Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/4/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanej Q. B., prečin ublíženia na zdraví podľa , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.4.2012 v Námestove, takto

rozhodol:

Obžalovaná Q. B., nar. X.XX.XXXX v O., bytom O., J. XXXX/X, dôchodkyňa, na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n ú , ž e

dňa 27. 07. 2009 v čase okolo 11.00 hod. neurobila všetky primerané opatrenia aby zabezpečila ochranu zdravia spoluobčanov a v objekte neoploteného areálu spoločnosti V. F. H.., a. s. v W. Z. nechala voľne sa pohybovať psa - nemeckého ovčiaka menom Rony, v čase keď sa do objektu tohto areálu za účelom vykonania úkonov vyšetrovania inej trestnej veci dostavila skupina policajtov, pričom došlo k napadnutiu povereného príslušníka Policajného zboru npráp. X. B., nar. XX. XX. XXXX týmto psom, v dôsledku ktorého útoku mu boli spôsobené zranenia vnútrokĺbová trieštivá zlomenina ihlicového kĺbového hrboľa horného konca píšťaly pravého predkolenia s posunom kostných úlomkov kompresívneho charakteru, hryzná rana hornej časti lýtka pravého predkolenia veľkosti 5 cm, dve drobné hryzné rany na pravom ramene, odrenina kože pravého stehna a odrenia kože na dlani a na prstoch ľavej ruky s dobou liečenia v trvaní 6-8 mesiacov, pričom týmto porušila povinnosť uloženú v ustanovení ,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchala závažnejším spôsobom konania (),

t ý m s p á c h a l a

prečin ublíženia na zdraví podľa , .

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa , , , , na peňažný trest vo výmere 500 Eur (päťsto eur).

Podľa ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) dní.

Podľa poškodeného Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Kuzmányho 26, 012 23 Žilina s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo pod sp. zn. Pv XXX/XX podala dňa 14.1.2011 tunajšiemu súdu obžalobu na Q. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa .

Súd na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, svedka poškodeného X. B., svedkov X. V., H.. Y. O., Ing. W. Z., Q. S. a prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise. Poškodený Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline si uplatnilo nárok na náhradu škody v celkovej výške 14.768,32 Eur z titulu bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia , náhradu vyplatenej mzdy poškodenému X. B. a titulu náhrady škody na vozidle.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie, že je nevinná. Ku skutku vypovedala, že sa zdržiavala na mieste incidentu, ešte pred príchodom príslušníkov polície do areálu pustila v rámci výbehu psa Ronyho, ktorý je krížencom nemeckého ovčiaka. Keď bola v administratívnej budove, počula ako do areálu prišli motorové vozidlá. Vyšla pred budovu a zbadala dve vozidlá, ktoré už boli zaparkované pred budovou a policajtov, medzi ktorými bol vyšetrovateľ O., ktorý jej povedal, že sú dohodnutí s p. J. a prišli vykonať ohliadku. Policajtom povedala, že p. J. odišiel, že sa vráti a pozvala policajtov na kávu, čo odmietli. Medzitým vyšetrovateľ telefonoval p. J. s tým, že ho počkajú v objekte. Vyšetrovateľ O. s ďalšími dvoma policajtmi odišli smerom k jazierku, ktoré sa nachádza v rámci areálu a ostatní policajti ostali stáť pri služobných vozidlách. Potom zbadala prichádzať manželov I. na traktore, ktorí na ňu zavolali, že kde je pes, že nie je s nimi. Vtedy povedala policajtom, že nemá uviazaného psa, že sa jedná o dobrého psa a ide ho uviazať, v ruke mala vodítko. Zavolala na psa a vtedy zbadala ako pes beží smerom k nej, chcela ho chytiť, pes sa jej však vyšmykol, zbadal policajtov a chcel ich oňuchať. Najskôr prišiel k jednému policajtovi, oňuchal ho a podišiel k poškodenému B., ktorý do neho kopol nohou, pes mu na to skočil do nohy a poškodený spadol na zem. Keďže nemohol otvoriť dvere na vozidle, obehol vozidlo zozadu, kričal na kolegov, aby mu otvorili dvere, a opäť obehol auto spredu, šmykol sa pri blatníku, spadol, ale pes s tým nemal nič spoločné. Vtedy jeden z policajtov, ktorí sedeli v aute vystrelil cez okienko, pes zastal a vtedy ho rýchlo chytila za obojok a p. I. ho odišiel zaviazať. Všetko to trvalo maximálne jednu minútu. Ponúkla pomoc poškodenému, sama bola veľmi rozrušená, zľaknutá, dovtedy sa nič také nestalo. Areál spoločnosti je sčasti ohradený. Vstupná rampa do areálu bola pred príchodom policajtov sklopená, zatvorená. Objekt nebol označený tabuľkou, že je strážený psom. Policajti podľa nej však vedeli, že v objekte sa nachádzajú psy, chodili do objektu častejšie, vždy však čakali pred rampou. Psa púšťali s p. J. na výbeh každý deň, prevažne ho púšťal p. J., pes sa pohyboval iba v areáli, počúval na meno. Zotrvala na tvrdení, že videla ako poškodený do psa predtým kopol. Okrem Ronyho v objekte sa nachádzal aj ďalší pes, ktorý bol však zavretý, nikdy ani s jedným psom neboli problémy, aj keď bola s nimi sama, vedela psov usmerniť.

