Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 477/2013
PDF · 238.45 KB
No categories available
II. ÚS 477/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2013
predbežne prerokoval sťažnosť A. H., Ž., B. G., Ž., právne zastúpenej advokátom
JUDr. Mgr. Š. B., Ž., A. B., B., a J. B., Ž., vo veci namietaného porušenia základných práv
podľa čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Žilina a jeho uznesením č. k. 25 C 262/2009-306 z 9. júla
2012, postupom Krajského súdu v Žiline a jeho uznesením č. k. 7 Co 373/2012-334
z 30. januára 2013 a „postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a Krajskej
prokuratúry Žilina v konaní sp. zn. Kc 167/13“ a takto
rozhodol:
Sťažnosť A. H., B. G., A. B. a J. B. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. septembra
2013 doručená sťažnosť A. H., B. G., A. B. a J. B. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou
namietali porušenie svojich základných práv podľa čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1,
čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa
čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Žilina
(ďalej len „okresný súd“) a jeho uznesením č. k. 25 C 262/2009-306 z 9. júla 2012,
postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) a jeho uznesením č. k.
7 Co 373/2012-334 z 30. januára 2013 a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) a Krajskej prokuratúry v Žiline v konaní
vedenom pod sp. zn. Kc 167/13.
Zo sťažnosti vyplynulo, že: «(...) Na základe podania: „Návrh o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti“(...), ktorý na Okresný súd Žilina podala navrhovateľka: J. V.(...)
(ďalej len Navrhovateľka, proti našej matke: Ž. B.(...) (ďalej len Odporkyňa) sa
navrhovateľka domáhala vlastníckeho práva k pozemku - parcela C KN č. 16/1 o výmere
233 m².
Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 22. 11. 2011, sp. zn. 25C/262/2009-240(...)
takto rozhodol:
„Súd návrh zamieta. Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporkyni k rukám právneho
zástupcu odporkyne trovy konania vo výške 728,96 €, všetko do 3 dní po právoplatnosti
rozsudku.
Navrhovateľka je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Žilina trovy štátu v sume
6,93 € ako trovy konania, ktoré si vyžiadalo znalecké dokazovanie, všetko do 3 dní po
právoplatnosti rozsudku“.
Proti uvedenému rozsudku o trovách konania sa Odporkyňa odvolala podaním:
„Odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 22. 11. 2011, sp. zn.
25C/262/2009-240“ zo dňa 10. 01. 2012(...) Vo veci samej sa proti uvedenému rozsudku
odvolala aj Navrhovateľka podaním: „Odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č. 25C/262/2009-240 zo dňa 22. 11. 2011“(...) Na odvolanie Navrhovateľky
Odporkyňa podala: „Vyjadrenie odporkyne na: Odvolanie navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Žilina zo dňa 22. 11. 2011, sp. zn. 25C/262/2009-240“(...) Krajský súd
v Žiline rozsudkom zo dňa 20. 06. 2012, sp. zn. 7Co/49/2012-298 vo veci samej potvrdil
rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 22. 11. 2011, a v časti výroku o trovách konania
zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil na nové konanie, čím vyhovel odvolaniu
odporkyne v celom rozsahu.
Okresný súd Žilina uznesením zo dňa 09. 07. 2012, sp. zn. 25C/262/2009-306(...)
rozhodol o trovách konania. Pretože Odporkyňa nebola s trovami konania spokojná, podala
proti uzneseniu opravný prostriedok: „Odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Žilina zo
dňa 09. 07. 2012, sp. zn. 25C/262/2009-306“(...) Navrhovateľka podala naň toto podanie:
„Vyjadrenie navrhovateľky k odvolaniu odporkyne zo dňa 21. 08. 2012 proti uzneseniu
Okresného súdu Žilina, č. 25C/262/2009-306“(...) Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa
30. 01. 2013, sp. zn. 7Co/373/2012-334(...) takto rozhodol:
„Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým navrhovateľka bola povinná zaplatiť
odporkyni trovy vo výške 376,11 EUR k rukám právneho zástupcu do 3 dní potvrdzuje.
Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým navrhovateľka bola povinná zaplatiť
odporkyni trovy odvolacieho konania vo výške 15,93 EUR, mení tak, že navrhovateľka je
povinná zaplatiť odporkyni trovy odvolacieho konania vo výške 40,16 EUR k rukám
JUDr. Mgr. Š. B., advokáta, do 3 dní. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke trovy
odvolacieho konania vo výške 19,12 EUR na účet spoločnosti A., s. r. o.(...)“
Skutočnosť je taká, že Odporkyňa dňa 19. 12. 2012 zomrela a na jej miesto v konaní
nastúpili dedičia zo zákona, t. j. sťažovatelia v 1/ až 4/ rade. S uvedeným výrokom uznesenia
krajského súdu nesúhlasili sťažovatelia, preto podali na Generálneho prokurátora
Slovenskej republiky podanie: „Podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti
uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 01. 2013, č. k.: 7Co/373/2012-334“(...)
Súčasťou uvedeného podnetu bol aj originál znaleckého posudku číslo 07/2012(...), ktorý
vypracoval znalec Ing. A. S.. V uvedenom podnete sťažovatelia namietali:
„V prvom rade poukazujeme na to, že Krajsky súd nesprávne rozhodol o výške trov
právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, keď v danom prípade nevychádzal
z hodnoty sporu, ktorú stanovila navrhovateľka v podaní: „Návrh na určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti“ zo dňa 16. 12. 2009(...) a to na základe potvrdenia R., s. r. o.
vo výške 2 218 €, preto zaplatila súdny poplatok z hodnoty sporu vo výške 133 €, čo
potvrdzuje uvedený návrh. Preto mal okresný súd stanoviť hodnotu jedného úkonu právnej
služby v súlade s ustanovením § 10 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmene advokátov (ďalej
len Vyhlášky) z ceny 2 218,-EUR, ktorú stanovila uvedená realitná kancelária a nie z ceny
0,51,- Sk/m² podľa Prílohy č. 1 Zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom
poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, pretože uvedený cenový predpis
je pre stanovenie výšky miestnej dane.
Predsa sama navrhovateľka stanovila hodnotu predmetu sporu na výšku 2 218 €.
Pokiaľ by bola ona spor vyhrala, sme presvedčení, že by jej boli priznané trovy právneho
zastúpenia z uvedenej sumy. Aj takto sa dá ponímať rovnosť účastníkov konania.
Z uvedených dôvodov sme si dali na pozemok - parcela C KN č. 16/1 trvalé trávnaté
porasty o výmere 223 m² vypracovať znalecký posudok č. 07/2012(...), ktorý vypracoval
znalec: Ing. A. S. (ďalej len Znalec). Znalec v predmetnom posudku na piatej strane
v písmene c) uviedol: „Popísané a geodetické údaje katastra nehnuteľnosti boli porovnané
so zisteným skutočným stavom. Skutočný stav nie je v súlade s údajmi katastra
nehnuteľnosti, pretože na LV č. 4 je pozemok uvedený ako trvalé trávnaté porasty, ale tvorí
časť zastavaného územia obce ako potvrdil aj katastrálny úrad vo svojom liste(...) Je
potrebné dať túto skutočnosť do súladu. Pozemok oceňujem ako zastavanú plochu aj
vzhľadom na skutočnosť, že tvorí príslušenstvo domu s. č. 55“.
Znalec v predmetnom posudku stanovil cenu na 38,25,- EUR za 1 m².
Z uvedeného vyplýva, že napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline nie je v súlade
so zákonom, pretože súd nemal vychádzať z ceny podľa Prílohy č. 1 Zákona č. 582/2004
Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné
odpady, ale podľa Prílohy č. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
číslo 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Čo potvrdil aj znalec.
