Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 493/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. októbra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť J. M., B., zastúpeného advokátom Mgr. M. G., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd „postupom

Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. -75“ a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 29. apríla 2013

doručené podanie J. M. (ďalej len „sťažovateľ“) označené ako „Sťažnosť proti porušeniu

základných práv upravených ...“, ktorým namietal porušenie

základného práva podľa (ďalej len „“), a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) „postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. -75“.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Krajský súd v Bratislave vydal... uznesenie

č. -75, IČS: 1412212319 zo dňa 4. 2. 2013, ktoré bolo doručené Okresnému

súdu Bratislava IV dňa 7. 2. 2013 a ja som si ho prevzal 25. 2. 2013 v právnej veci

navrhovateľa J. M..., proti odporkyni: D. M... o určenie výživného na manžela a o nariadení

predbežného opatrenia, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV,

č. k. -61 zo dňa 28. 11. 2012... takto rozhodol: Uznesenie súdu prvého stupňa

sa potvrdzuje.“ V odôvodnení uviedol: «Súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa,

ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu prispievať na jeho výživu na spoločnú

domácnosť sumou 400 E mesačne do 3 dní od výplatného termínu a aby zaviazal odporkyňu

prispievať na výživu navrhovateľa na spoločnú domácnosť z mimoriadneho sociálneho

príjmu sumou 2.350 E v roku vždy do 3 dní od výplatného termínu od 01. 01. 2013...

Odvolací súd nedostatočne a „zbŕklo“ rozhodoval nakoľko v zmysle § 221 ods. 1

písm. h - súd nedostatočne zistil skutkový stav, a následne príčinná súvislosť viedla k tomu,

že odvolací súd nesprávne právne posúdil celú vec a rozhodol nezákonne.

Nedá sa to ospravedlniť ani ako chyba v písaní, alebo preklep, nakoľko vymenoval

celý petit žaloby, ktorý bol podľa neho zamietnutý, čo nie je pravda.

V tomto konaní ešte nedošlo k pojednávaniu, navrhovateľ ešte nepredniesol ústnou

formou svoj návrh a prvostupňový súd nevydal žiadne iné uznesenie, len to, že návrh na

predbežné opatrenie zamietol. Aj to zamietnutie bolo tak isto zbŕkle a nedôsledne zvážené

okolnosti...

Neexistujúce rozhodnutie o vyššie uvedenom návrhu a následne nezákonné

rozhodnutie odvolávacieho súdu prinieslo navrhovateľovi nevyčísliteľnú stratu. Manželka

zneužila sociálny systém tak ako som v odvolaní upozorňoval a porušila zákon o rodine

v celom rozsahu, nakoľko použila tieto peniaze na odsťahovanie od svojho manžela

a odlúčila detí od ich otca bez akéhokoľvek návrhu na súde (mohla podať návrh na rozvod,

alebo iný návrh). Ja ako otec tejto rodiny som sa stal z jedného dňa na druhý bezdomovec.

Sťažovateľ je toho názoru, že príčinné súvislosti priviedli rodine sťažovateľa

nenapraviteľné nevýhody, ktoré naďalej pretrvávajú, boli porušené základné práva na

prerokovanie veci na riadnom súde.

Sťažovateľ sa sťažuje na nezákonné rozhodnutie, nakoľko o vyššie uvedenom petite

neexistuje žiadne relevantné rozhodnutie prvostupňového súdu. ...

Dňa 23. 8. 2012 som podal Návrh na určenie manželského výživného pre spoločnú

domácnosť. Vo svojom návrhu som nežiadal aby súd určil výživné na manžela, ale aby súd

konal v zmysle zákona o rodine a určil limity na míňanie financií v domácnosti manželky,

ktorá cielene si kupovala detí, vytvárala prostredníctvom financií neznášanlivé prostredie

voči ich vlastnému otcovi a aby súd usmernil v zmysle zákona o rodine, že manželstvo nie je

založené na dobrovoľnosti, nakoľko dobrovoľnosť platí len po predmanželské stretávanie

ale po podpísaní manželského zväzku je manželstvo inštitúcia založená na povinnostiach

upravených v zákone o rodine. Hlavne som upozorňoval na povinnosť aby rodina žila

spoločne.

