Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 344/2013
PDF · 176.72 KB
No categories available
I. ÚS 344/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. augusta 2013 v senáte
zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Marianny Mochnáčovej a Petra Brňáka
vo veci sťažnosti Družstva invalidov U. P., zastúpeného advokátom JUDr. D. K.,
Advokátska kancelária, P., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cb 47/2008 takto
rozhodol:
1. Základné právo Družstva invalidov U. P. na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cb 47/2008 p o r u š e n é b o l o .
2. Družstvu invalidov U. P. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €
(slovom päťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia
JUDr. D. K. v sume 269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov).
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. januára
2013 doručená sťažnosť Družstva invalidov U. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom
pod sp. zn. 13 Cb 10/2005 a Okresným súdom Piešťany v konaní vedenom
pod sp. zn. 5 Cb 47/2008.
2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že konanie vo veci začalo pôvodne
návrhom na zaplatenie sumy 5 609,90 € s príslušenstvom podaným 15. decembra 2004
na Okresnom súde Trnava a bolo vedené pod sp. zn. 4 Rob 52/2004. Vo veci bol vydaný
24. januára 2005 platobný rozkaz na zaplatenie uvedenej sumy. Po podaní odporu bol spis
prevedený do registra Cb a zaevidovaný pod sp. zn. 13 Cb 10/2005. Vo veci sa
konalo na Okresnom súde Trnava do konca roku 2007, a januára 2008 prešla vec
na Okresný súd Piešťany (ďalej len „okresný súd“), kde je vedená pod sp. zn. 5 Cb 47/2008.
Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že konanie vo veci trvá už viac ako 8 rokov
a je poznamenané prieťahmi a nečinnosťou okresného súdu, a preto žiada, aby ústavný súd
prijal sťažnosť na ďalšie konanie a vo veci rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie
jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy neefektívnou činnosťou a nečinnosťou
Okresného súdu Trnava a okresného súdu, prizná mu primerané finančné zadosťučinenie
od oboch súdov v čiastke 8 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila predsedníčka
okresného súdu, ktorá uviedla podrobný prehľad vo veci uskutočnených úkonov
a konštatovala, že v konaní pôvodne vedenom na Okresnom súde Trnava súd priebežne
konal, následne v konaní na okresnom súde došlo k prieťahom v konaní, ktoré boli
zapríčinené veľkým množstvom vecí pripadajúcich na jednotlivého sudcu a nedostatočným
personálnym a materiálnym vybavením okresného súdu.
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože
po oboznámení sa s ich vyjadreniami dospel k záveru, že od tohto pojednávania nemožno
očakávať ďalšie objasnenie veci pre správne posúdenie namietaného porušenia základného
práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.
6. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
7. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej
sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).
8. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
9. Zo sťažnosti, z jej príloh i z vyjadrení účastníkov vyplýva, že konanie
o predmetnej veci o zaplatenie sumy 5 609,90 € trvalo ku dňu podania ústavnej sťažnosti
viac ako 8 rokov. Táto skutočnosť mala významný dopad na sťažovateľa, pretože ide
o právnickú osobu, ktorá združuje a zamestnáva cez chránenú dielňu ďalšie fyzické –
zdravotne ťažko postihnuté osoby.
10. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd
v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03)
zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú: a) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd
rozhoduje, b) správanie účastníka súdneho konania a c) postup samotného súdu. V súlade
s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam
pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný
súd aj sťažnosť sťažovateľa.
a) Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom posudzovaného
konania vedeného okresným súdom je konanie o zaplatenie sumy 5 609,90 € s prísl.
za prenájom nebytových priestorov, ktoré tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti
všeobecných súdov v rámci obchodných sporov. Vec nemožno považovať ani za skutkovo,
ani právne zložitú.
b) Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,
či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný
súd v posudzovanom konaní vedenom okresným súdom nezistil žiadne zásadné okolnosti,
ktorými by sťažovateľ mohol prispieť ku vzniku prieťahov v posudzovanom konaní.
