Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 316/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. júla 2013 v senáte

zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava

Orosza o sťažnosti Y. S., T., zastúpenej advokátkou JUDr. B. Š., T., ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Trnava v konaní

vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Trnava, takto

rozhodol:

1. Základné právo Y. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Trnava p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Y. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur),

ktorú jej j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

4. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť Y. S. trovy konania v sume 275,94 €

(slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov) na účet jej právnej zástupkyne

JUDr. B. Š., T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. februára

2013 doručená sťažnosť Y. S., T. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr.

B. Š., T., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

; jeho predmetom je rozhodovanie o vyporiadaní bezpodielového vlastníctva

manželov.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uvádza:

„Dňa 10. 6. 2005 podal bývalý manžel sťažovateľky pán J. S. ako navrhovateľ na

Okresný súd Trnava Návrh na začatie konania o vyporiadanie zaniknutého BSM. Týmto

jeho úkonom sa začalo na Okresnom súde Trnava konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. 13 C

83/2005, sťažovateľka je v tomto konaní odporkyňou.

V predmetnej veci sa koná o vyporiadanie sťažovateľkinho zaniknutého BSM a to už

viac ako 7 rokov.

Od podania žaloby bolo vo veci vykonaných niekoľko pojednávaní, vykonané bolo

jedno znalecké dokazovanie a súd rozhodol až rozsudkom zo dňa 21. 12. 2009, tento

rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 28. 7. 2011 č. k.

a zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,

v tomto uznesení odvolací súd vyčíta súdu prvého stupňa viaceré nedostatky, ktoré vznikli

v konaní rozsudku zo dňa 21. 12. 2009 (čiže za viac ako 4 roky trvajúcemu)

predchádzajúcemu. Ostatne sťažovateľka navrhla vykonať znalecké dokazovanie na

ohodnotenie nielen bytu (t. č. sa vykonáva už v poradí druhé znalecké dokazovanie ohľadne

bytu) ale aj rodinného domu a obchodného podielu, pričom zatiaľ súd takéto dokazovanie

(a mohlo byť vykonávané súčasne) ani nenariadil.

V prípade, ak t. č. sa vypracováva znalecký posudok na ohodnotenie bytu (doposiaľ

odporkyni ani jej právnej zástupkyni doručený nebol), pričom znalkyňa bola ustanovená

ešte v auguste 2012 a obhliadka bytu sa konala až 7. 12. 2012, bude po dokončení ďalších

znaleckých dokazovaní, už tento posudok na stanovenie hodnoty bytu neaktuálny.

Sťažnosťou na prieťahy zo dňa 26. 3. 2012 adresovanou predsedníčke Okresného

súdu Trnava sťažovateľka žiadala odstránenie prieťahov v konaní avšak doposiaľ prieťahy

napriek prísľubu predsedníčky súdu vec sledovať, neprišlo.“

Predsedníčka okresného súdu na sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v konaní

zareagovala prípisom sp. zn. Spr 2564/12 z 26. apríla 2012, ktorým jej oznámila, že jej

tvrdenia, že okresný súd v označenej veci od novembra 2011 nekonal plynulo, považuje za

neodôvodnené.

Sťažovateľka ďalej v sťažnosti uvádza: „Máme za to, že postupom Okresného súdu

Trnava bolo porušené základné ľudské právo sťažovateľky v zmysle čl. 48 ods. 2 druhej

hlavy siedmeho oddielu ...“ a na základe uvedených skutočností

navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa SR postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod

sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Trnava sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000 € (slovom

desaťtisíc euro), ktoré je mu Okresný súd Trnava povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trnava je povinný uhradiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia.“

Ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti prijal sťažnosť sťažovateľky

uznesením č. k. -7 z 30. mája 2013 na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 6. júna 2013

predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k otázke vhodnosti ústneho pojednávania,

a zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila aj k sťažnosti.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 25. júna 2013

(sp. zn. , doručenom ústavnému súdu 28. júna 2013) okrem iného uviedla:

„... Sťažnosť považujem za nedôvodnú, nakoľko konanie Okresného súdu Trnava

sp. zn. je konaním o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Ide o právne a skutkovo náročný spor, keď predmetom vyporiadania sú nehnuteľnosti, ako

i obchodný podiel, a vo veci je potrebné vypracovať niekoľko znaleckých posudkov. Taktiež

ide o účastníkov konania, s ktorými je ťažká komunikácia. Samotná sťažovateľka spôsobila

prieťahy v konaní, keď neoznámila súdu zmenu adresy bydliska. Taktiež účastníci požiadali

o poskytnutie lehoty na uzatvorenie mimosúdnej dohody, pričom došlo iba k čiastočnej

dohode a vo veci je potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie. Sťažovateľka taktiež podala

námietku proti osobe znalca, o ktorej bolo potrebné rozhodovať.

