Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 398/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júla

2013 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej

advokátom doc. JUDr. B. F., PhD., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na

súdnu ochranu zaručeného v a práva na

spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom a uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19 CoE

144/2012 zo 7. augusta 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. decembra

2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo

veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom a uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp.

zn. zo 7. augusta 2012.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti

zaoberá poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmluvy o úvere sťažovateľka

poskytla dlžníkovi úver, pričom poskytnuté peňažné prostriedky bol dlžník povinný vrátiť

podľa podmienok dojednaných v úverovej zmluve. Na zabezpečenie úveru dlžník priamo

v úverovej zmluve splnomocnil tam sťažovateľkou menovite uvedenú tretiu osobu (ďalej

len „splnomocnenec“), ktorá v prípade, ak dlžník svoje povinnosti z úverovej zmluvy

nesplní, mala oprávnenie podpísať v mene dlžníka notársku zápisnicu o uznaní dlhu

dlžníkom, ktorá mala mať povahu exekučného titulu.

Z dôvodu, že dlžník svoje záväzky vyplývajúce mu z predmetnej úverovej zmluvy

dobrovoľne neplnil, tieto sa voči sťažovateľke stali splatnými a v nadväznosti na uvedené

sťažovateľka na podklade splnomocnenia udeleného v úverovej zmluve zabezpečila

u notára spísanie notárskej zápisnice o uznaní dlhu dlžníka a následne na základe tohto

exekučného titulu (notárska zápisnica) iniciovala začatie exekučného konania.

Potom, čo v začatom exekučnom konaní Okresný súd Prievidza (ďalej len „okresný

súd“) poveril sťažovateľkou zvoleného súdneho exekútora vykonaním exekučného konania,

uznesením sp. zn. z 11. apríla 2012 toto exekučné konanie ex offo zastavil.

Krajský súd v dôsledku odvolania sa sťažovateľky proti označenému rozhodnutiu

okresného súdu toto svojím uznesením sp. zn. zo 7. augusta 2012 ako

vecne správne potvrdil.

V sťažnosti podanej ústavnému súdu sťažovateľka v obšírnej argumentácii namieta,

že postupom a uznesením krajského súdu bolo porušené ňou označené základné právo

a právo zaručené v ústave a dohovore, pričom k ich porušeniu malo dôjsť predovšetkým

tým, že krajský súd obdobne ako pred ním aj okresný súd vec nesprávne právne posúdil

z hľadiska vnútroštátnej právnej úpravy v interakcii s výkladovými pravidlami uvedenými

v smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách (ďalej len „smernica Rady“), pretože sa podľa sťažovateľky žiadnym spôsobom

nevysporiadal s tým, prečo udelenie splnomocnenia dlžníkom tretej osobe v úverovej

zmluve na spísanie notárskej zápisnice o uznaní dlhu považoval za neprijateľnú zmluvnú

podmienku, a v tomto smere podľa sťažovateľky krajský súd nerešpektoval ani jej návrh na

prerušenie konania na účely predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej

únie (ďalej len „Súdny dvor“) na podanie výkladu pojmu „nekalá zmluvná podmienka“

v kontexte danej veci.

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľka domáha, aby po prijatí jej sťažnosti na ďalšie

konanie ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1) Základné právo spoločnosti P., s. r. o... na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1

postupom Krajského súdu Trenčíne v konaní vedenom pod sp.

zn.: -2012 bolo porušené.

2) Základné právo spoločnosti P., s. r. o... na spravodlivý súdny proces zaručené čl.

6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn.: -2012 bolo porušené,

3) Uznesenie Krajského súdu Trenčíne zo dňa 7. 8. 2012 sp. zn.: -2012

sa zrušuje a vec sa tomuto súd vracia na ďalšie konanie.

4) Spoločnosti P., s. r. o... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

1.000,- EUR, ktoré je jej Krajský súd v Trenčíne povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

5) Krajský súd v Trenčíne je povinný uhradiť spoločnosti P., s. r. o... trovy konania,

tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu, na účet jej právneho zástupcu F.,

s. r. o... a to do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Okrem toho sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd vydal v danej veci aj dočasné

opatrenie, ktorým by odložil vykonateľnosť napádaného uznesenia krajského súdu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky o porušení ňou označeného

základného práva a práva zaručených a dohovorom v príčinnej súvislosti

s postupom a uznesením krajského súdu sp. zn. zo 7. augusta 2012,

k porušeniu ktorých malo dôjsť v dôsledku toho, že krajský súd nevyhovel návrhu

sťažovateľky na prerušenie konania pre účely predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu

dvoru v súvislosti s výkladom okresným súdom aplikovanej smernice Rady, a to konkrétne

čo sa týka podania výkladu, prečo splnomocnenie udelené v zmluve o úvere, ktorým dlžník

splnomocní tretiu osobu na uznanie dlhu v notárskej zápisnici, ktorá je exekučným titulom,

je považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Pokiaľ ide o námietku sťažovateľky týkajúcu sa povinnosti krajského súdu „na

základe a zmluvy o fungovaní EÚ takto rozhodnúť:

Konanie sa prerušuje podľa a Súdnemu dvoru Európskej únie sa

na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predkladajú prejudiciálne

otázky“, ústavný súd podotýka, že účelom a podstatou konania o prejudiciálnej otázke je

podľa stabilizovanej judikatúry Súdneho dvora spolupráca vnútroštátneho súdu so Súdnym

dvorom pri výklade práva EÚ.

Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku nevzniká v každom prípade. Z primárneho

práva EÚ a judikatúry Súdneho dvora vyplýva viacero výnimiek z povinnosti predložiť

prejudiciálnu otázku (pozri MAZÁK, J., JÁNOŠÍKOVÁ, M. Základy práva Európskej únie.

Ústavný systém a súdna ochrana. Bratislava: IURA EDITION, 2009, s. 420), konkrétne ak:

a) odpoveď na prejudiciálnu otázku by nemala žiadny význam na vytvorenie

právneho základu na rozhodnutie vo veci samej,

b) ide o otázku, ktorá bola v skutkovo a právne podobnom prípade vyriešená Súdnym

dvorom, alebo o právnu otázku, ktorá sa vyriešila v judikatúre Súdneho dvora bez zreteľa na

to, v akých konaniach bola predložená (princíp „acte éclairé“), alebo ak

c) je výklad práva EÚ taký jasný, že nevznikajú žiadne rozumné pochybnosti

o výsledku (princíp „acte clair“).

V prípade, ak sú uvedené podmienky – vzhľadom na okolnosti posudzovaného

prípadu ide o podmienku uvedenú v bode a) – splnené, všeobecný súd môže vo veci

rozhodnúť bez toho, aby sa musel obrátiť s prejudiciálnou otázkou na Súdny dvor.

Ústavný súd už taktiež vyjadril názor, že nie každé nepredloženie prejudiciálnej

otázky Súdnemu dvoru, ktoré by mohlo byť v rozpore s právom EÚ, musí mať automaticky

za následok porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

(). Ústavný súd nie je ďalšou odvolacou inštanciou v otázke rozhodnutia

všeobecného súdu o (ne)predložení prejudiciálnej otázky (k tomu pozri aj body 19 a 20

uznesenia Spolkového ústavného súdu sp. zn. zo 6. mája 2008)

a ani v otázke nesprávnej aplikácie práva EÚ.

S poukazom na uvedené možno formulovať záver, že len zásadné a kvalifikované

pochybenie pri rozhodovaní o (ne)predložení prejudiciálnej otázky, ktoré môže spočívať

vo svojvoľnom či na prvý pohľad celkom nesprávnom nepredložení prejudiciálnej otázky

Súdnemu dvoru v prípade, keď súd sám o interpretácii práva EÚ mal pochybnosti

a predbežnú otázku nepredložil, má za následok porušenie základného práva na súdnu

ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie, keďže týmto spôsobom by bola

svojvoľne popretá právomoc Súdneho dvora (, porovnaj aj rozhodnutie

Spolkového ústavného súdu , 159 a uznesenie Ústavného súdu Českej republiky

sp. zn. z 30. júna 2008).

S prihliadnutím na svoju judikatúru týkajúcu sa všeobecne uznanej zásady, v zmysle

ktorej všeobecný súd nielen pozná právo, ale si je zároveň vedomý účinkov, ktoré

právo v podobe, v akej ho súd aplikuje, vyvoláva vo vzťahu k procesnoprávnemu

alebo hmotnoprávnemu postaveniu nositeľa práva na súdnu ochranu (pozri napr.

), bolo úlohou ústavného súdu posúdiť, či v danom prípade nebolo

povinnosťou krajského súdu predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru a či v dôsledku

nesplnenia tejto povinnosti možno uvažovať o porušení sťažovateľkou označeného

základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu sp. zn.

zo 7. augusta 2012 vyplýva, že v rámci preskúmavania existencie exekučného titulu

(notárskej zápisnice, pozn.) bolo z hľadiska právneho posudzovania rozhodujúce posúdenie

(ne)platnosti dohody o plnej moci z dôvodu existencie rozporu záujmov medzi

splnomocneným zástupcom povinného a povinným podľa príslušných ustanovení

vzťahujúcich sa na posúdenie platnosti tohto právneho úkonu, a nie

neprijateľnosť zmluvnej podmienky spočívajúcej „v splnomocnení fyzickej osoby na

spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu“ v nadväznosti na príslušné ustanovenia

„smernice Rady 93/13/EHS“ (). Vzhľadom na uvedené by tak predloženie

prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru bolo z hľadiska predmetu prieskumu krajského súdu

irelevantné, a preto je sťažnosť sťažovateľky zjavne neopodstatnená (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,

prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať

takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , ).

Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľky uplatnených v sťažnosti už nerozhodoval.

Súčasne ústavný súd dáva sťažovateľke do pozornosti, že v prípade opakujúcich sa

sťažností založených na tých istých skutkových a právnych okolnostiach ústavný súd

rozhodne bez odôvodnenia, iba s poukazom na toto svoje v týchto okolnostiach identické

rozhodnutie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júla 2013