Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 612/2013
PDF · 144.48 KB
No categories available
IV. ÚS 612/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2013
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. V., nar..., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátkou
JUDr. N. B., G., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a
5 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I sp.
zn. 0 Tp 362/2013 z 25. júla 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. M. V. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu
Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. septembra
2013 doručená sťažnosť Ing. M. V. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.
48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného
súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 0 Tp 362/2013 z 25. júla 2013.
Sťažovateľ uviedol, že uznesením vyšetrovateľa z 21. januára 2013 mu bolo
vznesené obvinenie za obzvlášť závažný zločin krádeže sčasti dokonaného a sčasti v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 a § 212 ods. 2 písm. a) a ods. 4 písm. b) s poukazom na § 138
písm. i) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokračovacím zločinom poškodzovania
cudzej veci podľa § 245 ods. 1, 2 písm. a) a ods. 3 písm. c) Trestného zákona.
Sťažovateľ bol uznesením okresného súdu sp. zn. 0 Tp 34/2013 z 25. januára 2013
vzatý do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a), b) a c) Trestného poriadku. Krajský
súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 1 Tpo 9/2013 z 13. februára
2013 zrušil uznesenie okresného súdu a rozhodol o vzatí sťažovateľa do väzby z dôvodov
podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku.
Prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“)
podal 19. júla 2013 návrh na predĺženie lehoty trvania väzby sťažovateľa do 21. októbra
2013 s odôvodnením, že trestné stíhanie nebude možné ukončiť podaním obžaloby
v základnej lehote väzby vzhľadom na rozsah trestnej činnosti a spisového materiálu,
pričom na obžalobe už pracuje a prepustením sťažovateľa na slobodu by s ohľadom na
charakter a rozsah trestnej činnosti hrozilo zmarenie alebo podstatné sťaženie dosiahnutia
účelu trestného konania.
Okresný súd rozhodol uznesením sp. zn. 0 Tp 361/2013 z 25. júla 2013 o predĺžení
väzby sťažovateľa z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a ) a c) Trestného poriadku do
21. októbra 2013 s odôvodnením, že vo veci je vykonávané rozsiahle dokazovanie
výsluchmi množstva svedkov, vyhodnocovaním vykonaných odposluchov a sledovaní
a procesným zabezpečovaním prepisov vykonaných odposluchov a sledovaní. Okresný súd
pripustil, že vyšetrovanie neprebiehalo úplne plynulo, v podstate sa však stotožnil s
návrhom prokurátora a jeho argumentáciou, že príprava obžaloby vyžaduje dlhší čas
a zvýšenú pozornosť vzhľadom na mimoriadny rozsah a náročnosť veci, keďže niektorí
zo spolupáchateľov sú vo väzbe a niektorí na úteku.
Sťažovateľ podal proti uzneseniu okresného súdu sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský
súd uznesením sp. zn. 3 Tpo 53/2013 z 8. augusta 2013 tak, že ju zamietol ako nedôvodnú.
Podľa názoru sťažovateľa odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu rozsahom
dokazovania neobstojí, pretože „dokazovanie bolo už skončené a vec bola ukončená
s návrhom na podanie obžaloby v dostatočnej lehote pred skončením základnej 7mesačnej
lehoty väzby v prípravnom konaní, pričom samotný súd následne uviedol, že doposiaľ
vykonávané vyšetrovanie neprebiehalo úplne plynule“. Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že
v jeho veci nebolo vykonávané žiadne odpočúvanie ani sledovanie osôb a vecí podľa
Trestného poriadku, preto mu nie je zrejmé, aké procesné zabezpečenie prepisov sa má
vykonať, navyše po tom, ako bolo vyšetrovanie ukončené preštudovaním vyšetrovacieho
spisu.