V prílohe Vám zasielam vyjadrenie sudkyne JUDr. K. H. k sťažnosti. ...“

Zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení uviedla:

„... Sťažnosť pani S. nepovažujem za dôvodnú, vzhľadom na obsah sťažnosti

uvádzam úkony vykonané vo veci s tým, že predsedníčka Okresného súdu Trnava

prešetrovala sťažnosť sťažovateľky pod Spr/2564/12, ktorá sťažnosť bola zo dňa 26. 03.

2012. V odpovedi na sťažnosť pani predsedníčkou súdu zo dňa 26. 04. 2012 bolo

konštatované, že vzhľadom na vykonané úkony vo veci nie je pravdou tvrdenie sťažovateľky,

že od novembra 2011 nedošlo vo veci k žiadnym úkonom a teda jej sťažnosť bola

považovaná za nedôvodnú. Podrobne som sa vyjadrila k úkonom vo veci do 04. 04. 2012

vo vyjadrení v Spr/2564/12 s poukazom na tú skutočnosť, že bolo problémom

v predchádzajúcom období pred prvostupňovým rozsudkom vo veci, že nebolo možné

doručiť písomnosti odporkyni v mesiacoch september až december 2009, keď aj cestou

polície boli doručované písomnosti menovanej a polícia po preverovaní bydliska

sťažovateľky napr. listom zo dňa 13. 11. 2009 oznámila súdu, že šetrením na udanej adrese

sťažovateľky bolo zistené, že táto tam už dlhšiu dobu nebýva a iná adresa bydliska zistená

nebola. Sťažovateľka reagovala vo veci až zaslaním odvolania proti rozsudku

prvostupňového súdu dňa 10. 02. 2010, doručením na Krajský súd v Trnave. Je

preukázateľné, že od novembra 2011 nedošlo vo veci k žiadnym prieťahom tak ako aj

v predchádzajúcom období.

Vzhľadom na obsah sťažnosti na Ústavný súd SR sa vyjadrujem ďalej k postupu

konania po vrátení veci Krajským súdom v Trnave, ktorý rozhodoval o odvolaniach

odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 21. 12. 2009. Odvolací súd

uznesením č. k. -257 zo dňa 28. 07. 2011 napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vyslovil záväzný právny názor ohľadom

ďalšieho postupu konania vo veci, nariadil doplnenie dokazovania vo veci po tom, čo

výsledkami dokazovania budú podopreté zistenia ohľadnom predmetu BSM, keďže

pôvodným rozsudkom bolo ešte predčasné (č. l. 261 strana 5 spisu) definitívne určiť

konečný predmet vyporiadania. Konanie do rozhodnutia prvostupňového súdu vo veci bolo

veľmi sťažené tým, že odporkyňa nespolupracovala pri zisťovaní potrebných údajov

ohľadom predmetu BSM, vyhýbala sa účasti na konaní, čo bolo konštatované aj

v predchádzajúcom vyjadrení k sťažnosti sťažovateľky vo veci , podrobne

opísanom priebehu prístupu sťažovateľky ku konaní v mojom vyjadrení zo dňa 04. 04. 2012.

Po doručení spisu z odvolacieho súdu 06. 09. 2011 súd vykonal úkony v súvislosti

s doručením uznesenia účastníkom konania, odstránil zrejmé nesprávnosti uznesením

zo dňa 10. 11. 2011 a úpravou zo dňa 15. 12. 2011 vyzval zástupcu navrhovateľa, aby

v lehote 15 dní predložil konečný a úplný návrh na vyporiadanie BSM v zmysle uznesenia

odvolacieho súdu vo veci. Dňa 05. 01. 2012 reagoval na výzvu zástupcu navrhovateľa s

tým, že žiadal o poskytnutie ďalšej lehoty na predloženie vyjadrenia a žiadaných podkladov,

bol mu daný na to súhlas úpravou sudcu zo dňa 09. 01. 2012. Dňa 17. 01. 2012 bolo

doručené súdu stanovisko navrhovateľa, jeho vyjadrenie vo veci s návrhmi na ďalšie

dokazovanie vo veci. Súd po tom čo vyšší súdny úradník Mgr. P. K. vypracoval uznesenie

o oprave časti výroku o výške súdneho poplatku vo veci dňa 02. 04. 2012, súd úpravou

zo dňa 04. 04. 2012 vytýčil termín pojednávania na deň 25. 04. 2012, predvolal účastníkov

konania. Tu je potrebné poznamenať, že spisový materiál na vypracovanie uznesenia súdu

predložením VSÚ Mgr. P. K., bol mu doručený dňa 15. 12. 2011, avšak tento toto uznesenie

vypracoval až 02. 04. 2012, čo bolo konkrétnemu pracovníkovi vytknuté, tento odôvodnil

dlhšiu dobu vypracovávania uznesenia veľkou pracovnou záťažou.

