Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 316/2013
PDF · 299.92 KB
No categories available
IV. ÚS 316/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. júla 2013 v senáte
zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava
Orosza o sťažnosti Y. S., T., zastúpenej advokátkou JUDr. B. Š., T., ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní
vedenom pod sp. zn. 13 C 83/2005, za účasti Okresného súdu Trnava, takto
rozhodol:
1. Základné právo Y. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom
pod sp. zn. 13 C 83/2005 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Trnava p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
13 C 83/2005 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Y. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur),
ktorú jej j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
4. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť Y. S. trovy konania v sume 275,94 €
(slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov) na účet jej právnej zástupkyne
JUDr. B. Š., T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. februára
2013 doručená sťažnosť Y. S., T. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr.
B. Š., T., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
13 C 83/2005; jeho predmetom je rozhodovanie o vyporiadaní bezpodielového vlastníctva
manželov.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uvádza:
„Dňa 10. 6. 2005 podal bývalý manžel sťažovateľky pán J. S. ako navrhovateľ na
Okresný súd Trnava Návrh na začatie konania o vyporiadanie zaniknutého BSM. Týmto
jeho úkonom sa začalo na Okresnom súde Trnava konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. 13 C
83/2005, sťažovateľka je v tomto konaní odporkyňou.
V predmetnej veci sa koná o vyporiadanie sťažovateľkinho zaniknutého BSM a to už
viac ako 7 rokov.
Od podania žaloby bolo vo veci vykonaných niekoľko pojednávaní, vykonané bolo
jedno znalecké dokazovanie a súd rozhodol až rozsudkom zo dňa 21. 12. 2009, tento
rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 28. 7. 2011 č. k. 10 Co 304/2010
a 10 Co 305/2010 zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,
v tomto uznesení odvolací súd vyčíta súdu prvého stupňa viaceré nedostatky, ktoré vznikli
v konaní rozsudku zo dňa 21. 12. 2009 (čiže za viac ako 4 roky trvajúcemu)
predchádzajúcemu. Ostatne sťažovateľka navrhla vykonať znalecké dokazovanie na
ohodnotenie nielen bytu (t. č. sa vykonáva už v poradí druhé znalecké dokazovanie ohľadne
bytu) ale aj rodinného domu a obchodného podielu, pričom zatiaľ súd takéto dokazovanie
(a mohlo byť vykonávané súčasne) ani nenariadil.
V prípade, ak t. č. sa vypracováva znalecký posudok na ohodnotenie bytu (doposiaľ
odporkyni ani jej právnej zástupkyni doručený nebol), pričom znalkyňa bola ustanovená
ešte v auguste 2012 a obhliadka bytu sa konala až 7. 12. 2012, bude po dokončení ďalších
znaleckých dokazovaní, už tento posudok na stanovenie hodnoty bytu neaktuálny.
Sťažnosťou na prieťahy zo dňa 26. 3. 2012 adresovanou predsedníčke Okresného
súdu Trnava sťažovateľka žiadala odstránenie prieťahov v konaní avšak doposiaľ prieťahy
napriek prísľubu predsedníčky súdu vec sledovať, neprišlo.“
Predsedníčka okresného súdu na sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v konaní
zareagovala prípisom sp. zn. Spr 2564/12 z 26. apríla 2012, ktorým jej oznámila, že jej
tvrdenia, že okresný súd v označenej veci od novembra 2011 nekonal plynulo, považuje za
neodôvodnené.
Sťažovateľka ďalej v sťažnosti uvádza: „Máme za to, že postupom Okresného súdu
Trnava bolo porušené základné ľudské právo sťažovateľky v zmysle čl. 48 ods. 2 druhej
hlavy siedmeho oddielu Ústavy Slovenskej republiky...“ a na základe uvedených skutočností
navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod
sp. zn. 13 C 83/2005 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Trnava sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
13 C 83/2005 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľke sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000 € (slovom
desaťtisíc euro), ktoré je mu Okresný súd Trnava povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Trnava je povinný uhradiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia.“
Ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti prijal sťažnosť sťažovateľky
uznesením č. k. IV. ÚS 316/2013-7 z 30. mája 2013 na ďalšie konanie.
Po prijatí sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 6. júna 2013
predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k otázke vhodnosti ústneho pojednávania,
a zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila aj k sťažnosti.
Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 25. júna 2013
(sp. zn. 1 SprV/410/2013, doručenom ústavnému súdu 28. júna 2013) okrem iného uviedla:
„... Sťažnosť považujem za nedôvodnú, nakoľko konanie Okresného súdu Trnava
sp. zn. 13 C/83/2005 je konaním o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Ide o právne a skutkovo náročný spor, keď predmetom vyporiadania sú nehnuteľnosti, ako
i obchodný podiel, a vo veci je potrebné vypracovať niekoľko znaleckých posudkov. Taktiež
ide o účastníkov konania, s ktorými je ťažká komunikácia. Samotná sťažovateľka spôsobila
prieťahy v konaní, keď neoznámila súdu zmenu adresy bydliska. Taktiež účastníci požiadali
o poskytnutie lehoty na uzatvorenie mimosúdnej dohody, pričom došlo iba k čiastočnej
dohode a vo veci je potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie. Sťažovateľka taktiež podala
námietku proti osobe znalca, o ktorej bolo potrebné rozhodovať.
V prílohe Vám zasielam vyjadrenie sudkyne JUDr. K. H. k sťažnosti. ...“
Zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení uviedla:
„... Sťažnosť pani S. nepovažujem za dôvodnú, vzhľadom na obsah sťažnosti
uvádzam úkony vykonané vo veci s tým, že predsedníčka Okresného súdu Trnava
prešetrovala sťažnosť sťažovateľky pod Spr/2564/12, ktorá sťažnosť bola zo dňa 26. 03.
2012. V odpovedi na sťažnosť pani predsedníčkou súdu zo dňa 26. 04. 2012 bolo
konštatované, že vzhľadom na vykonané úkony vo veci nie je pravdou tvrdenie sťažovateľky,
že od novembra 2011 nedošlo vo veci k žiadnym úkonom a teda jej sťažnosť bola
považovaná za nedôvodnú. Podrobne som sa vyjadrila k úkonom vo veci do 04. 04. 2012
vo vyjadrení v Spr/2564/12 s poukazom na tú skutočnosť, že bolo problémom
v predchádzajúcom období pred prvostupňovým rozsudkom vo veci, že nebolo možné
doručiť písomnosti odporkyni v mesiacoch september až december 2009, keď aj cestou
polície boli doručované písomnosti menovanej a polícia po preverovaní bydliska
sťažovateľky napr. listom zo dňa 13. 11. 2009 oznámila súdu, že šetrením na udanej adrese
sťažovateľky bolo zistené, že táto tam už dlhšiu dobu nebýva a iná adresa bydliska zistená
nebola. Sťažovateľka reagovala vo veci až zaslaním odvolania proti rozsudku
prvostupňového súdu dňa 10. 02. 2010, doručením na Krajský súd v Trnave. Je
preukázateľné, že od novembra 2011 nedošlo vo veci k žiadnym prieťahom tak ako aj
v predchádzajúcom období.
Vzhľadom na obsah sťažnosti na Ústavný súd SR sa vyjadrujem ďalej k postupu
konania po vrátení veci Krajským súdom v Trnave, ktorý rozhodoval o odvolaniach
odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 21. 12. 2009. Odvolací súd
uznesením č. k. 10 Co/304/2010-257 zo dňa 28. 07. 2011 napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vyslovil záväzný právny názor ohľadom
ďalšieho postupu konania vo veci, nariadil doplnenie dokazovania vo veci po tom, čo
výsledkami dokazovania budú podopreté zistenia ohľadnom predmetu BSM, keďže
pôvodným rozsudkom bolo ešte predčasné (č. l. 261 strana 5 spisu) definitívne určiť
konečný predmet vyporiadania. Konanie do rozhodnutia prvostupňového súdu vo veci bolo
veľmi sťažené tým, že odporkyňa nespolupracovala pri zisťovaní potrebných údajov
ohľadom predmetu BSM, vyhýbala sa účasti na konaní, čo bolo konštatované aj
v predchádzajúcom vyjadrení k sťažnosti sťažovateľky vo veci Spr/3564/12, podrobne
opísanom priebehu prístupu sťažovateľky ku konaní v mojom vyjadrení zo dňa 04. 04. 2012.
Po doručení spisu z odvolacieho súdu 06. 09. 2011 súd vykonal úkony v súvislosti
s doručením uznesenia účastníkom konania, odstránil zrejmé nesprávnosti uznesením
zo dňa 10. 11. 2011 a úpravou zo dňa 15. 12. 2011 vyzval zástupcu navrhovateľa, aby
v lehote 15 dní predložil konečný a úplný návrh na vyporiadanie BSM v zmysle uznesenia
odvolacieho súdu vo veci. Dňa 05. 01. 2012 reagoval na výzvu zástupcu navrhovateľa s
tým, že žiadal o poskytnutie ďalšej lehoty na predloženie vyjadrenia a žiadaných podkladov,
bol mu daný na to súhlas úpravou sudcu zo dňa 09. 01. 2012. Dňa 17. 01. 2012 bolo
doručené súdu stanovisko navrhovateľa, jeho vyjadrenie vo veci s návrhmi na ďalšie
dokazovanie vo veci. Súd po tom čo vyšší súdny úradník Mgr. P. K. vypracoval uznesenie
o oprave časti výroku o výške súdneho poplatku vo veci dňa 02. 04. 2012, súd úpravou
zo dňa 04. 04. 2012 vytýčil termín pojednávania na deň 25. 04. 2012, predvolal účastníkov
konania. Tu je potrebné poznamenať, že spisový materiál na vypracovanie uznesenia súdu
predložením VSÚ Mgr. P. K., bol mu doručený dňa 15. 12. 2011, avšak tento toto uznesenie
vypracoval až 02. 04. 2012, čo bolo konkrétnemu pracovníkovi vytknuté, tento odôvodnil
dlhšiu dobu vypracovávania uznesenia veľkou pracovnou záťažou.