Svedok poškodený X. B. k priebehu incidentu uviedol, že predmetného dňa, v rámci plnenia si služobných povinností zúčastnil sa procesných úkonov, ktoré boli naplánované vyšetrovateľom v areáli spoločnosti V. F. v W. Z.. Do objektu prišla výjazdová skupina na dvoch služobných vozidlách. Obžalovaná im oznámila, že p. J., ktorý bol oznamovateľom odišiel na úrad životného prostredia, že sa vráti, tiež ich ponúkla kávou. Vyšetrovateľ O. upozornil obžalovanú, že ak sú v objekte nejaké psy, aby ostali zatvorené. K samotnému incidentu došlo tak, že sa pri vozidle rozprával s obžalovanou, pri vozidle stál aj kolega V.. Obžalovaná mu počas rozhovoru spomenula, že jeden pes je spustený a ubezpečovala ho, že je to kľudný pes, že nikomu neublíži. Niekoľkokrát vyzval obžalovanú, aby psa uviazala. Na jeho naliehanie sa obžalovaná od nich vzdialila asi na 10 metrov, išla uviazať psa, volala ho po mene. Vtedy zbadal, ako pozvoľna bežal smerom k obžalovanej nemecký ovčiak, obžalovaná ho chcela chytiť, on však prebehol okolo nej, pribehol ku kolegovi V., ktorého iba oňuchal, prišiel k nemu, tiež ho iba oňuchal, vrátil sa k V. a začal ho hrýzť do členka. V. mykol nohou, prebehol do auta a pes začal útočiť na neho. Najskôr sa mu zahryzol do stehna pravej nohy a trocha ho odtiahol od vozidla. Začal sa brániť nohou tak, že mal vystretú pravú nohu a psa ako by odkopával. Keďže mal problém z rovnováhou, prinožil nohu a vtedy pes opäť zaútočil, v sebaobrane nastrčil ľavú ruku, pes sa mu zahryzol do dlane, ruku vytrhol a keďže tlak psa neprestával, akoby cúval k zadnej časti vozidla, ako stál oboma nohami na zemi, pes mu oboma labami vyskočil na pravú nohu a uhrýzol ho do ramena pravej ruky, načo spadol na zem, kde pes

na neho stále útočil. Kopaním ľavou nohou odrážal útoky psa a vtedy počul výstrel a pes prestal útočiť. Keď videl, že obžalovaná drží psa, odskákal na jednej nohe do auta. Preliačina na služobnom aute bola spôsobená jeho chrbtom, pri odvracaní útoku psa. Následne sa vyjadroval k jednotlivým zraneniam. Najzávažnejším zranením bola zlomenina pravého predkolenia, ktorá bola liečená operačne, podrobil sa dvom operačným zákrokom, zlomenina bola fixovaná šrobami a železnou platničkou. Na PN bol nepretržite 12 mesiacov, následne sa podrobil v poradí druhej operácii, kedy mu bol vybratý kov z nohy a PN ukončil až 30.6.2011. S nárokom na náhradu škody sa k trestnému konaniu nepripojil.