Taktiež považujeme za nesprávne rozhodnutie súdu, keď odporkyni nepriznal trovy
právneho zastúpenia za porady, ktoré jej právny zástupca JUDr. Mgr. Š. B. urobil s ňou
v dňoch: 28. 6. 2011, 9. 8. 2011 a 21. 11. 2011, pretože boli potrebné a účelné z dôvodu
obtiažnosti sporu a z dôvodu toho, že navrhovateľka s jej svedkami sa snažili prekrúcať
fakty, čo robila stále a dokonca aj v záverečnej reči. Tvrdenie okresného súdu, že v zázname
o porade so mnou je uvedené, že porada bola zameraná k novým svedkom, pričom ohliadky
dňa 10. 8. 2011 sa zúčastnili tí istí svedkovia ako na ohliadke dňa 10. 6. 2010 s výnimkou
J. Š., ktorú navrhol JUDr. B. je polopravdou, pretože on navrhol vypočuť dvoch svedkov
a to ešte A. H., ale tu zákonný sudca odmietol na ohliadke vypočuť s tým, že ju vypočuje na
nasledujúcom pojednávaní dňa 18. 10. 2011, čo aj urobil a v Zápisnici o pojednávaní je jej
výpoveď uvedená. Nových svedkov som ja navrhovala vypočuť s tým, že som sa najskôr
potrebovala s mojím právnym zástupcom poradiť či to bude účelné, preto bola porada na
moju žiadosť, ako aj iné porady.
Okresný súd odporkyni nepriznal trovy právneho zastúpenia za podanie: „Návrh na
zabezpečenie dôkazu (§ 78 a 102 O. s. p.)“ zo dňa 11. 10. 2011 (...), pretože: „Ustanovenie
§ 78 O. s. p. hovorí o zabezpečení dôkazu pred začatím pojednávania, ak takýto
nezabezpečený dôkaz nebude možné vykonať vôbec alebo len s ťažkosťami“. Predsa
odporkyňa ho žiadala prostredníctvom JUDr. B. pred pojednávaním.
Podľa § 102 O. s. p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať, alebo len
s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo
zabezpečí dôkaz. Tvrdenie okresného súdu, že v danom prípade nešlo o takýto dôkaz
považujem za nesprávne.
Pokiaľ by odporkyňa nebola urobila predmetný návrh písomne, okresný súd by to
nebol zabezpečil, ale aj z dôvodu hospodárnosti konania a krátkosti času to urobila
písomnou formou.
Máme zato, že napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 01. 2013,
č. k.: 7Co/373/2012-334 nie je v súlade s Vyhláškou č. 492/2004 Z. z. nie je v súlade
s Vyhláškou č. 655/2004 Z. z,, nie je v súlade s čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, nie je v súlade s čl. 6 ods. 1, čl. 13, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd“.
Uvedený podnet sťažovateľov Krajská prokuratúra Žilina listom zo dňa 22. 07. 2013,
sp. zn. Kc 167/13-6(...) odložila, pretože prokurátorovi v konaní o podnete na podanie
mimoriadneho dovolania neprináleží právo preskúmavať správnosť súdnej úvahy o náhrade
trov konania. Ten istý prokurátor na tretej strane okrem iného uviedol: „Pri stanovení
sadzby tarifnej odmeny advokáta okresný súd vychádzal z litery zákona, ako i skutočností
vyplývajúcich z listu vlastníctva č. 4...“.
Pretože sťažovatelia neboli spokojní s vybavením ich podnetu na podanie
mimoriadneho dovolania pre porušenie zákona, preto na JUDr. J. Č., Generálneho
prokurátora SR podali podanie: „Opakovaný podnet na podanie mimoriadneho dovolania
proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 01. 2013, č. k.: 7Co/373/2012-334“(...),
kde poukázali na nesprávne vybavenie ich podnetu na podanie mimoriadneho dovolania.
Dôvody sťažnosti.
V prvom rade poukazujeme na to, že pozemok - parcela C KN č. 16/1 trvalé trávne
porasty (ďalej len TTP) o výmere 223m², ktorý je zapísaný na LV č. 4 (...) je podľa kódu č.
