Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 233/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2013

v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika

o sťažnosti Ing. J. P., K., zastúpeného advokátom JUDr. I. H., Advokátska kancelária, K.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie

jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom

pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. J. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Poprad p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. J. P. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc

eur), ktoré j e Okresný súd Poprad p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Poprad j e p o v i n n ý uhradiť Ing. J. P. trovy konania v sume

496,69 € (slovom štyristodeväťdesiatšesť eur a šesťdesiatdeväť centov) na účet advokáta

JUDr. I. H., Advokátska kancelária, K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -12 z 11. júna 2013 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Ing. J. P., K.

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Následne ústavný súd 16. júla 2013 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej

stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania

o prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 16. augusta 2013. V jeho

prílohe sa nachádzal súdny spis a vyjadrenie predsedu okresného súdu s chronológiou

úkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej vyplývajú tieto

podstatné skutočnosti:

„Sťažovateľ podal dňa 26.4.2004 návrh na obnovu dedičského konania, č. k.

, ktorý bol podľa obsahu posúdený ako návrh na dodatočné prejednanie dedičstva.

Vec je vedená pod sp. zn. .

Sťažovateľ bol dňa 31.1.2005 vyzvaný, aby predložil listinné doklady, konkrétne

originály vkladných knižiek, alebo ich úradné overené kópie, alebo výpisy banky

o zostatkoch na vkladných knižkách, prípadne o výškach vkladov a o údajoch o majiteľovi

vkladných knižiek. Zároveň bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku.

Súdny poplatok navrhovateľ zaplatil dňa 14.2.2005. Okresný súd opätovne vyzval

navrhovateľa na predloženie dokladov listom zo dňa 16.2.2005,

Listom, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa 24.3.2005 navrhovateľ oznámil časť

požadovaných údajov.

Keďže súdu neboli predložené požadované listinné dôkazy súd výzvami zo dňa

23.8.2005 vyzval priamo S., pobočka S. a pobočka K. o predloženie požadovaných

dokladov.

Dňa 7.9.2005 S., a.s. oznámila súdu, že nemôže zaslať požadované doklady, pretože

doklady o uskutočnených obchodoch uschováva, iba po dobu 5 rokov od ukončenia

obchodu a taktiež vkladná knižka na doručiteľa musí byť účastníkmi konania presne

identifikovaná.

Okresný súd listom zo dňa 26.10.2005 opätovne vyzval právneho zástupcu

navrhovateľa na doplnenie údajov.

Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu doručil dňa 18.11.2005 súdu

podanie, ktorým upresnil údaje týkajúce sa vkladných knižiek a zároveň navrhol zahrnúť

do dedičského konania aj cenné papiere poručiteľa, ku ktorým však nepredložil žiadne

listinné dôkazy.

Dňa 8.12.2009 súd vydal poverenie pre súdneho komisára JUDr. I. Č.

28.12.2009 bol spis predložený súdnemu komisárovi na prejednanie dedičstva.

Súdny komisár dňa 29.7.2013 oznámil súdu, že uznesením zo dňa 29.7.2013 bolo

dedičské konanie pre nemajetnosť poručiteľa zastavené. Uznesenie zatiaľ nenadobudlo

právoplatnosť.“

Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu,

ktorý mu bol zapožičaný a doručený 16. augusta 2013, zistil aj ústavný súd.

Predseda okresného súdu v závere svojho vyjadrenia vyjadril súhlas s upustením

od ústneho pojednávania vo veci.

