Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 638/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. októbra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. D. K., P., zastúpeného advokátkou JUDr. B. V., P.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. D. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júla 2013

doručená sťažnosť Ing. D. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Komárno

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že označené súdne konanie je vedené na základe návrhu

sťažovateľa z 8. augusta 2008 na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky vo výške

7 890,19 € s príslušenstvom, v ktorom okresný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie

pre súdneho exekútora 12. decembra 2008. Okresný súd v tomto konaní rozhodoval

o námietkach povinných proti exekúcii, ktoré uznesením z 22. júla 2010 zamietol. Dňa

3. mája 2011 podala povinná vo 4. rade návrh na zastavenie exekúcie, o ktorom okresný súd

uznesením z 3. novembra 2011 rozhodol tak, že vyhlásil exekučné konanie za neprípustné

a konanie zastavil. Sťažovateľ podal proti tomuto uzneseniu 23. novembra 2011 odvolanie.

Povinná vo 4. rade sa k odvolaniu vyjadrila 23. decembra 2011 a súdny exekútor

9. januára 2012.

Sťažovateľ uvádza, že okresný súd v jeho veci ďalej nekonal, preto 10. apríla 2013

podal sťažnosť na prieťahy v konaní jeho predsedovi. Sťažnosť bola vybavená až po

vyžiadaní spisu z Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) prípisom č. Spr 1510/13

z 28. júna 2013, v ktorom predseda okresného súdu priznal prieťahy v konaní

a sťažovateľovi oznámil, že jeho odvolanie bolo predložené na rozhodnutie krajskému súdu

24. apríla 2013.

Sťažovateľ namieta, že zákonný sudca v jeho veci bezdôvodne nekonal a nepredložil

vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu po dobu 15 mesiacov, urobil tak až po podaní

sťažnosti na prieťahy. Poukázal tiež na to, že pôvodné súdne konanie o zaplatenie istiny

s príslušenstvom začalo ešte v roku 2001 a bolo právoplatne skončené až v roku 2008, a to

z dôvodu nečinnosti povinných, ktorí zámerne odďaľovali skončenie súvisiaceho

dedičského konania, čo vo svojom rozhodnutí konštatoval v roku 2008 aj odvolací súd.

V spojení s tým ďalšie štyri roky trvajúce exekučné konanie sa javí pre sťažovateľa ako

stav, v ktorom súdy nie sú dlhodobo schopné odstrániť jeho právnu neistotu a vymôcť jemu

priznané právo.

Sťažovateľ preto žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„I. Okresný súd Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo Ing. D. K., nar..., trvale bytom P., aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov, zaručené Článkom 48 ods. 2 .

II. Ústavný súd Slovenskej republiky Okresnému súdu Komárno prikazuje, aby

v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

III. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva Ing. D. K., nar..., trvale bytom P.,

finančné zadosťučinenie vo výške 1.500,- €, slovom tisícpäťsto eur, ktoré je povinný

Okresný súd Komárno vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

IV. Okresný súd Komárno je povinný zaplatiť trovy konania pánovi Ing. D. K. v sume

275,94 €, slovom dvestosedemdesiatpäť eur a 94 centov, na účet jeho právnej zástupkyne –

advokátky JUDr. B. V., so sídlom P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto

možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri

predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (, tiež napr. , , , ).

Sťažovateľ namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa .

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ) sa

ochrana základnému právu podľa poskytuje v konaní pred ústavným

súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva

označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak

v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k namietanému

porušovaniu označeného základného práva postupom označeného orgánu verejnej moci

(napriek tomu, že vec nebola ešte právoplatne skončená), ústavný súd sťažnosť zásadne

odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ).

V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že

jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú

preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných

práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (m. m. , , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, prostredníctvom ktorej sťažovateľ namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa

namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už príslušný súd meritórne

rozhodol pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa (m. m.

).

Zo sťažnosti vyplýva, že okresný súd uznesením z 3. novembra 2011 vyhlásil

exekučné konanie vedené pod sp. zn. za neprípustné a konanie zastavil.

Podľa zistenia ústavného súdu nebolo dosiaľ konanie právoplatne skončené, vec sa

nachádza na krajskom súde, ktorému okresný súd predložil odvolanie sťažovateľa 24. apríla

2013. V čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (29. júla 2013) už teda okresný súd

vo veci rozhodol a vykonal aj úkony, na ktoré bol príslušný v súvislosti s podaným

odvolaním. Hoci tak urobil až po podaní sťažnosti predsedovi okresného súdu, ktorá sa tým

ukázala ako účinný prostriedok na odstránenie namietaného stavu (nečinnosti v súvislosti

s predložením veci odvolaciemu súdu), táto skutočnosť nič nemení na tom, že v čase

podania sťažnosti ústavnému súdu už okresný súd nemohol vykonávať žiadne úkony

vo veci sťažovateľa, pretože už nebol príslušný konať v jeho veci.

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. októbra 2013