Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 399/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júla

2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej

advokátom doc. JUDr. B. F., PhD., B., vo veci namietaného porušenia základného práva a

práva vlastniť majetok zaručeného v a v

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

základného práva na súdnu ochranu zaručeného v

v spojení s porušením ustanovenia , ako aj práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v spojení s porušením ustanovenia čl. 14 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom a uzneseniami Okresného súdu Dolný Kubín

sp. zn. z 21. marca 2012 (sp. zn. ) a sp. zn. z 11.

júna 2012 (sp. zn. ), ako aj vo veci namietaného porušenia základného

práva a práva vlastniť majetok zaručeného v a v

čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

základného práva na súdnu ochranu zaručeného v

a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom a uzneseniami Krajského súdu v Žiline sp. zn.

z 2. augusta 2012 (sp. zn. ) a sp. zn. z

2. augusta 2012 (sp. zn. ) a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. a

sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 6. decembra

2012 doručené dve sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva a práva vlastniť majetok

zaručeného v (ďalej len „“) a v

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“), základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

v spojení s porušením ustanovenia , ako aj práva na spravodlivé

súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s porušením ustanovenia čl. 14 dohovoru postupom

a uzneseniami Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z

21. marca 2012 (sp. zn. ) a sp. zn. z 11. júna 2012 (sp. zn.

), ako aj vo veci namietaného porušenia základného práva a práva vlastniť

majetok zaručeného v a v dodatkového protokolu, základného

práva na súdnu ochranu zaručeného v a práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a uzneseniami Krajského súdu v

Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 2. augusta 2012 (sp. zn.

) a sp. zn. z 2. augusta 2012 (sp. zn. ).

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti

zaoberá poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmlúv o úvere sťažovateľka

poskytla dlžníkom úvery, pričom poskytnuté peňažné prostriedky boli dlžníci povinní vrátiť

podľa podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Na zabezpečenie úverov dlžníci

priamo v úverových zmluvách splnomocnili tam sťažovateľkou menovite uvedenú tretiu

osobu (ďalej len „splnomocnenec“), ktorá v prípade, ak ten-ktorý dlžník svoje povinnosti

z úverovej zmluvy nesplní, mala oprávnenie podpísať v mene dlžníka notársku zápisnicu

o uznaní dlhu dlžníkom, ktorá mala mať povahu exekučného titulu.

Z dôvodu, že dlžníci svoje záväzky vyplývajúce im z predmetných úverových zmlúv

dobrovoľne neplnili, tieto sa voči sťažovateľke stali splatnými a v nadväznosti na uvedené

sťažovateľka na podklade splnomocnení udelených v úverových zmluvách zabezpečila

u notára spísanie notárskych zápisníc o uznaní dlhov dlžníkov a následne na základe týchto

exekučných titulov (notárske zápisnice) iniciovala začatie exekučných konaní.

Potom, čo v začatých exekučných konaniach okresný súd poveril sťažovateľkou

zvoleného súdneho exekútora vykonaním exekučných konaní napádanými uzneseniami

sp. zn. z 21. marca 2012 (sp. zn. ) a sp. zn.

z 11. júna 2012 (sp. zn. ), tieto exekučné konania ex offo zastavil.

Krajský súd v dôsledku odvolania sa sťažovateľky proti označeným rozhodnutiam

okresného súdu tieto svojimi uzneseniami sp. zn. z 2. augusta 2012

(sp. zn. ) a sp. zn. z 2. augusta 2012 (sp. zn.

) ako vecne správne potvrdil.

V sťažnostiach podaných ústavnému súdu sťažovateľka v obšírnej argumentácii

namieta, že postupom a uzneseniami okresného súdu a krajského súdu boli porušené ňou

označené základné práva a práva zaručené v ústave, dohovore a dodatkovom protokole,

pričom k ich porušeniu malo dôjsť predovšetkým tým, že zastavením už riadne začatého

a prebiehajúceho exekučného konania, na vykonanie ktorého okresný súd už raz udelil

súdnemu exekútorovi poverenie, došlo k prekročeniu právomoci okresného súdu ako súdu

exekučného, v kompetencii ktorého podľa sťažovateľky nie je vecné preskúmavanie

exekučného titulu. Podľa sťažovateľky okresný súd rozhodol nad rámec svojej právomoci,

keď bez návrhu rozhodol o zastavení exekúcií, čím mal sťažovateľke odňať možnosť konať

pred súdom, pretože sa nemala možnosť k veci vyjadriť aj napriek tomu, že toto

rozhodnutie v konečnom dôsledku zásadným spôsobom ovplyvnilo jej právne postavenie,

pretože podľa sťažovateľky má síce v tom-ktorom prípade k dispozícii exekučný titul, a to

notársku zápisnicu, avšak tento je nevykonateľný. Uvedené pochybenie okresného súdu

podľa sťažovateľky nenapravil ani krajský súd.