Bol to odporca, kto opakovane požiadal o odročenie nariadených pojednávaní a inicioval
aj konanie o určenie neplatnosti zmluvy o prenájme nebytových priestorov, ktoré malo
za následok prerušenie konania od 6. júla 2006 do 19. decembra 2007 (v čase, keď sa vec
nachádzala na Okresnom súde Trnava).
c) Ďalším kritériom bol postup konajúceho súdu v predmetnej veci. Ako už bolo
uvedené, konanie vo veci začalo pôvodne na Okresnom súde Trnava a bolo na ňom vedené
pod sp. zn. 13 Cb 10/2005 do 31. decembra 2007. Ako okresný súd vo svojom vyjadrení
Spr. 454/13 z 24. júna 2013 uviedol, „Okresný súd Trnava vo veci od podania návrhu
priebežne konal, koncom roku 2005 a do júla roku 2006 bolo vo veci nariadených
6 pojednávaní, na ktoré sa postupne ospravedlňoval odporca, resp. právny zástupca
navrhovateľa. Následne od 5. 9. 2006, na základe uznesenia z 6. 7. 2006 bolo konanie
prerušené do právoplatného skončenia iného konania, ktoré právoplatne skončilo 19. 12.
2007. Po prechode výkonu súdnictva na Okresný súd Piešťany od 1. 1. 2008 nebolo vo veci
do 5. 11. 2012 konané bez prieťahov, z dôvodu veľkého množstva vecí, ktoré vybavovali
jednotliví sudcovia Okresného súdu Piešťany, nakoľko prevzali od Okresného súdu Trnava
všetky nevybavené civilné veci patriace do územného obvodu okresu H. od 1. 1. 1997,
pričom Okresný súd Piešťany nebol na prechod tak veľkého množstva spisov personálne
ani materiálne vybavený. Uvedený stav mal za následok, že civilní sudcovia mali v senáte
viac ako 600, či 700 vecí registra C, Cb, P, ktoré museli postupne vybavovať podľa nápadu.
Po pridelení veci sudkyni JUDr. L. Ch. táto podľa poradia pridelenia vecí začala od 5. 11.
2012 vo veci konať, pričom po dvoch pojednávaniach ukončila dokazovanie a vo veci
rozhodla rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť.“
Ústavný súd konštatuje, že v konaní na Okresnom súde Trnava neboli vo veci zistené
prieťahy, v dôsledku čoho sťažnosti v tejto časti nevyhovel (pozri bod 4 výroku). Prieťahy
v konaní, a tým aj porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy boli zistené
v konaní okresného súdu, ktorý v období od 1. januára 2008 do 5. novembra 2012,
t. j. takmer 5 rokov, nevykonal vo veci žiadny úkon. Uvedené obdobie nečinnosti potvrdil
vo svojom vyjadrení aj okresný súd, ospravedlnil ho však nedostatočným personálnym
a materiálnym vybavením. Ústavný súd poznamenáva, že vo svojom rozhodnutí
už judikoval, že je vecou štátu, aby svoje súdnictvo organizoval tak, aby jeho princípy
zakotvené v ústave boli rešpektované. Prípadné nedostatky v tomto smere nemôžu ísť
na ťarchu občanov (resp. právnických osôb), ktorí od súdov oprávnene očakávajú ochranu
svojich práv v primeranej dobe (lehote). Ústavný súd zobral na vedomie skutočnosť,
že vo veci bolo právoplatne rozhodnuté, v čase podania ústavnej sťažnosti však stav právnej
neistoty sťažovateľa ešte trval, a preto bolo potrebné vysloviť porušenie základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom (pozri bod 1 výroku).
11. Napriek skutočnosti, že ústavný súd zistil a vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
okresným súdom, nevyhovel žiadosti sťažovateľa udeliť okresnému súdu príkaz konať
vo veci, pretože konanie vo veci sp. zn. 5 Cb 47/2008 bolo ukončené 5. februára 2013,
rozsudok bol vyhlásený 26. februára 2013 a právoplatnosť nadobudol 26. marca 2013
(uznesením z 5. apríla bolo opravené záhlavie rozsudku, ktoré sa stalo právoplatným 3. mája
2013).
12. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd na žiadosť osoby, ktorej práva boli
porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia. Keďže ústavný
súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia,
ktoré je podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde náhradou nemajetkovej ujmy vyjadrenej
v peniazoch. Ústavný súd vzhľadom na okolnosti prípadu, povahu veci, celkovú dĺžku
konania, správanie sťažovateľa, a berúc do úvahy skutočnosť, že vo veci bolo právoplatne
rozhodnuté, dospel k záveru, že v danom prípade suma 5 000 € zodpovedá primeranému
finančnému zadosťučineniu za ujmu, ktorú utrpel.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo svojej
doterajšej judikatúry v obdobných prípadoch a zo zásad spravodlivosti aplikovaných
Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa
čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
13. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd podľa
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v sume 269,58 € z dôvodu trov právneho
zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci a písomné
vyhotovenie sťažnosti – vykonané v roku 2012) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14
ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods. 3.
14. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. augusta 2013