Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 427/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. októbra 2013 v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Marianny Mochnáčovej a Petra Brňáka

prerokoval sťažnosť Ing. M. K., B., M. O., B., P. Š., B., a N. Š., B., zastúpených advokátkou

Mgr. A. S., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. M. K., M. O., P. Š. a N. Š. na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. M. K., M. O., P. Š. a N. Š. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

po 2 000 € (slovom dvetisíc eur) pre každého, ktoré j e Okresný súd Bratislava III

p o v i n n ý zaplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť Ing. M. K., M. O., P. Š. a N.

Š. spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 699,74 € (slovom šesťstodeväťdesiatdeväť

eur a sedemdesiatštyri centov) na účet ich právnej zástupkyne Mgr. A. S., B., do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. marca

2013 doručená sťažnosť Ing. M. K. (ďalej aj „sťažovateľka v 1. rade), M. O. (ďalej

aj „sťažovateľka v 2. rade“), P. Š. (ďalej aj „sťažovateľ v 3. rade“) a N. Š. (ďalej

aj „sťažovateľka vo 4. rade; spolu ďalej aj ako „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Bratislava III

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli, že 20. februára 2002 podal sťažovateľ

v 3. rade na okresnom súde návrh, ktorým sa domáhal, aby odporcovi – B. bola uložená

povinnosť uzatvoriť s ním zmluvu o prevode vlastníctva k bytu, ktorý užíva, a podielu

na spoločných priestoroch bytového domu. V súlade s návrhom sťažovateľa v 3. rade

okresný súd pripustil do konania aj ostatné sťažovateľky. Okresný súd vydal vo veci

9. februára 2009 rozsudok, ktorým určil, že nebytové priestory zapísané na LV č. 4830

k. ú. N... ako priestor č. 12 – NP 04 nachádzajúci sa v suteréne bytového domu T., B.,

súp. č.., podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 2460/388070 – in,

priestor č. 12 – NP 05 nachádzajúci sa v suteréne bytového domu T., B., súp. č..., podiel

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach 3350/388070 in, priestor č. 12 – NP 06

nachádzajúci sa v suteréne bytového domu T., B., súp. č..., podiel na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach domu 4265/388070 – in vo vlastníctve odporcu sú spoločnými

zariadeniami bytového domu T., B., súp. č..., určenými na spoločné užívanie, a to priestor

č. 12 – NP 05 ako príručná dielňa, priestor č. 12 – NP 06 ako sklad bicyklov, priestor č. 12 –

NP 04 ako sklad – archív a súčasne nahradil vyhlásenie vôle odporcu uzavrieť

s navrhovateľmi (v konaní pred ústavným súdom sťažovateľmi, pozn.) podľa zákona

č. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov

v družstvách v znení neskorších predpisov a zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov

zmluvy o prevode vlastníctva bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach,

spoločných zariadeniach domu a nebytových priestorov v znení zmlúv tvoriacich

neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku. Rozsudok č. k. -475 z 9. februára 2009

sa stal právoplatný 4. marca 2009. Dňa 19. februára 2009 podali sťažovatelia okresnému

súdu návrh na vydanie opravného uznesenia, a to z dôvodu, že doručený rozsudok nebol

v súlade s návrhom petitu, vykazoval chyby v písaní a iné nesprávnosti. Predmetom konania

o ústavnej sťažnosti sa stala tá časť konania, v ktorej okresný súd vykonáva opravu

po právoplatnosti rozsudku, a napriek skutočnosti, že trvá viac ako 4 roky, nebola dosiaľ

ukončená spôsobom, ktorý by vyústil do vykonateľného rozhodnutia spôsobilého na zápis

do katastra nehnuteľností a realizáciu vlastníckych práv sťažovateľov. Rozsudok okresného

súdu nadobudol právoplatnosť 4. marca 2009 a na jeho základe malo dôjsť k zápisu

vlastníckeho práva sťažovateľov do katastra nehnuteľností. Kvôli pochybeniu okresného

súdu vo výroku rozsudku sa stalo toto rozhodnutie pre kataster nevykonateľným, v dôsledku

čoho musel okresný súd vydať k rozsudku opravné uznesenie. Napriek skutočnosti,

že vo veci rozhodol o oprave už dvakrát, dosiaľ nebolo možné rozhodnutie okresného súdu

vykonať. Z uvedených skutočností vyplýva, že o oprave napadnutého rozsudku koná

okresný súd od 19. februára 2009, pričom do dňa podania ústavnej sťažnosti nebol rozsudok

okresného súdu náležite opravený a spôsobilý zápisu vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností.

