Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 483/2013
PDF · 136.88 KB
No categories available
II. ÚS 483/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2013
predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. Ing. J. S., L., zastúpeného advokátkou JUDr. E. K., P.,
vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu
Bratislava I č. k. 10 C 167/2010-254 z 10. mája 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Mgr. Ing. J. S. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júla 2013
doručená sťažnosť Mgr. Ing. J. S., L. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením
Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k. 10 C 167/2010-254 z 10. mája
2013, ktorou žiada vydať tento nález:
„1. Základné právo Mgr. Ing. J. S. na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na spravodlivý súdny proces zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Okresného súdu
Bratislava I v Bratislave č. k. 10 C 167/2010-254 zo dňa 10. 05. 2013 porušené bolo.
2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 10 C 167/2010-254
zo dňa 10. 05. 2013 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I v Bratislave
na ďalšie konanie.
3. Mgr. Ing. J. S. priznáva úhradu trov konania v sume 269,58 €..., ktoré je Okresný
súd Bratislava I v Bratislave povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne advokátky
JUDr. E. K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“
Ako vyplynulo z podanej sťažnosti, jej príloh a pripojeného spisu okresného súdu
sp. zn. 10 C 167/2010, sťažovateľ je ako žalobca účastníkom konania vedeného pred
okresným súdom pod sp. zn. 10 C 167/2010, v ktorom sa domáha proti Slovenskej
republike – Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky ako žalovanému (ďalej len
„žalovaný“) náhrady škody 689 000 € a ušlého zisku 5 525 423,44 € za nezákonné trestné
stíhanie.
Žalovaný podaním doručeným 6. februára 2013 navrhol okresnému súdu, aby vyzval
podľa § 141a zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „OSP“)
sťažovateľa na zloženie preddavku na trovy konania vo výške podľa § 141a ods. 2 OSP.
Okresný súd uznesením č. k. 10 C 167/2010-254 z 10. mája 2013 uložil
sťažovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania vo výške 310 721,17 €
do 60 dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podmienky na
uloženie povinnosti zložiť preddavok podľa § 141a OSP sú splnené – predmetom konania je
zaplatenie sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima, žalovaný navrhol zloženie
preddavku na trovy konania, sám preddavok zložiť nie je povinný a u sťažovateľa nie sú
splnené podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov.
Sťažovateľ sťažnosť na porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
uznesením okresného súdu č. k. 10 C 167/2010-254 z 10. mája 2013 odôvodnil tým, že toto
rozhodnutie je svojvoľné, arbitrárne a nezákonné. Žalovanému v konaní nemôžu vzniknúť
žiadne trovy, pretože sa sám zastupuje prostredníctvom svojich zamestnancov, a vo veci nie
je potrebné vykonať ani znalecké dokazovanie. Návrh žalovaného na zloženie preddavku je
šikanózny, žalovaný zneužíva svoje mocenské postavenie. K zavedeniu ustanovenia § 141a
OSP do právneho poriadku došlo až po tom, čo sťažovateľ svoju žalobu podal. Žalovaný
pripravil účelovú novelizáciu Občianskeho súdneho poriadku a zmenil tak retroaktívne
pravidlá občianskeho súdneho procesu vo svoj prospech a v neprospech sťažovateľa.
Okresný súd vydaním uznesenia č. k. 10 C 167/2010-254 z 10. mája 2013 znemožnil
sťažovateľovi realizáciu jeho procesných práv, uložením povinnosti zložiť preddavok
na trovy konania pod hrozbou zastavenia konania mu odňal možnosť konať pred súdom.
Navyše okresný súd nesprávne dospel k záveru o tom, že sťažovateľ nespĺňa podmienky
na oslobodenie od súdnych poplatkov. K sťažnosti priložil sťažovateľ kópie rozhodnutí
okresného súdu v iných veciach, ktorými bol návrh žalovaného na zloženie preddavku
na trovy konania sťažovateľovi zamietnutý (č. k. 22 C 8/2007-270 z 9. novembra 2012, č. k.
22 C 128/06-286 z 15. februára 2012).
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré
nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým
zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľ sťažnosťou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru uznesením okresného súdu č. k. 10 C 167/2010-254 z 10. mája 2013, ktorým mu
bola uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v sume 310 721,17 € do 60 dní
od právoplatnosti uznesenia.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak
namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného
práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,
ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo
procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože
uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,
II. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).
Jadrom sťažnosti je námietka sťažovateľa, podľa ktorej uznesením okresného súdu
došlo k zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu, a to konkrétne do jeho práva
na prístup k súdu.
Podľa názoru ústavného súdu je v danom prípade už na prvý pohľad zrejmé, že
uznesením okresného súdu č. k. 10 C 167/2010-254 z 10. mája 2013, ktorým bola
sťažovateľovi uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v sume 310 721,17 €
do 60 dní od právoplatnosti uznesenia, k zásahu do označeného základného práva dôjsť
nemohlo.
Samotné vydanie uznesenia, ale ani nadobudnutie právoplatnosti tohto uznesenia
nemá bez ďalšieho za následok stratu prístupu k súdu pre sťažovateľa. K namietaným
dôsledkom by totiž mohlo dôjsť až prípadným vydaním uznesenia o zastavení konania
v zmysle už uvedeného ustanovenia (zhodne II. ÚS 129/2012, II. ÚS 131/2012,
II. ÚS 134/2012, IV. ÚS 112/2013, IV. ÚS 625/2012).
Na rozdiel od uznesenia o povinnosti zložiť preddavok v zmysle § 141a ods. 1 OSP
proti uzneseniu o zastavení konania je prípustné odvolanie a vo vzťahu voči prípadnému
nepriaznivému potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu prichádza do úvahy aj
podanie dovolania, ktorého prípustnosť by sa mohla opierať o ustanovenie § 237 písm. f)
OSP. Tak v rámci odvolacieho konania, ako aj v rámci dovolacieho konania voči
prípadnému uzneseniu okresného súdu o zastavení konania bude mať sťažovateľ možnosť
uplatňovať všetky tie zásadné námietky, ktoré sú obsahom sťažnosti podanej ústavnému
súdu. Všeobecné súdy preto budú mať možnosť skúmať, či prípadné zastavenie konania pre
nezaplatenie preddavku na trovy konania je v danom prípade zlučiteľné s tými základnými
právami, porušenie ktorých sťažovateľ namieta.
Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú napriek tomu, že ústavný súd
vníma závažnosť námietok sťažovateľa, a napriek tomu, že neprehliadol skutočnosť, že
meritórna argumentácia sťažovateľa v tejto sťažnosti má ústavnoprávne dimenzie.
Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. októbra 2013