Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 581/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. októbra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť M. V., B., zastúpenej advokátom Mgr. D. Š., B., vo veci

namietaného porušenia jej základných práv podľa a

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 21. marca 2013 a jemu predchádzajúcim postupom a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. V. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júla 2013

doručená sťažnosť M. V., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom Mgr. D. Š.,

B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 21. marca

2013 (ďalej len „najvyšší súd“) a jemu predchádzajúcim postupom.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva:

„Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp. zn. zo dňa 17. 04. 2012...

bola sťažovateľka uznaná za vinnú z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2

písm. a) Tr. zák.. O odvolaní rozhodol uznesením Krajský súd v Žiline... tak, že odvolanie

zamietol...

Proti uvedenému rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline podala sťažovateľka...

dovolanie. Dovolanie bolo prijaté dňa 27. 12. 2012 prvostupňovým Okresným súdom

v Námestove.

Sťažovateľka podala dňa 27. 02. 2013 námietku zaujatosti voči celému senátu

dovolacieho súdu, ktorý mal rozhodovať o jej dovolaní, teda namietala zaujatosť všetkých

sudcov dovolacieho senátu v jej veci.

Dovolací súd rozhodol o dovolaní Uznesením Najvyššieho súdu SR, sp. zn.

zo dňa 21. 3. 2013, doručeným dňa 10. 5. 2013, a to bez toho aby sa predtým

alebo aspoň v samotnom uznesení vysporiadal námietkou zaujatosti, ktorú podala

sťažovateľka...

Nerozhodnutím Najvyššieho súdu SR a jeho sudcov o podanej námietke

spravodlivosti došlo u sťažovateľky k porušeniu práva domáhať sa zákonom ustanoveným,

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa SR.

Rovnako došlo k porušeniu práva na spravodlivé prejednanie veci nezávislým a nestranným

súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ďalej došlo aj k porušeniu práva

na zákonného sudcu podľa .

Tento postup možno jednoznačne považovať za odmietnutie spravodlivosti. Keď súd

neprerokoval námietku zaujatosti sudcu vznesenú sťažovateľkou, dopustil sa tým

odmietnutia spravodlivosti v zmysle , (viď. Nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 20. apríla 2005).“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo sťažovateľky domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde podľa SR, právo na zákonného

sudcu podľa a právo na spravodlivé prejednanie

veci nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia zaručené

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. a uznesením Najvyššieho

súdu SR sp. zn. zo dňa 21. 3. 2013 bolo porušené.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 21. 3. 2013 sa zrušuje.

Ústavný súd SR sťažovateľke priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €

(slovom Tisícpäťsto eur), ktoré je sťažovateľke Najvyšší súd SR povinný uhradiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný súd SR sťažovateľke priznáva náhradu trov konania, ktorú je Najvyšší súd

SR povinný sťažovateľke uhradiť vo výške 275,94 EUR do 15 dní od právoplatnosti tohto

nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľky Mgr. D. Š...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a a práva podľa dohovoru, ku ktorému malo dôjsť

tým, že najvyšší súd pred rozhodnutím o dovolaní sťažovateľky proti rozhodnutiu

Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 15. augusta 2012

(ďalej len „rozhodnutie krajského súdu“) nerozhodol o námietke zaujatosti, ktorú vzniesla

sťažovateľka proti všetkým členom senátu, ktorí mali rozhodovať o jej dovolaní.

Najvyšší súd na výzvu ústavného súdu, aby sa vyjadril k opodstatnenosti sťažnosti,

reagoval listom predsedu trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu č. k. -39

z 20. augusta 2013, v ktorom uviedol: „Zo zápisnice o neverejnom zasadnutí Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2013 vo veci obvinenej M. V. sp. zn.

vyplýva, že senát najvyššieho súdu sa vznesenou námietkou zaujatosti podanou obvinenou

M. V. zaoberal a vyrovnal sa s ňou, keď zistil, že spadá pod režim ustanovenia § 32 ods. 6

, v ktorých prípadoch sa o vznesenej námietke nekoná, čo senát konštatoval v

zápisnici. Nezodpovedá preto skutočnosti tvrdenie sťažovateľky, že by sa pred rozhodnutím

vo veci senát najvyššieho súdu nevysporiadal s jej námietkou.“

Sťažovateľka námietku zaujatosti v podaní z 27. februára 2013 adresovanom

najvyššiemu súdu odôvodnila takto:

„Súčasne s doplnením dôvodov môjho Dovolania podávam námietku zaujatosti voči

celému Dovolaciemu senátu č. vo veci.

