo strany
porušovateľa, pretože všeobecný súd ani po opakovaných žiadostiach o urýchlenie konania
nevykonáva včas procesné úkony a preto sa v tejto veci doteraz nerozhodlo. Vzhľadom na
uvedenú povahu konania, v ktorom dochádza k porušovaniu práv sťažovateľa, opísaný stav
zasahuje do stavu, pocitov, hmotnej a intímnej sféry sťažovateľa mimoriadne nepriaznivo po
materiálnej ako aj po morálnej stránke.
Sťažovateľ je invalidný a cíti sa postupom, resp, nečinnosťou okresného súdu silne
dotknutý na svojich právach a očakáva, že peňažná náhrada škody na zdraví bude aspoň
sčasti kompenzovať ujmu, ktorú utrpel.“.
Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal vo veci takéto
rozhodnutie:
„Okresný súd Senica v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C/102/2010 porušil právo O.
D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa Čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Okresnému súdu Senica, v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C/102/2010 prikazuje konať
bez zbytočných prieťahov.
O. D. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- € ... ktoré je
Okresný súd Senica povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
O. D. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 331,12 € (slovom:
tristotridsaťjeden eur a dvanásť centov), ktoré je Okresný súd Senica povinný vyplatiť na
účet právneho zástupcu O., s. r. o.... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
V zmysle čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých
je oprávnený podľa osobitných predpisov.
V prípade namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov považuje ústavný súd za takýto prostriedok s účinnosťou od 1. apríla 2005
sťažnosť adresovanú predsedovi príslušného súdu podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o súdoch“).
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),
že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ
preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má k dispozícii podľa zákona
o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných
osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Podľa ustáleného názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní
predsedovi súdu v zmysle § 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný
prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu
ochranu, ako aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov
(napr. IV. ÚS 153/03, I. ÚS 164/2010, III. ÚS 391/2010). Účinnosť takého právneho
prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie
zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“), ktorý vo viacerých
ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje
za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116
ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1
ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené
prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného
ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci
prešetriť všetky skutočnosti.“. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie
opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi
na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je
oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa
čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných
práv a slobôd pred ústavným súdom.
Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v
tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity
vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou
ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci
predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných
do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa sťažnosťou doručenou ústavnému súdu
15. mája 2013 prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáha vyslovenia porušenia
svojich práv, pretože okresný súd nekonal ani po jeho žiadostiach o urýchlenie konania
zo 7. februára 2011 a z 25. júna 2012, čo zrejme považuje za vyčerpanie účinných
prostriedkov nápravy, ktoré mu zákon poskytoval na ochranu jeho práv.
Zo sťažnosti súčasne ústavný súd zistil, že právny zástupca sťažovateľa nepodal
kvalifikovanú sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu.
Postup sťažovateľa, resp. jeho právneho zástupcu (žiadosti adresované okresnému
súdu o nariadenie pojednávania), v okolnostiach daného prípadu nemožno podľa ústavného
súdu považovať za splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom
štátnej správy súdov. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania
dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých
sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade
s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom
alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti
vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv“ (III. ÚS 44/03, IV. ÚS 242/07).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh pritom nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky
ustanovenej v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde došlo zo strany sťažovateľa z dôvodov
hodných osobitného zreteľa. Ani sťažovateľom namietaná možnosť personálneho
prepojenia medzi predsedom okresného súdu a právnou zástupkyňou odporcu v 1. rade
nevyužitie tohto právneho prostriedku nápravy prípadného porušenia označených práv
neospravedlňuje, keďže sťažovateľ mal v prípade, ak by jeho sťažnosť podaná podľa § 62
zákona o súdoch nebola príslušným orgánom súdu riadne vybavená, právo požiadať
predsedu krajského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu,
a to do 30 dní od doručenia odpovede, s ktorou by nebol spokojný (§ 67 ods. 1 zákona
o súdoch).
Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde pre jej neprípustnosť (obdobne IV. ÚS 242/07, III. ÚS 101/2011
a III. ÚS 12/2012).
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a nebráni tomu, aby po splnení
všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania
na stanovisku, že postupom okresného súdu dochádza k zbytočným prieťahom, predložil
ústavnému súdu novú sťažnosť (obdobne I. ÚS 182/2010).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. júla 2013