Pojednávanie zo dňa 25. 04. 2012, na ktorom bol vypočutý zástupca navrhovateľa
a zástupkyňa odporkyne ohľadom vyporiadania predmetu BSM, vzhľadom na nejasnosť ich
konečného stanovisko a bolo odročené na neurčito s tým, že súd poskytol účastníkom
konania lehotu 14 dní na predloženie konečného stanoviska a záverečného návrhu na
vyporiadanie, prípadne oznámenie o výsledku mimosúdnej dohody účastníkov konania.
Odporkyňa predložila plnomocenstvo na zastupovanie vo veci advokátke JUDr. B. Š. dňa
18. 04. 2012. Dňa 11. 05. 2012 požiadal zástupca navrhovateľa o poskytnutie lehoty 30 dní
na dosiahnutie mimosúdnej dohody o vyporiadaní BSM, o ktorú sa ešte pokúsia právny
zástupcovia oboch účastníkov konania. Oznámil tiež, že právna zástupkyňa odporkyne mu
predloží zoznam hnuteľných vecí patriacich do BSM, v lehote 14 dní. Súd poskytol
účastníkom konania lehotu 30 dní na uzatvorenie mimosúdnej dohody listom zo dňa 15. 05.
2012. Dňa 01. 03. 2012 oznámila zástupkyňa odporkyne súdu v súvislosti s mimosúdnym
rokovaním účastníkov konania dňa 09. 05. 2012, že na tomto mimosúdnom rokovaní sa
dohodli na okruhu hnuteľných vecí patriacich do BSM a zároveň ich označila v tomto
podaní. Tiež oznámila súdu, že ohľadom celej masy BSM a spôsobu vyporiadania BSM na
mimosúdnom rokovaní k dohode nedošlo. Predmetné oznámenie bolo listom zo dňa 05. 06.
2012 doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa, ktorý sa k veci vyjadril dňa 20. 06.
2012.
Dňa 21. 06. 2012 bol spisový materiál predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi na
ustanovenie znalca na ocenenie nehnuteľností v T., toto uznesenie bolo vypracované vyšším
súdnym úradníkom Mgr. M. K. dňa 10. 08. 2012.
Dňa 10. 08. 2012 doručila právna zástupkyňa odporkyne oznámenie vo veci, že
k doriešeniu veci mimosúdnym spôsobom nedošlo.
Dňa 20. 08. 2012 podala zástupkyňa odporkyne námietky proti osobe znalca vo veci
ustanoveného uznesením zo dňa 10. 08. 2012 v súvislosti s vykonaním znaleckého odhadu
hodnoty nehnuteľnosti. Čo sa týka týchto námietok tieto zdôvodnila tým, že ide o možnosť
zaujatosti znalkyne, nakoľko táto má sídlo v obci Z. navrhovateľ je známou osobou v T. a
okolí v súvislosti s jeho aktivitami. Žiadala ustanoviť znalca mimo územného celku T..
Uznesením (č. l. 298 spisu) zo dňa 05. 09. 2012 bolo konštatované, že ustanovená znalkyňa
Ing. D. M. nie je vylúčená z konania, teda podania znaleckého posudku. Právoplatnosť
uznesenia nastala dňa 27. 09. 2012. Dňa 17. 10. 2012 (č. l. 301 spisu) bol spisový materiál
zaslaný znalkyni, ktorá ho prevzala podľa doručenky dňa 31. 10. 2012, v stanovenej lehote
jedného mesiaca posudok nepodala, preto bola urgovaná na podanie znaleckého posudku,
urgenciu prevzala dňa 21. 01. 2013. Znalecký posudok vo veci podala znalkyňa dňa 25. 02.
2013 spolu s vyúčtovaním znalečného. Tento znalecký posudok bol úpravou zo dňa 26. 02.