3. Sťažovatelia preto ústavný súd žiadajú, aby vo veci rozhodol nálezom,

ktorým vysloví porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , priznal im primerané finančné zadosťučinenie od okresného súdu

každému po 4 000 € a trovy právneho zastúpenia v sume 699,74 €.

4. Sťažovatelia zaslali ústavnému súdu 13. júna 2013 oznámenie k sťažnosti,

v ktorom uviedli, že 27. marca 2013 vydal okresný súd vo veci nové opravné uznesenie

č. k. -666, ktorým opravil rozsudok okresného súdu č. k. -480

z 9. februára 2009, avšak ani po vydanom opravnom uznesení nie je rozsudok postačujúci

pre zápis vlastníckych práv do katastra nehnuteľností.

5. Ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie uznesením č. k. -26

z 19. júna 2013.

6. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr. 3613/2013 z 13. septembra 2013, v ktorom uviedol:

„Skutkové okolnosti, ktoré sú uvádzané v sťažnosti sťažovateľov nenamietam a tieto

korešpondujú priebeh súdneho konania. Sťažovatelia vo svojej sťažnosti popisujú právne

hodnotenie prípadu a jednak z pozície rozhodovania Okresného súdu Bratislava III,

ako i pozície Krajského súdu v Bratislave. Sťažovatelia najmä poukazujú na prieťahy

v konaní, ktoré nastali po roku 2009, keď prvýkrát súd vo veci meritórne rozhodol.

Ako vyplýva zo samotných úkonov sťažovateľov, ktorí popisujú vo svojej sťažnosti, nemožno

konštatovať, že by súd v danej veci nekonal. Isté prieťahy v konaní boli uznané

i v súvislosti s vybavovaním sťažnosti. V prílohe Vám zasielam kópie listu Spr. 3922/2011,

ako i Spr. 2017/2013, v ktorom sú popísané jednotlivé úkony súdu ako i spôsob vybavenia

sťažností adresovaných predsedovi súdu. Navrhujem ústavnému súdu, aby pri rozhodovaní

prihliadol najmä na skutkovú zložitosť veci, keď podstatou sporu bolo určenie, či nebytové

priestory vybudované v spornom bytovom dome boli samostatnými nebytovými

priestormi, resp. súčasťou bytových jednotiek a to i z pohľadu na komplikovanosť

pri zachovaní projektovej dokumentácie. Navrhujem, aby súd prihliadol i na časté menenie

petitu návrhov, keď v priebehu konania bol celkovo štyrikrát menený, resp. doplňovaný petit

návrhu.“

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade

s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nasolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“

(m. m. ).

11. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

12. Zo sťažnosti, z jej príloh a vyjadrení účastníkov vyplýva, že predmetná

vec o uložení povinnosti odporcovi uzavrieť so sťažovateľmi zmluvu o prevode vlastníctva

bytu a podielu na spoločných priestoroch bytového domu bola meritórne rozhodnutá

rozsudkom č. k. -475 z 9. februára 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť

4. marca 2009. V dôsledku chýb, ktoré sa v rozsudku vyskytli, požiadali sťažovatelia

19. februára 2009 o ich odstránenie. Napriek skutočnosti, že od podania žiadosti o opravu

právoplatného rozsudku okresného súdu uplynuli viac ako štyri roky, rozsudok nebol

opravený tak, aby umožňoval zápis do katastra nehnuteľností a výkon vlastníckych

práv sťažovateľov.

13. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú: a) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, b) správanie účastníka súdneho konania a c) postup samotného súdu. V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu [povahu veci v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, )].

a) Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, základným konaním

na okresnom súde bolo konanie o uloženie povinnosti odporcovi uzavrieť so sťažovateľmi

zmluvu o prevode vlastníctva bytu a podielu na spoločných priestoroch bytového domu.

