Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 510/2013
PDF · 182.19 KB
No categories available
III. ÚS 510/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. októbra
2013 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti L. s. r. o., B., zastúpenej
obchodnou spoločnosťou L. s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. R. K.,
vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní o návrhu na zmenu
exekútora v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 31 Er 2052/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti L. s. r. o. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júna 2013
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti L. s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len
„okresný súd“) v konaní o návrhu na zmenu exekútora v exekučnom konaní vedenom pod
sp. zn. 31 Er 2052/2008 (ďalej len „napadnuté konanie“).
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:
«Sťažovateľ sa ako oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 11.02.2008
doručeným Exekútorskému úradu v B., Mgr. D. S., súdny exekútor dňa 14.02.2008 domáhal
vymoženia sumy 3.000,-Sk s príslušenstvom a trov právneho zastúpenia v predchádzajúcom
konaní a trov právneho zastúpenia v exekučnom Prílohou návrhu na vykonanie exekúcie
bola okrem iných písomností aj zmluva o postúpení pohľadávok č. 1/2008 A. zo dňa
21.01.2008.
Na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor požiadal Okresný súd
Bratislava II o udelenie poverenia na vymoženie 3.000,-Sk s prísl.
Písomnosťou Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.03.2008 označenou ako
„Postúpenie veci“ doručenou do advokátskej kancelárie L. s.r.o. (dňa 31.03.2008, Okresný
súd Bratislava II v zmysle ustanovenia § 105 ods. 2 O.s.p. postúpil predmetnú právnu vec
z dôvodu miestnej nepríslušnosti Okresnému súdu Pezinok.
Písomnosťou zo dňa 19.03.2008 označenou ako „Návrh na zmenu súdneho
exekútora“ doručenou Okresnému súdu Pezinok dňa 02.05.2008 advokátska kancelária
navrhovala, aby Okresný súd Pezinok rozhodol o zmene pôvodne navrhovaného súdneho
exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora Ing. JUDr. R. L., Exekútorský
úrad H.
Písomnosťou zo dňa 16.01.2009 označenou ako „Žiadosť o konanie vo veci“
advokátska kancelária žiadala konajúci súd o konanie v predmetnej právnej veci
a poukázala na ustanovenie § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch ...
podľa ktorého je súd povinný rozhodnúť o zmene súdneho exekútora do 30 dní od doručenia
návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
K pochybeniu Okresného súdu Pezinok došlo už tým, že po podaní návrhu na zmenu
súdneho exekútora súd nerešpektoval zákonnú lehotu na rozhodnutie o zmene súdneho
exekútora a prvý úkon konajúceho súdu v predmetnej veci po podaní návrhu na zmenu
súdneho exekútora bol vykonaný dňa 12.08.2009 t.j. 467 dní po podaní návrhu na zmenu
súdneho exekútora a to vo forme výzvy adresovanej súdnemu exekútorovi na vyjadrenie sa
k návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora.
Dňa 25.02.2013 sťažovateľ zastúpený advokátskou kanceláriou podal na Okresný
súd Pezinok písomnosť zo dňa 21.02.2013 označenú ako „Sťažnosť na postup súdu podľa
ustanovenia § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch ... spočívajúci v porušovaní
práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ a požiadal predsedu súdu
ako orgán poverený vybavovaním sťažností aby, ak zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijal a
zabezpečil vykonanie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov. V podanej sťažností
sťažovateľ namietal postup súdu, ktorý smeruje proti porušovaniu práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, a to z toho dôvodu, že konajúci súd od zaslania návrhu
na zmenu súdneho exekútora (30.04.2008), ktorý bol súdu doručený dňa 02.05.2008
v rozpore s ustanoveniami exekučného poriadku nekoná a ku dňu podania sťažnosti je
nečinný viac ako 1 758 dní. Sťažovateľ mal za to, že takýmto postupom Okresného súdu
Pezinok došlo k zbytočným prieťahom v konaní.
V písomnosti Okresného súdu Pezinok zo dňa 08,03.2013 označenej ako „Odpoveď
na sťažnosť na prieťahy v konaní sp. zn. 31 Er 2052/2003“ doručenej advokátskej
kancelárii dňa 13.03.2013 podpredseda Okresného súdu Pezinok uviedol, že vyhodnotil
sťažnosť ako dôvodnú a uviedol, že prieťahy boli zapríčinené objektívnymi dôvodmi.