Pojednávanie zo dňa 25. 04. 2012, na ktorom bol vypočutý zástupca navrhovateľa

a zástupkyňa odporkyne ohľadom vyporiadania predmetu BSM, vzhľadom na nejasnosť ich

konečného stanovisko a bolo odročené na neurčito s tým, že súd poskytol účastníkom

konania lehotu 14 dní na predloženie konečného stanoviska a záverečného návrhu na

vyporiadanie, prípadne oznámenie o výsledku mimosúdnej dohody účastníkov konania.

Odporkyňa predložila plnomocenstvo na zastupovanie vo veci advokátke JUDr. B. Š. dňa

18. 04. 2012. Dňa 11. 05. 2012 požiadal zástupca navrhovateľa o poskytnutie lehoty 30 dní

na dosiahnutie mimosúdnej dohody o vyporiadaní BSM, o ktorú sa ešte pokúsia právny

zástupcovia oboch účastníkov konania. Oznámil tiež, že právna zástupkyňa odporkyne mu

predloží zoznam hnuteľných vecí patriacich do BSM, v lehote 14 dní. Súd poskytol

účastníkom konania lehotu 30 dní na uzatvorenie mimosúdnej dohody listom zo dňa 15. 05.

2012. Dňa 01. 03. 2012 oznámila zástupkyňa odporkyne súdu v súvislosti s mimosúdnym

rokovaním účastníkov konania dňa 09. 05. 2012, že na tomto mimosúdnom rokovaní sa

dohodli na okruhu hnuteľných vecí patriacich do BSM a zároveň ich označila v tomto

podaní. Tiež oznámila súdu, že ohľadom celej masy BSM a spôsobu vyporiadania BSM na

mimosúdnom rokovaní k dohode nedošlo. Predmetné oznámenie bolo listom zo dňa 05. 06.

2012 doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa, ktorý sa k veci vyjadril dňa 20. 06.

2012.

Dňa 21. 06. 2012 bol spisový materiál predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi na

ustanovenie znalca na ocenenie nehnuteľností v T., toto uznesenie bolo vypracované vyšším

súdnym úradníkom Mgr. M. K. dňa 10. 08. 2012.

Dňa 10. 08. 2012 doručila právna zástupkyňa odporkyne oznámenie vo veci, že

k doriešeniu veci mimosúdnym spôsobom nedošlo.

Dňa 20. 08. 2012 podala zástupkyňa odporkyne námietky proti osobe znalca vo veci

ustanoveného uznesením zo dňa 10. 08. 2012 v súvislosti s vykonaním znaleckého odhadu

hodnoty nehnuteľnosti. Čo sa týka týchto námietok tieto zdôvodnila tým, že ide o možnosť

zaujatosti znalkyne, nakoľko táto má sídlo v obci Z. navrhovateľ je známou osobou v T. a

okolí v súvislosti s jeho aktivitami. Žiadala ustanoviť znalca mimo územného celku T..

Uznesením (č. l. 298 spisu) zo dňa 05. 09. 2012 bolo konštatované, že ustanovená znalkyňa

Ing. D. M. nie je vylúčená z konania, teda podania znaleckého posudku. Právoplatnosť

uznesenia nastala dňa 27. 09. 2012. Dňa 17. 10. 2012 (č. l. 301 spisu) bol spisový materiál

zaslaný znalkyni, ktorá ho prevzala podľa doručenky dňa 31. 10. 2012, v stanovenej lehote

jedného mesiaca posudok nepodala, preto bola urgovaná na podanie znaleckého posudku,

urgenciu prevzala dňa 21. 01. 2013. Znalecký posudok vo veci podala znalkyňa dňa 25. 02.

2013 spolu s vyúčtovaním znalečného. Tento znalecký posudok bol úpravou zo dňa 26. 02.

