Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 625/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. októbra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti K., s. r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr. S.

V., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.

1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Prešove sp. zn. z 18. apríla 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť K., s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. augusta

2013 doručená sťažnosť spoločnosti K., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj

„sťažovateľ“, resp. „žalovaný“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na

súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -167 z 18. apríla 2013.

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola v procesnom postavení

žalovaného v súdnom spore „o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru

s príslušenstvom“ vedenom Okresným súdom Bardejov (ďalej len „okresný súd“)

pod sp. zn. . Okresný súd rozsudkom z 8. marca 2011 určil, že „okamžité

skončenie pracovného pomeru žalovaného so žalobcom... je neplatné“. V prevyšujúcej časti

žalobný nárok na určenie náhrady mzdy vylúčil na samostatné konanie. Krajský súd

o odvolaní sťažovateľky rozhodol rozsudkom sp. zn. zo 7. júla 2011 tak, že

potvrdil prvostupňový rozsudok.

Okresný súd rozsudkom č. k. -140 zo 7. novembra 2012 uložil

sťažovateľke povinnosť zaplatiť žalobcovi „sumu 646,22 eur s úrokom...“. V prevyšujúcej

časti žalobu zamietol. O odvolaní žalobcu rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.

z 18. apríla 2013 tak, že zrušil „rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku

o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie“.

3. Podľa názoru sťažovateľky je rozhodnutie krajského súdu arbitrárne, lebo krajský

súd nedostatočne zistil skutkový stav a v odôvodnení rozhodnutia zvolil zmätočnú

a nepresnú argumentáciu a výklad „hmotnoprávnych ustanovení ...

v neprospech (na ťarchu žalovaného) sťažovateľa“, čím porušil jeho v bode 1 označené

práva.

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 ... a na

spravodlivé prejednanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru... veci v konaní

porušené bolo.

2. Zrušuje rozhodnutie č. k. .

3. Krajský súd... je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 331,12 €...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo... prejednaná nezávislým a nestranným

súdom.

8. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľky

na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces podľa a

dohovoru rozhodnutím krajského súdu sp. zn. z 18. apríla 2013 (pozri body 1

a 4), ktorému vytýka nedostatky uvedené v bode 3.

9. Ústavný súd zdôrazňuje, že princíp subsidiarity zakotvený v

(pozri bod 5) znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení

sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v

súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom

prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané

porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj

právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho

základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť

využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným

zákonom upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným orgánom verejnej moci,

musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie

(napr. m. m. , , , , ,

).

10. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na

konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa

, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných

slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje.

Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý

nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na

ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity

právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v

(, ). Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp

minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých

rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané ().

11. Z výroku uznesenia krajského súdu z 18. apríla 2013 vyplýva, že sťažnosťou

napadnutým rozhodnutím krajského súdu sa konanie o nároku žalobcu (bod 2) neskončilo:

„Zrušuje rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti

a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.“

Ústavný súd pripomína, že predmetom odvolania (iba) žalobcu proti prvostupňovému

rozsudku okresného súdu bol jeho nesúhlas iba s časťou výroku prvostupňového rozsudku

„v prevyšujúcej časti“, t. j. ostatná časť jeho výroku nadobudla právoplatnosť (keďže

nebolo proti nej podané odvolanie ani žalobcom, ani žalovanou (sťažovateľkou).

12. Podľa názoru ústavného súdu namietanie nesprávnosti a nezákonnosti

rozhodnutia krajského súdu (pozri bod 3) ako odvolacieho súdu nemôže byť samo osebe

dôvodom na sťažovateľkou tvrdené porušenie základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Krajský súd neodmietol sťažovateľke poskytnutie

súdnej ochrany, vecou sa zaoberal a rozhodol o nej. Navyše, sťažovateľka ani nepodala

odvolanie proti prvostupňovému rozsudku, vyjadrila sa iba v rámci ňou podaného

stanoviska k odvolaniu podanom žalobcom. Sťažovateľka bude mať možnosť v ďalšom

štádiu konania pred okresným súdom uplatniť ochranu označených práv aj svoju

argumentáciu týkajúcu sa skutkovej a právnej stránky predmetnej veci, z čoho vyplýva, že

má ešte k dispozícii iný prostriedok ochrany tohto práva, ktorého porušenie namieta

vo svojej sťažnosti. V danej veci sa súdne konanie nachádza v štádiu prvostupňového

konania na okresnom súde, ktorý bude vo veci opätovne konať a vo veci rozhodne.

13. Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť bola podaná predčasne, čo je okolnosť, ktorá

vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v vylučuje právomoc

ústavného súdu na preskúmanie napadnutého uznesenia krajského súdu z 18. apríla 2013.

Sťažovateľka bude mať/má možnosť uplatniť ochranu svojich práv v konaní pred okresným

súdom. Z uvedeného dôvodu ústavný súd podľa

sťažnosť sťažovateľky odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie

(, , ).

14. Podľa názoru ústavného súdu dôvody uznesenia krajského súdu sp. zn.

z 18. apríla 2013 sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce

zo skutkových okolností prípadu a relevantných procesných noriem. Toto rozhodnutie

nevykazuje znaky svojvôle, nevyhodnocuje nové dôkazy a právne závery a konštatuje, že

„odvolanie žalobcu proti výroku o zamietnutí časti žaloby je dôvodné“.

15. Nad rámec už uvedeného ústavný súd ešte poznamenáva, že sťažnosť

neobsahovala všetky náležitostí predpísané zákonom (§ 25 ods. 2 v spojení s § 20 ods. 1 a 3

a ). Sťažovateľka v navrhovanom petite sťažnosti

v bode 1 neuviedla, kto porušil označené práva, a v bode 2 petitu neoznačila napádané

rozhodnutie, keď neuviedla dátum jeho vydania (pozri tiež bod 4 sťažnosti).

16. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi

sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. októbra 2013