Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 233/2013
PDF · 191.5 KB
No categories available
III. ÚS 233/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2013
v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika
o sťažnosti Ing. J. P., K., zastúpeného advokátom JUDr. I. H., Advokátska kancelária, K.,
vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie
jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom
pod sp. zn. 14 D 64/2004 takto
rozhodol:
1. Základné právo Ing. J. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 14 D 64/2004
p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Poprad p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 14 D 64/2004 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Ing. J. P. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc
eur), ktoré j e Okresný súd Poprad p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Poprad j e p o v i n n ý uhradiť Ing. J. P. trovy konania v sume
496,69 € (slovom štyristodeväťdesiatšesť eur a šesťdesiatdeväť centov) na účet advokáta
JUDr. I. H., Advokátska kancelária, K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 233/2013-12 z 11. júna 2013 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Ing. J. P., K.
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 14 D 64/2004.
Následne ústavný súd 16. júla 2013 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej
stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania
o prijatej sťažnosti.
Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 16. augusta 2013. V jeho
prílohe sa nachádzal súdny spis a vyjadrenie predsedu okresného súdu s chronológiou
úkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej vyplývajú tieto
podstatné skutočnosti:
„Sťažovateľ podal dňa 26.4.2004 návrh na obnovu dedičského konania, č. k.
D/644/97, ktorý bol podľa obsahu posúdený ako návrh na dodatočné prejednanie dedičstva.
Vec je vedená pod sp. zn. 14D/64/2004.
Sťažovateľ bol dňa 31.1.2005 vyzvaný, aby predložil listinné doklady, konkrétne
originály vkladných knižiek, alebo ich úradné overené kópie, alebo výpisy banky
o zostatkoch na vkladných knižkách, prípadne o výškach vkladov a o údajoch o majiteľovi
vkladných knižiek. Zároveň bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku.
Súdny poplatok navrhovateľ zaplatil dňa 14.2.2005. Okresný súd opätovne vyzval
navrhovateľa na predloženie dokladov listom zo dňa 16.2.2005,
Listom, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa 24.3.2005 navrhovateľ oznámil časť
požadovaných údajov.
Keďže súdu neboli predložené požadované listinné dôkazy súd výzvami zo dňa
23.8.2005 vyzval priamo S., pobočka S. a pobočka K. o predloženie požadovaných
dokladov.
Dňa 7.9.2005 S., a.s. oznámila súdu, že nemôže zaslať požadované doklady, pretože
doklady o uskutočnených obchodoch uschováva, iba po dobu 5 rokov od ukončenia
obchodu a taktiež vkladná knižka na doručiteľa musí byť účastníkmi konania presne
identifikovaná.
Okresný súd listom zo dňa 26.10.2005 opätovne vyzval právneho zástupcu
navrhovateľa na doplnenie údajov.
Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu doručil dňa 18.11.2005 súdu
podanie, ktorým upresnil údaje týkajúce sa vkladných knižiek a zároveň navrhol zahrnúť
do dedičského konania aj cenné papiere poručiteľa, ku ktorým však nepredložil žiadne
listinné dôkazy.
Dňa 8.12.2009 súd vydal poverenie pre súdneho komisára JUDr. I. Č.
28.12.2009 bol spis predložený súdnemu komisárovi na prejednanie dedičstva.
Súdny komisár dňa 29.7.2013 oznámil súdu, že uznesením zo dňa 29.7.2013 bolo
dedičské konanie pre nemajetnosť poručiteľa zastavené. Uznesenie zatiaľ nenadobudlo
právoplatnosť.“
Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu,
ktorý mu bol zapožičaný a doručený 16. augusta 2013, zistil aj ústavný súd.
Predseda okresného súdu v závere svojho vyjadrenia vyjadril súhlas s upustením
od ústneho pojednávania vo veci.
Právny zástupca sťažovateľa v stanovisku doručenom ústavnému súdu 30. augusta
2013 k vyjadreniu okresného súdu zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v sťažnosti,
nesúhlasil s vyjadrením okresného súdu, že prieťahy vznikli v dôsledku postupu
sťažovateľa, pretože sťažovateľ na výzvy súdu reagoval včas a poskytol údaje v rozsahu
požadovanom okresným súdom. Právny zástupca sťažovateľa v závere svojho stanoviska
súhlasil s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavným súdom.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva
zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu
týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby
domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,
ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu
(IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby
v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola
rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,
postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03,
IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup
samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej
veci.