15 - spôsobu využitia (na LV č. 4) pozemkom, na ktorom je postavená budova a podľa kódu
č. 1 (na LV Č. 4) je pozemkom TTP, ale tvorí časť zastavaného územia obce, ako potvrdila
Správa katastra Ž. v liste, ktorý je prílohou č. 4 znaleckého posudku. Okrem toho uvedený
pozemok je de facto záhradou a je príslušenstvom domu č. 55 v zastavanom území obce Z.,
čo potvrdzuje aj znalec Ing. A. S. v znaleckom posudku číslo 07/2012(...) a to na strane
5(...).
Preto je uvedený pozemok potrebné oceňovať v súlade s prílohou č. 3 Vyhlášky MS
SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, t. j. trhovou cenou a nie
cenou použitím prílohy č. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom
poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ako tvrdí krajská prokuratúra a
ako urobili súdy oboch stupňoch.
Ďalej poukazujeme na to, že pre určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
-pozemkom, ktoré sú v zastavanom území obce a sú súčasťou rodinných domov sa vždy
vychádza z ich trhovej ceny v súlade s cenovým predpisom Vyhlášky MS SR č. 492/2004
Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.
Zdôrazňujeme, že na ocenenie pozemku - parcela C KN č. 16/1 v kat. úz. Z. sa Zákon
NR SR č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady
a drobné stavebné odpady nevzťahuje.
S poukázaním na to čo uviedol znalec v znaleckom posudku číslo 07/2012 a na iné
ocenenie predmetného pozemku na cenu 38,25,- EUR/m² oproti stanovenej cene, ktorú
stanovili súdy oboch stupňoch na 0,0169 EUR/m² máme zato a sme presvedčení o tom, že
okresný súd a Krajský súd v Žiline nevychádzali z litery zákona ako tvrdí krajská
prokuratúra.
Pokiaľ krajská prokuratúra tvrdí, že okresný súd stanovil cenu predmetného
pozemku na sumu 0,0169 EUR/m², pričom vychádzal z litery zákona, potom krajská
prokuratúra nepriamo povedala, že znalec vo svojom posudku nevychádzal z litery zákona,
potom sa právom pýtame z čoho teda súdny znalec vychádzal ak nie z litery zákona, ktorú
tam viackrát presne špecifikoval a zdôvodňoval prečo takú právnu normu použil. Na druhej
strane krajská prokuratúra vo svojom liste zo dňa 22. 07. 2013 vôbec nespochybnila
znalecký posudok číslo 07/2012, ani neuviedla prečo je nesprávny a či voči znalcovi podala
návrh na disciplinárne konanie pre nesprávne vypracovaný posudok. Máme zato, že
znalecký posudok je možné spochybniť iným znaleckým posudkom, čo v tomto prípade
nebolo urobené. V danom prípade sa JUDr. N. pasoval za nad znalca a znalecký posudok
ignoroval. Možno vychádza zo svojho postavenia, kto je viac on pán Prokurátor, alebo
znalec? Nie je vylúčené, že to urobil preto, ako tvrdí moja klientka, že p. V. má príbuzného
prokurátora na Okresnej prokuratúre v Žiline. Poukazujeme na to, že v trestných
konaniach, ale aj v civilných konaniach prokuratúra vychádza zo znaleckých posudkov,
teda zo znaleckého dokazovania, ale v tomto prípade prokurátor krajskej prokuratúry tak
neurobil, prečo?
Z § 3 ods. 1 Zákona NR SR č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre vyplýva, že prokuratúra
je ochrancom zákonnosti (Prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických
osôb, právnických osôb a štátu), ale v tomto prípade zrejme tomu tak nie je, pokiaľ by tomu
tak bolo, bol by prokurátor krajskej prokuratúry zobral do úvahy predmetný znalecký
posudok.
Máme zato, že zo strany súdov bol pri rozhodovaní o trovách konania najmä
o stanovení ceny prejednávaného pozemku za meter štvorcový vnesený prvok svojvôle, ale
aj extrémny rozpor s princípom spravodlivosti v dôsledku prepiateho formalizmu.
