Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 477/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť A. H., Ž., B. G., Ž., právne zastúpenej advokátom

JUDr. Mgr. Š. B., Ž., A. B., B., a J. B., Ž., vo veci namietaného porušenia základných práv

podľa , , , a Slovenskej

republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Žilina a jeho uznesením č. k. -306 z 9. júla

2012, postupom Krajského súdu v Žiline a jeho uznesením č. k. -334

z 30. januára 2013 a „postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a Krajskej

prokuratúry Žilina v konaní sp. zn. Kc 167/13“ a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. H., B. G., A. B. a J. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. septembra

2013 doručená sťažnosť A. H., B. G., A. B. a J. B. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou

namietali porušenie svojich základných práv podľa čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1,

a (ďalej len „“) a práv podľa

čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Žilina

(ďalej len „okresný súd“) a jeho uznesením č. k. -306 z 9. júla 2012,

postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) a jeho uznesením č. k.

-334 z 30. januára 2013 a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) a Krajskej prokuratúry v Žiline v konaní

vedenom pod sp. zn. Kc 167/13.

Zo sťažnosti vyplynulo, že: «(...) Na základe podania: „Návrh o určenie vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti“(...), ktorý na Okresný súd Žilina podala navrhovateľka: J. V.(...)

(ďalej len Navrhovateľka, proti našej matke: Ž. B.(...) (ďalej len Odporkyňa) sa

navrhovateľka domáhala vlastníckeho práva k pozemku - parcela C KN č. 16/1 o výmere

233 m².

Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 22. 11. 2011, sp. zn. -240(...)

takto rozhodol:

„Súd návrh zamieta. Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporkyni k rukám právneho

zástupcu odporkyne trovy konania vo výške 728,96 €, všetko do 3 dní po právoplatnosti

rozsudku.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Žilina trovy štátu v sume

6,93 € ako trovy konania, ktoré si vyžiadalo znalecké dokazovanie, všetko do 3 dní po

právoplatnosti rozsudku“.

Proti uvedenému rozsudku o trovách konania sa Odporkyňa odvolala podaním:

„Odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 22. 11. 2011, sp. zn.

-240“ zo dňa 10. 01. 2012(...) Vo veci samej sa proti uvedenému rozsudku

odvolala aj Navrhovateľka podaním: „Odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného

súdu Žilina č. -240 zo dňa 22. 11. 2011“(...) Na odvolanie Navrhovateľky

Odporkyňa podala: „Vyjadrenie odporkyne na: Odvolanie navrhovateľky proti rozsudku

Okresného súdu Žilina zo dňa 22. 11. 2011, sp. zn. -240“(...) Krajský súd

v Žiline rozsudkom zo dňa 20. 06. 2012, sp. zn. -298 vo veci samej potvrdil

rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 22. 11. 2011, a v časti výroku o trovách konania

zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil na nové konanie, čím vyhovel odvolaniu

odporkyne v celom rozsahu.

Okresný súd Žilina uznesením zo dňa 09. 07. 2012, sp. zn. -306(...)

rozhodol o trovách konania. Pretože Odporkyňa nebola s trovami konania spokojná, podala

proti uzneseniu opravný prostriedok: „Odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Žilina zo

dňa 09. 07. 2012, sp. zn. -306“(...) Navrhovateľka podala naň toto podanie:

„Vyjadrenie navrhovateľky k odvolaniu odporkyne zo dňa 21. 08. 2012 proti uzneseniu

Okresného súdu Žilina, č. -306“(...) Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa

30. 01. 2013, sp. zn. -334(...) takto rozhodol:

„Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým navrhovateľka bola povinná zaplatiť

odporkyni trovy vo výške 376,11 EUR k rukám právneho zástupcu do 3 dní potvrdzuje.