Sťažovateľka ďalej v sťažnostiach podaných ústavnému súdu namieta, že tak okresný

súd, ako ani krajský súd nenariadili v daných veciach pojednávanie aj napriek tomu, že im

to ukladalo ustanovenie

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene

a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení účinnom od 9. augusta

2012, ako aj to, že obidva súdy veci nesprávne právne posúdili z hľadiska vnútroštátnej

právnej úpravy v interakcii s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady

93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej

len „smernica Rady“), pretože sa podľa sťažovateľky žiadnym spôsobom nevysporiadali

s tým, prečo udelenie splnomocnenia dlžníkom tretej osobe v úverovej zmluve na spísanie

notárskej zápisnice o uznaní dlhu považovali za neprijateľnú podmienku, a v tomto smere

podľa sťažovateľky súdy nerešpektovali ani jej návrh na prerušenie konaní na účely

predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“)

na podanie výkladu pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte danej veci.

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd nálezom

konštatoval, že napádanými uzneseniami tak okresného súdu, ako aj krajského súdu došlo

k porušeniu sťažovateľkou označených základných práv a práv zaručených v ústave,

dohovore a dodatkovom protokole, aby tieto uznesenia zrušil a veci vrátil okresnému súdu

na nové konanie a rozhodnutie, aby jej priznal v každom jednotlivom prípade finančné

zadosťučinenie po 600 €, a napokon, aby jej priznal úhradu trov konania.

Okrem toho sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd vydal v každom prípade aj

dočasné opatrenie, ktorým by odložil vykonateľnosť napádaných uznesení krajského súdu.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia v znení neskorších

predpisov (ďalej len „OSP“).

Podľa v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na

spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

Aj keď nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, tak

odvolávajúc sa na ustanovenie , možno aj v konaní

o sťažnosti podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane citované

ustanovenie .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

a sp. zn. a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky, ako aj okresného súdu

a krajského súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, aplikujúc

citované právne normy, tak, že predmetné sťažnosti spojil do jedného spoločného konania,

tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažností je tvrdenie sťažovateľky o porušení ňou označených práv

zaručených , dohovorom a dodatkovým protokolom postupom a uzneseniami

okresného súdu sp. zn. z 21. marca 2012 (sp. zn. ) a sp. zn.

z 11. júna 2012 (sp. zn. ), ako aj postupom a uzneseniami

krajského súdu sp. zn. z 2. augusta 2012 (sp. zn. )

a sp. zn. z 2. augusta 2012 (sp. zn. ).

1. K namietanému porušeniu označených práv postupom a rozhodnutím

okresného súdu sp. zn. z 21. marca 2012 (sp. zn. )

V súvislosti s napádaným rozhodnutím a postupom okresného súdu ústavný súd

v prvom rade poukazuje na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva

z citovaného , podľa ktorého môže ústavný súd poskytnúť ochranu

konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich

ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred

súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľkou označených práv alebo slobôd

oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jej sťažnosť už po

predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Podľa ústavného súdu sťažovateľka mala možnosť domáhať sa preskúmania

napádaného uznesenia okresného súdu sp. zn. z 21. marca 2012 (sp. zn.

), a to podaním riadneho opravného prostriedku (odvolania), ktorý

napokon, tak ako to vyplýva zo samotnej sťažnosti, sťažovateľka aj účinne využila. Na

základe sťažovateľkou podaného odvolania sa krajský súd ako súd odvolací v odvolacom

konaní vedenom pod sp. zn. musel v podstate vysporiadať s identickými

námietkami proti rozhodnutiu okresného súdu, aké sťažovateľka proti tomuto rozhodnutiu

uvádza aj v konaní pred ústavným súdom, preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v tejto

časti už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej

prerokovanie ( ).

2. K namietanému porušeniu označených práv postupom a rozhodnutím

krajského súdu sp. zn. z 2. augusta 2012 (sp. zn. )

Pokiaľ ide o namietané porušenie práv sťažovateľky v príčinnej súvislosti

s rozhodnutím krajského súdu, námietky sťažovateľky možno sumarizovať do piatich

základných východiskových rovín. Sťažovateľka v prvom rade namieta, že (2.1) krajský súd

nenapravil pochybenie okresného súdu, ktorý ako súd exekučný podľa sťažovateľky nad

rámec svojich kompetencií vecne preskúmaval exekučný titul potom, čo už raz tento

exekučný titul preskúmal pri vydávaní poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie.