Sťažovateľ tiež namieta, že okresný súd porušil zásadu prezumpcie neviny, pretože
sa stotožnil s názorom, že spáchal trestnú činnosť, z ktorej je obvinený. Sťažovateľ namieta
aj procesný postup okresného súdu a tvrdí, že procesným stranám nebol poskytnutý rovnaký
priestor na uplatnenie ich práv a nebola dodržaná zásada kontradiktórnosti konania.
Uviedol, že návrh prokurátora na predĺženie lehoty väzby mu bol doručený 24. júla 2013
a okresný súd o ňom rozhodoval 25. júla 2013 o 9.30 h, a teda mu nebol poskytnutý
dostatočný čas na prípravu. Poukázal tiež na to, že návrh prokurátora bol doručený jeho
obhajkyni až 31. júla 2013, t. j. šesť dní po rozhodnutí.
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 25. 7. 2013 pod sp. zn. 0 Tp 362/2013
porušil právo Ing. M. V., nar... byť vzatý do väzby iba z dôvodov a na čas ustanovený
zákonom podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, porušenia práva na slobodu a
bezpečnosť podľa zaručeného v čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, porušenia práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia práva byť súdený v primeranej lehote alebo
byť prepustený počas konania podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd.
Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25. 7. 2013 sp. zn. 0 Tp 362/2013 sa
zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.
Ing. M. V. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume 247,42 € (prevzatie
a príprava zastúpenia a vypracovanie sťažnosti právnej pomoci á 115,90 €, 2x krát režijný
paušál á 7,81 €), ktorú je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť na účet advokátky
JUDr. N. B., vedený v S., a. s., č. účtu... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti v prvom rade konštatoval, že
sťažovateľ je v konaní pred ústavným súdom zastúpený advokátkou, ktorá je v súlade § 18
ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov povinná
dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy
klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej
služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé
vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to
splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom
ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr.
II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08).
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na
začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Ústavný súd vo svojej
judikatúre uvádza, že viazanosť návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti
petitom, teda tou časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa
domáha (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s požiadavkami vyplývajúcimi
z § 56 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí rozsah a predmet konania pred
ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to
môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej
sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí
to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m.
II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011). Z konštantnej judikatúry ústavného súdu tiež
vyplýva, že tvrdenia o porušení iných ustanovení ústavy alebo medzinárodnej zmluvy, ktoré
sťažovateľ uvádza v texte sťažnosti mimo petitu, je potrebné považovať iba za súčasť
argumentácie sťažovateľa (III. ÚS 149/04, II. ÚS 65/07, IV. ÚS 279/07).
Postupujúc podľa uvedenej stabilnej judikatúry, ústavný súd neprihliadol na
námietku porušenia práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 dohovoru, ktorú sťažovateľ
uviedol len v odôvodnení sťažnosti. Ústavný súd považoval za predmet tohto konania
sťažovateľom namietané porušenie jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 48
ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru uznesením okresného súdu
sp. zn. 0 Tp 362/2013 z 25. júla 2013.
Ústavný súd vo svojej judikatúre uvádza, že jeho právomoc poskytnúť ochranu
základným právam a slobodám sa riadi princípom subsidiarity a je daná iba vtedy, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy, ktoré sú povolané chrániť
nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto právomoc ústavného súdu nastupuje až vtedy, ak
nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).
Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany
svojich základných práv alebo slobôd mohol domôcť využitím jemu dostupných a účinných
prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť
z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).
Sťažnosť smeruje proti uzneseniu súdu prvého stupňa, proti ktorému bol prípustný
riadny opravný prostriedok, ktorý sťažovateľ aj využil a krajský súd o ňom rozhodol. Na
preskúmanie postupu a uznesenia okresného súdu bol príslušný krajský súd, a preto by
ústavný súd mohol preskúmať v konaní o sťažnosti len ústavnosť postupu a rozhodnutia
krajského súdu.
Sťažovateľ neoznačil ako porušovateľa svojich práv krajský súd, a preto je daný
dôvod na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok
právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. októbra 2013