Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 344/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. augusta 2013 v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Marianny Mochnáčovej a Petra Brňáka

vo veci sťažnosti Družstva invalidov U. P., zastúpeného advokátom JUDr. D. K.,

Advokátska kancelária, P., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo Družstva invalidov U. P. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Družstvu invalidov U. P. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €

(slovom päťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia

JUDr. D. K. v sume 269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov).

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. januára

2013 doručená sťažnosť Družstva invalidov U. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom

pod sp. zn. a Okresným súdom Piešťany v konaní vedenom

pod sp. zn. .

2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že konanie vo veci začalo pôvodne

návrhom na zaplatenie sumy 5 609,90 € s príslušenstvom podaným 15. decembra 2004

na Okresnom súde Trnava a bolo vedené pod sp. zn. . Vo veci bol vydaný

24. januára 2005 platobný rozkaz na zaplatenie uvedenej sumy. Po podaní odporu bol spis

prevedený do registra Cb a zaevidovaný pod sp. zn. . Vo veci sa

konalo na Okresnom súde Trnava do konca roku 2007, a januára 2008 prešla vec

na Okresný súd Piešťany (ďalej len „okresný súd“), kde je vedená pod sp. zn. .

Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že konanie vo veci trvá už viac ako 8 rokov

a je poznamenané prieťahmi a nečinnosťou okresného súdu, a preto žiada, aby ústavný súd

prijal sťažnosť na ďalšie konanie a vo veci rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie

jeho základného práva podľa neefektívnou činnosťou a nečinnosťou

Okresného súdu Trnava a okresného súdu, prizná mu primerané finančné zadosťučinenie

od oboch súdov v čiastke 8 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila predsedníčka

okresného súdu, ktorá uviedla podrobný prehľad vo veci uskutočnených úkonov

a konštatovala, že v konaní pôvodne vedenom na Okresnom súde Trnava súd priebežne

konal, následne v konaní na okresnom súde došlo k prieťahom v konaní, ktoré boli

zapríčinené veľkým množstvom vecí pripadajúcich na jednotlivého sudcu a nedostatočným

personálnym a materiálnym vybavením okresného súdu.

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa s ich vyjadreniami dospel k záveru, že od tohto pojednávania nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci pre správne posúdenie namietaného porušenia základného

práva zaručeného .

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

6. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

7. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. ).

8. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

9. Zo sťažnosti, z jej príloh i z vyjadrení účastníkov vyplýva, že konanie

o predmetnej veci o zaplatenie sumy 5 609,90 € trvalo ku dňu podania ústavnej sťažnosti

viac ako 8 rokov. Táto skutočnosť mala významný dopad na sťažovateľa, pretože ide

o právnickú osobu, ktorá združuje a zamestnáva cez chránenú dielňu ďalšie fyzické –

zdravotne ťažko postihnuté osoby.

10. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú: a) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, b) správanie účastníka súdneho konania a c) postup samotného súdu. V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný

súd aj sťažnosť sťažovateľa.

a) Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom posudzovaného

konania vedeného okresným súdom je konanie o zaplatenie sumy 5 609,90 € s prísl.

za prenájom nebytových priestorov, ktoré tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov v rámci obchodných sporov. Vec nemožno považovať ani za skutkovo,

ani právne zložitú.

b) Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný

súd v posudzovanom konaní vedenom okresným súdom nezistil žiadne zásadné okolnosti,

ktorými by sťažovateľ mohol prispieť ku vzniku prieťahov v posudzovanom konaní.

Bol to odporca, kto opakovane požiadal o odročenie nariadených pojednávaní a inicioval

aj konanie o určenie neplatnosti zmluvy o prenájme nebytových priestorov, ktoré malo

za následok prerušenie konania od 6. júla 2006 do 19. decembra 2007 (v čase, keď sa vec

nachádzala na Okresnom súde Trnava).

c) Ďalším kritériom bol postup konajúceho súdu v predmetnej veci. Ako už bolo

uvedené, konanie vo veci začalo pôvodne na Okresnom súde Trnava a bolo na ňom vedené

pod sp. zn. do 31. decembra 2007. Ako okresný súd vo svojom vyjadrení

Spr. 454/13 z 24. júna 2013 uviedol, „Okresný súd Trnava vo veci od podania návrhu

priebežne konal, koncom roku 2005 a do júla roku 2006 bolo vo veci nariadených

6 pojednávaní, na ktoré sa postupne ospravedlňoval odporca, resp. právny zástupca

navrhovateľa. Následne od 5. 9. 2006, na základe uznesenia z 6. 7. 2006 bolo konanie

prerušené do právoplatného skončenia iného konania, ktoré právoplatne skončilo 19. 12.

