Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 401/2013
PDF · 195.12 KB
No categories available
IV. ÚS 401/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. septembra 2013
v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu
Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti P. M. a M. M., obaja bytom K., zastúpených
advokátom JUDr. C. S., Č., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 275/2004, za
účasti Okresného súdu Čadca, takto
rozhodol:
1. Základné právo P. M. a M. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 T 275/2004 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Čadca p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
1 T 275/2004 konal bez zbytočných prieťahov.
3. P. M. a M. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po 2 000 €
(slovom dvetisíc eur), ktoré im j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť P. M. a M. M. trovy konania v sume
349,87 € (slovom tristoštyridsaťdeväť eur a osemdesiatsedem centov) na účet ich právneho
zástupcu JUDr. C. S., Č., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. mája 2013
doručená sťažnosť P. M. (ďalej len „sťažovateľ“) a M. M., obaja K. (ďalej spolu len
„sťažovatelia“ alebo „poškodení“), zastúpených advokátom JUDr. C. S., Č., ktorou
namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T
275/2004.
Keďže sťažnosť sťažovateľov neobsahovala náležitosti predpísané zákonom
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd ich 3. júna 2013 vyzval, aby
sťažnosť doplnili. Sťažovatelia sťažnosť doplnili podaním doručeným ústavnému súdu
11. júna 2013.
Sťažovatelia vo svojej sťažnosti okrem iného uvádzajú:
„My sťažovatelia v 1. a 2. rade proti porušovaniu základných práv a slobôd
vystupujeme v trestnom konaní pred Okresným súdom Čadca spisová značka 1 T/275/2004
v postavení poškodených.
V danej veci je obžalovaný M. Ž. zo spáchania trestného činu sprenevery, ktorým
nám mal spôsobiť škodu vo výške 169.600,- Sk. Obžaloba v danej veci bola Okresnou
prokuratúrou podaná dňa 1. 12. 2005. Posledné pojednávanie v danej veci bolo dňa 29. 9.
2012. Toto bolo odročené na neurčito, pričom podľa nášho názoru sa vo veci nekoná. ...
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, pričom k odstráneniu tohto stavu dochádza až
právoplatným rozhodnutím súdu. Obžalovaný od nás ešte v roku 2003 vylákal 169.600,- Sk
čo je pre nás značná čiastka. Túto sumu sme si riadne uplatnili v adhéznom konaní, avšak
doteraz nebolo o našom nároku rozhodnuté. My sa nachádzame v stave právnej neistoty od
roku 2005 až doteraz, pričom tento stav na nás pôsobí veľmi nepriaznivo a to hlavne na
naše zdravie a psychiku. “
Sťažovatelia na základe uvedených skutočností navrhujú, aby ústavný súd takto
rozhodol:
„1. Základné právo P. M. a M. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v článku 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Čadca v konaní vedenom pod spisovou značkou 1 T/275/2004 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod spisovou značkou 1 T/ 275/2004
prikazuje ďalej konať bez zbytočných prieťahov.
3. P. M. a M. M. priznáva finančné zadosťučinenie v sume po 3.000,- € /slovom
tritisíc eur/, ktorú je Okresný súd Čadca povinný zaplatiť im do 2 mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Čadca je povinný uhradiť P. M. a M. M. trovy konania v sume 342,66
€ do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet ich právneho zástupcu JUDr. C. S.,
advokáta AK Č.“
Ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti uznesením č. k.
IV. ÚS 401/2013-15 z 26. júna 2013 rozhodol o jej prijatí na ďalšie konanie (§ 25 ods. 1 a 3
Po prijatí sťažnosti sťažovateľov na ďalšie konanie ústavný súd 25. júla 2013 vyzval
predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k otázke vhodnosti ústneho pojednávania,
a zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila aj k sťažnosti.
Podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 2. augusta 2013
(sp. zn. Spr 1376/13, doručenom ústavnému súdu 7. augusta 2013) okrem iného uviedol:
„Po preštudovaní spisu 1 T 275/2004 konštatujem, že vo veci boli spôsobené
neodôvodnené prieťahy v konaní.“ Súčasne oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd
upustil od ústneho prerokovania sťažnosti.
Ústavný súd vyzval 12. augusta 2013 aj právneho zástupcu sťažovateľov, aby sa
vyjadril k stanovisku okresného súdu, ako aj k otázke nariadenia ústneho pojednávania.