2013 doručený zástupcom účastníkov konania s tým, aby k nemu podali písomné stanovisko

do 10 dní a zároveň, aby spisový materiál bol predložený na vypracovanie uznesenia o

znalečnom príslušnému vyššiemu súdnemu úradníkovi. Dňa 27. 02. 2013 podala vo veci

stanovisko zástupkyňa odporkyne. Uznesením zo dňa 13. 03. 2013 bolo vypracované

uznesenie o znalečnom vyšším súdnym úradníkom. Dňa 14. 03. 2013 sa vyjadril k

znaleckému posudku zástupca navrhovateľa. Vzhľadom na obsah vyjadrenia zástupkyne

odporkyne k znaleckému posudku bola daná úprava dňa 10. 04. 2013 a prípisom bola

vyzvaná znalkyňa Ing. D. M., aby podala doplnok k základnému posudkua stanovila

všeobecnú cenu predmetnej nehnuteľnosti v súčasnosti, výzvu prevzala dňa 16. 04. 2013.

Dňa 29. 04. 2013, teda v stanovenej lehote zo strany súdu, podala znalkyňa doplnok k

znaleckému posudku (č. l. 354 spisu). Dňa 30. 04. 2013 úpravou sudkyne bola vec

predložená vyššiemu súdnemu úradníkovi na ustanovenie znalca vzhľadom na potrebu určiť

hodnotu pozemkov a domu po predložení aktuálneho výpisu z katastra nehnuteľností, domu

v T., konkrétna úloha pre znalca je uvedená v prípise (č. l. 355 spisu). Zároveň bola daná

úprava na ustanovenie znalca z odboru ekonómie a manažment za účelom ohodnotenia

živnosti navrhovateľa, toto dokazovanie je nariadené v nadväznosti na uznesenie

odvolacieho súdu vo veci, bolo nariadené po všetkých nutných úkonoch vo veci. Uznesením

zo dňa 21. 05. 2013 vyšší súdny úradník ustanovil vo veci znalca Ing. A. Á., na odhad

predmetných nehnuteľností, avšak tento znalec sa dostavil 27. 05. 2013 na súd a

preukazoval svoj ťažký zdravotný stav (mozgová porážka), pre ktorý nie je schopný

vypracovať znalecký posudok, spisový materiál vrátil súdu. Z tohto dôvodu ďalším

uznesením zo dňa 27. 05. 2013, teda ešte v ten deň súd ustanovil iného znalca na podanie

znaleckého posudku vo veci, následne doručoval uznesenie účastníkom konania.

V predmetnej súd koná plynule, z uvedených úkonov, dátumov úkonov je zrejmé, že

tieto úkony sú vykonávané sústredene v krátkych intervaloch, ide o vyporadanie BSM,

v ktorom je potrebné zaobstarať relevantné listinné dôkazy, vyjadrenie je doručovať

vzájomne účastníkom konania na vyjadrenie, ide o náročný spôsob dokazovania ohľadom

predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Čo sa týka námietky sťažovateľky

ohľadom potreby zadania vypracovania znaleckých prostriedkov naraz, toto nie je možné,

nakoľko spisový materiál je nutné zasielať aj znalcom, ktorí sú vo veci ustanovení, preto po

podaní jedného posudku vo veci súd zašle spisový materiál ďalšiemu znalcovi.

Som toho názoru, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov porušené nebolo vo veci, súd koná bez zbytočných prieťahov, po

podaní všetkých znaleckých posudkov súd pre prípadné námietky účastníkov konania súd

vykoná ďalšie úkony vo veci. Súd vo veci konal ako pred novembrom 2011, tak aj

v nasledujúcom období doteraz plynule, jednotlivé úkony súdu sú zaznamenané zhora.“

Predsedníčka okresného súdu súčasne oznámila ústavnému súdu, že súhlasí s tým,

aby ústavný súd upustil od ústneho prerokovania sťažnosti.

Ústavný súd vyzval 1. júla 2013 aj právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby sa vyjadrila

k stanovisku okresného súdu, ako aj k otázke nariadenia verejného pojednávania. Právna

zástupkyňa sťažovateľky vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu 19. júla 2013

uviedla, že v celom rozsahu trvá na odôvodnení svojej sťažnosti zo 14. februára 2013.

Okrem toho ďalej uviedla:

«Sťažovateľka nesúhlasí ani s názorom predsedníčky Okresného súdu Trnava a ani

s vyjadrením sudkyne JUDr. K. H. o neopodstatnenosti sťažnosti sťažovateľky. Vyjadrenie

predsedníčky súdu zo dňa 25. 6. 2013 je vyjadrením všeobecným bez zohľadnenia reálne

trvajúcej dĺžky konania. Konštatovanie, že samotná sťažovateľka mala spôsobiť prieťahy v

konaní neoznámením adresy svojho bydliska, je úplne bezpredmetné, nakoľko popri

celkovej dĺžke trvania konania (t. j. 8 rokov) nemá takýto stav, ktorý mal trvať cca 4

mesiace, reálne žiaden vplyv na prieťahy v konaní.