Svedok X. V. bol osobne prítomný pri incidente a k jeho priebehu vypovedal, že bol členom výjazdovej skupiny, po príchode do areálu, vyšetrovateľ O. komunikoval s obžalovanou, obžalovaná sa vyjadrila, že má vedomosť o tom, že mali prísť, že musia počkať na príchod p. J. a volala ich na kávu. Na otázku vyšetrovateľa O., obžalovaná uviedla, že majú psa, že behá niekde vzadu, že nikomu nič neurobí. Vyšetrovateľ žiadal obžalovanú aby psa uviazala, že sa budú pohybovať po objekte, aby sa niečo nestalo. Obžalovaná aj na psa niekoľkokrát zavolala, pes však neprišiel. Ako čakali na príchod p. J., skupina sa rozdelila, spolu s poškodeným B. ostal stáť pri aute a pri nich bola aj obžalovaná. V rámci rozhovoru, poškodený minimálne dvakrát povedal obžalovanej, aby psa uviazala. Potom zbadali pomalý sa blížiť psa, najskôr podišiel k nemu, oňuchal ho a tiež ho zubami chytil za nohavicu a tak si radšej išiel sadnúť do auta. Na to išiel pes k poškodenému, začal štekať, zúriť, poškodený aj obžalovaná niečo kričali, obžalovaná sa snažila psa odtiahnuť, ako pes na poškodeného útočil, poškodený spadol na zem, nepodarilo sa mu otvoriť zadné dvere, prebehol popred auto k zadným dverám, keďže sedel na mieste spolujazdca, stiahol okienko, vystrelil a vtedy pes prestal útočiť na poškodeného a obžalovaná psa chytila.

Svedok I. J. nebol očitým svedkom incidentu, počas celej doby ako došlo k incidentu, sa nachádzal mimo areálu spoločnosti V. F. H.., a. s. W. Z.. Uviedol, že vstup policajtov na pozemok spoločnosti bol nezákonný, potvrdil, že vyšetrovateľ O. mu uvedeného dňa telefonoval, že idú vykonať ohliadku na mieste, do telefónu vyšetrovateľovi povedal, aby ho počkali pred závorou. Obžalovanej predtým ako odišiel z areálu nepovedal, že do areálu majú prísť policajti. Ani na to nemyslel. Keď ráno odchádzal z areálu, rampu za sebou zatvoril. Pokiaľ sa jedná o psa Ronyho, jedná sa o darovaného psa, dostali ho v septembri 2008 na stráženie, s tým, že je to dobrý, strážny pes a nikomu neublíži. Pes bol uviazaný na reťazi pri rampe, každý deň bol spustený na výbeh. Počúval jeho, obžalovanú a tiež svedkov I., ktorí chodili do areálu čistiť koľajku.

Svedok X. I. a svedkyňa W. I., zhodne vypovedali, že neboli očitými svedkami incidentu, na miesto incidentu sa dostavili bezprostredne potom, ako došlo k útoku psa na poškodeného. Obaja svedkovia, keďže do areálu, kde sa stal incident chodievali častejšie, vyjadrovali sa k tomu, ako sa pes Rony choval vo vzťahu k iným osobám. Svedok X. I. uviedol, že sa jednalo o väčšieho psa, chrbát mal asi po jeho kolená. Na začiatku mal pred psom rešpekt, neskôr sa ho už nebál, ale nezahrával sa s ním. Keď neboli v spoločnosti obžalovaná ani p. J., tak sa stalo, že mu odniesol žrať, žrádlo mu posúval hrabľami, nepribližoval sa k nemu. Svedkyňa W. I. uviedla, že na začiatku mali pred psom rešpekt, bol to vlčiak bastard, ani nie veľkého a ani nie malého vzrastu, asi po kolená. Do areálu chodievali častejšie, spriatelili sa, vždy sa správal priateľsky, strach z neho nemala.

Svedok Ing. Y. O., svedok Ing. W. Z. a svedok Q. S. priebeh incidentu nevideli, v čase ako došlo k napadnutiu poškodeného psom sa nachádzali v inej časti areálu, kde počuli výstrel a štekot psa a krik. Keď prišli na miesto, pes už bol uviazaný, na miesto incidentu sa dostavili už po útoku psom. Zhodne vypovedali, že do areálu sa dostavili za účelom realizácie procesného úkonu v inej trestnej veci. Závora do areálu bola otvorená. Po príchode zistili, že p. J. sa nenachádzal v areáli, komunikovali len s obžalovanou, ktorá nemala výhrady, že sa pohybujú po objekte, potvrdili tvrdenie obžalovanej, že ich ešte pozývala na kávu. V objekte zotrvali z dôvodu, že čakali na príchod p. J., ktorý bol o naplánovanom procesnom úkone a ich prítomnosti informovaný.