Okrem tohto sťažovateľka namieta, že (2.2) krajský súd nenapravil ani pochybenie

okresného súdu, ktorý pri vecnom prieskume exekučného titulu (notárska zápisnica)

aplikoval smernicu Rady, ktorá podľa sťažovateľky nie je prameňom práva, okrem tohto

sťažovateľka namieta, že (2.3) krajský súd a tiež pred ním okresný súd hoci mali,

neprerušili exekučné konanie na účely podania výkladu označenej smernice Rady

a nepredložili Súdnemu dvoru na posúdenie prejudiciálnu otázku, a to, prečo splnomocnenie

udelené v zmluve o úvere, ktorým dlžník splnomocní tretiu osobu na uznanie dlhu

v notárskej zápisnici, ktorá je exekučným titulom, je považované za neprijateľnú zmluvnú

podmienku. Sťažovateľka tiež namieta (2.4), že tak krajský súd, ako ani pred ním okresný

súd nenariadili v danej veci pojednávanie tak, ako im to ukladalo ustanovenie § 57 ods. 5

Exekučného poriadku, čím jej mali odňať právo konať pred súdom. Napokon sťažovateľka

namieta (2.5), že krajský súd porušil jej práva aj tým, že nevyhovel jej návrhu, aby prerušil

konanie a aby podal návrh ústavnému súdu na začatie konania o súlade § 44 ods. 2

Exekučného poriadku s prvou vetou .

V súvislosti s uvedenými námietkami sťažovateľky ústavný súd po preskúmaní

predmetu sťažnosti dospel k záveru, že z dôvodu, že sťažovateľkou použitá argumentácia

v tejto sťažnosti je v podstate identická s jej právnou argumentáciou, ktorú už použila

v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd v uplynulom období už zaoberal,

vo svojej argumentácii k odmietnutiu sťažnosti v tejto časti ako zjavne neopodstatnenej

odkazuje, čo sa týka odôvodnenia, na svoje identické rozhodnutie č. k. -13

zo 7. februára 2013.

Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej

právnej argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov

všeobecných súdov, ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke sú

známe dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch a ustálený právny názor

ústavného súdu na danú právnu problematiku v závislosti od predmetu napadnutých

rozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie je

potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia.

V súvislosti s uvedeným a vzhľadom na skutočnosť, že podľa judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva nie je nevyhnutné ako predpoklad možnosti obrátiť sa na tento

medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na národnej úrovni, pokiaľ

by sa tento právny prostriedok z materiálneho hľadiska javil v obdobných identických

prípadoch ako neefektívny, sa podľa ústavného súdu vynára otázka, aký význam a efektivitu

má pre sťažovateľku tento postup, keď sa na ústavný súd opakovane obracia

so sťažnosťami, ktoré sú vo svojej materiálnej podstate identické a v tej súvislosti pre

sťažovateľku s ich predvídateľným posúdením ústavným súdom.

V kontexte s už uvedeným ústavný súd dodáva, že právny zástupca sťažovateľky aj

takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu

vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich

vybavenia v predošlom období, úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového

a kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť,

dokonca i jeho zásah (napr. ).

3. K namietanému porušeniu označených práv postupom a rozhodnutím

okresného súdu sp. zn. z 11. júna 2012 a postupom a uznesením

krajského súdu sp. zn. z 2. augusta 2012 (sp. zn. )

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky v časti namietaného porušenia

jej práv postupom a uznesením okresného súdu sp. zn. z 11. júna 2012 (sp. zn.

), ako aj postupom a uznesením krajského súdu sp. zn.

z 2. augusta 2012 (sp. zn. ) sa ústavný súd oboznámil s obsahom spisu

vedeného na ústavnom súde pod sp. zn. a zistil, že uznesením č. k.

-14 z 23. mája 2013 ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol

vo vzťahu k označenému postupu a rozhodnutiu okresného súdu pre nedostatok právomoci

na jej prerokovanie a vo vzťahu k označenému postupu a uzneseniu krajského súdu ju

odmietol pre neprípustnosť (z dôvodu podaného dovolania, pozn.).

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol (prekážka res iudicata), okrem prípadov, v ktorých sa

rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli

splnené.

V zmysle judikatúry ústavného súdu rozhodnutie o odmietnutí návrhu na začatie

konania pre nedostatok právomoci je rozhodnutím „o konaní“, ktoré má na mysli citované

ustanovenie . Nejde však o podmienku konania, ktorú

možno dodatočne splniť v ďalšom návrhu, ktorým sa napáda to isté konanie a rozhodnutie,

ktoré bolo napadnuté v predchádzajúcom návrhu, ktorý bol odmietnutý pre nedostatok

právomoci ústavného súdu (vo vzťahu k okresnému súdu, pozn.). Obdobne v prípade, že

nenastala zmena v skutkových okolnostiach (vo vzťahu ku krajskému súdu, pozn.), je

skoršie rozhodnutie o odmietnutí pre neprípustnosť prekážkou pre opätovné konanie

a rozhodnutie o tej istej veci.

Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť

sťažovateľky je v tejto časti neprípustná a túto na predbežnom prerokovaní odmietol podľa

v spojení s .

Pretože sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľky uplatnených v sťažnostiach už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júla 2013