2013 doručený zástupcom účastníkov konania s tým, aby k nemu podali písomné stanovisko
do 10 dní a zároveň, aby spisový materiál bol predložený na vypracovanie uznesenia o
znalečnom príslušnému vyššiemu súdnemu úradníkovi. Dňa 27. 02. 2013 podala vo veci
stanovisko zástupkyňa odporkyne. Uznesením zo dňa 13. 03. 2013 bolo vypracované
uznesenie o znalečnom vyšším súdnym úradníkom. Dňa 14. 03. 2013 sa vyjadril k
znaleckému posudku zástupca navrhovateľa. Vzhľadom na obsah vyjadrenia zástupkyne
odporkyne k znaleckému posudku bola daná úprava dňa 10. 04. 2013 a prípisom bola
vyzvaná znalkyňa Ing. D. M., aby podala doplnok k základnému posudkua stanovila
všeobecnú cenu predmetnej nehnuteľnosti v súčasnosti, výzvu prevzala dňa 16. 04. 2013.
Dňa 29. 04. 2013, teda v stanovenej lehote zo strany súdu, podala znalkyňa doplnok k
znaleckému posudku (č. l. 354 spisu). Dňa 30. 04. 2013 úpravou sudkyne bola vec
predložená vyššiemu súdnemu úradníkovi na ustanovenie znalca vzhľadom na potrebu určiť
hodnotu pozemkov a domu po predložení aktuálneho výpisu z katastra nehnuteľností, domu
v T., konkrétna úloha pre znalca je uvedená v prípise (č. l. 355 spisu). Zároveň bola daná
úprava na ustanovenie znalca z odboru ekonómie a manažment za účelom ohodnotenia
živnosti navrhovateľa, toto dokazovanie je nariadené v nadväznosti na uznesenie
odvolacieho súdu vo veci, bolo nariadené po všetkých nutných úkonoch vo veci. Uznesením
zo dňa 21. 05. 2013 vyšší súdny úradník ustanovil vo veci znalca Ing. A. Á., na odhad
predmetných nehnuteľností, avšak tento znalec sa dostavil 27. 05. 2013 na súd a
preukazoval svoj ťažký zdravotný stav (mozgová porážka), pre ktorý nie je schopný
vypracovať znalecký posudok, spisový materiál vrátil súdu. Z tohto dôvodu ďalším
uznesením zo dňa 27. 05. 2013, teda ešte v ten deň súd ustanovil iného znalca na podanie
znaleckého posudku vo veci, následne doručoval uznesenie účastníkom konania.
V predmetnej súd koná plynule, z uvedených úkonov, dátumov úkonov je zrejmé, že
tieto úkony sú vykonávané sústredene v krátkych intervaloch, ide o vyporadanie BSM,
v ktorom je potrebné zaobstarať relevantné listinné dôkazy, vyjadrenie je doručovať
vzájomne účastníkom konania na vyjadrenie, ide o náročný spôsob dokazovania ohľadom
predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Čo sa týka námietky sťažovateľky
ohľadom potreby zadania vypracovania znaleckých prostriedkov naraz, toto nie je možné,
nakoľko spisový materiál je nutné zasielať aj znalcom, ktorí sú vo veci ustanovení, preto po
podaní jedného posudku vo veci súd zašle spisový materiál ďalšiemu znalcovi.
Som toho názoru, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov porušené nebolo vo veci, súd koná bez zbytočných prieťahov, po
podaní všetkých znaleckých posudkov súd pre prípadné námietky účastníkov konania súd
vykoná ďalšie úkony vo veci. Súd vo veci konal ako pred novembrom 2011, tak aj
v nasledujúcom období doteraz plynule, jednotlivé úkony súdu sú zaznamenané zhora.“
Predsedníčka okresného súdu súčasne oznámila ústavnému súdu, že súhlasí s tým,
aby ústavný súd upustil od ústneho prerokovania sťažnosti.
Ústavný súd vyzval 1. júla 2013 aj právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby sa vyjadrila
k stanovisku okresného súdu, ako aj k otázke nariadenia verejného pojednávania. Právna
zástupkyňa sťažovateľky vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu 19. júla 2013
uviedla, že v celom rozsahu trvá na odôvodnení svojej sťažnosti zo 14. februára 2013.
Okrem toho ďalej uviedla:
«Sťažovateľka nesúhlasí ani s názorom predsedníčky Okresného súdu Trnava a ani
s vyjadrením sudkyne JUDr. K. H. o neopodstatnenosti sťažnosti sťažovateľky. Vyjadrenie
predsedníčky súdu zo dňa 25. 6. 2013 je vyjadrením všeobecným bez zohľadnenia reálne
trvajúcej dĺžky konania. Konštatovanie, že samotná sťažovateľka mala spôsobiť prieťahy v
konaní neoznámením adresy svojho bydliska, je úplne bezpredmetné, nakoľko popri
celkovej dĺžke trvania konania (t. j. 8 rokov) nemá takýto stav, ktorý mal trvať cca 4
mesiace, reálne žiaden vplyv na prieťahy v konaní.