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým navrhovateľka bola povinná zaplatiť

odporkyni trovy odvolacieho konania vo výške 15,93 EUR, mení tak, že navrhovateľka je

povinná zaplatiť odporkyni trovy odvolacieho konania vo výške 40,16 EUR k rukám

JUDr. Mgr. Š. B., advokáta, do 3 dní. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke trovy

odvolacieho konania vo výške 19,12 EUR na účet spoločnosti A., s. r. o.(...)“

Skutočnosť je taká, že Odporkyňa dňa 19. 12. 2012 zomrela a na jej miesto v konaní

nastúpili dedičia zo zákona, t. j. sťažovatelia v 1/ až 4/ rade. S uvedeným výrokom uznesenia

krajského súdu nesúhlasili sťažovatelia, preto podali na Generálneho prokurátora

Slovenskej republiky podanie: „Podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti

uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 01. 2013, č. k.: -334“(...)

Súčasťou uvedeného podnetu bol aj originál znaleckého posudku číslo 07/2012(...), ktorý

vypracoval znalec Ing. A. S.. V uvedenom podnete sťažovatelia namietali:

„V prvom rade poukazujeme na to, že Krajsky súd nesprávne rozhodol o výške trov

právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, keď v danom prípade nevychádzal

z hodnoty sporu, ktorú stanovila navrhovateľka v podaní: „Návrh na určenie vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti“ zo dňa 16. 12. 2009(...) a to na základe potvrdenia R., s. r. o.

vo výške 2 218 €, preto zaplatila súdny poplatok z hodnoty sporu vo výške 133 €, čo

potvrdzuje uvedený návrh. Preto mal okresný súd stanoviť hodnotu jedného úkonu právnej

služby v súlade s ustanovením Vyhlášky č. o odmene advokátov (ďalej

len Vyhlášky) z ceny 2 218,-EUR, ktorú stanovila uvedená realitná kancelária a nie z ceny

0,51,- Sk/m² podľa Prílohy č. 1 o miestnych daniach a miestnom

poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, pretože uvedený cenový predpis

je pre stanovenie výšky miestnej dane.

Predsa sama navrhovateľka stanovila hodnotu predmetu sporu na výšku 2 218 €.

Pokiaľ by bola ona spor vyhrala, sme presvedčení, že by jej boli priznané trovy právneho

zastúpenia z uvedenej sumy. Aj takto sa dá ponímať rovnosť účastníkov konania.

Z uvedených dôvodov sme si dali na pozemok - parcela C KN č. 16/1 trvalé trávnaté

porasty o výmere 223 m² vypracovať znalecký posudok č. 07/2012(...), ktorý vypracoval

znalec: Ing. A. S. (ďalej len Znalec). Znalec v predmetnom posudku na piatej strane

v písmene c) uviedol: „Popísané a geodetické údaje katastra nehnuteľnosti boli porovnané

so zisteným skutočným stavom. Skutočný stav nie je v súlade s údajmi katastra

nehnuteľnosti, pretože na LV č. 4 je pozemok uvedený ako trvalé trávnaté porasty, ale tvorí

časť zastavaného územia obce ako potvrdil aj katastrálny úrad vo svojom liste(...) Je

potrebné dať túto skutočnosť do súladu. Pozemok oceňujem ako zastavanú plochu aj

vzhľadom na skutočnosť, že tvorí príslušenstvo domu s. č. 55“.

Znalec v predmetnom posudku stanovil cenu na 38,25,- EUR za 1 m².

Z uvedeného vyplýva, že napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline nie je v súlade

so zákonom, pretože súd nemal vychádzať z ceny podľa Prílohy č. 1

Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné

odpady, ale podľa Prílohy č. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

číslo o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Čo potvrdil aj znalec.

