Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 275/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť E. N., V., zastúpenej advokátom Mgr. M. C., T., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť E. N. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. mája 2013

doručená sťažnosť E. N., V. (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že „na Okresnom sude v Nových Zámkoch je

od roku 2007 vedené pod sp. zn. dedičské konanie po poručiteľke E. I., rod.

K., ktorá zomrela dňa 26.09.2007. Dedičské konanie v predmetnej veci bolo vykonané pred

notárkou JUDr. J. E. so sídlom v N. pod sp. zn. D not 249/2007. V konaní pred notárom

bolo vydané osvedčenie o dedičstve dňa 09.06.2008, ktoré stratilo platnosť včas podanou

žiadosťou sťažovateľky o pokračovanie v konaní o dedičstve. V tomto konaní vydal Okresný

súd Nové Zámky dňa 07.05.2009 uznesenie, v ktorom určil všeobecnú hodnotu majetku,

potvrdil nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov v časti dedičstva a v časti

dedičstva vykonal vyporiadanie medzi dedičmi. Predmetné uznesenie bolo doručené

splnomocnenému zástupcovi sťažovateľky až dňa 26.03.2010. Proti uvedenému uzneseniu

podala sťažovateľka odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn.

-143 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Okresný súd Nové Zámky vo veci znovu rozhodol uznesením zo dňa 07.10.2011,

pričom uvedené uznesenie bolo sťažovateľke opäť doručené až po takmer jednom roku

od jeho vydania, konkrétne dňa 03.09.2012, pričom sťažovateľka voči predmetnému

uznesenie opäť podala dňa 10.09.2012 odvolanie. Sťažovateľka sa opakovane domáhala

svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov prostredníctvom sťažnosti

predsedovi Okresného súdu Nové Zámky. V odpovediach predsedu Okresného súdu Nové

Zámky zo dňa 16.04.2009, 03.02.2010, 18.03.2010 a 11.05.2010 predseda súdu vyhodnotil

uvedené sťažnosti ako neopodstatnené s tým, že konanie prebiehalo promptne a plynulo,

pričom k žiadnym prieťahom podľa jeho názoru nedošlo. Dlhá doba konania bola

spôsobená jednak veľkým množstvom agendy v príslušnom súdnom oddelení Okresného

súdu Nové Zámky a jednak neschopnosťou dedičov dohodnúť sa. V odpovedi na sťažnosť

zo dňa 27.08.2012 predseda súdu už pripustil, že sťažnosť je čiastočne opodstatnená

a v konaní došlo k určitým prieťahom spôsobeným tým, že napadnuté uznesenie nebolo

doručené všetkým účastníkom dedičského konania. Pochybenie súdu bolo podľa vyjadrenia

jeho predsedu spôsobené nepozornosťou vyššej súdnej úradníčky. Hoci súd pripustil

pochybenie a s tým súvisiace prieťahy, k náprave nedošlo a v predmetnej veci nebolo

doposiaľ právoplatne rozhodnuté. Sťažovateľka sa preto opakovane sťažovala na prieťahy

v konaní podaním zo dňa 24.01.2013, pričom doposiaľ jej nebolo doručené žiadne

stanovisko predsedu súdu k uvedenej sťažnosti.

Podstata tejto ústavnej sťažnosti spočíva v namietaní postupu Okresného súdu Nové

Zámky, ktorý svojim postupom porušil základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote.“.

Skutočnosť, že napadnuté konanie pred okresným súdom ani po približne šiestich

rokoch nie je právoplatne rozhodnuté, pociťuje sťažovateľka ako dlhoročný a pretrvávajúci

stav právnej neistoty.

Sťažovateľka na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo E. N., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie veci v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Nové Zámky vo veci vedenej pod sp. zn.

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. E. N. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- € (slovom

desaťtisíc eur), ktoré jej je Okresný súd Nové Zámky povinný vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. E. N. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 275,94 € (slovom

dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov), ktoré je Okresný súd Nové Zámky

povinný vyplatiť k rukám jej právneho zástupcu Mgr. M. C., advokáta so sídlom T.

do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namieta porušenie svojich označených práv postupom okresného súdu

v napadnutom konaní, pričom v sťažnosti uvádza, že okresný súd vo veci rozhodol

uznesením zo 7. októbra 2011, proti ktorému sťažovateľka podala odvolanie s tvrdením, že

napadnuté konanie ešte stále nie je právoplatne skončené.

Ústavný súd na základe uvedených informácií v súčinnosti s okresným súdom

overoval skutočnosti uvádzané sťažovateľkou a zistil, že sťažovateľka skutočne podala

odvolanie proti už uvedenému uzneseniu okresného súdu, o ktorom rozhodol Krajský súd

v Nitre (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. z 31. októbra 2012, ktoré

nadobudlo právoplatnosť 12. marca 2013. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté konanie

právoplatne skončilo v deň právoplatnosti uvedeného uznesenia krajského súdu, t. j.

12. marca 2013.

Sťažovateľka svoju sťažnosť ústavnému súdu doručila 27. mája 2013 (sťažnosť bola

odovzdaná na poštovú prepravu 23. mája 2013). Sťažnosť smeruje proti postupu okresného

súdu v napadnutom konaní, ktoré však bolo právoplatne skončené už 12. marca 2013.

Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej jednou

zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je požiadavka

smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza z princípu, podľa ktorého

sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to,

aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa

v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho

orgánu (napr. ).

Nadväzne na to ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti (napr.

, , , , , )

prezentuje už ustálený záver, že základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa poskytuje ochranu len vtedy, ak bola sťažnosť

ústavnému súdu predložená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného základného

práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je považovaná sťažnosť za zjavne

neopodstatnenú vtedy, ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia

všeobecného súdu v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť

porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné

preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (, ,

).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti vychádzajúc z podstaty a účelu základného práva

zaručeného , ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd sťažnosť posúdil ako zjavne neopodstatnenú

a ako takú ju v zmysle ustanovenia po jej predbežnom

prerokovaní odmietol (obdobne napr. , , ).

Nad rámec tohto odôvodnenia ústavný súd poukazuje na znenie § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde, podľa ktorého sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol

o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. V okolnostiach tejto veci je zrejmé, že o tvrdených

prieťahoch v konaní pred okresným súdom (t. j. o inom zásahu) sťažovateľka vedela alebo

sa mohla dozvedieť najneskôr do okamihu, keď napadnuté konanie ešte trvalo, čo znamená,

že aj v prípade absencie vyššie uvedených dôvodov by bolo nutné sťažnosť odmietnuť

pre oneskorenosť.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa už ďalšími

návrhmi sťažovateľky uvedenými v sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2013