Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 496/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. októbra 2013

predbežne prerokoval návrh Mgr. M. K., B., zastúpenej advokátom Mgr. L. O., PhD., B.,

na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť

funkcií sp. zn. VP/25/13-K z 25. júna 2013 a takto

rozhodol:

Návrh Mgr. M. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 2. septembra

2013 doručený návrh Mgr. M. K. (ďalej len „navrhovateľka“) na preskúmanie rozhodnutia

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“)

sp. zn. VP/25/13-K z 25. júna 2013 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

Z návrhu a jeho príloh vyplýva, že navrhovateľka bola 3. apríla 2012 odvolaná

z funkcie štátnej tajomníčky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len

„ministerstvo spravodlivosti“). Podľa ústavného o ochrane

verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona

č. (ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“ alebo „ústavný

zákon“) navrhovateľka podala 17. mája 2013 výboru písomné oznámenie funkcií,

zamestnaní, činností a majetkových pomerov (ďalej len „oznámenie“) za rok 2012.

Namietaným rozhodnutím výbor uložil navrhovateľke ako bývalej verejnej

funkcionárke pokutu v sume 805 € zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára

za porušenie povinnosti ustanovenej v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona podať oznámenie

do 31. marca 2013.

Podľa navrhovateľky napadnuté rozhodnutie výboru je v rozpore so znením a účelom

ústavného zákona, pričom v odôvodnení svojho návrhu bližšie uvádza:

„Z rozhodnutia Výboru vyplýva, že navrhovateľka podala oznámenie podľa čl. 7

oneskorene, keďže oznámenie mala podať do 31. marca 2013, ale podala ho až 17. mája

2013...

Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR sa povinnosti podľa čl. 7 ÚzoVZ

vzťahujú len na verejných funkcionárov počas ich reálneho výkonu verejnej funkcie.

Navrhovateľke skončila verejná funkcia odvolaním na základe uznesenia Vlády Slovenskej

republiky dňa 3. apríla 2012, z čoho je zrejmé, že v marci 2013, kedy mala porušiť

povinnosť podľa tohto ustanovenia, už verejnou funkcionárkou nebola. Povinnosť podľa

čl. 7 ÚzoVZ mala porušiť navrhovateľka podľa názoru Výboru v čase, kedy už

nevykonávala verejnú funkciu štátnej tajomníčky a ani inú verejnú funkciu v zmysle ÚzoVZ.

Výbor interpretuje povinnosti podľa čl. 7 ÚzoVZ tak, že sa vzťahuje na verejných

funkcionárov aj rok po tom, čo už ich verejná funkcia zanikla...

Výbor už nemal právomoc konať proti navrhovateľke, pretože navrhovateľka už

nebola v danom čase verejnou funkcionárkou. Ako sme vyššie uviedli, navrhovateľke

zanikla verejná funkcia 3. apríla 2012, a teda v zmysle ÚzoVZ bola verejnou funkcionárkou

pre účely plnenia niektorých povinností podľa tohto ústavného zákona ešte jeden rok –

do 3. apríla 2013. Výbor však začal konanie proti navrhovateľke dňa 23. mája 2013, teda

až potom, čo navrhovateľka nebola pre žiadne účely tohto zákona verejnou funkcionárkou.“

Na podporu svojej argumentácie navrhovateľka v návrhu cituje niektoré rozhodnutia

ústavného súdu prijaté v konaniach podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona

(napr. , , ), ktoré podľa nej potvrdzujú dôvodnosť

jej námietok a návrhu na zrušenie napadnutého rozhodnutia výboru.

Navrhovateľka, odvolávajúc sa na citovanú judikatúru ústavného súdu, je toho

názoru, že „neporušila svoje povinnosti verejného funkcionára podľa ÚzoVZ tým, že

nepodala do 31. marca 2013 oznámenie podľa čl. 7 tohto ústavného zákona, pretože táto

povinnosť jej vôbec nevznikla, keďže verejnou funkcionárkou (štátnou tajomníčkou na

Ministerstve spravodlivosti SR) bola len do 3. apríla predošlého roku (2012). Z dôvodu, že

navrhovateľke zanikla verejná funkcia 3. apríla 2012, Výbor už v čase začatia konania

(23. mája 2013) nemal právomoc konať proti nej ako osobe, ktorá mala porušiť povinnosti

verejného funkcionára.“.