2007. Po prechode výkonu súdnictva na Okresný súd Piešťany od 1. 1. 2008 nebolo vo veci

do 5. 11. 2012 konané bez prieťahov, z dôvodu veľkého množstva vecí, ktoré vybavovali

jednotliví sudcovia Okresného súdu Piešťany, nakoľko prevzali od Okresného súdu Trnava

všetky nevybavené civilné veci patriace do územného obvodu okresu H. od 1. 1. 1997,

pričom Okresný súd Piešťany nebol na prechod tak veľkého množstva spisov personálne

ani materiálne vybavený. Uvedený stav mal za následok, že civilní sudcovia mali v senáte

viac ako 600, či 700 vecí registra C, Cb, P, ktoré museli postupne vybavovať podľa nápadu.

Po pridelení veci sudkyni JUDr. L. Ch. táto podľa poradia pridelenia vecí začala od 5. 11.

2012 vo veci konať, pričom po dvoch pojednávaniach ukončila dokazovanie a vo veci

rozhodla rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť.“

Ústavný súd konštatuje, že v konaní na Okresnom súde Trnava neboli vo veci zistené

prieťahy, v dôsledku čoho sťažnosti v tejto časti nevyhovel (pozri bod 4 výroku). Prieťahy

v konaní, a tým aj porušenie základného práva podľa boli zistené

v konaní okresného súdu, ktorý v období od 1. januára 2008 do 5. novembra 2012,

t. j. takmer 5 rokov, nevykonal vo veci žiadny úkon. Uvedené obdobie nečinnosti potvrdil

vo svojom vyjadrení aj okresný súd, ospravedlnil ho však nedostatočným personálnym

a materiálnym vybavením. Ústavný súd poznamenáva, že vo svojom rozhodnutí

už judikoval, že je vecou štátu, aby svoje súdnictvo organizoval tak, aby jeho princípy

zakotvené v ústave boli rešpektované. Prípadné nedostatky v tomto smere nemôžu ísť

na ťarchu občanov (resp. právnických osôb), ktorí od súdov oprávnene očakávajú ochranu

svojich práv v primeranej dobe (lehote). Ústavný súd zobral na vedomie skutočnosť,

že vo veci bolo právoplatne rozhodnuté, v čase podania ústavnej sťažnosti však stav právnej

neistoty sťažovateľa ešte trval, a preto bolo potrebné vysloviť porušenie základného práva

podľa okresným súdom (pozri bod 1 výroku).

11. Napriek skutočnosti, že ústavný súd zistil a vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

okresným súdom, nevyhovel žiadosti sťažovateľa udeliť okresnému súdu príkaz konať

vo veci, pretože konanie vo veci sp. zn. bolo ukončené 5. februára 2013,

rozsudok bol vyhlásený 26. februára 2013 a právoplatnosť nadobudol 26. marca 2013

(uznesením z 5. apríla bolo opravené záhlavie rozsudku, ktoré sa stalo právoplatným 3. mája

2013).

12. Podľa môže ústavný súd na žiadosť osoby, ktorej práva boli

porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia. Keďže ústavný

súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2

, zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia,

ktoré je podľa náhradou nemajetkovej ujmy vyjadrenej

v peniazoch. Ústavný súd vzhľadom na okolnosti prípadu, povahu veci, celkovú dĺžku

konania, správanie sťažovateľa, a berúc do úvahy skutočnosť, že vo veci bolo právoplatne

rozhodnuté, dospel k záveru, že v danom prípade suma 5 000 € zodpovedá primeranému

finančnému zadosťučineniu za ujmu, ktorú utrpel.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo svojej

doterajšej judikatúry v obdobných prípadoch a zo zásad spravodlivosti aplikovaných

Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa

čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

13. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd podľa

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v sume 269,58 € z dôvodu trov právneho

zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci a písomné

vyhotovenie sťažnosti – vykonané v roku 2012) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14

ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods. 3.

14. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2013