Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 271/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. septembra 2013

v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa

Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť Mgr. Ing. J. S., L., zastúpeného advokátkou JUDr. E.

K., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo Mgr. Ing. J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v a právo zaručené v Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Mgr. Ing. J. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom

päťsto eur), ktoré j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Mgr. Ing. J. S. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,58 €

(slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov), ktorú j e Krajský súd

v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátky JUDr. E. K., P., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. februára

2013 doručená sťažnosť Mgr. Ing. J. S, L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou sa domáha

vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z obsahu spisu krajského súdu sp. zn. vyplýva,

že sťažovateľ 15. apríla 2010 doručil krajskému súdu opravný prostriedok, ktorým

sa domáhal proti S. (ďalej len „žalovaná“) zrušenia rozhodnutia č. 531 104 1200

z 1. februára 2010 v spojení s rozhodnutím č. 531 104 1200 z 5. januára 2012 (ďalej len

„rozhodnutie žalovanej“) o priznaní mu invalidného dôchodku a vrátenia veci na ďalšie

konanie žalovanej. Sťažovateľ považoval rozhodnutie žalovanej za nezákonné, pretože

podľa jeho názoru žalovaná nesprávne určila (podhodnotila) výšku priznaného dôchodku,

keď nedostatočne zistila skutkový stav veci (najmä nezohľadnila pracovný pomer

sťažovateľa v spoločnosti K., s. r. o., ktorý trval od 14. decembra 1998 do 30. septembra

2008) a vec aj nesprávne právne posúdila. Krajský súd vo veci do dňa podania sťažnosti

ústavnému súdu nerozhodol.

Sťažnosť na porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru krajským súdom vo veci sp. zn. sťažovateľ odôvodnil

tým, že konanie krajského súdu v tejto veci je poznačené zjavnými prieťahmi, nečinnosťou

súdu, čo pociťuje ako skrivodlivosť a vyvoláva to u neho bezmocnosť a beznádej.

Predsedníčka krajského súdu vyhodnotila sťažnosť sťažovateľa na prieťahy

v konaní zo 7. januára 2013 v odpovedi z 28. januára 2013 ako dôvodnú a sťažovateľovi

sa ospravedlnila. Predsedníčka krajského súdu v odpovedi uviedla, že prieťahy boli zistené

v čase od 14. septembra 2010 až do nariadenia termínu pojednávania na 9. november 2011,

pričom tieto boli zapríčinené objektívnymi okolnosťami so zreteľom na množstvo vecí

pridelených na rozhodnutie senátu 5Sd a 1S, ktorého členom je konajúci sudca,

a nedostatočným personálnym obsadením súdu.

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti zdôraznil, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu

napriek trom rokom trvania konania nebolo vo veci ani v prvom stupni rozhodnuté, krajský

súd koná s výraznými časovými odstupmi, čo nie je vinou sťažovateľa, ktorý k prieťahom

nijako neprispel. Prvé pojednávanie nariadil krajský súd až po jeden a pol roku od podania

žaloby (9. novembra 2011) a aj následne bol nečinný. Pritom vec má pre sťažovateľa

mimoriadny význam, pretože ide o rozhodnutie o jeho invalidnom dôchodku. Ide o konanie,

ktoré nie je zložité ani po právnej a ani po skutkovej stránke.

Sťažovateľ žiadal vydať tento nález:

„1. Základné právo Mgr. Ing. J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod č. k. porušené bolo.

2. Krajskému súdu v Bratislave prikazuje konať a rozhodnúť bez zbytočných

prieťahov.

3. Mgr. Ing. J. S. sa priznáva finančné zadosťučinenie 3. 000,- €, ktoré je Krajský súd

v Bratislave povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

4. Mgr. Ing. J. S. priznáva úhradu trov konania v sume 269,58 € (slovom:

dvestošesťdesiatdeväť euro a 58/100 centov), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný

zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne advokátky JUDr. E. K., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti nálezu.“

Ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie uznesením č. k. -12

zo 16. mája 2013.

Sťažovateľ podaním doručeným ústavnému súdu 8. augusta 2013 oznámil, že netrvá

na konaní ústneho pojednávania.

Krajský súd sa vyjadril k sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 3175/2013 z 22. júla 2013,

v ktorom uviedol, že „zákonná sudkyňa poukázala na to, že navrhovateľ Mgr. Ing. J. S.

vo veci vedenej na tunajšom súde pod spis. zn. podaním zo dňa 15. 04. 2010

žiadal preskúmať rozhodnutie odporkyne S. v B..., číslo 531 104 1200 0 zo dňa 01. 02. 2010

v spojení so zmenovým rozhodnutím č. 531 104 1200 zo dňa 05. 01. 2012.

Rozhodnutím číslo 531 104 1200 0 zo dňa 01. 02. 2010 odporkyňa priznala

navrhovateľovi od 17. 12. 2008 invalidný dôchodok v sume 7 734,- Sk mesačne a určila,

že navrhovateľovi patrí k 01. 01. 2009 invalidný dôchodok v sume 256,80 eur mesačne,

ktorý postupne zvýšila vždy k 01. 01. kalendárneho roka, a to až na sumu 283,10 eur

mesačne od 01. 01. 2010.