Dňa 5. 11. 2012 som na základe výzvy súdu podal ospravedlnenie z pojednávania

z dôvodov kolízie s iným pojednávaním, ďalej vyjadrenie k vyjadreniu odporkyne a návrh

na vydanie predbežného opatrenia. V týchto vyjadreniach a návrhov som dostatočne

preukazoval, že manželka už vyše roka pripravuje spiknutie proti mne ako odplatu, že som

jej v roku 2009 podaním návrhu na rozvod dal najavo, že nemôže tak nehospodárne žiť ako

žije doposiaľ. Jej životný štýl je neprijateľný lebo sa zakladá len z nadmerného fajčenia,

spania, opäť fajčenia, spania a maľovania obrazov. Deti si na svoju stranu získavala

zneužívaním sociálneho systému v Rakúsku. Požiadal som o návrh na vydanie predbežného

opatrenia aby súd usmernil jej zneužívanie financií na jej osobnú potrebu a kupovanie detí

na úkor chodu domácnosti počas jej dvojtýždňovej pravidelnej neprítomnosti, nakoľko už

dva roky pravidelne minie všetky peniaze tak, aby po jej odchode dva týždne sme žili

v chudobe. ...

Dňa 27. 12. 2012 som podal odvolanie v ktorom som podrobne opísal všetky detaily

hroziaceho nebezpečenstva ak sa predbežným opatrením neobmedzí v rozsahu zákona

manželke narábať so spoločnými financiami a najmä z hroziaceho nebezpečenstva, že

financie určené na výživu detí z rakúskeho sociálneho systému „Beihilfe“ nepoužije na

pôvodný účel na výživu detí, ale na pomstu a odsťahovanie sa za to, že som kritizoval jej

životný štýl. V odôvodnení som sa opieral veľmi podrobne o zákon o rodine v kontexte s jej

správaním a správaním jej sestry a ďalších rodinných príslušníkov, ktorí sa veľmi „okato“

snažili získať môjho syna na ich stranu aby mohli dokonať pomstu, čo sa im aj podarilo,

vzhľadom na citlivé pubertálne obdobie môjho 17 ročného syna v súvislosti s údajnou

mojou milenkou. ...

Na záver len stručne, že v mojom odvolaní som dostatočne vyargumentoval hroziace

nebezpečenstvo zneužitia sociálneho systému na odlúčenie detí od otca odsťahovaním

a premrhaním peňazí na nové nájomné, provízie, akontácie a náklady na sťahovanie k čomu

by vôbec nemuselo prísť, keby súd vydal predbežné opatrenie v zmysle litery zákona.

Dňa 25. 2. 2012 som si prevzal rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý uznesením

zamietol návrh na vydanie predbežného rozhodnutia pričom v odôvodnení uviedol

nezákonné odôvodnenie ako je uvedené v petite tejto sťažnosti, uviedol neexistujúci právny

stav tvrdením, že okresný súd zamietol návrh v celom rozsahu.

Je teda zrejme, že aj jeho rozhodovanie bolo pod vplyvom tohto mylného právneho

názoru, nakoľko v ďalšej úvahe sa riadil tým, akoby bolo celé konanie už v celom rozsahu

zamietnuté a podľa môjho skromného odhadu moje odvolanie ani sudkyňa nečítala, ale to

ponechala na niekoho iného.

Následky tohto nezákonného rozhodnutia sú katastrofálne, nakoľko manželka svoju

hrozbu naplnila, zneužila financie z rakúskeho sociálneho systému nie na účel výživného ale

na svoje osobné potreby a pocity a spolu s mojimi deťmi sa odsťahovali a mňa nechali

napospas osudu.

Keby odvolávací súd potvrdil môj návrh na vydanie predbežného opatrenia, nemohla

by manželka zneužiť sociálny systém a financie vo výške 4.700 euro by nemohla svojvoľne

použiť na odsťahovanie.

Už súd prvého stupňa mal moje odôvodnené podozrenie kvalifikovať ako pokus

o trestný čin podvodu, nakoľko odporkyňa napokon nepoužila peniaze zverené jej štátom

zo sociálneho systému Európskej únie príspevok ba dorovnanie rodinných prídavkov

„Beihilfe“ za rok 2012, ktoré obdržala vo februári 2013 vo výške 4.506.60 euro na pôvodný

účel - na výživu detí -, ale na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla

niekoho do omylu a spôsobila na cudzom majetku škodu väčšieho rozsahu. Odporkyňa už

dopredu plánovala, že tieto peniaze nepoužije na výživu detí ale na svoje osobné potreby.

Nikto nás z nájomného bytu nevyháňal, stačilo podpísať len predĺženie zmluvy o nájme čo

nebola ochotná...»

Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto

rozhodol:

„1. Základné právo J. M., na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky, právo na spravodlivé prejednanie veci podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, postupom Krajského súdu SR v konaní vedenom pod

sp. zn.: č. -75, IČS: 1412212319 zo dňa 4. 2. 2013, porušené bolo.

2. Základné právo J. M., na súdnu ochranu podľa ,

právo na spravodlivé prejednanie veci podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod

sp. zn.: , porušené bolo.

3. Zrušuje sa rozsudok Krajského súdu vedený pod sp. zn.: -75

a prikazuje sa Krajskému súdu aby vec vrátil na opätovné prejednanie na Okresný súd

Bratislava IV.

4. Krajský súd Bratislava je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume

3 000 Eur na účet ich právneho zástupcu ....“

Na výzvu ústavného súdu sťažovateľ 7. júna 2013 oznámil, že v konaní pred

ústavným súdom ho zastupuje advokát Mgr. M. G. Súčasne doručil aj plnú moc udelenú

tomuto advokátovi 31. mája 2013.

Ústavný súd listom zo 17. júna 2013 vyzval právneho zástupcu, aby v lehote 5 dní

od doručenia výzvy ústavnému súdu oznámil, či trvá na forme a obsahu podania jeho

mandanta, resp. aby oznámil, či ho doplní.

Advokátskej kancelárii Mgr. M. G. bola výzva doručená 8. júla 2013. Právny

zástupca na výzvu nereagoval a podanie v žiadnom smere nedoplnil.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa toho ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru uznesením okresného súdu sp. zn.

z 28. novembra 2012, ktorým prvostupňový súd zamietol sťažovateľov návrh na nariadenie

predbežného opatrenia, a uznesením krajského súdu sp. zn. zo 4. februára

2013, ktorým odvolací súd potvrdil zamietavé rozhodnutie okresného súdu.

Ústavný súd vo svojej judikatúre pravidelne opakuje, že nie je alternatívou a ani

ďalšou opravnou inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov

(mutatis mutandis , ), do ktorej patrí aj rozhodovanie o trovách

konania. V dôsledku toho v konaniach o ústavných sťažnostiach nie je oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu vrátane posúdenia skutkových

otázok, pretože jeho úlohou nie je zastupovanie, resp. nahradzovanie všeobecných súdov

ako ich ďalšia opravná inštancia. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonov všeobecnými súdmi s alebo

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách ().

Akékoľvek skutkové alebo právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a teda

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (, , ).

Ústavný súd takisto pripomína, že jeho prvoradou úlohou je ochrana ústavnosti, a nie

ochrana zákonnosti, čo je aj prejavom doktríny, že všeobecný súd pozná právo („iura novit

curia“). Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento

výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá príčinu doň zasahovať

(mutatis mutandis napr. , , , ).

1. V časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu vedenému okresným súdom

pod sp. zn. z 28. novembra 2012, nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 28. novembra 2012 bolo

prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok, preto právomoc poskytnúť ochranu

označeným právam sťažovateľovi mal vo vzťahu k tomuto konaniu krajský súd v rámci

odvolacieho konania. Tým je zároveň v tomto rozsahu vylúčená právomoc ústavného súdu.

Sťažovateľ právo podať odvolanie proti uzneseniu okresného súdu využil.

2. Časť sťažnosti, ktorá smeruje proti uzneseniu krajského súdu sp. zn.

zo 4. februára 2013, treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol:

«Súd prvého stupňa právne zdôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 102 ods. 1, § 75

ods. 6, 8, . Mal preukázané, že nie sú splnené podmienky pre

nariadenie predbežného opatrenia. Navrhovateľ neosvedčil potrebu dočasnej úpravy

pomerov účastníkov navrhovaným predbežným opatrením. ...

Podľa predbežným opatrením môže súd nariadiť

účastníkovi, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami.

Súd môže nariadiť predbežné opatrenie iba vtedy, ak pre jeho nariadenie boli

naplnené predpoklady uvedené v ust. . Tieto ustanovenia okrem formálnych

predpokladov vyžaduje aj naplnenie vecných predpokladov. Účelom predbežného opatrenia

je zabezpečenie rýchlej a účinnej ochrany ohrozených práv, a to aj na úkor zistenia

skutočného stavu, a to do takej miery, že zákon nevyžaduje doručenie návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia na vyjadrenie ani výsluch účastníkov. Vychádza sa z predpokladu,