Konanie bolo právoplatne ukončené a jeho dĺžka nebola predmetom skúmania ústavným

súdom. K prieťahom v konaní došlo až v štádiu po vydaní rozsudku vo veci, ktorý

obsahoval chyby a napriek opakovaným opravám dosiaľ nespĺňa všetky náležitosti,

aby bol spôsobilý vkladu do katastra nehnuteľností.

b) Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

Správanie účastníka konania môže súd zbaviť zodpovednosti za prieťahy v konaní,

len ak dôsledkom správania účastníka je spomalenie postupu konania. V danom prípade

sťažovatelia nijakým spôsobom neprispeli k dĺžke konania, v ktorom bolo úlohou okresného

súdu opraviť právoplatný rozsudok. Vo veci postupovali aktívne a súčinnostne, keďže je ich

prvoradým záujmom mať vo veci právoplatný rozsudok spôsobilý zápisu do katastra

nehnuteľností.

c) Okresný súd po právoplatnosti rozsudku vydal 27. mája 2009 opravné uznesenie

č. k. -507, súčasťou ktorého boli aj tri zmluvy, ktoré sa stali neoddeliteľnou

súčasťou pôvodne vydaného rozsudku. Proti opravnému uzneseniu podal odvolanie

odporca, ktorý v ňom uviedol, že zmena sa týkala iných nebytových priestorov.

Sťažovateľky v 1. a 2. rade vo vyjadrení z 12. januára 2010 k odvolaniu odporcu uviedli,

že jeho tvrdenie je účelové a zavádzajúce. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) o odvolaní rozhodol uznesením č. k. -526 z 29. januára 2010

tak, že napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Sťažovatelia vo vyjadrení k rozhodnutiu krajského súdu uviedli, že s ním nesúhlasia,

pretože vydanie dopĺňacieho rozsudku bez návrhu a po stanovenej lehote je nezákonné.

Podaním zo 16. decembra 2010 okresnému súdu sťažovateľky v 1. a 2. rade doplnili návrh

na vydanie opravného uznesenia pre iné nesprávnosti. Okresný súd vydal 14. septembra

2011 pod č. k. -570 doplňujúci rozsudok. Podaním z 22. novembra 2011

sťažovateľky v 1. a 2. rade okresnému súdu oznámili, že v doplňujúcom

rozsudku sú chybné údaje, na základe čoho okresný súd opravil záhlavie doplňujúceho

rozsudku. Proti doplňujúcemu rozsudku podali odvolanie sťažovateľky v 1. a 2. rade,

ako aj odporca. Krajský súd uznesením č. k. -649 z 18. júla 2012 doplňujúci

rozsudok zrušil. Vzhľadom na existujúci právoplatný rozsudok podala sťažovateľka

v 2. rade 30. marca 2012 návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Katastrálny

úrad konanie prerušil a vyzval sťažovateľku v 2. rade na odstránenie nedostatkov. Následne

potom, ako k odstráneniu nedostatkov nedošlo, Správa katastra... vydala rozhodnutie

č. V 7323/12 z 25. júna 2012, ktorým konanie o návrhu na vklad zastavila z dôvodu,

že účastníci vytýkaný nedostatok v stanovenej lehote neodstránili. Odvolací orgán

odvolanie sťažovateľky v 2. rade z 25. júla 2012 zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil

s odôvodnením, že sama sťažovateľka v odvolaní konštatovala, že nemôže predložiť

opravné uznesenie, pretože o oprave rozsudku okresný súd nerozhodol. V období po podaní

ústavnej sťažnosti vydal okresný súd nové opravné uznesenie č. k. -666

z 27. marca 2013, ani toto však nie je postačujúce pre zápis vlastníckych práv sťažovateľov.

14. Na základe uvedených skutočností dospel ústavný súd k záveru, že v namietanom

konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa .

III.

15. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také

rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu

porušil, aby vo veci konal. Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť

osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného

zadosťučinenia. Ústavný súd preto prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal

bez zbytočných prieťahov.

16. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné

právo sťažovateľov podľa , zaoberal sa aj ich žiadosťou o priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

17. Sťažovatelia žiadali, aby im ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie

každému po 4 000 €, t. j. 16 000 € spolu. Ústavný súd uložil povinnosť okresnému súdu

zaplatiť každému zo sťažovateľov po 2 000 €.

Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva,

ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti.

Berúc do úvahy doterajšiu dĺžku konania o oprave rozsudku a zohľadňujúc okolnosti

daného prípadu dospel ústavný súd k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného

zadosťučinenia v sume 2 000 € každému zo sťažovateľov primerané konkrétnym

okolnostiam prípadu.

18. Ústavný súd napokon rozhodol podľa

aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym

zastupovaním advokátkou Mgr. A. S.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012,

ktorá bola 781 €.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia

a podanie sťažnosti) pri zastupovaní štyroch sťažovateľov v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3,

§ 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to v sume 699,74 € tak,

ako si ju uplatnili aj samotní sťažovatelia. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia

je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľov (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. októbra 2013