V sťažnosti zároveň uviedol, že dňa 05.03.2013 kancelária expedovala oprávnenému
písomnosť označenú ako „Doloženie listín preukazujúcich singulárnu sukcesiu v zmysle
§ 37 ods. 3 exekučného poriadku, ktorou nás súd vyzval na doloženie prílohy č. 1 zmluvy
o postúpení pohľadávok č. 1/2008 A.“.
Napriek skutočnosti, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávok, a to vrátane
príloh, bola súdnemu exekútorovi doložená spolu s návrhom na začatie exekúcie dňa
14.02.2008, advokátska kancelária na predmetnú výzvu súdu reagovala písomnosťou zo
dňa 21.03.2013 označenou ako „Doloženie listín“ a zmluvu o postúpení pohľadávok č.
1/2008 A. súdu opätovne doložila.
Napriek tejto skutočností, do dnešného dňa nebolo Okresným súdom Pezinok
o návrhu na zmenu exekútora rozhodnuté.
Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, Okresný súd Pezinok ako všeobecný súd
nezabezpečil v danej právnej veci taký procesný postup, ktorý by odstránil stav právnej
neistoty sťažovateľa a v dôsledku tohto postupu všeobecného súdu stav právnej neistoty
sťažovateľa naďalej trvá.»
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo sťažovateľa L. s.r.o. na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa ä, 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod spis. zn.: 31Er 2052/2008
porušené bolo.
2. Okresnému súdu Pezinok prikazuje, aby vo veci vedenej pod spis. zn.:
31 Er 2052/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi L. s.r.o. priznáva finančné zadosťučinenie 3.000,-EUR (slovom
tritisíc eur), ktoré je Okresný súd Pezinok povinný zaplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Sťažovateľovi L. s.r.o. priznáva náhradu trov konania, ktoré je Okresný súd
Pezinok povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do 15 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže
zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovať v porušovaní základných práv
a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,
obnovil stav pred porušením.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť
by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie
konanie.
Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie
a prerokovanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Er 2052/2008.
Sťažovateľka vidí porušenie označených práv v nečinnosti okresného súdu
pri rozhodovaní o jej návrhu doručenom okresnému súdu 2. mája 2008 na pripustenie
zmeny exekútora.
Podľa sťažovateľky okresný súd ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu
nerozhodol o tomto jej návrhu.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že sa domáhala ochrany svojich práv aj podaním
sťažnosti na prieťahy v konaní okresného súdu jeho predsedovi 21. februára 2013, pričom
táto jej sťažnosť bola v odpovedi podpredsedu okresného súdu (z 8. marca 2013)
vyhodnotená ako dôvodná.
Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že okresný súd uznesením
sp. zn. 31 Er 2052/2008 z 27. marca 2013 okrem iného vyhovel žiadosti sťažovateľky
na zmenu súdneho exekútora, tak ako navrhovala sťažovateľka. Toto uznesenie bolo
doručené poverenému exekútorovi, ako aj sťažovateľke 5. apríla 2013. Z uvedeného
vyplýva, že právna neistota sťažovateľky v súvislosti s jej návrhom na zmenu súdneho
exekútora bola odstránená najneskôr v deň doručenia uvedeného uznesenia okresného súdu,
teda 5. apríla 2013. Sťažnosť sťažovateľky bola ústavnému súdu doručená 26. júna 2013,
teda potom, ako okresný súd doručil svoje uznesenie o zmene súdneho exekútora, ktorého
vydania sa sťažovateľka domáhala.
V súlade so svojou judikatúrou (obdobne IV. ÚS 26/07, I. ÚS 96/07, II. ÚS 214/08,
III. ÚS 207/2011) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len vtedy, ak bola sťažnosť na ústavnom
súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo, alebo
porušenie v tom čase ešte trvalo.
Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to,
že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci
do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť
zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo
zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto
práv ďalej nepokračovalo, t. j. aby napríklad v prípadoch namietania zbytočných
prieťahov v súdnom konaní došlo k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa
(m. m. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
Ústavný súd po vyhodnotení všetkých okolností danej veci uzatvára, že v postupe
okresného súdu pri rozhodovaní o návrhu sťažovateľky na zmenu súdneho exekútora zjavne
došlo k prieťahom, avšak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu okresný súd už
o zmene súdneho exekútora rozhodol, čím vzniknutý prieťah – stav právnej neistoty
sťažovateľky – odstránil. Zároveň to poukazuje na to, že sťažnosť predsedovi okresného
súdu (podaná sťažovateľkou po približne 5 rokoch od podania predmetného návrhu) bola
účinná.
Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľky
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. októbra 2013