Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 211/2013
PDF · 273.18 KB
No categories available
II. ÚS 211/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. novembra 2013
v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa
Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť P. F., t. č. vo väzbe, a M. F., K., zastúpených
advokátom JUDr. P. G., H., ktorou namietajú porušenie základných práv podľa čl. 46
ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv
podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b), c) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. 5 T 213/2012 z 11. februára 2013,
a takto
rozhodol:
Sťažnosti P. F. a M. F. n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. marca 2013
doručená sťažnosť P. F., t. č. vo väzbe, a M. F., K. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených
advokátom JUDr. P. G., H., ktorou namietajú porušenie základných práv podľa čl. 46
ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b), c) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej
len „okresný súd“) sp. zn. 5 T 213/2012 z 11. februára 2013.
Z obsahu sťažnosti vyplývajú tieto skutočnosti:
„Na sťažovateľov bola dňa 03. 12. 2012 Krajskou prokuratúrou Košice podaná
obžaloba a to na P. F. pre zločin Zabitia podľa § 147 ods. 1 Tr. zák. spáchaného formou
spolupáchateľstva a prečin Výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm./a Tr. zák. a na M. F. prečin
Ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr. zák. a prečin Výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm./a Tr. zák. Sudkyňa Okresného súdu Košice – okolie JUDr. M. G. vytýčila vo veci
termín hlavného pojednávania na deň 27. 02. 2013 o 09,00 hod. Keďže už pred doručením
upovedomenia o tomto hlavnom pojednávaní bol obhajca obvinených JUDr. P. G.
Okresným súdom Humenné predvolaný na hlavné pojednávanie v inej trestnej veci č. k.
1T/49/2011 na deň 27. 02. 2013 o 09,00 hod., kde ako obhajca zastupuje C. F., okamžite
zaslal na Okresný súd Košice-okolie žiadosť o odročenie vytýčeného pojednávania z dôvodu
kolízie...
V tejto veci chcem poukázať na skutočnosť, že predvolanie Okresného súdu Humenné
obdržal právny zástupca sťažovateľov už dňa 31. 01. 2013, teda cca 3 týždne pred
upovedomením Okresného súdu Košice - okolie. V trestnej veci OS Humenné,
č. k. 1T/49/2011 je pritom obžalovaných spolu 8 ľudí zo závažného trestného činu
Neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. formou
organizátorstva, pričom prípadná neúčasť obhajcu JUDr. P. G. by mohla zmariť celé
pojednávanie. Naviac bol obhajca sťažovateľov dňa 27. 02. 2013 o 08,30 hod. predvolaný
na verejné zasadnutie Okresného súdu Humenné v trestnej veci, č. k. 3T/9/2013, kde
zastupuje mal. T. K., stíhaného pre obzvlášť závažný zločin Nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm./c, ods. 2 písm./d Tr. zák., kde bola taktiež jeho účasť na pojednávaní
nevyhnutná.
Aj napriek uvedeným skutočnostiam však sudkyňa JUDr. M. G. neakceptovala riadne
odôvodnené a včasné ospravedlnenie neúčasti obhajcu sťažovateľov na hlavnom
pojednávaní a ustanovila sťažovateľom náhradného obhajcu, čo podľa názoru obhajoby
svedčí o jej jednostrannej zaujatosti jednak voči samotným obvineným P. a M. F. a taktiež
voči osobe ich právneho zástupcu JUDr. P. G. Túto odôvodnenú obavu a podozrenie
o zaujatosti sudkyne JUDr. G. naviac potvrdzuje aj jej vyjadrenie pri rozhodovaní o väzbe
zo dňa 19. 12. 2012, že v danej trestnej veci nebude akceptovať žiadne ospravedlnenie
neúčasti na pojednávaní a bude to brať ako obštrukciu zo strany obhajoby...
Na základe týchto skutočností zaslal obhajca sťažovateľov dňa 25. 02. 2013 na
Okresný súd Košice – okolie elektronicky, so zaručeným elektronickým podpisom námietku
zaujatosti voči sudkyni JUDr. M. G. podľa § 31 a nasl. Trestného poriadku, kde uviedol tiež
dôvody pre ktoré považuje zákonnú sudkyňu za zaujatú a upozornil ju aby nekonala hlavné
pojednávanie dňa 27. 02. 2013 bez jeho účasti nakoľko by tým boli obzvlášť hrubo
a závažne porušenie práva sťažovateľov na obhajobu a na spravodlivý súdny proces. Pred
začatím hlavného pojednávania sudkyňa upovedomila prítomných so vznesenou námietkou
zaujatosti, avšak vyhlásila, že toto podanie nepovažuje za námietku zaujatosti ale len za
sťažnosť na postup súdu o vedenie konania, nenechala o nej v zmysle zákona rozhodnúť
senát a otvorila hlavné pojednávanie vo veci...