Okresný súd odporkyni nepriznal trovy právneho zastúpenia za podanie: „Návrh na
zabezpečenie dôkazu (§ 78 a 102 O. s. p.)“ zo dňa 11. 10. 2011(...), pretože: „Ustanovenie
§ 78 O s. p. hovorí o zabezpečení dôkazu pred začatím pojednávania, ak takýto
nezabezpečený dôkaz nebude možné vykonať vôbec alebo len s ťažkosťami“. Predsa
odporkyňa ho žiadala prostredníctvom JUDr. B. pred pojednávaním.
Podľa § 102 O. s. p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať, alebo len
s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo
zabezpečí dôkaz.
Pokiaľ by odporkyňa nebola urobila predmetný návrh písomne, okresný súd by to
nebol zabezpečil, ale aj z dôvodu hospodárnosti konania a krátkosti času to urobila
písomnou formou. Ale aj toto považovala krajská prokuratúra za správne, pričom tvrdíme,
že to správne nie je.
Máme zato, že napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 01. 2013,
č. k.: 7Co/373/2012-334 nie je v súlade s Vyhláškou č. 492/2004 Z. z. nie je v súlade
s Vyhláškou č. 655/2004 Z. z., nie je v súlade s čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, nie je v súlade s čl. 6 ods. 1, čl. 13, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, nie je v súlade s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.
Postupom Krajského súdu v Žiline, ale aj Okresného súdu Žilina, ako aj Generálnej
prokuratúry SR vznikla sťažovateľom značná škoda, ktorá spočíva predovšetkým v tom, že
ak súdy oboch stupňoch vychádzali pri stanovení hodnotu sporu z hodnoty pozemku za 1 m²
0,0169 EUR/m² (podľa Zákon NR SR č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom
poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady) x 223 m² (výmera predmetného
pozemku) = 3,789 EUR, čo je hodnota predmetného pozemku. Ak je celková hodnota
predmetného pozemku - predmetu sporu 3,7689 €, potom je hodnota jedného úkonu právnej
služby v zmysle § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmene advokáta je vo výške
16,60,- EUR.
Pokiaľ vychádzame z hodnoty jedného metra štvorcového, ktorú stanovil za
predmetný pozemok znalec v znaleckom posudku č. 07/2012, čo je 38,25,- EUR/m², potom
hodnota sporu je 38,25,- EUR/m² x 223m² (výmera predmetného pozemku) = 8529,75 EUR,
čo je hodnota pozemku - predmetu sporu. Potom hodnota jedného úkonu právnej služby
v zmysle § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmene advokáta je vo výške 253,93 EUR.
Rozdiel na jednom úkone právnej služby je 253,93 € mínus 16,560 € výsledok je 237,33 €
v náš neprospech.
Ak cenu za jeden úkon PS (253,93 €) vynásobíme počtom priznaných 9. úkonov
právnej služby je to 2 285,37 €, čo je poriadny rozdiel, oproti tomu čo nám priznal okresný
a krajský súd (376,11 € za prvostupňové konanie).
Predovšetkým Odporkyni a jej právnym nástupcom vznikla ujma na zdraví, pretože
tento spor jej vážne zhoršil zdravotný stav a ju „pochoval“. Právny nástupcovia Odporkyne
majú z toho zbytočné stresy, ktoré negatívne vplývajú na ich zdravie.
Ďalej poukazujú na to, že im vznikla psychická ujma, čo spôsobuje vznik právnej
neistoty, pocit beznádeje, ich šikanovania, čo im spôsobuje stres a nepriaznivý vplyv na ich
zdravotný stav.
Z vyššie uvedených dôvodov namietame porušenie práv na súdnu a inú právnu
ochranu, konkrétne čl. 48. ods. 2 Ústavy(...) Porušené bolo právo na súdnu a inú právnu
ochranu, ktorú nám garantuje čl. 46 ods. 1 Ústavy(...) Ďalej namietame porušenie práva
vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy(...) Taktiež bolo porušené naše právo, ktoré nám
garantuje čl. 2 ods. 2 Ústavy(...)
Rovnako namietam porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...)
Právomoc Ústavného súdu SR rozhodovať o tejto sťažnosti je daná na základe čl.