že súd v zásade rozhoduje iba na základe tvrdení v samotnom návrhu a obsahu prípadných

listín doložených navrhovateľom. Vzhľadom na viazanosť lehotami na rozhodnutie ani iné

procesné úkony v prípade, že je návrh úplný súd nemôže vykonať. Zákon teda

nepredpokladá vykonanie žiadnych dôkazov spôsobom zodpovedajúcim v platnej právnej

úprave. Ani právna úprava v konaní na odvolacom súde túto možnosť nedáva. Konanie

na odvolacom súde si nevyžaduje nariadenie pojednávania ani vykonanie dôkazov

spôsobom zákonne predpokladaným, pretože predbežné opatrenie je zabezpečovacím

prostriedkom, ktorého podstatou je poskytnutie súdnej ochrany v prípadoch, v ktorých iba

rýchla a primeraná súdna ochrana je naplnením základného práva na súdnu ochranu a jej

neposkytnutie by mohlo mať za následok odmietnutie spravodlivosti. Predbežné opatrenie je

možné vydať ak sa preukáže, že je potrebné aby boli dočasne upravené pomery účastníkov

alebo aj je obava, že by výkon rozhodnutia bol ohrozený. V danom prípade navrhovateľ

neosvedčil ani ohrozenie práva ani potrebu dočasnej úpravy, keď z obsahu spisu vyplýva, že

odporkyňa nedisponuje takými finančnými prostriedkami, ktoré by boli v hrubom nepomere

s jeho príjmom a naviac tieto prostriedky míňa na zabezpečenie potrieb maloletých detí.

Takisto doplatok sociálneho príjmu „Beihilfe“ slúži na zabezpečenie výživy detí a nie na

zabezpečenie potrieb domácnosti. Ustanovenie je príkladným výpočtom

toho aké predbežné opatrenie môže súd nariadiť. Je možné nariadiť aj iné predbežné

opatrenia ak jeho obsahu bude zodpovedať potreba predbežnej úpravy. Predbežné

opatrenie môže spočívať v povinnosti niečo vykonať, niečoho sa zdržať, niečo strpieť.

Pokiaľ z osobitného zákona nevyplýva niečo iné, obsah predbežného opatrenia by v zásade

nemal ukladať rovnakú povinnosti ako tie, ktoré prípadne vyplynú z rozhodnutia vo veci

samej. Základným zmyslom predbežného opatrenia je ochrana toho, kto o jeho vydanie

žiada, pričom musia byť rešpektované ústavné pravidlá ochrany aj toho voči komu

predbežne opatrenie smeruje, avšak ochrana toho voči ktorému predbežné opatrenie

smeruje nemôže dosiahnuť takej miery, aby prakticky znemožňovala ochranu práv a

záujmov druhej strany. Požiadavky na nariadenie predbežného opatrenia teda musia mať

základný podklad základných práv a slobôd, rozhodnutie nemôže byť prejavom svojvôle.

Potrebu naliehavej dočasnej úpravy pomerov účastníkov podľa

nemožno odvodzovať iba z obavy navrhovateľa, že prípadnou dispozíciou odporkyne s

finančnými prostriedkami dôjde k narušeniu jeho vzťahu medzi deťmi.

V konaní neboli preukázané podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia,

odvolací súd preto potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ako

správne.»

Ústavný súd nezistil, že by účinky výkonu odvolacej právomoci krajského súdu boli

nezlučiteľné so zásadou spravodlivého procesu a základným právom účastníka konania na

súdnu ochranu. Postup krajského súdu bol v súlade s procesnými pravidlami odvolacieho

konania a nevykazuje známky svojvôle či arbitrárnosti a ani aplikácia príslušných

ustanovení nie je popretím ich zmyslu a podstaty. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym

názorom krajského súdu nestotožnil, nemôže viesť k záveru o jeho zjavnej neodôvodnenosti

alebo arbitrárnosti a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor

vlastným právnym názorom aj preto, že ústavný súd nie je ďalšou opravnou inštanciou

v systéme všeobecného súdnictva.

K námietke sťažovateľa týkajúcej sa formulácie prvej vety odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia krajského súdu: „Súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa

domáhal....“ ústavný súd poznamenáva, že hoci je táto formulácia nepresná a zavádzajúca,

na rozhodnutie ako také nemá žiadny právny ani faktický dosah. Zmenu formulácie, ak by

to sťažovateľ navrhol, bolo možné dosiahnuť aj návrhom na vydanie opravného uznesenia

v zmysle ustanovenia . Sťažovateľ túto zákonnú

možnosť nevyužil.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú

podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. októbra 2013