K vyjadreniu konajúcej sudkyne sťažovateľka uvádza, že toto vyjadrenie je
smerované výlučne na výpočet všetkých vo veci vykonaných úkonov bez toho, že by reálne
reflektovalo jednak dĺžku konania a jednak a to najmä obdobie pred prvým rozhodnutím
vo veci samej rozsudkom, kedy prišlo k zásadným procesným vadám v konaní, čo zapríčinilo
potrebu rozsudok zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Úkony súdu nazvané ako výzvy za
účelom oznámenia konečných a úplných návrhov považuje sťažovateľka za neopodstatnené
a nadbytočné, nakoľko po zrušení veci a jej vrátení na ďalšie konanie, kedy bola
konštatovaná potreba aj znaleckého dokazovania, nebolo možné predložiť ani úplný a ani
konečný návrh. Sudkyňa zároveň konštatuje prieťah... a to vypracovaním uznesenia
o oprave časti výroku o výške súdneho poplatku, čo malo byť aj vyššiemu súdnemu
úradníkovi vytknuté! Znovu napríklad v mesiaci jún 2012 trvalo vypracovanie uznesenia
o pribratí znalca.
Sťažovateľka najmä však žiada, aby o jej sťažnosti bolo rozhodnuté a aby bola
posudzovaná komplexne a to aj vo vzťahu k obdobiu predchádzajúcemu prvé rozhodnutie
vo veci samej a neefektívne vykonávanému dokazovaniu, kedy je v súdnej praxi bežné, že sa
v jednej veci vykonávajú aj viaceré znalecké dokazovania naraz. Tu sťažovateľka opätovne
poukazuje na skutočnosť, že po vykonaní všetkých znaleckých dokazovaní postupne, bude
znalecký posudok na ohodnotenie hodnoty bytu už neaktuálny a bude sa musieť dopĺňať
a pod., tiež poukazujem na skutočnosť, že byt sa už v konaní ohodnocuje druhýkrát.
Je potrebným tiež prihliadnuť aj na sťaženú situáciu sťažovateľky, ktorej pre
doposiaľ nevyporiadané BSM vznikajú mnohé problémy súvisiace nielen s udržiavaním
majetku, ktorý má v držbe, ale aj s možnosťou tento majetok speňažovať, resp. zveľaďovať,
nakoľko sťažovateľka nemôže predpokladať a to najmä v súlade s uznesením odvolacieho
súdu, ako bude napokon vo veci rozhodnuté. Sťažovateľka dodáva, že aktuálne čelí
možnému výkonu záložného práva zo strany spoločenstva vlastníkov bytov, nakoľko zo
strany jej exmanžela (odporcu v konaní, v ktorom pretrvávajú prieťahy) nedochádzalo
k pravidelným úhradám jeho polovice úhrad spojených s užívaním spoločného bytu (do
fondu prevádzky, údržby a opráv) a preto S. Oznámením zo dňa 3. 5. 2013 oznámilo
potrebu vymáhania pohľadávky exmanžela sťažovateľky vo výške 4.006,04 €, ktorá pokiaľ
nebude uhradená, bude postúpená dražobnej spoločnosti. Sťažovateľka, ktorá je učiteľkou
nemá reálnu šancu zo svojho príjmu nedoplatok svojho exmanžela uhradiť a preto sa
obáva, že by mohlo dôjsť k naznačenému postupu (výkonu zákonného záložného práva) a
prišla by tak „o strechu nad hlavou“».
Sťažovateľka zopakovala svoj pôvodný návrh a vyčíslila trovy právneho zastúpenia
za tri úkony právnej služby v sume po 130,16 € + režijný paušál 7,81 x 3, t. j. trovy konania
spolu v sume 413,91 €.
Sťažovateľka ďalej opakovane uviedla, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od
ústneho pojednávania vo veci prijatej sťažnosti.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde) a upustil v danej veci od ústneho
pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie
veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom
konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), podľa ktorého majú súdy v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovať
tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná. Podľa § 100 ods. 1 prvej vety OSP len čo sa
konanie začalo, má v ňom súd postupovať i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP je sudca
povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné
vykonanie dôkazov. Podľa § 119 ods. 1 OSP sa pojednávanie môže sudcom odročiť len
z dôležitých dôvodov.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03,
IV. ÚS 272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,
o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného
súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
1. Predmetom namietaného konania okresného súdu je rozhodovanie o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (manželstvo sťažovateľky bolo rozvedené
rozsudkom okresného súdu sp. zn. 8 C 72/00 z 23. marca 2001, pozn.); sťažovateľka je
v namietanom konaní odporkyňou. Predsedníčka okresného súdu vyhodnotila vec ako
právne a skutkovo náročnú a zložitú vzhľadom na predmet vyporiadania, ktorým sú
nehnuteľnosti a obchodný podiel, a aj na potrebu viacnásobného znaleckého dokazovania.