Taktiež považujeme za nesprávne rozhodnutie súdu, keď odporkyni nepriznal trovy

právneho zastúpenia za porady, ktoré jej právny zástupca JUDr. Mgr. Š. B. urobil s ňou

v dňoch: 28. 6. 2011, 9. 8. 2011 a 21. 11. 2011, pretože boli potrebné a účelné z dôvodu

obtiažnosti sporu a z dôvodu toho, že navrhovateľka s jej svedkami sa snažili prekrúcať

fakty, čo robila stále a dokonca aj v záverečnej reči. Tvrdenie okresného súdu, že v zázname

o porade so mnou je uvedené, že porada bola zameraná k novým svedkom, pričom ohliadky

dňa 10. 8. 2011 sa zúčastnili tí istí svedkovia ako na ohliadke dňa 10. 6. 2010 s výnimkou

J. Š., ktorú navrhol JUDr. B. je polopravdou, pretože on navrhol vypočuť dvoch svedkov

a to ešte A. H., ale tu zákonný sudca odmietol na ohliadke vypočuť s tým, že ju vypočuje na

nasledujúcom pojednávaní dňa 18. 10. 2011, čo aj urobil a v Zápisnici o pojednávaní je jej

výpoveď uvedená. Nových svedkov som ja navrhovala vypočuť s tým, že som sa najskôr

potrebovala s mojím právnym zástupcom poradiť či to bude účelné, preto bola porada na

moju žiadosť, ako aj iné porady.

Okresný súd odporkyni nepriznal trovy právneho zastúpenia za podanie: „Návrh na

zabezpečenie dôkazu ( a 102 )“ zo dňa 11. 10. 2011 (...), pretože: „Ustanovenie

hovorí o zabezpečení dôkazu pred začatím pojednávania, ak takýto

nezabezpečený dôkaz nebude možné vykonať vôbec alebo len s ťažkosťami“. Predsa

odporkyňa ho žiadala prostredníctvom JUDr. B. pred pojednávaním.

Podľa ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov

alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať, alebo len

s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo

zabezpečí dôkaz. Tvrdenie okresného súdu, že v danom prípade nešlo o takýto dôkaz

považujem za nesprávne.

Pokiaľ by odporkyňa nebola urobila predmetný návrh písomne, okresný súd by to

nebol zabezpečil, ale aj z dôvodu hospodárnosti konania a krátkosti času to urobila

písomnou formou.

Máme zato, že napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 01. 2013,

č. k.: -334 nie je v súlade s Vyhláškou č. nie je v súlade

s Vyhláškou č. 655/2004 Z. z,, nie je v súlade s , Slovenskej

republiky, nie je v súlade s čl. 6 ods. 1, čl. 13, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd“.

Uvedený podnet sťažovateľov Krajská prokuratúra Žilina listom zo dňa 22. 07. 2013,

sp. zn. Kc 167/13-6(...) odložila, pretože prokurátorovi v konaní o podnete na podanie

mimoriadneho dovolania neprináleží právo preskúmavať správnosť súdnej úvahy o náhrade

trov konania. Ten istý prokurátor na tretej strane okrem iného uviedol: „Pri stanovení

sadzby tarifnej odmeny advokáta okresný súd vychádzal z litery zákona, ako i skutočností

vyplývajúcich z listu vlastníctva č. 4...“.

Pretože sťažovatelia neboli spokojní s vybavením ich podnetu na podanie

mimoriadneho dovolania pre porušenie zákona, preto na JUDr. J. Č., Generálneho

prokurátora SR podali podanie: „Opakovaný podnet na podanie mimoriadneho dovolania

proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 01. 2013, č. k.: -334“(...),

kde poukázali na nesprávne vybavenie ich podnetu na podanie mimoriadneho dovolania.

Dôvody sťažnosti.

V prvom rade poukazujeme na to, že pozemok - parcela C KN č. 16/1 trvalé trávne

porasty (ďalej len TTP) o výmere 223m², ktorý je zapísaný na LV č. 4 (...) je podľa kódu č.