Na základe uvedeného navrhovateľka navrhuje, aby ústavný súd napadnuté

rozhodnutie výboru zrušil a priznal jej úhradu trov právneho zastúpenia.

Vzhľadom na charakter námietok navrhovateľky, ktorá namieta výklad a aplikáciu

ustanovenia čl. 7 ústavného zákona, ako aj na skutočnosť, že neexistuje rozpor medzi

navrhovateľkou tvrdeným skutkovým stavom vyplývajúcim z obsahu návrhu a skutkovým

stavom veci vyplývajúcim z napadnutého rozhodnutia, ktorý navrhovateľka ani

nerozporovala, ústavný súd nepovažoval za účelné vyzývať predsedu výboru, aby sa

vyjadril k návrhu navrhovateľky a aby predložil na vec sa vzťahujúci spisový materiál.

II.

Z obsahu návrhu a jeho príloh vyplýva, že navrhovateľka vykonávala verejnú

funkciu v zmysle čl. 2 ods. 1 písm. k) ústavného zákona, t. j. funkciu štátnej tajomníčky

ministerstva spravodlivosti, do 3. apríla 2012, keď bola vládou Slovenskej republiky z tejto

funkcie odvolaná. Týmto dňom teda skončil výkon jej verejnej funkcie.

Navrhovateľka 17. mája 2013 podala výboru písomné oznámenie za rok 2012 podľa

čl. 7 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Výbor po zistení, že navrhovateľka nepodala v ustanovenej lehote (do 31. marca

2013) písomné oznámenie podľa čl. 7 ústavného zákona, uznesením č. 161 z 23. mája 2013

začal proti nej konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov

podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona. Výbor súčasne požiadal navrhovateľku podľa

čl. 9 ods. 4 ústavného zákona o stanovisko pre účely konania vo veci ochrany verejného

záujmu. Navrhovateľka na výzvu výboru reagovala listom z 11. júna 2013, v ktorom

uviedla, že „jej je úprimne ľúto, že nestihla lehotu na podanie majetkového priznania, a je

si vedomá následkov, ktoré jej vyplývajú z príslušnej právnej úpravy. Napriek tomu, že

ústavný zákon nerozlišuje medzi nepodaním oznámenia a oneskoreným podaním,

považovala za nevyhnutné obratom oznámenie podať, akonáhle si túto povinnosť

uvedomila. Nepovažuje za vhodné uvádzať dôvody osobnej ťaživej situácie v prvom

štvrťroku tohto roku, ktoré sa pričinili o to, že si povinnosť nesplnila, pretože žiadne takéto

dôvody nepredpokladá ani príslušný ústavný zákon.“.

Po vykonanom dokazovaní výbor dospel k záveru, že „vyjadrenie verejnej

funkcionárky má len vysvetľujúci charakter, avšak bez toho, že by výbor mohol na uvádzané

skutočnosti prihliadať, keďže ústavný zákon neumožňuje zbaviť verejnú funkcionárku

zodpovednosti za jeho porušenie z takýchto dôvodov“. Z tohto dôvodu prijal 25. júna 2013

uznesenie č. 224, ktorým schválil rozhodnutie sp. zn. VP/25/13-K. V napadnutom

rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľka tým, že nepodala oznámenie podľa čl. 7

ústavného zákona v lehote v ňom ustanovenej, porušila povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1

ústavného zákona (oznámenie za rok 2012 mala podať do 31. marca 2013, oznámenie

podala 17. mája 2013), za čo jej v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona uložil

pokutu v sume 805 € zodpovedajúcej mesačnému platu verejnej funkcionárky.

Napadnuté rozhodnutie bolo navrhovateľke doručené 2. augusta 2013.

III.

Podľa uznesenia sp. zn. PLz. z 2. mája 2007 prijatého podľa § 6 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) o zjednotení odchylných právnych názorov

senátov ústavného súdu na konanie vo veciach podľa čl. 9 a nasl. ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu sa na toto konanie vzťahuje ,

podľa ktorého sa každý návrh predbežne prerokuje.

Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý verejný

funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote

30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata

mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10,

ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu

na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto

návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred

ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné

okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2 ústavného zákona.

Podľa sa konanie o preskúmaní rozhodnutia

vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov začína na návrh

verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie

o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa

ústavného zákona.

Podľa o návrhu koná a rozhoduje senát

ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa ak senát ústavného súdu zistí, že konanie

verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri

výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí.

V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo

dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať

písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok.

Podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona na účely čl. 7 a 8 a na účely konania, ak sa

porušili povinnosti podľa čl. 7 a 8, sa osoba, ktorá vykonávala verejnú funkciu, považuje za

verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej

funkcie.

Navrhovateľka namieta, že neporušila svoju povinnosť verejnej funkcionárky

vyplývajúcu z čl. 7 ústavného zákona tým, že nepodala oznámenie za rok 2012 do 31. marca

2013. Podľa jej tvrdenia jej táto povinnosť vôbec nevznikla, pretože verejnou

funkcionárkou bola len do 3. apríla 2012. Z tohto dôvodu v čase začatia konania už výbor

nemal právomoc proti nej konať.

Podľa zjednocujúceho stanoviska pléna ústavného súdu, ktoré bolo prijaté 7. júla

2010 uznesením č. k. PLz. -10 (ďalej len „zjednocujúce stanovisko“), verejný

funkcionár má po skončení výkonu funkcie povinnosť podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu za dobu výkonu funkcie v kalendárnom

roku, v ktorom skončil aktívny výkon funkcie, do 31. marca nasledujúceho kalendárneho

roku.

Zmyslom konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov

je preveriť plnenie ústavného zákona. Ústavný zákon tak ustanovuje povinnosti počas

aktívneho výkonu funkcie, po jeho skončení vrátane tzv. postzamestnaneckých povinností

(typicky čl. 8 ústavného zákona). Počas celého obdobia, v každom momente aktívneho

výkonu funkcie musí byť dodržiavaný ústavný zákon a z tohto dôvodu musí byť jeho

dodržiavanie kontrolované. Z tohto dôvodu je rozumné, že verejný funkcionár je po

ukončení aktívneho výkonu funkcie povinný urobiť oznámenie aj za dobu výkonu funkcie

v poslednom kalendárnom roku výkonu funkcie, a to do 31. marca nasledujúceho

kalendárneho roku (PLz. , ).

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka ako verejná funkcionárka, ktorej výkon

verejnej funkcie skončil 3. apríla 2012, bola povinná v záujme preverenia dodržiavania

ústavného zákona v období medzi 1. januárom 2012 a 3. aprílom 2012 podať oznámenie

podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona najneskôr do 31. marca 2013. V opačnom prípade by

časť jej aktívneho výkonu funkcie nebola preverená, a tým by bol popretý účel ústavného

zákona. Pretože navrhovateľka oznámenie za rok 2012 v uvedenej lehote nepodala

(predmetné oznámenie podala až 17. mája 2013), porušila tým povinnosť ustanovenú v čl. 7

ods. 1 ústavného zákona.

Z uvedeného zjednocujúceho stanoviska, ktoré je záväzné pre následné rozhodovanie

ústavného súdu, vyplýva, že výbor rozhodol v súlade s ústavným zákonom, a preto nebolo

možné prihliadnuť na argumentáciu navrhovateľky podporenú judikatúrou jedného

zo senátov ústavného súdu z obdobia pred prijatím zjednocujúceho stanoviska v tejto veci.

Z týchto dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že námietky navrhovateľky proti

napadnutému rozhodnutiu uvedené v jej návrhu sú zjavne neodôvodnené a nezakladajú také

dôvody na spochybňovanie napadnutého rozhodnutia výboru, ktoré by bolo potrebné

posúdiť po prijatí návrhu na ďalšie konanie. Ústavný súd preto návrh navrhovateľky

odmietol už pri predbežnom prerokovaní podľa

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. októbra 2013