Právny zástupca sťažovateľov vo svojom podaní z 15. augusta 2013 (doručenom ústavnému
súdu 21. augusta 2013) uviedol, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho
prerokovania sťažnosti.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde a upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,
že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.
Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom
konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Ústavný súd pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným
prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03,
IV. ÚS 272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,
o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného
súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
1. Predmetom namietaného konania okresného súdu je rozhodovanie o obžalobe
týkajúcej sa štyroch obvinených zo spáchania trestného činu skrátenia dane zo 6. decembra
2004, resp. o obžalobe jedného obvineného zo sprenevery z 1. decembra 2005 v konaní,
v ktorom sú sťažovatelia v procesnom postavení poškodených. Podľa názoru ústavného
súdu ide o vec, ktorá tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov
v trestných veciach a nevykazuje znaky právnej ani faktickej zložitosti.
2. Správanie strán konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní
pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd
konštatuje, že nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mali byť pripísané na ťarchu
sťažovateľov v súvislosti s prieťahmi v konaní, keďže sa zúčastnili všetkých nariadených
pojednávaní okresného súdu a svojimi návrhmi realizovali svoje procesné práva.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní.
Z predloženého spisu, zo sťažnosti, ako aj z vyjadrení okresného súdu zistil, že okresnému
súdu bola obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Čadca na štyroch obvinených
doručená 6. decembra 2004.
Okresný súd uznesením č. k. 1 T 275/2004-2398 zo 14. apríla 2008 rozhodol
o spojení vecí sp. zn. 1 T 275/2004 a sp. zn. 2 T 216/2005 (pôvodne samostatná obžaloba
vo veci toho istého obvineného v spojenej veci sp. zn. 1 T 275/2004 z trestného činu
sprenevery vznesená 1. decembra 2005) na spoločné prerokovanie a rozhodnutie pod sp. zn.
Okresný súd následne vydal trestný rozkaz vo veci pod č. k. 1 T 275/2004-2401
z 9. mája 2008 voči dvom obvineným. Proti trestnému rozkazu obaja obvinení podali
20. júna 2008 odpor.
Okresný súd ďalej nariadil hlavné pojednávanie vo veci na 22. apríl 2010. Na tomto
pojednávaní sa zúčastnili aj sťažovatelia ako svedkovia a poškodení; ospravedlnila sa
obhajkyňa jednej z obžalovaných (ktorá žiada konať len v jej prítomnosti). Hlavné
pojednávanie bolo odročené na neurčito na účely zistenia pobytu ďalšieho neprítomného
obžalovaného; okresný súd mal zistiť miesto jeho pobytu a adresu, resp. predvolať ho pod
hrozbou vydania príkazu o zatknutí v prípade neustanovenia sa.
Sťažovateľ doručil 2. júna 2010 Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej
len „generálna prokuratúra“) podanie, obsahom ktorého bola námietka zaujatosti proti
predsedovi senátu okresného súdu. Generálna prokuratúra postúpila toto podanie 7. júna
2010 okresnému súdu. Predseda senátu okresného súdu 27. januára 2012 rozhodol o tom, že
nie je vylúčený z úkonov trestného konania obžalovaných.
Okresný súd pokračoval v hlavnom pojednávaní nariadenom na 31. máj 2012.
Následne odročil hlavné pojednávanie na 28. september 2012 z dôvodu nedostavenia sa
troch zo štyroch obžalovaných a niektorých z predvolaných svedkov; poškodení boli na
hlavnom pojednávaní prítomní.
Na hlavnom pojednávaní nariadenom okresným súdom na 28. september 2012 sa
nezúčastnili traja zo štyroch obžalovaných (jeden z obžalovaných z dôvodov dlhodobej
hospitalizácie), dvaja z ich obhajcov tiež ospravedlnili svoju neúčasť a okresný súd odročil
hlavné pojednávanie na neurčito na zistenie trvania práceneschopnosti neprítomného
obžalovaného.