127 ods. 1 Ústavy SR(...)
Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovatelia požadujú v dôsledku porušenia
ich ústavných a základných ľudských práv vlastniť majetok a na spravodlivé súdne
rozhodnutie v súlade s čl. 127 ods. 3 Ústavy SR a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde,
priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 10 000,- €, ako náhradu nemajetkovej ujmy
vyjadrenej v peniazoch. Túto sumu sťažovatelia požadujú tiež z toho dôvodu, že počas
súdnych konaní im bol súdnymi rozhodnutiami odňatý majetok, ktorý im už raz bol
priznaný, dokonca sťažovatelia museli Navrhovateľke zaplatiť trovy odvolacieho konania
len preto, že krajský súd nesprávne rozhodol. Ako vyplýva z doteraz prijatej judikatúry
ÚS SR, ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa zásadne naplní, až
právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia
právnej neistoty ohľadom svojich práv (II. ÚS 26/1995).
Ďalej si právny zástupca sťažovateľa JUDr. Mgr. B. uplatňuje náhradu trov
právneho zastúpenia v súlade s § 11 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov, za poskytovanie právnych služieb do dnešného dňa, pozostávajúcu
z dvoch právnych úkonov, a to z prevzatia a prípravy zastúpenia a z písomného podania na
Ústavný súd SR a režijné paušály za ne.
Vzhľadom na skutočnosti uvedené v tejto sťažnosti, sťažovatelia navrhujú, aby
Ústavný súd SR po predbežnom prerokovaní sťažnosti vyniesol toto rozhodnutie:
Ústavný súd SR začína konanie o porušení práva sťažovateľov:
1) A. H.(...),
2) B. G.(...), právne zast. advokátom JUDr. Mgr. Š. B.,
3) A. B.(...)
4) J. B.(...)
na ochranu majetku, právo vlastniť majetok a na spravodlivé súdne rozhodnutie
zakotveného v čl. 20 ods. 1, ods. 3, čl. 46 ods. 3, čl. 48 ods. 2 Ústavy(...), základného práva
vyplývajúceho z Európskeho dohovoru(...) v zmysle čl. 6 ods. 1, čl. 13 a Dodatkového
protokolu k Dohovoru(...) v zmysle čl. 1 - ochrana majetku.
V konaní vo veci samej sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd SR vyniesol tento
nález:
1. Základné právo sťažovateľov: A. H., B. G., A. B., J. B. na ochranu majetku
a vlastniť majetok, a na spravodlivé súdne rozhodnutie, štátne orgány môžu konať na
základe ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, právo na
účinný opravný prostriedok zakotveného v čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47
ods. 3, čl. 48 ods. 2 Ústavy(...), základného práva vyplývajúceho z Európskeho dohovoru(...)
v zmysle čl. 6 ods. 1, čl. 13 a Dodatkového protokolu k Dohovoru(...) v zmysle čl. 1 -
ochrana majetku postupom Krajského súdu v Žiline vedenom pod sp. zn. 7Co/373/2012 a
jeho uznesením zo dňa 30. 01. 2013, sp. zn. 7Co/373/2012-334 porušené bolo.
2. Základné právo sťažovateľov: A. H., B. G., A. B., J. B. na ochranu majetku
a vlastniť majetok, a na spravodlivé súdne rozhodnutie, štátne orgány môžu konať na
základe ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, právo na
účinný opravný prostriedok zakotveného v čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47
ods. 3, čl. 48 ods. 2 Ústavy(...), základného práva vyplývajúceho z Európskeho dohovoru(...)
v zmysle čl. 6 ods. 1, čl. 13 a Dodatkového protokolu k Dohovoru(...) v zmysle čl. 1 -
ochrana majetku postupom Okresného súdu Žilina vedenom pod sp. zn. 25C/262/2009
a jeho uznesením zo dňa 09. 07. 2012, sp. zn. 25C/262/2009-306 porušené bolo.