15 - spôsobu využitia (na LV č. 4) pozemkom, na ktorom je postavená budova a podľa kódu

č. 1 (na LV Č. 4) je pozemkom TTP, ale tvorí časť zastavaného územia obce, ako potvrdila

Správa katastra Ž. v liste, ktorý je prílohou č. 4 znaleckého posudku. Okrem toho uvedený

pozemok je de facto záhradou a je príslušenstvom domu č. 55 v zastavanom území obce Z.,

čo potvrdzuje aj znalec Ing. A. S. v znaleckom posudku číslo 07/2012(...) a to na strane

5(...).

Preto je uvedený pozemok potrebné oceňovať v súlade s prílohou č. 3 Vyhlášky MS

SR č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, t. j. trhovou cenou a nie

cenou použitím prílohy č. 1 o miestnych daniach a miestnom

poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ako tvrdí krajská prokuratúra a

ako urobili súdy oboch stupňoch.

Ďalej poukazujeme na to, že pre určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

-pozemkom, ktoré sú v zastavanom území obce a sú súčasťou rodinných domov sa vždy

vychádza z ich trhovej ceny v súlade s cenovým predpisom Vyhlášky MS SR č. 492/2004

Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.

Zdôrazňujeme, že na ocenenie pozemku - parcela C KN č. 16/1 v kat. úz. Z. sa Zákon

NR SR č. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady

a drobné stavebné odpady nevzťahuje.

S poukázaním na to čo uviedol znalec v znaleckom posudku číslo 07/2012 a na iné

ocenenie predmetného pozemku na cenu 38,25,- EUR/m² oproti stanovenej cene, ktorú

stanovili súdy oboch stupňoch na 0,0169 EUR/m² máme zato a sme presvedčení o tom, že

okresný súd a Krajský súd v Žiline nevychádzali z litery zákona ako tvrdí krajská

prokuratúra.

Pokiaľ krajská prokuratúra tvrdí, že okresný súd stanovil cenu predmetného

pozemku na sumu 0,0169 EUR/m², pričom vychádzal z litery zákona, potom krajská

prokuratúra nepriamo povedala, že znalec vo svojom posudku nevychádzal z litery zákona,

potom sa právom pýtame z čoho teda súdny znalec vychádzal ak nie z litery zákona, ktorú

tam viackrát presne špecifikoval a zdôvodňoval prečo takú právnu normu použil. Na druhej

strane krajská prokuratúra vo svojom liste zo dňa 22. 07. 2013 vôbec nespochybnila

znalecký posudok číslo 07/2012, ani neuviedla prečo je nesprávny a či voči znalcovi podala

návrh na disciplinárne konanie pre nesprávne vypracovaný posudok. Máme zato, že

znalecký posudok je možné spochybniť iným znaleckým posudkom, čo v tomto prípade

nebolo urobené. V danom prípade sa JUDr. N. pasoval za nad znalca a znalecký posudok

ignoroval. Možno vychádza zo svojho postavenia, kto je viac on pán Prokurátor, alebo

znalec? Nie je vylúčené, že to urobil preto, ako tvrdí moja klientka, že p. V. má príbuzného

prokurátora na Okresnej prokuratúre v Žiline. Poukazujeme na to, že v trestných

konaniach, ale aj v civilných konaniach prokuratúra vychádza zo znaleckých posudkov,

teda zo znaleckého dokazovania, ale v tomto prípade prokurátor krajskej prokuratúry tak

neurobil, prečo?

Z o prokuratúre vyplýva, že prokuratúra

je ochrancom zákonnosti (Prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických

osôb, právnických osôb a štátu), ale v tomto prípade zrejme tomu tak nie je, pokiaľ by tomu

tak bolo, bol by prokurátor krajskej prokuratúry zobral do úvahy predmetný znalecký

posudok.

Máme zato, že zo strany súdov bol pri rozhodovaní o trovách konania najmä

o stanovení ceny prejednávaného pozemku za meter štvorcový vnesený prvok svojvôle, ale

aj extrémny rozpor s princípom spravodlivosti v dôsledku prepiateho formalizmu.