K vyjadreniu konajúcej sudkyne sťažovateľka uvádza, že toto vyjadrenie je

smerované výlučne na výpočet všetkých vo veci vykonaných úkonov bez toho, že by reálne

reflektovalo jednak dĺžku konania a jednak a to najmä obdobie pred prvým rozhodnutím

vo veci samej rozsudkom, kedy prišlo k zásadným procesným vadám v konaní, čo zapríčinilo

potrebu rozsudok zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Úkony súdu nazvané ako výzvy za

účelom oznámenia konečných a úplných návrhov považuje sťažovateľka za neopodstatnené

a nadbytočné, nakoľko po zrušení veci a jej vrátení na ďalšie konanie, kedy bola

konštatovaná potreba aj znaleckého dokazovania, nebolo možné predložiť ani úplný a ani

konečný návrh. Sudkyňa zároveň konštatuje prieťah... a to vypracovaním uznesenia

o oprave časti výroku o výške súdneho poplatku, čo malo byť aj vyššiemu súdnemu

úradníkovi vytknuté! Znovu napríklad v mesiaci jún 2012 trvalo vypracovanie uznesenia

o pribratí znalca.

Sťažovateľka najmä však žiada, aby o jej sťažnosti bolo rozhodnuté a aby bola

posudzovaná komplexne a to aj vo vzťahu k obdobiu predchádzajúcemu prvé rozhodnutie

vo veci samej a neefektívne vykonávanému dokazovaniu, kedy je v súdnej praxi bežné, že sa

v jednej veci vykonávajú aj viaceré znalecké dokazovania naraz. Tu sťažovateľka opätovne

poukazuje na skutočnosť, že po vykonaní všetkých znaleckých dokazovaní postupne, bude

znalecký posudok na ohodnotenie hodnoty bytu už neaktuálny a bude sa musieť dopĺňať

a pod., tiež poukazujem na skutočnosť, že byt sa už v konaní ohodnocuje druhýkrát.

Je potrebným tiež prihliadnuť aj na sťaženú situáciu sťažovateľky, ktorej pre

doposiaľ nevyporiadané BSM vznikajú mnohé problémy súvisiace nielen s udržiavaním

majetku, ktorý má v držbe, ale aj s možnosťou tento majetok speňažovať, resp. zveľaďovať,

nakoľko sťažovateľka nemôže predpokladať a to najmä v súlade s uznesením odvolacieho

súdu, ako bude napokon vo veci rozhodnuté. Sťažovateľka dodáva, že aktuálne čelí

možnému výkonu záložného práva zo strany spoločenstva vlastníkov bytov, nakoľko zo

strany jej exmanžela (odporcu v konaní, v ktorom pretrvávajú prieťahy) nedochádzalo

k pravidelným úhradám jeho polovice úhrad spojených s užívaním spoločného bytu (do

fondu prevádzky, údržby a opráv) a preto S. Oznámením zo dňa 3. 5. 2013 oznámilo

potrebu vymáhania pohľadávky exmanžela sťažovateľky vo výške 4.006,04 €, ktorá pokiaľ

nebude uhradená, bude postúpená dražobnej spoločnosti. Sťažovateľka, ktorá je učiteľkou

nemá reálnu šancu zo svojho príjmu nedoplatok svojho exmanžela uhradiť a preto sa

obáva, že by mohlo dôjsť k naznačenému postupu (výkonu zákonného záložného práva) a

prišla by tak „o strechu nad hlavou“».

Sťažovateľka zopakovala svoj pôvodný návrh a vyčíslila trovy právneho zastúpenia

za tri úkony právnej služby v sume po 130,16 € + režijný paušál 7,81 x 3, t. j. trovy konania

spolu v sume 413,91 €.

Sťažovateľka ďalej opakovane uviedla, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od

ústneho pojednávania vo veci prijatej sťažnosti.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „) a upustil v danej veci od ústneho

pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie

veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), podľa ktorého majú súdy v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovať

tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná. Podľa prvej vety len čo sa

konanie začalo, má v ňom súd postupovať i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Podľa druhej vety je sudca

povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné

vykonanie dôkazov. Podľa sa pojednávanie môže sudcom odročiť len

z dôležitých dôvodov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ,

) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,

o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného

súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom namietaného konania okresného súdu je rozhodovanie o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov (manželstvo sťažovateľky bolo rozvedené

rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 23. marca 2001, pozn.); sťažovateľka je

v namietanom konaní odporkyňou. Predsedníčka okresného súdu vyhodnotila vec ako

právne a skutkovo náročnú a zložitú vzhľadom na predmet vyporiadania, ktorým sú

nehnuteľnosti a obchodný podiel, a aj na potrebu viacnásobného znaleckého dokazovania.