Okresný súd ďalej nariadil hlavné pojednávanie na 29. máj 2013, na ktorom sa
opätovne nezúčastnili traja zo štyroch obžalovaných, svoju neúčasť ospravedlnil obhajca
dvoch obžalovaných (z dôvodov kolízie pojednávania na Špecializovanom trestnom súde
v Pezinku), pričom ospravedlnil aj dvoch obžalovaných (jedného z dôvodov dlhodobej
hospitalizácie s výhľadom trvania počas ďalších štyroch mesiacov). Niektorí
z predvolaných svedkov sa na hlavné pojednávanie znovu nedostavili; sťažovatelia boli na
hlavnom pojednávaní prítomní. Okresný súd odročil toto hlavné pojednávanie na neurčito
s požiadavkou predvolania všetkých obžalovaných a svedkov na nový termín; svedkov pod
hrozbou uloženia poriadkovej pokuty vo výške 1 000 €.
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy môže dôjsť nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale
aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie
efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m.
napr. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Ústavný súd konštatuje, že okresný súd v doterajšom priebehu napadnutého konania
ani po viac ako osem a pol roku od jeho začatia a vznesenia obžaloby nerozhodol vo veci
samej, pričom bol nečinný v čase od decembra 2004 do apríla 2008 (viac ako tri roky). Štyri
hlavné pojednávania, ktoré nariadil v období od 22. apríla 2010 do 29. mája 2013, boli
neefektívne, pretože boli nedostatočne pripravené a zo zápisníc o ich priebehu vyplýva, že
vo vzťahu k vedenému trestnému konaniu dosiaľ nepriniesli nijaké zásadné výsledky.
Okresný súd toleroval absenciu predvolaných osôb na nariadených hlavných
pojednávaniach. Podľa názoru ústavného súdu mal byť okresný súd voči absencii
predvolaných osôb prísnejší a k využitiu uložiť poriadkové pokuty mohol a mal pristúpiť
skôr, nie až v máji 2013. Z uvedeného vyplýva, že nečinnosťou a neefektívnou činnosťou
okresného súdu počas konania vo veci sp. zn. 1 T 275/2004 došlo k zbytočným prieťahom
v tomto konaní, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie ich
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
III.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal.
Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľov na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo postupom
okresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 1 T 275/2004 konal
bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzajú
sťažovatelia domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovatelia sa domáhajú priznania finančného zadosťučinenia v sume po 3 000 €
každému z nich, čo odôvodňujú takto:
„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, pričom k odstráneniu tohto stavu dochádza až
právoplatným rozhodnutím súdu. Obžalovaný od nás ešte v roku 2003 vylákal 169.600,- Sk
čo je pre nás značná čiastka. Túto sumu sme si riadne uplatnili v adhéznom konaní, avšak
doteraz nebolo o našom nároku rozhodnuté. My sa nachádzame v stave právnej neistoty od
roku 2005 až doteraz, pričom tento stav na nás pôsobí veľmi nepriaznivo a to hlavne na
naše zdravie a psychiku.
Z toho dôvodu žiadame, aby nám bolo priznané aj primerané finančné
zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy, pričom si myslíme, že za primerané
finančné zadosťučinenie možno považovať sumu 3.000,- € pre každého sťažovateľa. Toto
žiadame aj z toho dôvodu, že my – sťažovatelia sme žiadnym relevantným spôsobom
nespôsobili predlžovanie súdneho konania. Sme toho názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov by nebolo
dostatočným zadosťučinením pre nás – sťažovateľov.“
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia (I. ÚS 80/06). Pri určení
finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných
Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa
čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na
konkrétne okolnosti prípadu.
S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.
1 T 275/2004, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že
namietané konanie nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný
súd považoval priznanie sumy 2 000 € každému zo sťažovateľov za primerané finančné
zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. C. S.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch
podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo
sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovatelia žiadali, aby im bola priznaná úhrada trov konania v sume 349,86 €.
Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej
mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorá bola 781 €.
Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie
sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3 a § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“), pričom výšku základnej sadzby tarifnej odmeny bolo potrebné znížiť o 50 %,
pretože ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, čo za každý úkon
po 130,16 € pri uvedenom znížení základnej sadzby predstavuje 65,08 €, t. j. 260,32 € za
štyri úkony, čo spolu s režijným paušálom 4 x 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) celkovo
predstavuje sumu 291,56 €. Keďže advokát je platcom dane z pridanej hodnoty [ďalej len
„DPH“ (na základe predloženej fotokópie osvedčenia o registrácii pre DPH)], uvedená suma
bola zvýšená o DPH (20 %) podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy konania vrátane započítania
DPH a režijného paušálu boli priznané v celkovej sume 349,87 €.
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho
súdneho poriadku).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto
rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. septembra 2013