Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 401/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. septembra 2013

v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti P. M. a M. M., obaja bytom K., zastúpených

advokátom JUDr. C. S., Č., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. , za

účasti Okresného súdu Čadca, takto

rozhodol:

1. Základné právo P. M. a M. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Čadca v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Čadca p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. P. M. a M. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), ktoré im j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť P. M. a M. M. trovy konania v sume

349,87 € (slovom tristoštyridsaťdeväť eur a osemdesiatsedem centov) na účet ich právneho

zástupcu JUDr. C. S., Č., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. mája 2013

doručená sťažnosť P. M. (ďalej len „sťažovateľ“) a M. M., obaja K. (ďalej spolu len

„sťažovatelia“ alebo „poškodení“), zastúpených advokátom JUDr. C. S., Č., ktorou

namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T

275/2004.

Keďže sťažnosť sťažovateľov neobsahovala náležitosti predpísané zákonom

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), ústavný súd ich 3. júna 2013 vyzval, aby

sťažnosť doplnili. Sťažovatelia sťažnosť doplnili podaním doručeným ústavnému súdu

11. júna 2013.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti okrem iného uvádzajú:

„My sťažovatelia v 1. a 2. rade proti porušovaniu základných práv a slobôd

vystupujeme v trestnom konaní pred Okresným súdom Čadca spisová značka

v postavení poškodených.

V danej veci je obžalovaný M. Ž. zo spáchania trestného činu sprenevery, ktorým

nám mal spôsobiť škodu vo výške 169.600,- Sk. Obžaloba v danej veci bola Okresnou

prokuratúrou podaná dňa 1. 12. 2005. Posledné pojednávanie v danej veci bolo dňa 29. 9.

2012. Toto bolo odročené na neurčito, pričom podľa nášho názoru sa vo veci nekoná. ...

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, pričom k odstráneniu tohto stavu dochádza až

právoplatným rozhodnutím súdu. Obžalovaný od nás ešte v roku 2003 vylákal 169.600,- Sk

čo je pre nás značná čiastka. Túto sumu sme si riadne uplatnili v adhéznom konaní, avšak

doteraz nebolo o našom nároku rozhodnuté. My sa nachádzame v stave právnej neistoty od

roku 2005 až doteraz, pričom tento stav na nás pôsobí veľmi nepriaznivo a to hlavne na

naše zdravie a psychiku. “

Sťažovatelia na základe uvedených skutočností navrhujú, aby ústavný súd takto

rozhodol:

„1. Základné právo P. M. a M. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v článku 48 odsek 2 postupom Okresného súdu

Čadca v konaní vedenom pod spisovou značkou porušené bolo.

2. Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod spisovou značkou

prikazuje ďalej konať bez zbytočných prieťahov.

3. P. M. a M. M. priznáva finančné zadosťučinenie v sume po 3.000,- € /slovom

tritisíc eur/, ktorú je Okresný súd Čadca povinný zaplatiť im do 2 mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Čadca je povinný uhradiť P. M. a M. M. trovy konania v sume 342,66

€ do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet ich právneho zástupcu JUDr. C. S.,

advokáta AK Č.“

Ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti uznesením č. k.

-15 z 26. júna 2013 rozhodol o jej prijatí na ďalšie konanie (§ 25 ods. 1 a 3

).

Po prijatí sťažnosti sťažovateľov na ďalšie konanie ústavný súd 25. júla 2013 vyzval

predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k otázke vhodnosti ústneho pojednávania,

a zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila aj k sťažnosti.

Podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 2. augusta 2013

(sp. zn. Spr 1376/13, doručenom ústavnému súdu 7. augusta 2013) okrem iného uviedol:

„Po preštudovaní spisu konštatujem, že vo veci boli spôsobené

neodôvodnené prieťahy v konaní.“ Súčasne oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd

upustil od ústneho prerokovania sťažnosti.

Ústavný súd vyzval 12. augusta 2013 aj právneho zástupcu sťažovateľov, aby sa

vyjadril k stanovisku okresného súdu, ako aj k otázke nariadenia ústneho pojednávania.