Okresný súd odporkyni nepriznal trovy právneho zastúpenia za podanie: „Návrh na

zabezpečenie dôkazu ( a 102 )“ zo dňa 11. 10. 2011(...), pretože: „Ustanovenie

§ 78 O s. p. hovorí o zabezpečení dôkazu pred začatím pojednávania, ak takýto

nezabezpečený dôkaz nebude možné vykonať vôbec alebo len s ťažkosťami“. Predsa

odporkyňa ho žiadala prostredníctvom JUDr. B. pred pojednávaním.

Podľa ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov

alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať, alebo len

s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo

zabezpečí dôkaz.

Pokiaľ by odporkyňa nebola urobila predmetný návrh písomne, okresný súd by to

nebol zabezpečil, ale aj z dôvodu hospodárnosti konania a krátkosti času to urobila

písomnou formou. Ale aj toto považovala krajská prokuratúra za správne, pričom tvrdíme,

že to správne nie je.

Máme zato, že napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 01. 2013,

č. k.: -334 nie je v súlade s Vyhláškou č. nie je v súlade

s Vyhláškou č. , nie je v súlade s , Slovenskej

republiky, nie je v súlade s čl. 6 ods. 1, čl. 13, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, nie je v súlade s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

Postupom Krajského súdu v Žiline, ale aj Okresného súdu Žilina, ako aj Generálnej

prokuratúry SR vznikla sťažovateľom značná škoda, ktorá spočíva predovšetkým v tom, že

ak súdy oboch stupňoch vychádzali pri stanovení hodnotu sporu z hodnoty pozemku za 1 m²

0,0169 EUR/m² (podľa o miestnych daniach a miestnom

poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady) x 223 m² (výmera predmetného

pozemku) = 3,789 EUR, čo je hodnota predmetného pozemku. Ak je celková hodnota

predmetného pozemku - predmetu sporu 3,7689 €, potom je hodnota jedného úkonu právnej

služby v zmysle Vyhlášky č. o odmene advokáta je vo výške

16,60,- EUR.

Pokiaľ vychádzame z hodnoty jedného metra štvorcového, ktorú stanovil za

predmetný pozemok znalec v znaleckom posudku č. 07/2012, čo je 38,25,- EUR/m², potom

hodnota sporu je 38,25,- EUR/m² x 223m² (výmera predmetného pozemku) = 8529,75 EUR,

čo je hodnota pozemku - predmetu sporu. Potom hodnota jedného úkonu právnej služby

v zmysle Vyhlášky č. o odmene advokáta je vo výške 253,93 EUR.

Rozdiel na jednom úkone právnej služby je 253,93 € mínus 16,560 € výsledok je 237,33 €

v náš neprospech.

Ak cenu za jeden úkon PS (253,93 €) vynásobíme počtom priznaných 9. úkonov

právnej služby je to 2 285,37 €, čo je poriadny rozdiel, oproti tomu čo nám priznal okresný

a krajský súd (376,11 € za prvostupňové konanie).

Predovšetkým Odporkyni a jej právnym nástupcom vznikla ujma na zdraví, pretože

tento spor jej vážne zhoršil zdravotný stav a ju „pochoval“. Právny nástupcovia Odporkyne

majú z toho zbytočné stresy, ktoré negatívne vplývajú na ich zdravie.

Ďalej poukazujú na to, že im vznikla psychická ujma, čo spôsobuje vznik právnej

neistoty, pocit beznádeje, ich šikanovania, čo im spôsobuje stres a nepriaznivý vplyv na ich

zdravotný stav.

Z vyššie uvedených dôvodov namietame porušenie práv na súdnu a inú právnu

ochranu, konkrétne . ods. 2 (...) Porušené bolo právo na súdnu a inú právnu

ochranu, ktorú nám garantuje (...) Ďalej namietame porušenie práva

vlastniť majetok podľa (...) Taktiež bolo porušené naše právo, ktoré nám

garantuje (...)