Svedok B. F. ku skutku vypovedal, že v čase príchodu výjazdovej skupiny do objektu bývalej rašeliny, kde sa presunuli dvoma služobnými vozidlami, v objekte bola obžalovaná. S obžalovanou nekomunikoval, rozprával s ňou vyšetrovateľ, obžalovaná povedala, že majú počkať, že pán J. sa vráti, nepamätá si, že by ich volala na kávu. Časť členov výjazdu ostala stáť pri vozidle s obžalovanou a ďalšia časť sa premiestnila k jazierku. On osobne vošiel do služobného vozidla, pri vozidle ostali stáť obžalovaná, poškodený a kolega V.. Potom zaregistroval ako k vozidlu zo zadnej časti prišli nejaké osoby, muž a

žena, opýtali sa obžalovanej na Ronyho. Obžalovaná povedala, že je to ich pes, že sa ho netreba báť, že je kľudný. Po chvíli zbadal psa, ktorý približoval smerom k vozidlu, nejavil sa agresívne. Najskôr prišiel k V., ktorého oňuchal, potom oňuchal poškodeného, v podstate len otočil hlavu. Potom videl ako pes zahryzol do ruky poškodeného, ktorý držal ruky pri tele. Nevšimol si žiaden pohyb, ktorým by poškodený psa vyprovokoval, poškodený tam len stál a začal s a brániť až potom ako bol napadnutý psom. Poškodený začal toho psa rukami odtláčať od seba a cúval. Vtedy pes vyskočil na neho labami a poškodený spadol na zem. Kolega V., obišiel auto a sadol si do vozidla. Ďalej videl ako poškodený ležal na zemi a bránil sa pred útokmi psa tak, že sa oháňal rukami a kopal nohami. Obžalovaná sa snažila psa odtiahnuť, chytala ho za srsť, tiež na neho kričala. Potom sa poškodenému podarilo postaviť, chcel sa dostať do auta, obchádzal ho z prednej časti, ale pes ho znova dobehol a opäť ho zvalil na zem. Keď poškodený obchádzal vozidlo po prvom páde, tak kríval na nohu, poskakoval na jednej nohe. Keďže na tej strane auta už bol iba poškodený a pes, V. vystrelil zo služobnej zbrane a vtedy pes prestal poškodeného hrýzť. Obžalovaná vtedy psa chytila a odtiahla ho. Incident trval len moment, bola to chvíľa, incident trval najviacdve minuty. Ohľadom vstupu do areálu vypovedal, že keď vchádzali do objektu, brána bola otvorená a pokiaľ ide o závoru, tak si nepamätá. Nevšimol si upozornenie, že v areáli je pes. K popisu psa uviedol, že to bol vlčiak, ktorý mu siahal asi nad kolená. Bol to väčší vlčiak s dlhou srsťou.