1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ
navrhovateľom (dodatočné prerokovanie dedičstva), ústavný súd konštatuje, že obdobné
konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto dĺžka konania
nebola závislá od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci.
2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných
prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho
konania. Ústavný súd konštatuje, že nezistil okolnosti na strane sťažovateľa, ktoré by
relevantne prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania, preto konštatuje, že sťažovateľ
v doterajšom priebehu konania poskytoval primeranú súčinnosť a na výzvy okresného súdu
reagoval včas.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu vrátane
postupu notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve, keďže jeho úkony sú úkonmi
súdu, ktorými je možné spôsobiť zbytočné prieťahy v konaní (III. ÚS 47/00, IV. ÚS 74/02,
Ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil a identifikoval niekoľko období
bezprecedentnej neodôvodnenej nečinnosti. Tým prvým obdobím nečinnosti v trvaní
deviatich mesiacov bolo obdobie od podania návrhu 26. apríla 2004 do vypracovania výzvy
na zaplatenie súdneho poplatku spojenej s výzvou na predloženie dôkazov – listín
z 31. januára 2005. Ďalším v poradí druhým obdobím neodôvodnenej nečinnosti v trvaní
štyroch rokov bolo obdobie od doručenia podania sťažovateľa okresnému súdu
(18. novembra 2005), v ktorom presne identifikoval vkladné knižky poručiteľa, do vydania
poverenia notárovi ako súdnemu komisárovi z 8. decembra 2009. Počas tohto obdobia
okresný súd iba žiadal pripojiť súvisiaci súdny spis sp. zn. D 644/1997, ktorý bol pripojený
k súdnemu spisu sp. zn. 7 C 147/2003 vedenému na tom istom okresnom súde.
V zmysle § 38 ods. 5 OSP sa úkony notára pri prejednávaní dedičstva považujú
za úkony súdu, ktorý preberá za notára zodpovednosť voči účastníkom konania, ak
k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov dôjde jeho nekonaním
(m. m. II. ÚS 22/96).
Z uvedeného dôvodu ústavný súd obdobie od vydania poverenia príslušnému
notárovi ako súdnemu komisárovi do urgencie okresného súdu poverenému notárovi, aby
predložil spis z 12. júla 2013, posúdil ako ďalší zbytočný prieťah v trvaní tri a pol roka,
za ktorý nesie zodpovednosť okresný súd.
Ústavný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že okresný súd
v napadnutom konaní nepostupoval v súlade so základným právom sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právom
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
preto konštatuje, že doterajším postupom okresného súdu v konaní, ktoré je vedené
pod sp. zn. 14 D 64/2004, došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného
práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
(bod 1 výroku nálezu).
Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 14 D 64/2004 konal
bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola v čase rozhodovania ústavného
súdu o sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume
10 000 €, ktoré odôvodnil intenzitou zásahov do jeho práv, ako aj dĺžkou ich trvania.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho
neodôvodnenú nečinnosť v trvaní osem rokov a tri mesiace, berúc do úvahy predmet
konania na okresnom súde, správanie sťažovateľa a všetky okolnosti daného prípadu
ústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa
§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa
si uplatnil trovy konania, ktoré vyčíslil v celkovej sume 662,34 €.
Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia
advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)
v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.
Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná
mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2012
v sume 781 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde)
náhradu trov konania za tri úkony právnej služby vykonané v roku 2013 (príprava
a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti a písomné stanovisko k vyjadreniu
okresného súdu) po 130,16 €. Ústavný súd nepriznal náhradu trov za úkon porada
s klientom, pretože nepovažoval za preukázanú účelnosť tohto úkonu. Ďalej má právny
zástupca sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 7,81 € za tri úkony podľa
vyhlášky vykonané v roku 2013. Právny zástupca sťažovateľa je zároveň platcom dane
z pridanej hodnoty, preto sa odmena a náhrady zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň
z pridanej hodnoty.
Ústavný súd preto z uvedených dôvodov priznal sťažovateľovi náhradu trov konania
v sume 496,69 €.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet
právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP)
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. septembra 2013