Rozhodnutím číslo 531 104 1200 0 zo dňa 05. 01. 2012 odporkyňa zvýšila

navrhovateľovi sumu invalidného dôchodku od 06. 12. 2011 na 309,80 eur mesačne

a od 01. 01. 2012 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 320 eur mesačne.

Navrhovateľ v ústavnej sťažnosti zo dňa 23. 02. 2013 uviedol, že k tomuto dňu ešte

nebolo rozhodnuté. Na konaní dňa 20. 02. 2013 sa zástupkyňa odporkyne nevedela vyjadriť

k vymeriavaciemu základu, ktorý bol zohľadnený pri určení výšky invalidného dôchodku

navrhovateľa a z tohto dôvodu, bolo konanie odročené na deň 27. 02. 2013, pretože

do tohto dátumu odporkyňa mala podať vyjadrenie. Na ďalšom konaní dňa 27. 02. 2013

bolo rozhodnuté o navrhovateľovom návrhu zo dňa 15. 04. 2010 tak, že súd rozhodnutie

odporkyne číslo 531 104 1200 0 zo dňa 01. 02. 2010 v spojení so zmenovým rozhodnutím

číslo 531 104 1200 zo dňa 05. 01. 2012 potvrdil a účastníkom náhradu trov konania

nepriznal.

Na doplnenie vyjadrenia zákonná sudkyňa poznamenala, že predmetná vec

navrhovateľa bola dňa 15. 04. 2010 pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. M. T.

Uznesením Súdnej rady Slovenskej republiky č. 1211 zo dňa 17. 05. 2011 bola JUDr. R. J.

preložená na výkon funkcie sudcu na Krajský súd v Bratislave s účinnosťou od 01. 06. 2011

a dňa 02. 06. 2011 jej bolo pridelených na prerokovanie a rozhodnutie 296 vecí, z toho

aj predmetná vec navrhovateľa. Vo veci sp. zn. dňa 20. 09. 2011 nariadila

termín jej prerokovania na deň 09. 11. 2011.

Tiež uviedla, že všetky pridelené veci v jej súdnom oddelení 9Sd a 9Scud vybavovala

priebežne a podľa poradia a súčasne popri samosudcovskej agende v súdnom oddelení 9Sd

a 9Scud bola aj členkou senátu 1S.

JUDr. R. J. vo svojom vyjadrení na záver poukázala na to, že sťažovateľ dňa 07. 01.

2013 podal sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.

, doručenú tunajšiemu súdu dňa 07. 01. 2013. JUDr. L. P., podpredsedníčka

Krajského súdu v Bratislave vyhodnotila túto sťažnosť, vedenú pod Spr. 2008/2013,

odpoveďou zo dňa 28. 01. 2013 za dôvodnú, pretože v období od 14. 09. 2010 do 09. 11.

2011 v predmetnom konaní boli zistené prieťahy objektívnej povahy.

So zreteľom na uvedený obsah vyjadrenia zákonnej sudkyne k podanej sťažnosti

uvádzam, že sa s týmto vyjadrením v celom rozsahu stotožňujem.“.

Krajský súd v závere tohto podania ústavnému súdu oznámil, že netrvá na tom,

aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) prerokoval

ústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľ a tiež aj krajský súd

vyslovili súhlas, aby sa upustilo od ústneho pojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom

z listinných dôkazov a vyjadrení nachádzajúcich sa v jeho spise.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa a práva podľa dohovoru s tým odôvodnením,

že konanie krajského súdu je od podania opravného prostriedku poznačené zbytočnými

prieťahmi.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa , príp. dohovoru vychádza zo svojej ustálenej

judikatúry, podľa ktorej účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca

sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota

osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria považuje ústavný súd aj povahu veci. Podľa rovnakých kritérií ústavný súd

postupoval aj v danom prípade.

Ústavný súd posudzoval z hľadiska už uvedených kritérií vec vedenú pred krajským

súdom pod sp. zn. .

1. Posúdením namietaného konania podľa prvého kritéria ústavný súd konštatoval,

že konanie nie je po právnej ani skutkovej stránke zložité. Predmetom konania

je rozhodovanie o opravnom prostriedku sťažovateľa proti rozhodnutiu žalovanej vo veci

výšky invalidného dôchodku. Takýto predmet konania nie je mimoriadne právne zložitý,

ide o obvyklú vec, ktorá je častým predmetom rozhodovania všeobecných súdov. Vec sa ani

po skutkovej stránke nejaví ako obzvlášť zložitá.

2. V rámci druhého kritéria ústavný súd posudzoval správanie sťažovateľa, pričom

nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver o jeho podiele na zbytočných

prieťahoch v konaní pred krajským súdom.

3. Pri hodnotení konania podľa tretieho kritéria, ktorým je postup krajského súdu,

ústavný súd vychádzal z obsahu pripojeného spisu krajského súdu.

