Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 581/2013
PDF · 152.82 KB
No categories available
I. ÚS 581/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. októbra 2013
predbežne prerokoval sťažnosť M. V., B., zastúpenej advokátom Mgr. D. Š., B., vo veci
namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Tdo 11/2013
z 21. marca 2013 a jemu predchádzajúcim postupom a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. V. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júla 2013
doručená sťažnosť M. V., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom Mgr. D. Š.,
B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Tdo 11/2013 z 21. marca
2013 (ďalej len „najvyšší súd“) a jemu predchádzajúcim postupom.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva:
„Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 6T/4/2011 zo dňa 17. 04. 2012...
bola sťažovateľka uznaná za vinnú z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2
písm. a) Tr. zák.. O odvolaní rozhodol uznesením Krajský súd v Žiline... tak, že odvolanie
zamietol...
Proti uvedenému rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline podala sťažovateľka...
dovolanie. Dovolanie bolo prijaté dňa 27. 12. 2012 prvostupňovým Okresným súdom
v Námestove.
Sťažovateľka podala dňa 27. 02. 2013 námietku zaujatosti voči celému senátu
dovolacieho súdu, ktorý mal rozhodovať o jej dovolaní, teda namietala zaujatosť všetkých
sudcov dovolacieho senátu v jej veci.
Dovolací súd rozhodol o dovolaní Uznesením Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
5 Tdo 11/2013 zo dňa 21. 3. 2013, doručeným dňa 10. 5. 2013, a to bez toho aby sa predtým
alebo aspoň v samotnom uznesení vysporiadal námietkou zaujatosti, ktorú podala
sťažovateľka...
Nerozhodnutím Najvyššieho súdu SR a jeho sudcov o podanej námietke
spravodlivosti došlo u sťažovateľky k porušeniu práva domáhať sa zákonom ustanoveným,
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
Rovnako došlo k porušeniu práva na spravodlivé prejednanie veci nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ďalej došlo aj k porušeniu práva
na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Tento postup možno jednoznačne považovať za odmietnutie spravodlivosti. Keď súd
neprerokoval námietku zaujatosti sudcu vznesenú sťažovateľkou, dopustil sa tým
odmietnutia spravodlivosti v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, (viď. Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 46/04 z 20. apríla 2005).“
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„Základné právo sťažovateľky domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, právo na zákonného
sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé prejednanie
veci nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o občianskych
právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia zaručené
v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tdo 11/2013 a uznesením Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5 Tdo 11/2013 zo dňa 21. 3. 2013 bolo porušené.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Tdo 11/2013 zo dňa 21. 3. 2013 sa zrušuje.
Ústavný súd SR sťažovateľke priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €
(slovom Tisícpäťsto eur), ktoré je sťažovateľke Najvyšší súd SR povinný uhradiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Ústavný súd SR sťažovateľke priznáva náhradu trov konania, ktorú je Najvyšší súd
SR povinný sťažovateľke uhradiť vo výške 275,94 EUR do 15 dní od právoplatnosti tohto
nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľky Mgr. D. Š...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46
ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť
tým, že najvyšší súd pred rozhodnutím o dovolaní sťažovateľky proti rozhodnutiu
Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 To 69/2012 z 15. augusta 2012
(ďalej len „rozhodnutie krajského súdu“) nerozhodol o námietke zaujatosti, ktorú vzniesla
sťažovateľka proti všetkým členom senátu, ktorí mali rozhodovať o jej dovolaní.
Najvyšší súd na výzvu ústavného súdu, aby sa vyjadril k opodstatnenosti sťažnosti,
reagoval listom predsedu trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu č. k. KP 3/2013-39
z 20. augusta 2013, v ktorom uviedol: „Zo zápisnice o neverejnom zasadnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2013 vo veci obvinenej M. V. sp. zn. 5 Tdo 11/2013
vyplýva, že senát najvyššieho súdu sa vznesenou námietkou zaujatosti podanou obvinenou
M. V. zaoberal a vyrovnal sa s ňou, keď zistil, že spadá pod režim ustanovenia § 32 ods. 6
Tr. por., v ktorých prípadoch sa o vznesenej námietke nekoná, čo senát konštatoval v
zápisnici. Nezodpovedá preto skutočnosti tvrdenie sťažovateľky, že by sa pred rozhodnutím
vo veci senát najvyššieho súdu nevysporiadal s jej námietkou.“
Sťažovateľka námietku zaujatosti v podaní z 27. februára 2013 adresovanom
najvyššiemu súdu odôvodnila takto:
„Súčasne s doplnením dôvodov môjho Dovolania podávam námietku zaujatosti voči
celému Dovolaciemu senátu č. 5Tdo 11/2013 vo veci.