K odbornému lekárskemu vyjadreniu bol vypočutý MUDr. X. X., ktorý je zapísaný v zozname znalcov, odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, ktorý vypovedal, že poškodený X. B. utrpel dňa 27.7.2009 vnútrokĺbovú trieštivú zlomeninu ihlicového kĺbového hrboľa horného konca píšťaly pravého predkolenia s posunom kostných úlomkov kompresívneho charakteru, hryznú ranu hornej časti lýtka pravého predkolenia veľkosti 5 cm, dve drobné hryzné rany na pravom ramene, odrenina kože pravého stehna a odrenia kože na dlani a na prstoch ľavej ruky Najzávažnejším zranením je vnútrokĺbová trieštivá zlomenina ihlicového kĺbového hrboľa horného konca píšťaly pravého predkolenia s posunom kostných úlomkov. Vzniku tohto zranenia môže dôjsť dvoma mechanizmami a to pádom z výšky na dolnú končatinu, ktorá je vystretá maximálne mierne pokrčená v kolennom kĺbe, pričom poškodený pri páde (môže sa jednať o pád z obyčajnej stoličky alebo aj z výšky niekoľkých metrov) dopadne na chodidlá. Druhým mechanizmom možného vzniku tohto zranenia je priame pôsobenie tupého násilia na vonkajšiu stranu kolenného kĺbu, a práve tento mechanizmus vzniku zranenia zodpovedá výpovedi poškodeného. Určite toto zranenie nemohlo vzniknúť kopnutím nohou druhej osoby, úderom päsťou, jednoduchým pádom, nekoordinovaným šliapnutím na pravú nohu. Liečba tohto zranenia môže trvať 6 mesiacov až 12 mesiacov, je to individuálne v závislosti od veku a tiež od práce, ktorú poškodený vykonáva. Pri takomto zranení určite každý človek vyhľadá lekársku pomoc, pretože toto zranenie ho vážnym spôsobom obmedzuje, poškodený nemôže chodiť a je sprevádzané výraznou bolesťou. Odborné lekárske vyjadrenie vypracoval na podklade zdravotnej dokumentácie poškodeného, ktorú mal k dispozícii (odo dňa úrazu až do 7.12.2009). Osobne poškodeného nevyšetroval Aktuálne nevie posúdiť následky zranení poškodeného. Pri vzniku zranenia pôsobila stredná až väčšia intenzita násilia do oblasti vonkajšej strany kolena. Tento typ zranenia nevzniká pádom na zem, nie je to technicky možné. Toto zranenie nemohlo vzniknúť pri doskoku tak, že by poškodený úmyselne doskočil na jednu nohu. Nekoordinovaným pádom môže dôjsť k takému zraneniu napr. pádom z lešenia. K záverom, že zranenie mohlo byť spôsobené psom dospel na základe výpovede poškodeného, ktorej zodpovedajú aj vzniknuté hryzne rany, ktoré boli u poškodeného diagnostikované, teda útokom psa tak, že labami, alebo telom narazil do vonkajšej časti kolena poškodeného.

Súd sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané, mal za preukázané, že žalovaný skutok sa stal, zavinenie vo vzťahu k škodlivému následku spôsobil v inkriminovanom čase pes, za priameho vykonávania dohľadu výlučne obžalovanou. Obrana obžalovanej spočívala na tvrdení, že poškodený útok psa Ronyho vyprovokoval tým, že do psa kopol, pes Rony nebol agresívny, jednalo sa o pokojného psa a keby poškodený do neho nekopol, k útoku by nedošlo. Obžalovaná tak nemohla ani predvídať, že by mohol následok nastať a nebola tak naplnená subjektívna stránka trestného činu. Zároveň sa obžalovaná bránila tým, že policajti sa v objekte spoločnosti, kde došlo k útoku zdržiavali nezákonne, na príchod p. J. mali čakať pred závorou. A keďže policajti boli v areáli nezákonne, nemohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu. V rámci svojej obhajoby obžalovaná spochybňovala príčinnú súvislosť medzi útokom psa a zraneniami poškodeného, predovšetkým vnútrokĺbovej trieštivej zlomeniny ihlicového kĺbového hrboľa horného konca píšťaly pravého predkolenia s posunom kostných úlomkov kompresívneho charakteru.

Prečinu ublíženia na zdraví podľa , sa dopustí, kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví a čin spácha závažnejším spôsobom konania.

Podľa trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Podľa ods. ods. 3 písm. i / ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Podľa ods. ods. 4 poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.

Podľa závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona.

Formulácia dôležitej povinnosti vyplývajúcej zo zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej podľa zákona zahŕňa porušenie všetkých relevantných dôležitých povinností, ktoré páchateľovi vyplývajú z jeho povolania, pracovného postavenia či funkcie, pričom ide o povinnosti, ktoré majú vzťah k ochrane života a zdravia ľudí a ktoré sú z tohto hľadiska dôležité a uložené zákonom alebo sú obsiahnuté aj v inom všeobecne záväznom právnom predpise alebo aj v konkrétnom príkaze vydanom na základe zákona a spôsobom uvedeným v zákone.

Podľa vodiť psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov môže len osoba, ktorá je fyzicky a psychicky spôsobilá a schopná ho ovládať v každej situácii, pričom je povinná predchádzať tomu, aby pes útočil alebo iným spôsobom ohrozoval človeka alebo zvieratá, a zabraňovať vzniku škôd na majetku, prírode a životnom prostredí, ktoré by pes mohol spôsobiť.

Podľa za psa vždy zodpovedá držiteľ psa alebo osoba, ktorá psa vedie alebo nad psom vykonáva dohľad.