Rovnako namietam porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...)

Právomoc Ústavného súdu SR rozhodovať o tejto sťažnosti je daná na základe čl.

127 ods. 1 SR(...)

Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovatelia požadujú v dôsledku porušenia

ich ústavných a základných ľudských práv vlastniť majetok a na spravodlivé súdne

rozhodnutie v súlade s SR a ,

priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 10 000,- €, ako náhradu nemajetkovej ujmy

vyjadrenej v peniazoch. Túto sumu sťažovatelia požadujú tiež z toho dôvodu, že počas

súdnych konaní im bol súdnymi rozhodnutiami odňatý majetok, ktorý im už raz bol

priznaný, dokonca sťažovatelia museli Navrhovateľke zaplatiť trovy odvolacieho konania

len preto, že krajský súd nesprávne rozhodol. Ako vyplýva z doteraz prijatej judikatúry

ÚS SR, ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa zásadne naplní, až

právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia

právnej neistoty ohľadom svojich práv ().

Ďalej si právny zástupca sťažovateľa JUDr. Mgr. B. uplatňuje náhradu trov

právneho zastúpenia v súlade s vyhl. MS SR č. o odmenách

a náhradách advokátov, za poskytovanie právnych služieb do dnešného dňa, pozostávajúcu

z dvoch právnych úkonov, a to z prevzatia a prípravy zastúpenia a z písomného podania na

Ústavný súd SR a režijné paušály za ne.

Vzhľadom na skutočnosti uvedené v tejto sťažnosti, sťažovatelia navrhujú, aby

Ústavný súd SR po predbežnom prerokovaní sťažnosti vyniesol toto rozhodnutie:

Ústavný súd SR začína konanie o porušení práva sťažovateľov:

1) A. H.(...),

2) B. G.(...), právne zast. advokátom JUDr. Mgr. Š. B.,

3) A. B.(...)

4) J. B.(...)

na ochranu majetku, právo vlastniť majetok a na spravodlivé súdne rozhodnutie

zakotveného v , ods. 3, , (...), základného práva

vyplývajúceho z Európskeho dohovoru(...) v zmysle čl. 6 ods. 1, čl. 13 a Dodatkového

protokolu k Dohovoru(...) v zmysle čl. 1 - ochrana majetku.

V konaní vo veci samej sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd SR vyniesol tento

nález:

1. Základné právo sťažovateľov: A. H., B. G., A. B., J. B. na ochranu majetku

a vlastniť majetok, a na spravodlivé súdne rozhodnutie, štátne orgány môžu konať na

základe v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, právo na

účinný opravný prostriedok zakotveného v čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47

ods. 3, (...), základného práva vyplývajúceho z Európskeho dohovoru(...)

v zmysle čl. 6 ods. 1, čl. 13 a Dodatkového protokolu k Dohovoru(...) v zmysle čl. 1 -

ochrana majetku postupom Krajského súdu v Žiline vedenom pod sp. zn. a

jeho uznesením zo dňa 30. 01. 2013, sp. zn. -334 porušené bolo.

2. Základné právo sťažovateľov: A. H., B. G., A. B., J. B. na ochranu majetku

a vlastniť majetok, a na spravodlivé súdne rozhodnutie, štátne orgány môžu konať na

základe v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, právo na

účinný opravný prostriedok zakotveného v čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47

ods. 3, (...), základného práva vyplývajúceho z Európskeho dohovoru(...)

v zmysle čl. 6 ods. 1, čl. 13 a Dodatkového protokolu k Dohovoru(...) v zmysle čl. 1 -

ochrana majetku postupom Okresného súdu Žilina vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením zo dňa 09. 07. 2012, sp. zn. -306 porušené bolo.

