Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 469/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť M. K., Ž., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. J.

P., s. r. o., P., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. J. P., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. K. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. apríla 2013

doručená sťažnosť M. K., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou

kanceláriou JUDr. J. P., s. r. o., P., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. J.

P., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

6 (ďalej aj „namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že predmetom namietaného konania je rozhodovanie

o návrhu sťažovateľa zo 7. decembra 2011, ktorým sa domáha zapretia otcovstva proti

maloletej dcére a jej matke.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„... s matkou maloletej V. sa intímne stýkal v období mesiacov marec až máj 2010,

niekedy v mesiaci máj 2010 mu matka maloletej oznámila že je gravidná a že on je

pravdepodobne otcom dieťaťa. Na narodenie dieťaťa sa tešil, pretože išlo o jeho jediného

potomka, s matkou dieťaťa komunikoval, mal snahu pomáhať jej v čase gravidity, avšak

správanie sa matky počas tehotenstva bolo neadekvátne a po narodení dieťaťa mu

opakovane povedala, že nie je otcom dieťaťa a to i napriek tomu, že otcovstvo k maloletej V.

V., uznal pred Matričným úradom K. v presvedčení, že je otcom dieťaťa.

Neskôr nadobudol presvedčenie ako aj vedomosť o tom, že v čase rozhodnom pre

splodenie dieťaťa sa matka maloletej intímne stýkala aj s iným mužom a teda jeho otcovstvo

k maloletej žalovanej v druhom rade je prinajmenšom spochybnené a sporné.

Aj napriek tejto skutočnosti prispel matke maloletého dieťaťa sumou 150 € na

potrebnú výbavičku pre dieťa a po narodení dieťaťa si plnil vyživovaciu povinnosť

k dieťaťu, ktorú si plní do dnes.

Matka maloletej mu však odopierala stretávanie sa s dieťaťom a v podstate takmer

rok od narodenia dieťaťa maloletú V. nevidel. Paralelne s konaním o zapretie otcovstva

prebiehalo na Okresnom súde Kežmarok aj konanie o úpravu stretávania sa sťažovateľa s

maloletou žalovanou v druhom rade, ktoré konanie bolo právoplatne skončené. Aj napriek

právoplatnému rozhodnutiu matka dieťaťa, teda žalovaná v prvom rade opakovane odmieta

realizovať úpravu stretávania a styk s maloletou V. sťažovateľovi neumožňovala, čo v ňom

utvrdilo presvedčenie, že maloletá V. nie je jeho dcérou (aspoň správanie sa matky tomu

nasvedčovalo).

Pretože po podaní žaloby o zapretie otcovstva k maloletej V. V. súd viac ako 15

mesiacov vo veci nevykonal žiaden procesný úkon, ani nevyzval sťažovateľa na splnenie si

poplatkovej povinnosti, v priebehu tejto doby požiadal sťažovateľ osobne v informačnom

centre Okresného súdu Kežmarok o spísanie záznamu, ktorým sa domáhal vytýčenia

termínu pojednávania. Takúto žiadosť podal sťažovateľ celkovo trikrát. Aj napriek tejto

skutočnosti súd vo veci nekonal a neurobil smerom k sťažovateľovi žiaden úkon.“

Podľa názoru sťažovateľa „Postupom Okresného súdu Kežmarok došlo... k

porušeniu jeho základného práva garantovaného a na základe toho

žiada... primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000,00 €, ktorú sumu považuje za

dôvodnú s ohľadom na skutočnosť, že súd nekonal v tak chúlostivej veci ako je paternitný

spor a teda svojim nekonaním zasahoval aj do práv maloletého dieťaťa, porušil práva a

právom chránené záujmy maloletého dieťaťa a jeho práva na to, aby poznalo oboch svojich

rodičov, ktorí sú oprávnení a povinní vykonávať svoje rodičovské práva a povinnosti v čo

najlepšom záujme dieťaťa.“.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„1/ Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Kežmarok

v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2/ Okresnému súdu Kežmarok prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3/ Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,00 eur, ktoré je

Okresný súd Kežmarok povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

nálezu.

