Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 284/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť O. D., S., zastúpeného O. s. r. o., B., v mene ktorej koná

advokát JUDr. M. V., LLM, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Senica

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť O. D. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. mája 2013

doručená sťažnosť O. D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Senica (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie začalo podaním žaloby z 23. júla 2010,

ktorou si sťažovateľ uplatnil proti odporcom (P. T. a obchodnej spoločnosti S., spol. s r. o.)

nárok na náhradu škody za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 14 742 €.

Sťažovateľ vyjadruje nespokojnosť s priebehom súdneho konania poukazujúc pritom na

skutočnosť, že súdne konanie začalo takmer pred 3 rokmi, avšak do dnešného dňa nie je

právoplatne skončené. Sťažovateľ mal dvakrát žiadať okresný súd o urýchlenie konania vo

veci (podaním zo 7. februára 2011 a podaním z 25. júna 2012), no napriek tomu vo veci nie

je rozhodnuté. Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že okresný súd vo veci vykonal pojednávania 23.

marca 2011, 2. mája 2011 a 8. júna 2011, pričom posledné uvádzané pojednávanie bolo

odročené na neurčito pre účely vykonania znaleckého dokazovania, ktorého nariadenie však

sťažovateľ hodnotí ako neopodstatnené.

Sťažovateľ navyše v sťažnosti poukazuje na prepojenie „osoby predsedu Okresného

súdu Senica JUDr. M. T. a právnej zástupkyne žalovaného v 1. rade JUDr. M. T.“

vyslovujúc pritom „obavu zo vzniku pochybnosti o nezaujatosti predsedu súdu s odvolaním

sa na ..

Sťažovateľ je presvedčený, že vzhľadom na skutočnosť, že do dnešného dňa nebolo

vo veci právoplatne rozhodnuté, v konaní vedenom na Okresnom súde Senica pod sp.zn 5 C

102/2010 to od podania žaloby zo dňa 23.07.2010 až do súčasnosti, dochádza zo strany

porušovateľa k porušovaniu sťažovateľovho práva podľa Čl. 48 ods. 2 Slovenskej

republiky, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a jeho práva podľa Čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na prejednanie veci v primeranej

lehote. Porušovanie uvedených sťažovateľových práv trvá a je podľa neho vzhľadom na

opísaný stav bez pochýb a evidentné.“.

Sťažovateľ v súvislosti s ním tvrdenými zbytočnými prieťahmi v konaní žiada

aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €, ktoré odôvodňuje tým, že ide

„o zrejmé a mimoriadne necitlivé porušovanie ústavne zaručeného práva zo strany

porušovateľa, pretože všeobecný súd ani po opakovaných žiadostiach o urýchlenie konania

nevykonáva včas procesné úkony a preto sa v tejto veci doteraz nerozhodlo. Vzhľadom na

uvedenú povahu konania, v ktorom dochádza k porušovaniu práv sťažovateľa, opísaný stav

zasahuje do stavu, pocitov, hmotnej a intímnej sféry sťažovateľa mimoriadne nepriaznivo po

materiálnej ako aj po morálnej stránke.

Sťažovateľ je invalidný a cíti sa postupom, resp, nečinnosťou okresného súdu silne

dotknutý na svojich právach a očakáva, že peňažná náhrada škody na zdraví bude aspoň

sčasti kompenzovať ujmu, ktorú utrpel.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal vo veci takéto

rozhodnutie:

„Okresný súd Senica v konaní vedenom pod sp. zn. porušil právo O.

D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Čl. 48 ods. 2 Slovenskej

republiky a jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa Čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému súdu Senica, v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje konať

bez zbytočných prieťahov.

O. D. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- € ... ktoré je

Okresný súd Senica povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

O. D. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 331,12 € (slovom:

tristotridsaťjeden eur a dvanásť centov), ktoré je Okresný súd Senica povinný vyplatiť na

účet právneho zástupcu O., s. r. o.... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých

je oprávnený podľa osobitných predpisov.

V prípade namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov považuje ústavný súd za takýto prostriedok s účinnosťou od 1. apríla 2005

sťažnosť adresovanú predsedovi príslušného súdu podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o súdoch“).

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má k dispozícii podľa zákona

o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa ( ).

Podľa ustáleného názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní

predsedovi súdu v zmysle § 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný

prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu

ochranu, ako aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov

(napr. , , ). Účinnosť takého právneho

prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“), ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje

za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1

ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené

prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného

ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci

prešetriť všetky skutočnosti.“. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie

opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi

na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa

, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných

práv a slobôd pred ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v

tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa sťažnosťou doručenou ústavnému súdu

15. mája 2013 prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáha vyslovenia porušenia

svojich práv, pretože okresný súd nekonal ani po jeho žiadostiach o urýchlenie konania

zo 7. februára 2011 a z 25. júna 2012, čo zrejme považuje za vyčerpanie účinných

prostriedkov nápravy, ktoré mu zákon poskytoval na ochranu jeho práv.

Zo sťažnosti súčasne ústavný súd zistil, že právny zástupca sťažovateľa nepodal

kvalifikovanú sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu.

Postup sťažovateľa, resp. jeho právneho zástupcu (žiadosti adresované okresnému

súdu o nariadenie pojednávania), v okolnostiach daného prípadu nemožno podľa ústavného

súdu považovať za splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom

štátnej správy súdov. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania

dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých

sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade

s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom

alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti

vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv“ (, ).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh pritom nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky

ustanovenej v došlo zo strany sťažovateľa z dôvodov

hodných osobitného zreteľa. Ani sťažovateľom namietaná možnosť personálneho

prepojenia medzi predsedom okresného súdu a právnou zástupkyňou odporcu v 1. rade

nevyužitie tohto právneho prostriedku nápravy prípadného porušenia označených práv

neospravedlňuje, keďže sťažovateľ mal v prípade, ak by jeho sťažnosť podaná podľa § 62

zákona o súdoch nebola príslušným orgánom súdu riadne vybavená, právo požiadať

predsedu krajského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu,

a to do 30 dní od doručenia odpovede, s ktorou by nebol spokojný (§ 67 ods. 1 zákona

o súdoch).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre jej neprípustnosť (obdobne ,

a ).

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a nebráni tomu, aby po splnení

všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania

na stanovisku, že postupom okresného súdu dochádza k zbytočným prieťahom, predložil

ústavnému súdu novú sťažnosť (obdobne ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2013