Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 516/2013
PDF · 149.92 KB
No categories available
II. ÚS 516/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. októbra 2013
predbežne prerokoval sťažnosti JUDr. R. K., B., zastúpeného A., s. r. o., vedené pod
spisovými značkami: Rvp 14932/2012, Rvp 14933/2012, Rvp 14934/2012,
Rvp 14935/2012, Rvp 14936/2012, Rvp 14937/2012, Rvp 14938/2012, Rvp 14939/2012,
Rvp 14940/2012, Rvp 14941/2012, Rvp 14942/2012 a Rvp 14943/2012 vo veci
namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základných práv podľa
čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu
Žilina sp. zn. 3 Er 4440/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 3 Er 4431/2012 zo 16. októbra
2012, sp. zn. 3 Er 4432/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 3 Er 4438/2012 zo 16. októbra
2012, sp. zn. 3 Er 4436/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 3 Er 4445/2012 zo 16. októbra
2012, sp. zn. 3 Er 4460/2012 z 18. októbra 2012, sp. zn. 3 Er 4430/2012 zo 16. októbra
2012, sp. zn. 3 Er 4447/2012 z 18. októbra 2012, sp. zn. 12 Er 2004/2012 z 18. októbra
2012, sp. zn. 12 Er 2223/2012 z 19. októbra 2012 a sp. zn. 12 Er 2019/2012 zo 17. októbra
2012 a jeho postupom v týchto konaniach a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti JUDr. R. K. vedené pod spisovými značkami: Rvp 14932/2012,
Rvp 14933/2012, Rvp 14934/2012, Rvp 14935/2012, Rvp 14936/2012, Rvp 14937/2012,
Rvp 14938/2012, Rvp 14939/2012, Rvp 14940/2012, Rvp 14941/2012, Rvp 14942/2012
a Rvp 14943/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp
14932/2012.
2. Sťažnosti JUDr. R. K. o d m i e t a ako podané zjavne neoprávnenou osobou.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 21. decembra
2012 doručené sťažnosti JUDr. R. K. (ďalej len „sťažovateľ“) vedené pod spisovými
značkami: Rvp 14932/2012, Rvp 14933/2012, Rvp 14934/2012, Rvp 14935/2012,
Rvp 14936/2012, Rvp 14937/2012, Rvp 14938/2012, Rvp 14939/2012, Rvp 14940/2012,
Rvp 14941/2012, Rvp 14942/2012 a Rvp 14943/2012, ktorými namietal porušenie čl. 12
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základných práv podľa čl. 20
ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)
uzneseniami Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 3 Er 4440/2012
zo 16. októbra 2012, sp. zn. 3 Er 4431/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 3 Er 4432/2012
zo 16. októbra 2012, sp. zn. 3 Er 4438/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 3 Er 4436/2012
zo 16. októbra 2012, sp. zn. 3 Er 4445/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 3 Er 4460/2012
z 18. októbra 2012, sp. zn. 3 Er 4430/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 3 Er 4447/2012
z 18. októbra 2012, sp. zn. 12 Er 2004/2012 z 18. októbra 2012, sp. zn. 12 Er 2223/2012
z 19. októbra 2012 a sp. zn. 12 Er 2019/2012 zo 17. októbra 2012 (spolu ďalej aj
„napadnuté rozhodnutia“) a jeho postupom v týchto konaniach.
2. Sťažovateľ je súdnym exekútorom, ktorý vykonáva exekučnú činnosť podľa
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov aj pre obchodnú spoločnosť P., s. r. o., s ktorou bol krátko pred tým,
ako sa stal súdnym exekútorom, v pracovnom pomere. Okresný súd napadnutými
rozhodnutiami rozhodol o vylúčení sťažovateľa z vykonávania exekúcie z dôvodu jeho
zaujatosti proti oprávnenej – spoločnosti P., s. r. o., čím mal podľa názoru sťažovateľa
zasiahnuť do ním označených základných práv podľa ústavy, práv podľa dohovoru a práva
podľa dodatkového protokolu. Sťažovateľ preto navrhol napadnuté rozhodnutia okresného
súdu zrušiť, veci mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania pred ústavným
súdom. Sťažovateľ v sťažnosti ďalej tvrdil, že k porušeniu jeho označených základných
práv podľa ústavy, práv podľa dohovoru, práva podľa dodatkového protokolu a označeného
článku ústavy došlo aj napadnutým postupom okresného súdu v označených konaniach.
