Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 467/2013
PDF · 104.25 KB
No categories available
III. ÚS 467/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. októbra 2013
predbežne prerokoval sťažnosť A. H., K., zastúpenej advokátom Mgr. M. T., Advokátska
kancelária, S., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Ro 195/2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť A. H. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. augusta
2013 doručená sťažnosť A. H., K. (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Kežmarok
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Ro 195/2013.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že jej bol 24. júna 2013 doručený žalobný návrh
spolu aj s platobným rozkazom na zaplatenie sumy 5,31 € s príslušenstvom. Predmetný
žalobný návrh bol okresnému súdu doručený 31. marca 2006.
Sťažovateľka namieta, že platobný rozkaz bol vydaný až po siedmich rokoch
od doručenia žalobného návrhu a táto skutočnosť spôsobila, že sťažovateľka sa nemohla
účinne brániť proti tvrdeniam obsiahnutým v žalobnom návrhu, pretože už nedisponuje
dokladmi o zaplatení koncesionárskeho poplatku za príslušné obdobie. Vzhľadom
na uvedené sťažovateľka nepodala proti uvedenému platobnému rozkazu odpor a splnila
povinnosť v ňom uloženú.
Na základe uvedených skutočností je sťažovateľka presvedčená, že došlo k porušeniu
jej práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a preto žiadala, aby ústavný súd
prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil, že postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Ro 195/2013 bolo porušené jej základné právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, priznal jej
primerané finančné zadosťučinenie v sume 750 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia
v sume 275,94 €.
II.
Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(v tomto prípade sťažnosti) podľa § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností,
ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Vychádzajúc z námietok sťažovateľky považuje ústavný súd za zjavné
a nepochybné, že sťažovateľka namieta prieťahy v konaní okresného súdu vedenom
pod sp. zn. 3 Ro 195/2013.
Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že sťažovateľkou napadnuté
konanie právoplatne skončilo 12. júla 2013.
V súlade so svojou judikatúrou (obdobne IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 26/07, III. ÚS 41/07,
II. ÚS 46/07, I. ÚS 96/07, II. ÚS 214/08, III. ÚS 207/2011) ústavný súd poskytuje ochranu
základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len
vtedy, ak bola sťažnosť na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu
označeného práva došlo, alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.
Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to,
že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci
do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť
zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo
zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto
práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
Ako už ústavný súd uviedol, okresný súd v danej veci rozhodol platobným rozkazom
sp. zn. 3 Ro 195/2013 z 18. júna 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 12. júla 2013.
Z uvedeného vyplýva, že v čase podania sťažnosti už okresný súd vo veci nemohol
konať, pretože už napadnuté konanie skončilo dňom právoplatnosti vydaného platobného
rozkazu. Z uvedeného dôvodu bolo treba vec posudzovať so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy
ako vec, v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistoty skončila
doručením platobného rozkazu a márnym uplynutím lehoty na podanie odporu ešte pred
podaním sťažnosti ústavnému súdu.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť vyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú,
a preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po jej predbežnom prerokovaní z tohto
dôvodu odmietol (obdobne napr. II. ÚS 24/06, IV. ÚS 26/07, III. ÚS 300/08).
Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa
ďalšími požiadavkami sťažovateľky nastolenými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. októbra 2013