Otvorením hlavného pojednávania v trestnej veci sťažovateľov bez prítomnosti ich
zvoleného obhajcu a napriek riadne vznesenej námietke zaujatosti zákonnej sudkyne došlo
k závažnému porušeniu základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu a práva na
spravodlivý proces... Náhradná obhajkyňa JUDr. H. K. si mohla prevziať opatrenie, ktorým
bola ustanovená najskôr 18. 02. 2013, t. j. iba 9 dní pred termínom hlavného pojednávania,
pričom som presvedčený, že nedostala ani možnosť si preštudovať súdny spis. Pritom obaja
sťažovatelia sú obvinený z viacerých závažných trestných činov za ktorý im môže byť
uložený trest odňatia slobody až na 10 rokov. Vzhľadom na množstvo vykonaných
vyšetrovacích úkonov, znaleckých posudkov a ďalších vo veci zadovážených dôkazov nie je
náhradná obhajkyňa objektívne schopná za tak krátky čas si dôsledne naštudovať tak
skutkovo, ako aj právne závažný prípad a poskytnúť tak kvalifikovanú právnu pomoc
obžalovaným. Naviac v prípade právoplatného odsúdenia budú sťažovatelia zaviazaní
zaplatiť štátu nemalé trovy vzniknuté pribratím náhradného obhajcu, čo zbytočne
a neodôvodnene predražuje súdne konanie a robí veľké a ničím neopodstatnené náklady
sťažovateľov...“
Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd prijal tento nález:
„1. Základné právo sťažovateľa P. F. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47
ods. 2, ods. 3, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm./ b, c, d Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd boli opatrením Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn.
5 T 213/12-915 zo dňa 11. 02. 2013, ktorým mu súd ustanovil náhodného obhajcu porušené.
2. Zrušuje opatrenie Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn. 5 T 213/12-915 zo dňa
11. 02. 2013 a vec vracia Okresného súdu Košice - okolie na ďalšie konanie.
3. Základné právo sťažovateľa M. F. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47
ods. 2, ods. 3, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm./ b, c, d Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd boli opatrením Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn.
5 T 213/12-917 zo dňa 11. 02. 2013, ktorým mu súd ustanovil náhradného obhajcu
porušené.
4. Zrušuje opatrenie Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn. 5 T 213/12-917 zo dňa
11. 02. 2013 a vec vracia Okresného súdu Košice - okolie na ďalšie konanie.
5. Základné právo sťažovateľov P. F. a M. F. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1,
čl. 47 ods. 2, ods. 3, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj ich
právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm./ b, c, d Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli rozhodnutím alebo opatrením, resp. iným
zásahom Okresného súdu Košice - okolie v trestnej veci č. k. 5 T 213/2012 zo dňa 27. 02.
2013, ktorým posúdil vznesenú námietku zaujatosti sudkyne JUDr. M. G. len ako sťažnosť
na vedenie a postup konania, nerozhodol o jej vylúčení a následne otvoril hlavné
pojednávanie v uvedenej trestnej veci porušené.
6. Zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, resp. iný zásah Okresného súdu Košice-
okolie v trestnej veci č. k. 5 T 213/2012 zo dňa 27. 02. 2013, ktorým posúdil vznesenú
námietku zaujatosti sudkyne JUDr. M. G. len ako sťažnosť na vedenie a postup konania,
nerozhodol o jej vylúčení a následne otvoril hlavné pojednávanie v uvedenej trestnej veci,
a vec vracia Okresného súdu Košice - okolie na ďalšie konanie a ukladá mu o vznesenej
námietke zaujatosti predsedkyne senátu JUDr. M. G. rozhodnúť.
7. Okresný súd Košice-okolie je povinný zaplatiť náhradu trov konania na účet
právneho zástupcu sťažovateľa do pätnástich dní od právoplatnosti nálezu.“
Ústavný súd sťažnosť sťažovateľov predbežne prerokoval a uznesením č. k.
II. ÚS 211/2013-15 zo 4. apríla 2013 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na
ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľov a predsedníčku
okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne
pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadrila
k sťažnosti.
Právny zástupca sťažovateľov a predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu
oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.
Vyjadrenie predsedníčky okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 6. mája
2013. Vo vyjadrení sa okrem iného uvádza:
„... Dňa 8. 2. 2013 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť obhajcu obvinených P.
F., M. F., JUDr. P. G. na odročenie hlavného pojednávania z dôvodu, že už dňa 30. 1. 2013
prevzal predvolanie na hlavné pojednávanie na Okresnom súde v Humennom na deň 27. 2.
2013 o 9.00 hod. v trestnej veci sp. zn. 1T 49/2011. Na základe uvedeného predsedníčka
senátu opatrením sp. zn. 5T 213/12 zo dňa 11. 2. 2013 ustanovila obvineným P. F. a M. F.
podľa § 42 ods. 1 Tr. por. náhradného obhajcu JUDr. H. K., advokátku so sídlom v K.