Sťažovateľ v sťažnostiach reagoval aj na predošlú judikatúru ústavného súdu,
v zmysle ktorej po právnej a skutkovej stránke boli jeho obdobné sťažnosti ústavným
súdom odmietnuté z toho dôvodu, že boli podané zjavne neoprávnenou osobou. Sťažovateľ
v sťažnostiach prezentuje názor, že s právnymi východiskami takejto judikatúry ústavného
súdu „zásadne nesúhlasí“, a ponúka odlišný právny názor.
Rovnako sťažovateľ uviedol, že nesúhlasí s nálezom ústavného súdu sp. zn.
III. ÚS 322/2010 a že právny názor, ktorý v ňom ústavný súd vyjadril (a okresný súd ho
nasledoval), nie je právne udržateľný. Základ tohto právneho názoru spočíva v tom, že
skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom povinného alebo povinnej, je okolnosťou
vylučujúcou ho z výkonu exekúcie.
II.
3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
4. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II. A
K spoločnému prerokovaniu vecí
5. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha
veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127
ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod spisovými
značkami: Rvp 14932/2012, Rvp 14933/2012, Rvp 14934/2012, Rvp 14935/2012,
Rvp 14936/2012, Rvp 14937/2012, Rvp 14938/2012, Rvp 14939/2012, Rvp 14940/2012,
Rvp 14941/2012, Rvp 14942/2012 a Rvp 14943/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu
a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe
sťažovateľa a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd,
uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
II. B
K namietanému porušeniu práv
6. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažností zistil, že sťažovateľ aj napriek
skutočnosti, že mu je známy názor ústavného súdu na problematiku jeho locus standi pred
ústavným súdom v danej veci, podáva aj naďalej sťažnosti vo veciach, ktoré sú skutkovo
a právne takmer identické s tými, ktoré už ústavný súd riešil, pretože, ako je aj
v sťažnostiach explicitne sťažovateľom konštatované, sťažovateľ nesúhlasí s ustáleným
názorom ústavného súdu, a teda ani s jeho rozhodnutiami o predchádzajúcich typovo
zhodných sťažnostiach a domáha sa jeho zmeny. Ústavný súd naďalej konštatuje, že zastáva
argumentáciu, ktorou bol odôvodnený, a ustálený právny názor o limitácii ústavných práv
exekútora prezentovaný v množstve svojich predošlých rozhodnutí. Vyvstáva tak opätovne
otázka, aký význam a efektivitu má uvedený postup pre sťažovateľa. Ústavný súd v tejto
súvislosti konštatoval a aj v tomto prípade konštatuje, že ani podľa judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva nie je bezpodmienečne nevyhnutné ako predpoklad možnosti obrátiť
sa na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na národnej
úrovni, pokiaľ sa javí z materiálneho hľadiska v skutkovo a právne zhodných prípadoch ako
neefektívny.
Keďže ide o sťažnosti v podstate identické (skutkové a právne okolnosti), ktoré už
ústavný súd riešil, ústavný súd, odkazujúc v podrobnostiach na nálezy sp. zn.
I. ÚS 478/2011, sp. zn. III. ÚS 151/2012, sp. zn. III. ÚS 211/2012 a sp. zn.
III. ÚS 363/2012, opätovne dospel k záveru, že ich podala osoba zjavne neoprávnená podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a preto sťažnosti sťažovateľa z tohto dôvodu odmietol
(bod 2 výroku).
Ústavný súd s poukazom na uvedené skutočnosti, prihliadajúc na zásady procesnej
hospodárnosti konania, sťažovateľa upozorňuje, že pokiaľ aj naďalej bude podávať takéto
typovo zhodné sťažnosti, ktorých nedostatky sú mu známe z jeho rozhodovacej činnosti
týkajúcej sa jeho obdobných vecí, môže ústavný súd využiť možnosť vyplývajúcu z § 25
ods. 2 poslednej vety zákona o ústavnom súde a odmietnutie sťažnosti neodôvodniť.
7. Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch
sťažovateľom v nich uplatnených nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. októbra 2013