Dôvody, ktoré ma k tejto námietke vedú spočívajú v tom, že senát JUDr. K. už viac
krát rozhodoval vo veci sporov spoločnosti P. Inc., a. s., ako aj jeho predsedu T. L., všetky
jeho rozhodnutia boli protizákonné, argumenty, ktoré uvádzal nezákonné, nelogické a
zjavne zaujaté. Činnosť tohto senátu nebudem špecificky hodnotiť, čo, kto a ktorý člen
senátu hlasoval tak, či onak. Rozsudky a rozhodnutia, ktoré vydával, boli právne
irelevantné pre samotný záver ich rozhodnutí. Chcem len kuso poukázať, ak dovolací súd vo
svojom rozhodnutí vydá anarchiu a zločin domorodcov z obce Suchá Hora za právo na
uplatnenie svojho nároku za zákonnú formu, alebo poškodenie našej spoločnosti zločinom
za súhlas obrany zločincov, potom takýto senát nemôže rozhodovať o argumentoch, ktoré tu
predkladám. Takéto videnie senátu je nie ani čierno biele, ale bezočivo alibistické. Preto,
trvám na tom, aby celý spisový materiál OS Námestovo, vrátane Uznesenia KS Žilina bol
predložený predsedovi Najvyššieho súdu SR JUDr. Harabinovi, na delegovanie veci inému
senátu, prípadne senátu priamo jeho, v ktorom mám dôveru.“
Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku z vykonávania úkonov trestného konania je
vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt,
probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora
a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer
k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému
zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.
Podľa § 31 ods. 2 Trestného poriadku sudca, prísediaci, probačný a mediačný
úradník, vyšší súdny úradník a súdny tajomník je vylúčený z vykonávania úkonov trestného
konania, ak bol v prejednávanej veci činný ako prokurátor, policajt, spoločenský zástupca,
obhajca, splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného, zástupca poškodeného
alebo spoločný zástupca poškodených.
Podľa § 31 ods. 3 Trestného poriadku z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je
okrem vylúčenia podľa odseku 2 vylúčený sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník,
vyšší súdny úradník a súdny tajomník, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní na súde nižšieho
stupňa, a naopak. Z rozhodovania o dovolaní je vylúčený ten, kto sa v prejednávanej veci
zúčastnil na rozhodovaní ako sudca alebo prísediaci súdu iného stupňa. Z rozhodovania
o sťažnosti na nadriadenom orgáne je vylúčený prokurátor, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal alebo dal naň súhlas alebo pokyn.
Podľa § 31 ods. 4 Trestného poriadku námietku zaujatosti je strana povinná vzniesť
bez meškania, len čo sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia. Úkon, ktorý vykonala vylúčená
osoba, nemôže byť podkladom na rozhodnutie v trestnom konaní s výnimkou neodkladného
alebo neopakovateľného úkonu.
Podľa § 32 ods. 6 Trestného poriadku o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená
na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá
nebola vznesená bezodkladne podľa § 31 ods. 4 alebo ak je dôvodom námietky len procesný
postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj
o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31.
Z ustanovenia § 32 ods. 6 Trestného poriadku vyplýva, že o námietke, ktorá je
založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31, sa nekoná.
Sťažovateľka námietku zaujatosti senátu najvyššieho súdu, ktorý mal rozhodovať
o jej dovolaní, odôvodnila podľa jej názoru protizákonným rozhodovaním uvedeného senátu
v iných trestných veciach.
Ústavný súd konštatuje, že námietka sťažovateľky bola založená na iných dôvodoch
ako dôvodoch podľa § 31 Trestného poriadku.
Vzhľadom na uvedené podľa názoru ústavného súdu možno postup najvyššieho súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tdo 11/2013, v ktorom o námietke sťažovateľky
z 27. februára 2013 nekonal, a teda ani nerozhodoval (t. j. nevydal žiadne rozhodnutie, ktoré
by bolo potrebné doručiť sťažovateľke), v zmysle oprávnenia na takýto postup daného mu
ustanovením § 32 ods. 6 Trestného poriadku považovať za ústavne konformný.
Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu
verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil
sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom
alebo rozhodnutím tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namieta (napr.
II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05, II. ÚS 298/06).
Vzhľadom na uvedené odmietol ústavný súd sťažnosť sťažovateľky podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími
návrhmi sťažovateľky už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. októbra 2013