Podľa názoru ústavného súdu ide o vec, ktorá tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti
všeobecných súdov a nevykazuje znaky právnej zložitosti. Ústavný súd súčasne pripúšťa
určitý stupeň skutkovej zložitosti veci vzhľadom na potrebu vykonať znalecké dokazovanie.
Nijaké skutočnosti však nemôžu ospravedlniť neodôvodnene dlhý čas konania okresného
súdu (osem rokov), a to, že vec nie je ešte právoplatne skončená.
2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či
v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jeho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný
súd zastáva názor, že správanie sťažovateľky ako odporkyne v napadnutom konaní nemalo
zásadný vplyv na doterajšiu dĺžku konania. Nemohol však prehliadnuť, že zisťovanie
adresy, na ktorej sa zdržiava (vzhľadom na nepreberanie zásielok), trvalo štyri mesiace,
neúčasť na nariadených pojednávaniach, ako aj opakovane neúspešné pokusy o dosiahnutie
mimosúdnej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré do určitej miery
ovplyvnili doterajšiu dĺžku namietaného konania. Ústavný súd zohľadnil túto skutočnosť pri
rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní.
Z predloženého spisu, zo sťažnosti, ako aj z vyjadrení okresného súdu zistil, že okresnému
súdu bol 10. júna 2005 doručený „Návrh na začatie konania o vyporiadanie zaniknutého
BSM“.
Okresný súd prvé pojednávanie nariadené na 23. november 2005, na ktoré sa
navrhovateľ nedostavil, odročil na 15. december 2005.
Na druhom pojednávaní uskutočnenom 15. decembra 2005 okresný súd oboznámil
obsah spisu a odročil pojednávanie na neurčito s tým, že navrhovateľovi poskytol lehotu do
1. apríla 2006 na mimosúdne doriešenie veci (prepis časti nehnuteľného majetku na dcéru).
Na pojednávaní 13. júna 2006 navrhovateľ oznámil okresnému súdu, že pokus
o mimosúdnu dohodu bol neúspešný; okresný súd odročil pojednávanie na neurčito s tým,
že bude nariadené znalecké dokazovanie na určenie všeobecnej hodnoty predmetnej
nehnuteľnosti.
Okresný súd uznesením z 23. júna 2006 ustanovil znalca „z odboru stavebníctvo,
odvetvie oceňovania nehnuteľností“ a uložil mu vypracovať posudok do 30 dní od prevzatia
spisu. Súdny znalec, ktorý prevzal súdny spis 14. augusta 2006, okresnému súdu doručil
znalecký posudok 3. októbra 2006. Po doručení písomného stanoviska sťažovateľky
k znaleckému posudku 13. novembra 2006 sa k nemu navrhovateľ vyjadril podaním
doručeným okresnému súdu 26. marca 2007; sťažovateľka sa k nemu vyjadrila 20. apríla
2007.
Okresný súd ďalej pojednávanie nariadené na 17. júl 2007 odročil na 2. august 2007
pre neprítomnosť a nevykázané doručenie predvolania na pojednávanie sťažovateľke.
Na žiadosť navrhovateľa doručenú okresnému súdu 1. augusta 2007 bolo
pojednávanie nariadené na 2. august 2007 odročené na 13. september 2007.
Okresný súd pojednávanie nariadené na 13. september 2007 vzhľadom na vyhlásenie
právnych zástupcov oboch účastníkov o predpokladanom vypracovaní dohody
o majetkovom vyporiadaní manželov po rozvode manželstva odročil na neurčito a poskytol
účastníkom konania lehotu 60 dní na mimosúdne doriešenie veci. Právny zástupca
navrhovateľa oznámil 8. januára 2008 okresnému súdu, že k uzavretiu mimosúdnej dohody
nedošlo.
Okresný súd nariadil ďalšie pojednávanie vo veci na 29. apríl 2008. Na žiadosť
právneho zástupcu navrhovateľa bolo toto pojednávanie zrušené.
Pojednávanie okresného súdu nariadené na 15. máj 2008 bolo odročené na 10. jún
2008 s tým, že právny zástupca sťažovateľky zabezpečí jej osobnú účasť na tomto
pojednávaní.