Podľa názoru ústavného súdu ide o vec, ktorá tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov a nevykazuje znaky právnej zložitosti. Ústavný súd súčasne pripúšťa

určitý stupeň skutkovej zložitosti veci vzhľadom na potrebu vykonať znalecké dokazovanie.

Nijaké skutočnosti však nemôžu ospravedlniť neodôvodnene dlhý čas konania okresného

súdu (osem rokov), a to, že vec nie je ešte právoplatne skončená.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný

súd zastáva názor, že správanie sťažovateľky ako odporkyne v napadnutom konaní nemalo

zásadný vplyv na doterajšiu dĺžku konania. Nemohol však prehliadnuť, že zisťovanie

adresy, na ktorej sa zdržiava (vzhľadom na nepreberanie zásielok), trvalo štyri mesiace,

neúčasť na nariadených pojednávaniach, ako aj opakovane neúspešné pokusy o dosiahnutie

mimosúdnej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré do určitej miery

ovplyvnili doterajšiu dĺžku namietaného konania. Ústavný súd zohľadnil túto skutočnosť pri

rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

Z predloženého spisu, zo sťažnosti, ako aj z vyjadrení okresného súdu zistil, že okresnému

súdu bol 10. júna 2005 doručený „Návrh na začatie konania o vyporiadanie zaniknutého

BSM“.

Okresný súd prvé pojednávanie nariadené na 23. november 2005, na ktoré sa

navrhovateľ nedostavil, odročil na 15. december 2005.

Na druhom pojednávaní uskutočnenom 15. decembra 2005 okresný súd oboznámil

obsah spisu a odročil pojednávanie na neurčito s tým, že navrhovateľovi poskytol lehotu do

1. apríla 2006 na mimosúdne doriešenie veci (prepis časti nehnuteľného majetku na dcéru).

Na pojednávaní 13. júna 2006 navrhovateľ oznámil okresnému súdu, že pokus

o mimosúdnu dohodu bol neúspešný; okresný súd odročil pojednávanie na neurčito s tým,

že bude nariadené znalecké dokazovanie na určenie všeobecnej hodnoty predmetnej

nehnuteľnosti.

Okresný súd uznesením z 23. júna 2006 ustanovil znalca „z odboru stavebníctvo,

odvetvie oceňovania nehnuteľností“ a uložil mu vypracovať posudok do 30 dní od prevzatia

spisu. Súdny znalec, ktorý prevzal súdny spis 14. augusta 2006, okresnému súdu doručil

znalecký posudok 3. októbra 2006. Po doručení písomného stanoviska sťažovateľky

k znaleckému posudku 13. novembra 2006 sa k nemu navrhovateľ vyjadril podaním

doručeným okresnému súdu 26. marca 2007; sťažovateľka sa k nemu vyjadrila 20. apríla

2007.

Okresný súd ďalej pojednávanie nariadené na 17. júl 2007 odročil na 2. august 2007

pre neprítomnosť a nevykázané doručenie predvolania na pojednávanie sťažovateľke.

Na žiadosť navrhovateľa doručenú okresnému súdu 1. augusta 2007 bolo

pojednávanie nariadené na 2. august 2007 odročené na 13. september 2007.

Okresný súd pojednávanie nariadené na 13. september 2007 vzhľadom na vyhlásenie

právnych zástupcov oboch účastníkov o predpokladanom vypracovaní dohody

o majetkovom vyporiadaní manželov po rozvode manželstva odročil na neurčito a poskytol

účastníkom konania lehotu 60 dní na mimosúdne doriešenie veci. Právny zástupca

navrhovateľa oznámil 8. januára 2008 okresnému súdu, že k uzavretiu mimosúdnej dohody

nedošlo.

Okresný súd nariadil ďalšie pojednávanie vo veci na 29. apríl 2008. Na žiadosť

právneho zástupcu navrhovateľa bolo toto pojednávanie zrušené.

Pojednávanie okresného súdu nariadené na 15. máj 2008 bolo odročené na 10. jún

2008 s tým, že právny zástupca sťažovateľky zabezpečí jej osobnú účasť na tomto

pojednávaní.

