Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 638/2013
PDF · 131.67 KB
No categories available
IV. ÚS 638/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. októbra 2013
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. D. K., P., zastúpeného advokátkou JUDr. B. V., P.,
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Er 525/2008, a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. D. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júla 2013
doručená sťažnosť Ing. D. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Komárno
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Er 525/2008.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že označené súdne konanie je vedené na základe návrhu
sťažovateľa z 8. augusta 2008 na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky vo výške
7 890,19 € s príslušenstvom, v ktorom okresný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie
pre súdneho exekútora 12. decembra 2008. Okresný súd v tomto konaní rozhodoval
o námietkach povinných proti exekúcii, ktoré uznesením z 22. júla 2010 zamietol. Dňa
3. mája 2011 podala povinná vo 4. rade návrh na zastavenie exekúcie, o ktorom okresný súd
uznesením z 3. novembra 2011 rozhodol tak, že vyhlásil exekučné konanie za neprípustné
a konanie zastavil. Sťažovateľ podal proti tomuto uzneseniu 23. novembra 2011 odvolanie.
Povinná vo 4. rade sa k odvolaniu vyjadrila 23. decembra 2011 a súdny exekútor
9. januára 2012.
Sťažovateľ uvádza, že okresný súd v jeho veci ďalej nekonal, preto 10. apríla 2013
podal sťažnosť na prieťahy v konaní jeho predsedovi. Sťažnosť bola vybavená až po
vyžiadaní spisu z Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) prípisom č. Spr 1510/13
z 28. júna 2013, v ktorom predseda okresného súdu priznal prieťahy v konaní
a sťažovateľovi oznámil, že jeho odvolanie bolo predložené na rozhodnutie krajskému súdu
24. apríla 2013.
Sťažovateľ namieta, že zákonný sudca v jeho veci bezdôvodne nekonal a nepredložil
vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu po dobu 15 mesiacov, urobil tak až po podaní
sťažnosti na prieťahy. Poukázal tiež na to, že pôvodné súdne konanie o zaplatenie istiny
s príslušenstvom začalo ešte v roku 2001 a bolo právoplatne skončené až v roku 2008, a to
z dôvodu nečinnosti povinných, ktorí zámerne odďaľovali skončenie súvisiaceho
dedičského konania, čo vo svojom rozhodnutí konštatoval v roku 2008 aj odvolací súd.
V spojení s tým ďalšie štyri roky trvajúce exekučné konanie sa javí pre sťažovateľa ako
stav, v ktorom súdy nie sú dlhodobo schopné odstrániť jeho právnu neistotu a vymôcť jemu
priznané právo.
Sťažovateľ preto žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:
„I. Okresný súd Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Er/525/2008 porušil
základné právo Ing. D. K., nar..., trvale bytom P., aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov, zaručené Článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
II. Ústavný súd Slovenskej republiky Okresnému súdu Komárno prikazuje, aby
v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Er/525/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
III. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva Ing. D. K., nar..., trvale bytom P.,
finančné zadosťučinenie vo výške 1.500,- €, slovom tisícpäťsto eur, ktoré je povinný
Okresný súd Komárno vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
IV. Okresný súd Komárno je povinný zaplatiť trovy konania pánovi Ing. D. K. v sume
275,94 €, slovom dvestosedemdesiatpäť eur a 94 centov, na účet jeho právnej zástupkyne –
advokátky JUDr. B. V., so sídlom P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri
predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím
príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred
orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby
tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto
možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05,
IV. ÚS 288/05). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri
predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného
základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie
konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
Sťažovateľ namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
7 Er 525/2008 došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 102/05, II. ÚS 387/06) sa
ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným
súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva
označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak
v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k namietanému
porušovaniu označeného základného práva postupom označeného orgánu verejnej moci
(napriek tomu, že vec nebola ešte právoplatne skončená), ústavný súd sťažnosť zásadne
odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že
jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí
smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv
sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú
preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných
práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto
práv ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 225/05, III. ÚS 317/05, II. ÚS 67/06).
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, prostredníctvom ktorej sťažovateľ namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa
namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už príslušný súd meritórne
rozhodol pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m.
Zo sťažnosti vyplýva, že okresný súd uznesením z 3. novembra 2011 vyhlásil
exekučné konanie vedené pod sp. zn. 7 Er 525/2008 za neprípustné a konanie zastavil.
Podľa zistenia ústavného súdu nebolo dosiaľ konanie právoplatne skončené, vec sa
nachádza na krajskom súde, ktorému okresný súd predložil odvolanie sťažovateľa 24. apríla
2013. V čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (29. júla 2013) už teda okresný súd
vo veci rozhodol a vykonal aj úkony, na ktoré bol príslušný v súvislosti s podaným
odvolaním. Hoci tak urobil až po podaní sťažnosti predsedovi okresného súdu, ktorá sa tým
ukázala ako účinný prostriedok na odstránenie namietaného stavu (nečinnosti v súvislosti
s predložením veci odvolaciemu súdu), táto skutočnosť nič nemení na tom, že v čase
podania sťažnosti ústavnému súdu už okresný súd nemohol vykonávať žiadne úkony
vo veci sťažovateľa, pretože už nebol príslušný konať v jeho veci.
Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. októbra 2013