Ako vyplynulo z jeho obsahu, priebeh konania pred krajským súdom po doručení

opravného prostriedku sťažovateľa 15. apríla 2010 bol takýto:

- 16. apríla 2010 krajský súd vyzval žalovanú na vyjadrenie k podanému opravnému

prostriedku (odpoveď žalovanej mu bola doručená 7. júna 2010),

- 7. júna 2010 krajský súd zaslal vyjadrenie žalovanej sťažovateľovi s výzvou

na doplnenie jeho opravného prostriedku (sťažovateľ doručil krajskému súdu odpoveď

14. júla 2010),

- 3. augusta 2010 a 14. septembra 2010 krajský súd vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila

k podaniam sťažovateľa (odpoveď žalovanej doručená 27. októbra 2010),

- 2. júna 2011 bol spis pridelený inému sudcovi,

- 29. septembra 2011 krajský súd nariadil termín pojednávania na 9. november 2011,

- 9. novembra 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, obaja účastníci boli

prítomní, pojednávanie bolo odročené na neurčito,

- 23. decembra 2011 sťažovateľ spresnil označenie žalovanej,

- 12. januára 2012 krajský súd vyzval žalovanú na predloženie dávkového spisu

(odpoveď žalovanej doručená 8. februára 2012),

- 2. augusta 2012 krajský súd vrátil dávkový spis žalovanej,

- 5. septembra 2012 krajský súd znova žiadal dávkový spis od žalovanej (doručený

13. septembra 2012),

- 11. decembra 2012 bol nariadený termín pojednávania na 16. január 2012,

- 15. januára 2013 krajský súd oznámil účastníkom, že nariadený termín

pojednávania je zrušený z dôvodu práceneschopnosti sudcu a nový termín je nariadený

na 20. február 2013,

- 24. januára 2013 krajský súd žiadal o pripojenie spisu, na ktorý poukazoval

sťažovateľ,

- 20. februára 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, obaja účastníci boli prítomní,

pojednávanie bolo odročené na 27. február 2013,

- 27. februára 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, bol vyhlásený rozsudok

č. k. -226, ktorým krajský súd rozhodnutie žalovanej potvrdil a účastníkom

náhradu trov konania nepriznal,

- 27. marca 2013 bol písomne vyhotovený rozsudok.

Poukazujúc na uvedený chronologický prehľad doterajšieho priebehu konania,

je zrejmé, že krajský súd bol vo veci v období od 14. septembra 2010 (výzva žalovanej)

do 29. septembra 2011 (nariadenie termínu pojednávania na 9. november 2011), teda viac

ako dvanásť mesiacov, úplne nečinný a nevykonal žiadny relevantný úkon smerujúci

k rozhodnutiu. Celková doba nečinnosti krajského súdu tak predstavuje minimálne

12 mesiacov.

Vzhľadom na to, že v tomto prípade je celková doterajšia dĺžka konania zjavne

neprimeraná zložitosti, ako aj konkrétnym okolnostiam prípadu a je ovplyvnená

predovšetkým nečinnosťou a charakteristická neefektívnosťou postupu krajského súdu

po dobu 12 mesiacov, ktorú z hľadiska požiadavky zachovania základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno ospravedlniť,

ústavný súd konštatoval, že krajský súd svojím postupom v konaní vedenom

pod sp. zn. porušil základné právo sťažovateľa zaručené v

a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil,

aby vo veci konal. Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby,

ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie vo výške

3 000 €. Dôvodil tým, že finančné zadosťučinenie v takejto výške je primeranou

protihodnotou utrpenej nemajetkovej ujmy. Poukázal na to, že sťažovateľ s ohľadom

na doterajší priebeh konania pociťuje skrivodlivosť, bezmocnosť a beznádej najmä preto,

že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu napriek trom rokom trvania konania nebolo

vo veci ani na prvom stupni rozhodnuté, prvé pojednávanie krajský súd nariadil až po jeden

a pol roku od podania žaloby, a poukázal aj na to, že vec má pre sťažovateľa mimoriadny

význam, pretože ide o rozhodnutie o jeho invalidnom dôchodku.

Vzhľadom na okolnosti danej veci dospel ústavný súd k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným

zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za dôvodné priznať sťažovateľovi aj finančné

zadosťučinenie, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia základného práva sťažovateľa, ako aj s ohľadom na spôsob postupu

krajského súdu v jeho veci považuje za primerané vo výške 500 €.

Ústavný súd napokon rozhodol podľa

aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym

zastupovaním JUDr. E. K. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich vyčíslil sumou

269,58 € spolu za dva úkony právnej služby urobené v roku 2013 podľa § 11 ods. 3 a § 16

ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov, t. j. dvakrát po 127,16 € a dvakrát po 7,63 € režijný paušál.

Trovy konania je krajský súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

( v spojení s ) podľa

výroku rozhodnutia.

Povinnosť krajskému súdu konať a rozhodnúť vo veci bez zbytočných prieťahov

ústavný súd samostatným výrokom tohto nálezu neuložil, pretože krajský súd v čase

po doručení sťažnosti ústavnému súdu vo veci rozhodol rozsudkom č. k. -226

z 27. februára 2013.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. septembra 2013