Na pojednávaní uskutočnenom 10. júna 2008 účastníci predložili okresnému súdu

listinné dôkazy a vyjadrili sa k možnostiam riešenia sporu; okresný súd odročil

pojednávanie na neurčito s tým, že právny zástupca navrhovateľa predloží v lehote 15 dní

konečný návrh na vyporiadanie. Navrhovateľ predložil okresnému súdu svoj konečný návrh

25. júna 2008. K podaniu sťažovateľky z 13. augusta 2008 sa navrhovateľ vyjadril

22. septembra 2008.

Ďalšie pojednávanie okresný súd nariadil na 29. január 2009, ktoré vzhľadom na

neúčasť navrhovateľa a jeho právneho zástupcu okresný súd odročil na neurčito.

Správa katastra poskytla okresnému súdu 25. februára 2009 informácie o vlastníctve

nehnuteľného majetku spoločnosti R., s. r. o.

Navrhovateľ doručil 5. mája 2009 okresnému súdu svoje stanovisko k vykonaným

dôkazom a návrh na konečný spôsob vyporiadania majetku, ku ktorému sa sťažovateľka

vyjadrila 3. septembra 2009.

Okresný súd nariadené pojednávania na 14. október 2009, 9. november 2009

a 30. november 2009 odročil z dôvodu neúčasti sťažovateľky a zisťovania miesta jej pobytu

aj v súčinnosti s Obvodným oddelením Policajného zboru v T. Vzhľadom na nemožnosť

zistenia pobytu sťažovateľky okresný súd jej uznesením z 30. novembra 2009 ustanovil

opatrovníčku (toto uznesenie bolo zrušené uznesením okresného súdu z 20. januára 2010).

Sťažovateľka neskôr odôvodnila nemožnosť doručenia jej písomnosti okresným súdom

svojím krátkodobým pobytom v nemocnici a ďalej dlhšie trvajúcou práceneschopnosťou.

Na pojednávaní 16. decembra 2009 okresný súd vyhlásil dokazovanie za skončené

a 21. decembra 2009 vyhlásil rozsudok, ktorým rozhodol o vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva účastníkov konania.

Sťažovateľka sa proti rozsudku okresného súdu odvolala. Vzhľadom na nedostatky

v odvolaní ju okresný súd uznesením 25. februára 2010 vyzval, aby do 10 dní odstránila

nedostatky podaného odvolania.

Sťažovateľka doplnila svoje odvolanie 29. marca 2010; k odvolaniu sa navrhovateľ

vyjadril 10. mája 2010.

Po výzve okresného súdu uznesením z 1. júna 2010, aby sťažovateľka do 10 dní od

doručenia tohto uznesenia zaplatila súdny poplatok za odvolanie, sťažovateľka podala

„návrh“ na oslobodenie od súdneho poplatku, o ktorom okresný súd rozhodol uznesením

z 19. júla 2010 tak, že jej toto oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Proti tomuto

uzneseniu sa sťažovateľka odvolala.

Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn.

z 28. júla 2011 napadnutý rozsudok okresného súdu z 21. decembra 2009 zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie (súčasne potvrdil odvolaním napadnuté uznesenie z 19. júla 2010).

Okresnému súdu bol spis vrátený 6. septembra 2011.

Okresný súd vyzval 15. decembra 2011 navrhovateľa, aby predložil konečný návrh

vyporiadania. Navrhovateľ požiadal 5. januára 2012 okresný súd o predĺženie lehoty na

vyjadrenie, pričom samotné vyjadrenie s ďalšími návrhmi na dokazovanie doručil

okresnému súdu 17. januára 2012.

Okresný súd nariadil pojednávanie na 25. apríl 2012, na ktorom sa právni

zástupcovia účastníkov namietaného konania zhodli na tom, „že sa pokúsia o zjednotenie

názorov na vyporiadanie veci vzhľadom na zrušujúce uznesenie vo veci Krajským súdom

v Trnave...“. Toto pojednávanie odročil na neurčito s tým, že poskytol účastníkom konania

lehotu 14 dní na predloženie konečného stanoviska a záverečného návrhu, ako aj ďalšiu

lehotu 30 dní na uzatvorenie mimosúdnej dohody. Právna zástupkyňa sťažovateľky

okresnému súdu prípisom z 1. júna 2012 oznámila, že k dohode „ohľadom celej masy BSM

a spôsobu vyporiadania BSM... neprišlo“.