Právny zástupca sťažovateľov vo svojom podaní z 15. augusta 2013 (doručenom ústavnému

súdu 21. augusta 2013) uviedol, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho

prerokovania sťažnosti.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde a upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,

že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Ústavný súd pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ,

) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,

o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného

súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom namietaného konania okresného súdu je rozhodovanie o obžalobe

týkajúcej sa štyroch obvinených zo spáchania trestného činu skrátenia dane zo 6. decembra

2004, resp. o obžalobe jedného obvineného zo sprenevery z 1. decembra 2005 v konaní,

v ktorom sú sťažovatelia v procesnom postavení poškodených. Podľa názoru ústavného

súdu ide o vec, ktorá tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov

v trestných veciach a nevykazuje znaky právnej ani faktickej zložitosti.

2. Správanie strán konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní

pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný súd

konštatuje, že nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mali byť pripísané na ťarchu

sťažovateľov v súvislosti s prieťahmi v konaní, keďže sa zúčastnili všetkých nariadených

pojednávaní okresného súdu a svojimi návrhmi realizovali svoje procesné práva.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

Z predloženého spisu, zo sťažnosti, ako aj z vyjadrení okresného súdu zistil, že okresnému

súdu bola obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Čadca na štyroch obvinených

doručená 6. decembra 2004.

Okresný súd uznesením č. k. -2398 zo 14. apríla 2008 rozhodol

o spojení vecí sp. zn. a sp. zn. (pôvodne samostatná obžaloba

vo veci toho istého obvineného v spojenej veci sp. zn. z trestného činu

sprenevery vznesená 1. decembra 2005) na spoločné prerokovanie a rozhodnutie pod sp. zn.

.

Okresný súd následne vydal trestný rozkaz vo veci pod č. k. -2401

z 9. mája 2008 voči dvom obvineným. Proti trestnému rozkazu obaja obvinení podali

20. júna 2008 odpor.

Okresný súd ďalej nariadil hlavné pojednávanie vo veci na 22. apríl 2010. Na tomto

pojednávaní sa zúčastnili aj sťažovatelia ako svedkovia a poškodení; ospravedlnila sa

obhajkyňa jednej z obžalovaných (ktorá žiada konať len v jej prítomnosti). Hlavné

pojednávanie bolo odročené na neurčito na účely zistenia pobytu ďalšieho neprítomného

obžalovaného; okresný súd mal zistiť miesto jeho pobytu a adresu, resp. predvolať ho pod

hrozbou vydania príkazu o zatknutí v prípade neustanovenia sa.

Sťažovateľ doručil 2. júna 2010 Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej

len „generálna prokuratúra“) podanie, obsahom ktorého bola námietka zaujatosti proti

predsedovi senátu okresného súdu. Generálna prokuratúra postúpila toto podanie 7. júna

2010 okresnému súdu. Predseda senátu okresného súdu 27. januára 2012 rozhodol o tom, že

nie je vylúčený z úkonov trestného konania obžalovaných.

Okresný súd pokračoval v hlavnom pojednávaní nariadenom na 31. máj 2012.

Následne odročil hlavné pojednávanie na 28. september 2012 z dôvodu nedostavenia sa

troch zo štyroch obžalovaných a niektorých z predvolaných svedkov; poškodení boli na

hlavnom pojednávaní prítomní.

Na hlavnom pojednávaní nariadenom okresným súdom na 28. september 2012 sa

nezúčastnili traja zo štyroch obžalovaných (jeden z obžalovaných z dôvodov dlhodobej

hospitalizácie), dvaja z ich obhajcov tiež ospravedlnili svoju neúčasť a okresný súd odročil

hlavné pojednávanie na neurčito na zistenie trvania práceneschopnosti neprítomného

obžalovaného.