Na pojednávaní uskutočnenom 10. júna 2008 účastníci predložili okresnému súdu
listinné dôkazy a vyjadrili sa k možnostiam riešenia sporu; okresný súd odročil
pojednávanie na neurčito s tým, že právny zástupca navrhovateľa predloží v lehote 15 dní
konečný návrh na vyporiadanie. Navrhovateľ predložil okresnému súdu svoj konečný návrh
25. júna 2008. K podaniu sťažovateľky z 13. augusta 2008 sa navrhovateľ vyjadril
22. septembra 2008.
Ďalšie pojednávanie okresný súd nariadil na 29. január 2009, ktoré vzhľadom na
neúčasť navrhovateľa a jeho právneho zástupcu okresný súd odročil na neurčito.
Správa katastra poskytla okresnému súdu 25. februára 2009 informácie o vlastníctve
nehnuteľného majetku spoločnosti R., s. r. o.
Navrhovateľ doručil 5. mája 2009 okresnému súdu svoje stanovisko k vykonaným
dôkazom a návrh na konečný spôsob vyporiadania majetku, ku ktorému sa sťažovateľka
vyjadrila 3. septembra 2009.
Okresný súd nariadené pojednávania na 14. október 2009, 9. november 2009
a 30. november 2009 odročil z dôvodu neúčasti sťažovateľky a zisťovania miesta jej pobytu
aj v súčinnosti s Obvodným oddelením Policajného zboru v T. Vzhľadom na nemožnosť
zistenia pobytu sťažovateľky okresný súd jej uznesením z 30. novembra 2009 ustanovil
opatrovníčku (toto uznesenie bolo zrušené uznesením okresného súdu z 20. januára 2010).
Sťažovateľka neskôr odôvodnila nemožnosť doručenia jej písomnosti okresným súdom
svojím krátkodobým pobytom v nemocnici a ďalej dlhšie trvajúcou práceneschopnosťou.
Na pojednávaní 16. decembra 2009 okresný súd vyhlásil dokazovanie za skončené
a 21. decembra 2009 vyhlásil rozsudok, ktorým rozhodol o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov konania.
Sťažovateľka sa proti rozsudku okresného súdu odvolala. Vzhľadom na nedostatky
v odvolaní ju okresný súd uznesením 25. februára 2010 vyzval, aby do 10 dní odstránila
nedostatky podaného odvolania.
Sťažovateľka doplnila svoje odvolanie 29. marca 2010; k odvolaniu sa navrhovateľ
vyjadril 10. mája 2010.
Po výzve okresného súdu uznesením z 1. júna 2010, aby sťažovateľka do 10 dní od
doručenia tohto uznesenia zaplatila súdny poplatok za odvolanie, sťažovateľka podala
„návrh“ na oslobodenie od súdneho poplatku, o ktorom okresný súd rozhodol uznesením
z 19. júla 2010 tak, že jej toto oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Proti tomuto
uzneseniu sa sťažovateľka odvolala.
Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 10 Co 304/2010
z 28. júla 2011 napadnutý rozsudok okresného súdu z 21. decembra 2009 zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie (súčasne potvrdil odvolaním napadnuté uznesenie z 19. júla 2010).
Okresnému súdu bol spis vrátený 6. septembra 2011.
Okresný súd vyzval 15. decembra 2011 navrhovateľa, aby predložil konečný návrh
vyporiadania. Navrhovateľ požiadal 5. januára 2012 okresný súd o predĺženie lehoty na
vyjadrenie, pričom samotné vyjadrenie s ďalšími návrhmi na dokazovanie doručil
okresnému súdu 17. januára 2012.
Okresný súd nariadil pojednávanie na 25. apríl 2012, na ktorom sa právni
zástupcovia účastníkov namietaného konania zhodli na tom, „že sa pokúsia o zjednotenie
názorov na vyporiadanie veci vzhľadom na zrušujúce uznesenie vo veci Krajským súdom
v Trnave...“. Toto pojednávanie odročil na neurčito s tým, že poskytol účastníkom konania
lehotu 14 dní na predloženie konečného stanoviska a záverečného návrhu, ako aj ďalšiu
lehotu 30 dní na uzatvorenie mimosúdnej dohody. Právna zástupkyňa sťažovateľky
okresnému súdu prípisom z 1. júna 2012 oznámila, že k dohode „ohľadom celej masy BSM
a spôsobu vyporiadania BSM... neprišlo“.
Okresný súd 10. augusta 2012 rozhodol o ustanovení znalca „v odbore:
Stavebníctvo, odvetvie: Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností“. Sťažovateľka
prípisom doručeným okresnému súdu 20. augusta 2012 „podala“ námietku zaujatosti proti
osobe znalca a žiadala ustanoviť znalca mimo vyššieho územného celku Trnava, o ktorej
okresný súd uznesením z 5. septembra 2012 rozhodol tak, že ustanovená znalkyňa nie je
vylúčená z konania.