K obrane obžalovanej súd uvádza, že obžalovaná v konaní pred súdom vo svojej výpovedi sama uviedla, že predmetného dňa, pred incidentom spustila psa Ronyho, čím mu umožnila voľný pohyb po areáli obchodnej spoločnosti, pričom pred vstupom do areálu ani na inom mieste nebola žiadna výstraha a ani upozornenie, že objekt je strážený psom. Bolo tak nespochybniteľne preukázané, že obžalovaná bezprostredne pred skutkom spustila psa, ktorý inak býva uviazaný na reťazi ( svedecké výpovede I. J., X. I. a W. I.), nechala tak psa voľne sa pohybovať aj počas doby ako sa v areáli s jej súhlasom nachádzali cudzie osoby a tohto psa napriek prítomnosti cudzích osôb nezabezpečila, pričom takto voľne sa pohybujúci pes zaútočil a dohrýzol poškodeného X. B. a spôsobil mu zranenia uvedené v skutkovej vete výrokovej časti rozsudku. Neobstojí tvrdenie obžalovanej, že nemohla predvídať, že by pes zaútočil na osobu poškodeného. Je potrebné si uvedomiť, že sa jednalo o necvičeného nemeckého ovčiaka, ktorý býval uviazaný na reťazi a jeho úlohou bolo areál strážiť (výpoveď svedka J.). Svedkovia manželia I., zhodne vypovedali, že pes vzbudzoval rešpekt. Pokiaľ súd uvádza, že policajti vrátane poškodeného sa nachádzali v objekte so súhlasom obžalovanej, k tomuto záveru súd dospel na základe výpovede obžalovanej ako aj všetkých vypočutých svedkov. Ani jeden z vypočutých svedkov neuviedol, že by boli obžalovanou vyzvaní, aby opustili areál, ale práve naopak uvádzali, že obžalovaná ich pozvala na kávu, čo potvrdila samotná obžalovaná a dokonca ich ubezpečovala o tom, že pes Rony je kľudnej povahy a že im neublíži. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že príslušníci polície, vrátane poškodeného sa v areáli zdržiavali minimálne so súhlasom obžalovanej. Tým, že obžalovaná v čase príchodu cudzích osôb (vrátane poškodeného) mala vedomosť, že pes Rony nie je uviazaný (pred príchodom policajtov

psa pustila na výbeh), obžalovaná v inkriminovanej dobe nad psom vykonávala dohľad, zodpovedala tak za správanie sa psa a je tak zodpovedná za útok a zranenia ktoré pes spôsobil.

Súd tak dospel k záveru, že konaním obžalovanej došlo k porušeniu dôležitej povinnosti vo vzťahu k ustanoveniu zo 16. mája 2002, ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, s prihliadnutím na vznik škodlivého následku, ktorý má povahu ťažkej ujmy na zdraví.

K povahe a vzniku následku súd uvádza, že najzávažnejšom zranením poškodeného bola vnútrokĺbová trieštivá zlomenina ihlicového kĺbového hrboľa horného konca píšťaly pravého predkolenia s posunom kostných úlomkov kompresívneho charakteru, ktoré má nespochybniteľne vzhľadom na odborné lekárske vyjadrenie MUDr. X. X. a jeho výpoveď, výpoveď poškodeného a závery listinných dôkazov, predložených v rámci uplatnenia a vyčíslenia škody poškodeným povahu ťažkej ujmy podľa X ods. ods. 3 písm. i /. Uvedené zranenie si vyžiadalo celkom dva operačné zákroky, poškodený bol nepretržite v súvislosti s liečbou zranení práceneschopný 12 mesiacov a práceneschopnosť pokračovala opätovne aj po druhom operačnom zákroku, podľa výpovede MUDr. X. X. doba liečenia takéhoto zranenia predstavuje minimálne dobu 6 mesiacov. Taktiež súd nemal pochybnosti ohľadom existencie príčinnej súvislosti medzi útokom psa (čomu nasvedčujú viaceré hryzne rany na tele poškodeného) a zraneniami poškodeného X. B.. Mechanizmus vzniku tohto najzávažnejšieho zranenia, majúceho charakter ťažkej ujmy, podľa výpovede MUDr. X. X. plne zodpovedá výpovedi poškodeného. Bola vylúčená možnosť, že by toto zranenie vzniklo kopnutím nohou druhej osoby, úderom päsťou, jednoduchým pádom, nekoordinovaným šliapnutím na pravú nohu. Uvedené zranenie mohlo vzniknúť dvoma spôsobmi, a to mechanizmom popísaným poškodeným, ktorý logicky korešponduje s výpoveďami očitých svedkov (X. V., B. F.) a druhý spôsob vzniku tohto zranenia je pádom z výšky na dolnú končatinu, ktorá je vystretá maximálne mierne pokrčená v kolennom kĺbe, pričom poškodený pri páde (môže sa jednať o pád z obyčajnej stoličky alebo aj z výšky niekoľkých metrov) dopadne na chodidlá. Ani jeden z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní nezodpovedal popisu druhej alternatívy možného spôsobu vzniku zranenia poškodeného. Obžalovaná naznačovala, že k najzávažnejšiemu zraneniu poškodeného (zlomenina pravého predkolenia), mohlo dôjsť pri páde, podľa jej výpovede sa poškodený pošmykol, čo ale nesúviselo s útokom psa. Takýto spôsob vzniku tohto zranenia však nezodpovedá výpovedi MUDr, X. X., ktorý vylúčil vznik tohto zranenia pádom, nekoordinovaným šliapnutím na nohu.