3. Základné právo sťažovateľov: A. H., B. G., A. B., J. B. na ochranu majetku

a vlastniť majetok, a na spravodlivé súdne rozhodnutie, štátne orgány môžu konať na

základe v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, právo na

účinný opravný prostriedok zakotveného v čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47

ods. 3, (...), základného práva vyplývajúceho z Európskeho dohovoru(...)

v zmysle čl. 6 ods. 1, čl. 13 a Dodatkového protokolu k Dohovoru(...) v zmysle čl. 1 -

ochrana majetku postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a Krajskej

prokuratúry Žilina v konaní sp. zn. Kc 167/13 porušené bolo.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky ruší uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa

30. 01. 2013, sp. zn. -334.

5. Ústavný súd Slovenskej republiky ruší uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa

09. 07. 2012, sp. zn. -306 a vec mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.

6. Sťažovateľom: A. H., B. G., A. B., J. B., priznáva finančné zadosťučinenie vo výške

10.000,- €(...), ktoré je Krajský súd v Žiline povinný im ich vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

6. Právnemu zástupcovi sťažovateľa priznáva náhradu trov právneho zastúpenia,

ktoré je Krajský súd v Žiline povinný vyplatiť na jeho účet JUDr. Mgr. Š. B.(...), a to do 3

dní od právoplatnosti rozhodnutia.»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

1. Predmetom sťažnosti je predovšetkým tvrdenie sťažovateľov, že postupom

okresného súdu a jeho uznesením č. k. -306 z 9. júla 2012 a postupom

krajského súdu a jeho uznesením č. k. -334 z 30. januára 2013 došlo

k porušeniu ich základných práv podľa čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3

a a práv podľa a dohovoru a dodatkového

protokolu. Z príloh predmetnej sťažnosti, ako aj zo zistenia ústavného súdu vyplynulo, že

napadnuté uznesenie okresného súdu č. k. -306 z 9. júla 2012 v spojení

s uznesením krajského súdu č. k. -334 z 30. januára 2013 nadobudlo

právoplatnosť 27. mája 2013.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu jednou zo zákonných podmienok na

prijatie sťažnosti podľa na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej

v , t. j. v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom zákon

o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr.

).

Pretože napadnuté rozhodnutia nadobudli právoplatnosť 27. mája 2013 (ešte pred

tým, ako sa sťažovatelia obrátili na krajského prokurátora s podnetom na podanie

mimoriadneho dovolania), predmetná sťažnosť bola podaná v čase (2. septembra 2013), keď

už uplynula lehota ustanovená v . Ústavný súd sa preto

nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti. Podnet na podanie

mimoriadneho dovolania nemožno totiž z hľadiska považovať za

účinný a dostupný právny prostriedok nápravy, ktorý je predpokladom (podmienkou)

podania sťažnosti na ústavnom súde podľa tohto článku , a preto na jeho podanie nie

je z hľadiska plynutia uvedenej lehoty na podanie sťažnosti na ústavnom súde možné

prihliadať (mutatis mutandis , , a iné). Z uvedených

dôvodov bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.

2. Pokiaľ ide o napadnutý postup „Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

a Krajskej prokuratúry Žilina v konaní sp. zn. Kc 167/13“, zo samotnej sťažnosti a z jej

príloh vyplýva, že sťažovatelia uplatnili na generálnej prokuratúre v danej veci 15. augusta

2013 „Opakovaný podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti uzneseniu Krajského

súdu v Žiline zo dňa 30. 01. 2013, č. k.: -334“.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Z uvedeného vyplýva, že o opakovanom podnete v danej veci bude musieť

rozhodovať generálna prokuratúra, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným

právam sťažovateľov má generálna prokuratúra v rámci ďalšieho konania. Tým je zároveň

v tejto časti vylúčená právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

o odmietnutí sťažnosti, tak ako to je uvedené vo výroku tohto

uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. októbra 2013