4/ Sťažovateľovi priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v sume 275,95 € (dva

úkony právnej pomoci: prevzatie veci a podanie ústavnej sťažnosti, § 11 ods. 3, § 16

vyh. č. , úkon á 130,16 € + režijný paušál 7,81 €), ktoré je Okresný súd

Kežmarok povinný vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr. J.

P. s. r. o. do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb je založená na princípe subsidiarity.

Zmysel a účel tohto princípu je založený na tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa

povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov

verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (m. m. ).

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V súvislosti s už uvedeným ústavný súd pripomína, že vyčerpanie opravných

prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho

základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa

osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd

pred ústavným súdom.

Účinným právnym prostriedkom nápravy v súvislosti s námietkou zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní je podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu (napr.

, ) aj sťažnosť adresovaná predsedovi okresného súdu podľa

a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je

zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého

odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na

účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch

„Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme

a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za

vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil dovtedajší protiprávny

stav zapríčinený neprerokovaním veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto

o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa ,

v zásade koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označený právny

prostriedok, ktorý mal k dispozícii podľa zákona o súdoch, alebo ak preukáže, že túto

podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sťažnosť na prieťahy v namietanom konaní

u predsedníčky okresného súdu neuplatnil, „pretože ani nemal vedomosť o takejto

možnosti“, pričom v snahe odôvodniť skutočnosť, že nepodal sťažnosť podľa zákona

o súdoch, parafrázuje nález ústavného súdu sp. zn. z 26. novembra 2009

„pre účely splnenia podmienky prípustnosti sťažnosti v zmysle § 53 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii ústavného súdu, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov nie je povinnosťou účastníka

konania reagovať sťažnosťou na prieťahy v konaní adresovanou predsedovi príslušného

súdu na každé obdobie konania, o ktorom sa účastník domnieva, že je poznačené

zbytočnými prieťahmi konajúceho súdu“.

Ústavný súd konštatuje, že tieto argumenty nemôže akceptovať, pretože sťažovateľ je

zastúpený v namietanom konaní kvalifikovaným právnym zástupcom a tiež preto, že

v parafrázovanom odseku odôvodnenia nálezu ústavného súdu sp. zn.

z 26. novembra 2009 ústavný súd vyslovil, že „nie je povinnosťou účastníka konania

reagovať sťažnosťou na prieťahy v konaní na každé obdobie konania, o ktorom sa účastník

domnieva, že je poznačené zbytočnými prieťahmi konajúceho súdu“, a preto citovaný text

nemožno kvalifikovať ako absolútne zbavenie sa povinnosti sťažovateľa podať sťažnosť na

prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Z uvedeného vyplýva, že citovaný odsek odôvodnenia označeného nálezu ústavného súdu si

sťažovateľ nesprávne vyložil bez toho, aby zohľadnil odôvodnenie tohto nálezu ako celku,

ako aj stabilizovanú judikatúru ústavného súdu v obdobných veciach.

Ústavný súd vo svojej stabilizovanej judikatúre (napr. ,

) na požiadavke využitia prostriedkov nápravy v zmysle § 62 a nasl. zákona

o súdoch na orgáne štátnej správy dotknutého súdu v zásade už netrvá, ale len v prípadoch,

keď dĺžka namietaného konania v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu bola už prima

facie zjavne neprimeraná, čo však nemožno vzťahovať na vec sťažovateľa, keďže žalobu

podal 7. decembra 2011, t. j. namietané konanie v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu

trvalo zatiaľ len 1,5 roka.

Ústavný súd napokon v uvádzaných súvislostiach poukazuje na to, že spísanie

záznamu v informačnom centre okresného súdu, ktorým sa sťažovateľ domáhal nariadenia

termínu pojednávania, nemožno považovať za relevantný a účinný prostriedok nápravy

v zmysle § 62 a nasl. zákona o súdoch. Sťažovateľ je v konaní pred okresným súdom

kvalifikovane právne zastúpený, avšak sťažnosť na prieťahy podľa § 62 a nasl. zákona

o súdoch na orgáne štátnej správy okresného súdu riadne neuplatnil.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že

sťažnosť sťažovateľa nespĺňa podmienky prípustnosti ustanovené v § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde, a preto ju podľa odmietol ako

neprípustnú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júla 2013