Dôvody, ktoré ma k tejto námietke vedú spočívajú v tom, že senát JUDr. K. už viac

krát rozhodoval vo veci sporov spoločnosti P. Inc., a. s., ako aj jeho predsedu T. L., všetky

jeho rozhodnutia boli protizákonné, argumenty, ktoré uvádzal nezákonné, nelogické a

zjavne zaujaté. Činnosť tohto senátu nebudem špecificky hodnotiť, čo, kto a ktorý člen

senátu hlasoval tak, či onak. Rozsudky a rozhodnutia, ktoré vydával, boli právne

irelevantné pre samotný záver ich rozhodnutí. Chcem len kuso poukázať, ak dovolací súd vo

svojom rozhodnutí vydá anarchiu a zločin domorodcov z obce Suchá Hora za právo na

uplatnenie svojho nároku za zákonnú formu, alebo poškodenie našej spoločnosti zločinom

za súhlas obrany zločincov, potom takýto senát nemôže rozhodovať o argumentoch, ktoré tu

predkladám. Takéto videnie senátu je nie ani čierno biele, ale bezočivo alibistické. Preto,

trvám na tom, aby celý spisový materiál OS Námestovo, vrátane Uznesenia KS Žilina bol

predložený predsedovi Najvyššieho súdu SR JUDr. Harabinovi, na delegovanie veci inému

senátu, prípadne senátu priamo jeho, v ktorom mám dôveru.“

Podľa z vykonávania úkonov trestného konania je

vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt,

probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora

a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer

k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému

zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Podľa sudca, prísediaci, probačný a mediačný

úradník, vyšší súdny úradník a súdny tajomník je vylúčený z vykonávania úkonov trestného

konania, ak bol v prejednávanej veci činný ako prokurátor, policajt, spoločenský zástupca,

obhajca, splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného, zástupca poškodeného

alebo spoločný zástupca poškodených.

Podľa z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je

okrem vylúčenia podľa odseku 2 vylúčený sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník,

vyšší súdny úradník a súdny tajomník, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní na súde nižšieho

stupňa, a naopak. Z rozhodovania o dovolaní je vylúčený ten, kto sa v prejednávanej veci

zúčastnil na rozhodovaní ako sudca alebo prísediaci súdu iného stupňa. Z rozhodovania

o sťažnosti na nadriadenom orgáne je vylúčený prokurátor, ktorý napadnuté rozhodnutie

vydal alebo dal naň súhlas alebo pokyn.

Podľa námietku zaujatosti je strana povinná vzniesť

bez meškania, len čo sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia. Úkon, ktorý vykonala vylúčená

osoba, nemôže byť podkladom na rozhodnutie v trestnom konaní s výnimkou neodkladného

alebo neopakovateľného úkonu.

Podľa o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená

na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá

nebola vznesená bezodkladne podľa § 31 ods. 4 alebo ak je dôvodom námietky len procesný

postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj

o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31.

Z ustanovenia vyplýva, že o námietke, ktorá je

založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31, sa nekoná.

Sťažovateľka námietku zaujatosti senátu najvyššieho súdu, ktorý mal rozhodovať

o jej dovolaní, odôvodnila podľa jej názoru protizákonným rozhodovaním uvedeného senátu

v iných trestných veciach.

Ústavný súd konštatuje, že námietka sťažovateľky bola založená na iných dôvodoch

ako dôvodoch podľa .

Vzhľadom na uvedené podľa názoru ústavného súdu možno postup najvyššieho súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. , v ktorom o námietke sťažovateľky

z 27. februára 2013 nekonal, a teda ani nerozhodoval (t. j. nevydal žiadne rozhodnutie, ktoré

by bolo potrebné doručiť sťažovateľke), v zmysle oprávnenia na takýto postup daného mu

ustanovením považovať za ústavne konformný.

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu

verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil

sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

alebo rozhodnutím tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namieta (napr.

, , , ).

Vzhľadom na uvedené odmietol ústavný súd sťažnosť sťažovateľky podľa § 25

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími

návrhmi sťažovateľky už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. októbra 2013