Okresný súd zaslal 17. októbra 2012 spisový materiál ustanovenej znalkyni, ktorá ho
prevzala 31. októbra 2012. V určenej lehote 30 dní znalecký posudok však nevypracovala,
a preto ju okresný súd urgoval 17. januára 2013 a opätovne 18. februára 2013. Znalecký
posudok predložila okresnému súdu 25. februára 2013. Účastníci konania sa k nemu
vyjadrili 27. februára 2013, resp. 14. marca 2013. Po výzve okresného súdu z 11. apríla
2013 znalkyňa vypracovala doplnok k znaleckému posudku, ktorý doručila okresnému súdu
29. apríla 2013.
Uznesením z 21. mája 2013 okresný súd ustanovil ďalšieho znalca v odbore
stavebníctvo na odhad hodnoty predmetných nehnuteľností. Ustanovený znalec však
s odvolaním sa na svoj nepriaznivý zdravotný stav vrátil spisový materiál okresnému súdu,
ktorý 27. mája 2013 ustanovil nového znalca.
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy môže dôjsť nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale
aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie
efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m.
napr. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Ústavný súd dospel so zreteľom na doterajší priebeh napadnutého konania, v ktorom
dosiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté vo veci samej, k záveru, že v namietanom konaní
okresný súd konal neefektívne, predovšetkým
- v období od začatia konania do rozhodnutia vo veci samej 21. decembra 2009, keď
nariadil veľký počet (viac ako desať) pojednávaní, z ktorých však mnohé mali iba formálny
charakter, pretože neboli pripravené tak, aby sa na nich mohlo rokovať o podstate veci,
- v období po zrušení jeho rozsudku krajským súdom a vrátení mu veci 6. septembra
2011 na ďalšie konanie a rozhodnutie v súvislosti s nariaďovaním znaleckého dokazovania
a opakovaným ustanovovaním znalcov, ako aj
- vzhľadom na procesné vady „zrušeného“ rozsudku spočívajúce najmä vo zvolenom
spôsobe vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, nedostatočnom vykonaní
dokazovania, nezrovnalostiach v ohodnotení nehnuteľností, disproporciách medzi sumami
uvedenými v kúpnej zmluve a zmluve o hypotekárnom úvere a nejasnosťami v jeho čerpaní
za trvania manželstva.
Ústavný súd uzavrel, že v konaní okresného súdu sp. zn. 13 C 83/2005, ktoré
prebieha osem rokov, došlo predovšetkým neefektívnou činnosťou k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
III.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal.
Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo postupom
okresného súdu v namietanom konaní porušené, prikázal mu, aby vo veci vedenej pod
sp. zn. 13 C 83/2005 konal bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €, ktoré
odôvodňuje „tým, že sťažovateľkino bezpodielové spoluvlastníctvo doposiaľ nebolo
vyporiadané, vznikajú jej týmto mnohé problémy súvisiace nielen s udržiavaním majetku,
ktorý nie je doposiaľ vyporiadaný a ktorý má v držbe, ale aj s možnosťou tento majetok
speňažovať, resp. zveľaďovať, nakoľko sťažovateľka nemôže predpokladať a to najmä
v súlade s uznesením odvolacieho súdu, ako bude napokon vo veci rozhodnuté. ... V danom
prípade došlo a stále dochádza postupom Okresného súdu Trnava v predmetnej veci tým, že
tento riadne nekoná na strane sťažovateľky k vzniku nemajetkovej ujmy, ktorú priebežne
vyčísľuje na 10.000 €.“.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti
prípadu.
S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.
13 C 83/2005, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu (skutočnosť, že
sťažovateľka čiastočne ovplyvnila doterajšiu dĺžku namietaného konania), ako aj
skutočnosť, že konanie vo veci sťažovateľky nebolo do rozhodnutia ústavného súdu
právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 3 000 € za primerané
finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. B. Š..
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch
podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo
sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľka požadovala úhradu trov
konania za tri úkony právnej služby v sume 413,91 €.
Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorá
bola 781 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia
a podanie sťažnosti) v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to
za každý úkon po 130,16 €, t. j. spolu 260,32 €, čo spolu s režijným paušálom 2 x 7,81 €
(§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 275,94 €. Uplatnenú požiadavky za tretí úkon
(vyjadrenie k stanovisku okresného súdu) ústavný súd nepriznal, pretože dospel k záveru, že
tento úkon právnej služby neprispel k ďalšiemu objasneniu veci.
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej
zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto
rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. júla 2013