Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 483/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. Ing. J. S., L., zastúpeného advokátkou JUDr. E. K., P.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Bratislava I č. k. -254 z 10. mája 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. Ing. J. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júla 2013

doručená sťažnosť Mgr. Ing. J. S., L. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k. -254 z 10. mája

2013, ktorou žiada vydať tento nález:

„1. Základné právo Mgr. Ing. J. S. na súdnu ochranu zaručené v

Slovenskej republiky a právo na spravodlivý súdny proces zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Okresného súdu

Bratislava I v Bratislave č. k. -254 zo dňa 10. 05. 2013 porušené bolo.

2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. -254

zo dňa 10. 05. 2013 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I v Bratislave

na ďalšie konanie.

3. Mgr. Ing. J. S. priznáva úhradu trov konania v sume 269,58 €..., ktoré je Okresný

súd Bratislava I v Bratislave povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne advokátky

JUDr. E. K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

Ako vyplynulo z podanej sťažnosti, jej príloh a pripojeného spisu okresného súdu

sp. zn. , sťažovateľ je ako žalobca účastníkom konania vedeného pred

okresným súdom pod sp. zn. , v ktorom sa domáha proti Slovenskej

republike – Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky ako žalovanému (ďalej len

„žalovaný“) náhrady škody 689 000 € a ušlého zisku 5 525 423,44 € za nezákonné trestné

stíhanie.

Žalovaný podaním doručeným 6. februára 2013 navrhol okresnému súdu, aby vyzval

podľa (ďalej aj „“)

sťažovateľa na zloženie preddavku na trovy konania vo výške podľa .

Okresný súd uznesením č. k. -254 z 10. mája 2013 uložil

sťažovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania vo výške 310 721,17 €

do 60 dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podmienky na

uloženie povinnosti zložiť preddavok podľa sú splnené – predmetom konania je

zaplatenie sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima, žalovaný navrhol zloženie

preddavku na trovy konania, sám preddavok zložiť nie je povinný a u sťažovateľa nie sú

splnené podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Sťažovateľ sťažnosť na porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

uznesením okresného súdu č. k. -254 z 10. mája 2013 odôvodnil tým, že toto

rozhodnutie je svojvoľné, arbitrárne a nezákonné. Žalovanému v konaní nemôžu vzniknúť

žiadne trovy, pretože sa sám zastupuje prostredníctvom svojich zamestnancov, a vo veci nie

je potrebné vykonať ani znalecké dokazovanie. Návrh žalovaného na zloženie preddavku je

šikanózny, žalovaný zneužíva svoje mocenské postavenie. K zavedeniu ustanovenia § 141a

do právneho poriadku došlo až po tom, čo sťažovateľ svoju žalobu podal. Žalovaný

pripravil účelovú novelizáciu a zmenil tak retroaktívne

pravidlá občianskeho súdneho procesu vo svoj prospech a v neprospech sťažovateľa.

Okresný súd vydaním uznesenia č. k. -254 z 10. mája 2013 znemožnil

sťažovateľovi realizáciu jeho procesných práv, uložením povinnosti zložiť preddavok

na trovy konania pod hrozbou zastavenia konania mu odňal možnosť konať pred súdom.

Navyše okresný súd nesprávne dospel k záveru o tom, že sťažovateľ nespĺňa podmienky

na oslobodenie od súdnych poplatkov. K sťažnosti priložil sťažovateľ kópie rozhodnutí

okresného súdu v iných veciach, ktorými bol návrh žalovaného na zloženie preddavku

na trovy konania sťažovateľovi zamietnutý (č. k. -270 z 9. novembra 2012, č. k.

-286 z 15. februára 2012).

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ sťažnosťou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru uznesením okresného súdu č. k. -254 z 10. mája 2013, ktorým mu

bola uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v sume 310 721,17 € do 60 dní

od právoplatnosti uznesenia.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak

namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, a ).

Jadrom sťažnosti je námietka sťažovateľa, podľa ktorej uznesením okresného súdu

došlo k zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu, a to konkrétne do jeho práva

na prístup k súdu.

Podľa názoru ústavného súdu je v danom prípade už na prvý pohľad zrejmé, že

uznesením okresného súdu č. k. -254 z 10. mája 2013, ktorým bola

sťažovateľovi uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v sume 310 721,17 €

do 60 dní od právoplatnosti uznesenia, k zásahu do označeného základného práva dôjsť

nemohlo.

Samotné vydanie uznesenia, ale ani nadobudnutie právoplatnosti tohto uznesenia

nemá bez ďalšieho za následok stratu prístupu k súdu pre sťažovateľa. K namietaným

dôsledkom by totiž mohlo dôjsť až prípadným vydaním uznesenia o zastavení konania

v zmysle už uvedeného ustanovenia (zhodne , ,

, , ).

Na rozdiel od uznesenia o povinnosti zložiť preddavok v zmysle

proti uzneseniu o zastavení konania je prípustné odvolanie a vo vzťahu voči prípadnému

nepriaznivému potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu prichádza do úvahy aj

podanie dovolania, ktorého prípustnosť by sa mohla opierať o ustanovenie § 237 písm. f)

. Tak v rámci odvolacieho konania, ako aj v rámci dovolacieho konania voči

prípadnému uzneseniu okresného súdu o zastavení konania bude mať sťažovateľ možnosť

uplatňovať všetky tie zásadné námietky, ktoré sú obsahom sťažnosti podanej ústavnému

súdu. Všeobecné súdy preto budú mať možnosť skúmať, či prípadné zastavenie konania pre

nezaplatenie preddavku na trovy konania je v danom prípade zlučiteľné s tými základnými

právami, porušenie ktorých sťažovateľ namieta.

Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú napriek tomu, že ústavný súd

vníma závažnosť námietok sťažovateľa, a napriek tomu, že neprehliadol skutočnosť, že

meritórna argumentácia sťažovateľa v tejto sťažnosti má ústavnoprávne dimenzie.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. októbra 2013