Právny zástupca sťažovateľa v stanovisku doručenom ústavnému súdu 30. augusta

2013 k vyjadreniu okresného súdu zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v sťažnosti,

nesúhlasil s vyjadrením okresného súdu, že prieťahy vznikli v dôsledku postupu

sťažovateľa, pretože sťažovateľ na výzvy súdu reagoval včas a poskytol údaje v rozsahu

požadovanom okresným súdom. Právny zástupca sťažovateľa v závere svojho stanoviska

súhlasil s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavným súdom.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného a práva podľa dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej

veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ

navrhovateľom (dodatočné prerokovanie dedičstva), ústavný súd konštatuje, že obdobné

konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto dĺžka konania

nebola závislá od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho

konania. Ústavný súd konštatuje, že nezistil okolnosti na strane sťažovateľa, ktoré by

relevantne prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania, preto konštatuje, že sťažovateľ

v doterajšom priebehu konania poskytoval primeranú súčinnosť a na výzvy okresného súdu

reagoval včas.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu vrátane

postupu notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve, keďže jeho úkony sú úkonmi

súdu, ktorými je možné spôsobiť zbytočné prieťahy v konaní (, ,

).

Ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil a identifikoval niekoľko období

bezprecedentnej neodôvodnenej nečinnosti. Tým prvým obdobím nečinnosti v trvaní

deviatich mesiacov bolo obdobie od podania návrhu 26. apríla 2004 do vypracovania výzvy

na zaplatenie súdneho poplatku spojenej s výzvou na predloženie dôkazov – listín

z 31. januára 2005. Ďalším v poradí druhým obdobím neodôvodnenej nečinnosti v trvaní

štyroch rokov bolo obdobie od doručenia podania sťažovateľa okresnému súdu

(18. novembra 2005), v ktorom presne identifikoval vkladné knižky poručiteľa, do vydania

poverenia notárovi ako súdnemu komisárovi z 8. decembra 2009. Počas tohto obdobia

okresný súd iba žiadal pripojiť súvisiaci súdny spis sp. zn. D 644/1997, ktorý bol pripojený

k súdnemu spisu sp. zn. vedenému na tom istom okresnom súde.

V zmysle sa úkony notára pri prejednávaní dedičstva považujú

za úkony súdu, ktorý preberá za notára zodpovednosť voči účastníkom konania, ak

k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov dôjde jeho nekonaním

(m. m. ).

Z uvedeného dôvodu ústavný súd obdobie od vydania poverenia príslušnému

notárovi ako súdnemu komisárovi do urgencie okresného súdu poverenému notárovi, aby

predložil spis z 12. júla 2013, posúdil ako ďalší zbytočný prieťah v trvaní tri a pol roka,

za ktorý nesie zodpovednosť okresný súd.

Ústavný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že okresný súd

v napadnutom konaní nepostupoval v súlade so základným právom sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj právom

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

preto konštatuje, že doterajším postupom okresného súdu v konaní, ktoré je vedené

pod sp. zn. , došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru

(bod 1 výroku nálezu).

Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola v čase rozhodovania ústavného

súdu o sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

10 000 €, ktoré odôvodnil intenzitou zásahov do jeho práv, ako aj dĺžkou ich trvania.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho

neodôvodnenú nečinnosť v trvaní osem rokov a tri mesiace, berúc do úvahy predmet

konania na okresnom súde, správanie sťažovateľa a všetky okolnosti daného prípadu

ústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa

(bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa

si uplatnil trovy konania, ktoré vyčíslil v celkovej sume 662,34 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2012

v sume 781 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( )

náhradu trov konania za tri úkony právnej služby vykonané v roku 2013 (príprava

a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti a písomné stanovisko k vyjadreniu

okresného súdu) po 130,16 €. Ústavný súd nepriznal náhradu trov za úkon porada

s klientom, pretože nepovažoval za preukázanú účelnosť tohto úkonu. Ďalej má právny

zástupca sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 7,81 € za tri úkony podľa

vyhlášky vykonané v roku 2013. Právny zástupca sťažovateľa je zároveň platcom dane

z pridanej hodnoty, preto sa odmena a náhrady zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň

z pridanej hodnoty.

Ústavný súd preto z uvedených dôvodov priznal sťažovateľovi náhradu trov konania

v sume 496,69 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s )

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2013