Okresný súd 10. augusta 2012 rozhodol o ustanovení znalca „v odbore:

Stavebníctvo, odvetvie: Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností“. Sťažovateľka

prípisom doručeným okresnému súdu 20. augusta 2012 „podala“ námietku zaujatosti proti

osobe znalca a žiadala ustanoviť znalca mimo vyššieho územného celku Trnava, o ktorej

okresný súd uznesením z 5. septembra 2012 rozhodol tak, že ustanovená znalkyňa nie je

vylúčená z konania.

Okresný súd zaslal 17. októbra 2012 spisový materiál ustanovenej znalkyni, ktorá ho

prevzala 31. októbra 2012. V určenej lehote 30 dní znalecký posudok však nevypracovala,

a preto ju okresný súd urgoval 17. januára 2013 a opätovne 18. februára 2013. Znalecký

posudok predložila okresnému súdu 25. februára 2013. Účastníci konania sa k nemu

vyjadrili 27. februára 2013, resp. 14. marca 2013. Po výzve okresného súdu z 11. apríla

2013 znalkyňa vypracovala doplnok k znaleckému posudku, ktorý doručila okresnému súdu

29. apríla 2013.

Uznesením z 21. mája 2013 okresný súd ustanovil ďalšieho znalca v odbore

stavebníctvo na odhad hodnoty predmetných nehnuteľností. Ustanovený znalec však

s odvolaním sa na svoj nepriaznivý zdravotný stav vrátil spisový materiál okresnému súdu,

ktorý 27. mája 2013 ustanovil nového znalca.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa

môže dôjsť nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale

aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m.

napr. , , ).

Ústavný súd dospel so zreteľom na doterajší priebeh napadnutého konania, v ktorom

dosiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté vo veci samej, k záveru, že v namietanom konaní

okresný súd konal neefektívne, predovšetkým

- v období od začatia konania do rozhodnutia vo veci samej 21. decembra 2009, keď

nariadil veľký počet (viac ako desať) pojednávaní, z ktorých však mnohé mali iba formálny

charakter, pretože neboli pripravené tak, aby sa na nich mohlo rokovať o podstate veci,

- v období po zrušení jeho rozsudku krajským súdom a vrátení mu veci 6. septembra

2011 na ďalšie konanie a rozhodnutie v súvislosti s nariaďovaním znaleckého dokazovania

a opakovaným ustanovovaním znalcov, ako aj

- vzhľadom na procesné vady „zrušeného“ rozsudku spočívajúce najmä vo zvolenom

spôsobe vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, nedostatočnom vykonaní

dokazovania, nezrovnalostiach v ohodnotení nehnuteľností, disproporciách medzi sumami

uvedenými v kúpnej zmluve a zmluve o hypotekárnom úvere a nejasnosťami v jeho čerpaní

za trvania manželstva.

Ústavný súd uzavrel, že v konaní okresného súdu sp. zn. , ktoré

prebieha osem rokov, došlo predovšetkým neefektívnou činnosťou k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa .

III.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa bolo postupom

okresného súdu v namietanom konaní porušené, prikázal mu, aby vo veci vedenej pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €, ktoré

odôvodňuje „tým, že sťažovateľkino bezpodielové spoluvlastníctvo doposiaľ nebolo

vyporiadané, vznikajú jej týmto mnohé problémy súvisiace nielen s udržiavaním majetku,

ktorý nie je doposiaľ vyporiadaný a ktorý má v držbe, ale aj s možnosťou tento majetok

speňažovať, resp. zveľaďovať, nakoľko sťažovateľka nemôže predpokladať a to najmä

v súlade s uznesením odvolacieho súdu, ako bude napokon vo veci rozhodnuté. ... V danom

prípade došlo a stále dochádza postupom Okresného súdu Trnava v predmetnej veci tým, že

tento riadne nekoná na strane sťažovateľky k vzniku nemajetkovej ujmy, ktorú priebežne

vyčísľuje na 10.000 €.“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu (skutočnosť, že

sťažovateľka čiastočne ovplyvnila doterajšiu dĺžku namietaného konania), ako aj

skutočnosť, že konanie vo veci sťažovateľky nebolo do rozhodnutia ústavného súdu

právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 3 000 € za primerané

finančné zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. B. Š..

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch

podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľka požadovala úhradu trov

konania za tri úkony právnej služby v sume 413,91 €.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorá

bola 781 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to

za každý úkon po 130,16 €, t. j. spolu 260,32 €, čo spolu s režijným paušálom 2 x 7,81 €

(§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 275,94 €. Uplatnenú požiadavky za tretí úkon

(vyjadrenie k stanovisku okresného súdu) ústavný súd nepriznal, pretože dospel k záveru, že

tento úkon právnej služby neprispel k ďalšiemu objasneniu veci.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júla 2013