3. Základné právo sťažovateľov: A. H., B. G., A. B., J. B. na ochranu majetku
a vlastniť majetok, a na spravodlivé súdne rozhodnutie, štátne orgány môžu konať na
základe ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, právo na
účinný opravný prostriedok zakotveného v čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47
ods. 3, čl. 48 ods. 2 Ústavy(...), základného práva vyplývajúceho z Európskeho dohovoru(...)
v zmysle čl. 6 ods. 1, čl. 13 a Dodatkového protokolu k Dohovoru(...) v zmysle čl. 1 -
ochrana majetku postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a Krajskej
prokuratúry Žilina v konaní sp. zn. Kc 167/13 porušené bolo.
4. Ústavný súd Slovenskej republiky ruší uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa
30. 01. 2013, sp. zn. 7Co/373/2012-334.
5. Ústavný súd Slovenskej republiky ruší uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa
09. 07. 2012, sp. zn. 25C/262/2009-306 a vec mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.
6. Sťažovateľom: A. H., B. G., A. B., J. B., priznáva finančné zadosťučinenie vo výške
10.000,- €(...), ktoré je Krajský súd v Žiline povinný im ich vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
6. Právnemu zástupcovi sťažovateľa priznáva náhradu trov právneho zastúpenia,
ktoré je Krajský súd v Žiline povinný vyplatiť na jeho účet JUDr. Mgr. Š. B.(...), a to do 3
dní od právoplatnosti rozhodnutia.»
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
1. Predmetom sťažnosti je predovšetkým tvrdenie sťažovateľov, že postupom
okresného súdu a jeho uznesením č. k. 25 C 262/2009-306 z 9. júla 2012 a postupom
krajského súdu a jeho uznesením č. k. 7 Co 373/2012-334 z 30. januára 2013 došlo
k porušeniu ich základných práv podľa čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3
a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru a čl. 1 dodatkového
protokolu. Z príloh predmetnej sťažnosti, ako aj zo zistenia ústavného súdu vyplynulo, že
napadnuté uznesenie okresného súdu č. k. 25 C 262/2009-306 z 9. júla 2012 v spojení
s uznesením krajského súdu č. k. 7 Co 373/2012-334 z 30. januára 2013 nadobudlo
právoplatnosť 27. mája 2013.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu jednou zo zákonných podmienok na
prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej
v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, t. j. v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom zákon
o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr.
Pretože napadnuté rozhodnutia nadobudli právoplatnosť 27. mája 2013 (ešte pred
tým, ako sa sťažovatelia obrátili na krajského prokurátora s podnetom na podanie
mimoriadneho dovolania), predmetná sťažnosť bola podaná v čase (2. septembra 2013), keď
už uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd sa preto
nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti. Podnet na podanie
mimoriadneho dovolania nemožno totiž z hľadiska čl. 127 ods. 1 ústavy považovať za
účinný a dostupný právny prostriedok nápravy, ktorý je predpokladom (podmienkou)
podania sťažnosti na ústavnom súde podľa tohto článku ústavy, a preto na jeho podanie nie
je z hľadiska plynutia uvedenej lehoty na podanie sťažnosti na ústavnom súde možné
prihliadať (mutatis mutandis I. ÚS 49/02, I. ÚS 134/03, I. ÚS 24/05 a iné). Z uvedených
dôvodov bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.
2. Pokiaľ ide o napadnutý postup „Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
a Krajskej prokuratúry Žilina v konaní sp. zn. Kc 167/13“, zo samotnej sťažnosti a z jej
príloh vyplýva, že sťažovatelia uplatnili na generálnej prokuratúre v danej veci 15. augusta
2013 „Opakovaný podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti uzneseniu Krajského
súdu v Žiline zo dňa 30. 01. 2013, č. k.: 7Co/373/2012-334“.
Ako to vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu
poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,
keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.
Z uvedeného vyplýva, že o opakovanom podnete v danej veci bude musieť
rozhodovať generálna prokuratúra, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným
právam sťažovateľov má generálna prokuratúra v rámci ďalšieho konania. Tým je zároveň
v tejto časti vylúčená právomoc ústavného súdu.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde o odmietnutí sťažnosti, tak ako to je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. októbra 2013