Pokiaľ súd odmietol návrhy obhajoby na doplnenie dokazovania výsluchmi svedkov JUDr. W. V. (návrh aj zo strany prokuratúry), X. V. (predchádzajúceho majiteľa psa), p. D., (príslušníka PZ, ktorý ako prvý zabezpečoval úkony na mieste činu), návrh na pribratie znalcov z odvetvia kynológie a traumatológie, bolo tomu preto, že súd tieto návrhy nepovažoval za podstatné pre objasnenie skutkového stavu a rozhodnutie v merite veci. Navrhovaná svedkyňa JUDr. W. V. nebola svedkom incidentu a ako splnomocnencovi poškodeného, jej nemohlo byť priznané procesné postavenie svedka (bolo by v rozpore s ust. ). Nakoľko k zmene majiteľa psa došlo asi 6 mesiacov pred útokom (výpoveď obžalovanej) a niekedy po útoku došlo k úmrtiu psa, nemožno vylúčiť zmeny v správaní sa psa, a to v závislosti na zmenu vonkajších podnetov, a preto súd nepovažoval za potrebné a účelné, a to aj z hľadiska hospodárnosti trestného konania dopĺňať dokazovanie výsluchom svedka X. V. a pribratím znalca z odvetvia kynológie. Súd zamietol aj návrh na vykonanie znaleckého dokazovania z odvetvia traumatológie, nakoľko v danej veci postačovalo pre objektívne posúdenie veci odborné lekárske vyjadrenie, k obsahu ktorého bol vypočutý MUDr. X. X., osoba zapísaná v zozname znalcov. Závery odborného lekárskeho vyjadrenia neboli stranami spochybnené, a nevystála tak potreba pre vykonanie znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctvo.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. , , podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovanej súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa , pred spáchaním trestného činu viedla riadny život, priťažujúce okolnosti zistené neboli.

Súd mal za to, že na prevýchovu obžalovanej v danom prípade vzhľadom na spôsob spáchania činu, zavinenie a poľahčujúcu okolnosť, že pred spáchaním trestného činu viedla riadny, bezúhonný život, nedopustila sa žiadneho protiprávneho konania, aktívne sa snažila vznik následku odvrátiť, postačí uloženie peňažného trestu na dolnej hranici vo výmere 500 Eur spolu s náhradným trestom pre prípad, že by výkon tohto peňažného trestu bol zmarený, a to vo výmere 15 dní. Pri ukladaní trestu bral súd do úvahy aj majetkové pomery obžalovanej, obžalovaná je síce starobná dôchodkyňa, zároveň je členom predstavenstva akciovej spoločnosti V. F. H.. a.s. W. Z.. Súd tak považoval uložený peňažný trest, vzhľadom na osobu obžalovanej, okolnosti spáchania skutku za dostatočný tak na jej nápravu ako aj ochranu spoločnosti. Druh aj výmera uloženého trestu v spojení s náhradným trestom, podľa názoru súdu, v prípade obžalovanej plne zodpovedá potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie a je dostatočným prostriedkom na dosiahnutie jeho účelu.

Poškodenú stranu Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie, pretože preukazovanie výšky nároku na náhradu škody presahuje potreby dokazovania v trestnom konaní. prečin ublíženia na zdraví podľa , .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.