Okresný súd ďalej nariadil hlavné pojednávanie na 29. máj 2013, na ktorom sa

opätovne nezúčastnili traja zo štyroch obžalovaných, svoju neúčasť ospravedlnil obhajca

dvoch obžalovaných (z dôvodov kolízie pojednávania na Špecializovanom trestnom súde

v Pezinku), pričom ospravedlnil aj dvoch obžalovaných (jedného z dôvodov dlhodobej

hospitalizácie s výhľadom trvania počas ďalších štyroch mesiacov). Niektorí

z predvolaných svedkov sa na hlavné pojednávanie znovu nedostavili; sťažovatelia boli na

hlavnom pojednávaní prítomní. Okresný súd odročil toto hlavné pojednávanie na neurčito

s požiadavkou predvolania všetkých obžalovaných a svedkov na nový termín; svedkov pod

hrozbou uloženia poriadkovej pokuty vo výške 1 000 €.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa

môže dôjsť nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale

aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m.

napr. , , ).

Ústavný súd konštatuje, že okresný súd v doterajšom priebehu napadnutého konania

ani po viac ako osem a pol roku od jeho začatia a vznesenia obžaloby nerozhodol vo veci

samej, pričom bol nečinný v čase od decembra 2004 do apríla 2008 (viac ako tri roky). Štyri

hlavné pojednávania, ktoré nariadil v období od 22. apríla 2010 do 29. mája 2013, boli

neefektívne, pretože boli nedostatočne pripravené a zo zápisníc o ich priebehu vyplýva, že

vo vzťahu k vedenému trestnému konaniu dosiaľ nepriniesli nijaké zásadné výsledky.

Okresný súd toleroval absenciu predvolaných osôb na nariadených hlavných

pojednávaniach. Podľa názoru ústavného súdu mal byť okresný súd voči absencii

predvolaných osôb prísnejší a k využitiu uložiť poriadkové pokuty mohol a mal pristúpiť

skôr, nie až v máji 2013. Z uvedeného vyplýva, že nečinnosťou a neefektívnou činnosťou

okresného súdu počas konania vo veci sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom

v tomto konaní, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie ich

veci bez zbytočných prieťahov podľa .

III.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľov na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa bolo postupom

okresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzajú

sťažovatelia domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovatelia sa domáhajú priznania finančného zadosťučinenia v sume po 3 000 €

každému z nich, čo odôvodňujú takto:

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, pričom k odstráneniu tohto stavu dochádza až

právoplatným rozhodnutím súdu. Obžalovaný od nás ešte v roku 2003 vylákal 169.600,- Sk

čo je pre nás značná čiastka. Túto sumu sme si riadne uplatnili v adhéznom konaní, avšak

doteraz nebolo o našom nároku rozhodnuté. My sa nachádzame v stave právnej neistoty od

roku 2005 až doteraz, pričom tento stav na nás pôsobí veľmi nepriaznivo a to hlavne na

naše zdravie a psychiku.

Z toho dôvodu žiadame, aby nám bolo priznané aj primerané finančné

zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy, pričom si myslíme, že za primerané

finančné zadosťučinenie možno považovať sumu 3.000,- € pre každého sťažovateľa. Toto

žiadame aj z toho dôvodu, že my – sťažovatelia sme žiadnym relevantným spôsobom

nespôsobili predlžovanie súdneho konania. Sme toho názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov by nebolo

dostatočným zadosťučinením pre nás – sťažovateľov.“

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia (). Pri určení

finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných

Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa

čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na

konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že

namietané konanie nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný

súd považoval priznanie sumy 2 000 € každému zo sťažovateľov za primerané finančné

zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. C. S.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch

podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovatelia žiadali, aby im bola priznaná úhrada trov konania v sume 349,86 €.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorá bola 781 €.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie

sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3 a § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), pričom výšku základnej sadzby tarifnej odmeny bolo potrebné znížiť o 50 %,

pretože ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, čo za každý úkon

po 130,16 € pri uvedenom znížení základnej sadzby predstavuje 65,08 €, t. j. 260,32 € za

štyri úkony, čo spolu s režijným paušálom 4 x 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) celkovo

predstavuje sumu 291,56 €. Keďže advokát je platcom dane z pridanej hodnoty [ďalej len

„DPH“ (na základe predloženej fotokópie osvedčenia o registrácii pre DPH)], uvedená suma

bola zvýšená o DPH (20 %) podľa vyhlášky a podľa

o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy konania vrátane započítania

DPH a režijného paušálu boli priznané v celkovej sume 349,87 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľov ( v spojení s Občianskeho

súdneho poriadku).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2013