Z úradného záznamu zo dňa 25. 2. 2013 vyplýva, že ustanovená obhajkyňa JUDr. H.
K. bola spis preštudovať a vyhotovila si aj fotokópie zo spisu.
Mailovým podaním advokátskej kancelárie JUDr. P. G., bola dňa 25. 2. 2013
predložená do spisu námietka zaujatosti voči sudkyni JUDr. M. G. z dôvodu, že
neakceptovala odôvodnené a včasné ospravedlnenie neúčasti na hlavnom pojednávaní
a ustanovila obvineným P. a M. F. náhradného obhajcu, čo svedčí o jej zaujatosti.
Vzhľadom na obzvlášť hrubé a závažné porušenie ústavou garantovaného práva na
obhajobu bude iniciovať konanie na ochranu práv svojich mandantov na Ústavnom súde
SR...
Z vyjadrenia zákonnej sudkyne k sťažnosti vyplýva, že využila zákonný inštitút
náhradného obhajcu (§ 42 ods. 1 Tr. por.) v predmetnej trestnej veci z dôvodu, že ide
o väzobnú vec štyroch páchateľov, u ktorých vzhľadom na doterajší postoj k žalovaným
skutkom nebol predpoklad postupu v zmysle § 257 Tr. por., t. j. že učinia vyhlásenie, že sú
vinní, ale vo veci bude potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie, ktoré vzhľadom na počet
svedkov vypočutých v prípravnom konaní, znalecké posudky a ďalšie listinné dôkazy, ktoré
sú obsiahnuté v III. zväzkoch spisového materiálu bude časovo náročné. Ďalší dôvod, ktorý
ju viedol k využitiu inštitútu náhradného obhajcu bola skutočnosť, že obhajca JUDr. P. G.
pôsobí ako advokát v mimo košickom kraji a z jeho podaní je zrejmé, že ako advokát je
vyťažený v mieste svojho pôsobiska, čo vyplýva z jeho vyjadrenia, že na deň 27. 2. 2013 mal
na Okresnom súde v Humennom okrem predvolania na trestnú veci sp. zn. 1T 49/2011, kde
je osem obžalovaných zo závažného zločinu neodvedenia dane podľa § 148 ods. 1, 4
Tr. zák. č. 140/61 aj ďalšie pojednávanie vo veci sp. zn. 3T 9/13, kde mal zastupovať ml. T.
K., stíhaného pre obzvlášť závažný zločin. Taktiež zo zápisnice o výsluchu zo dňa 19. 12.
2012, kde rozhodoval súd o ďalšom trvaní väzby v zmysle § 238 ods. 3 Tr. por. vyplýva, že
obhajca JUDr. P. G. nebol prítomný. Vo väzobných veciach má súd v zmysle základných
zásad trestného konania postupovať prednostne a urýchlene. V záujme dodržania
uvedeného postupu, naznačené skutočnosti odôvodňovali obavu, že by mohlo byť zmarené
hlavné pojednávanie aj s prihliadnutím na možnú kolíziu u ostatných obhajcov, v neskorších
štádiách hlavného pojednávania. Uvedeným postupom sa snažila predísť možným
prieťahom v konaní, kde sú traja obžalovaní v väzbe. Využitím inštitútu náhradného
obhajcu mala v úmysle zabezpečiť plynulosť a rýchlosť konania, čo však nie je na úkor práv
obvinených na ich obhajobu, ale práve naopak v záujme zabezpečiť u všetkých štyroch
obžalovaných právo na spravodlivý proces, bez zbytočných prieťahov. V tejto súvislosti je
potrebné poukázať na sťažnosť E. B., ktorú podal na Krajský súd v Košiciach
prostredníctvom svojho obhajcu, okrem iného aj z dôvodu, že súd je nečinný a vo veci
nekoná plynulo.
Pokiaľ ide o sťažnosť obhajcu, že súd nerozhodoval o námietke zaujatosti, v zmysle
ustanovenia § 32 ods. 6 Tr. por., o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých
istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola
vznesená bezodkladne podľa § 31 ods. 4 Tr. por. alebo ak je dôvodom námietky len
procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súd v konaní, sa nekoná.“
Dňa 14. mája 2013 bolo ústavnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu
sťažovateľov k stanovisku okresného súdu, v ktorom sa uvádza:
«Prekvapilo ma tvrdenie súdu, že zákonná sudkyňa využila inštitút náhradného
obhajcu z dôvodu, že „ide o väzobnú vec štyroch páchateľov, u ktorých vzhľadom na ich
doterajší postoj k žalovaným skutkom nebol predpoklad, že učinia vyhlásenie, že sú vinní
(!), ale vo veci bude potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie“. Takýto postoj súdu popiera
základné zásady spravodlivého súdneho procesu, ako aj právo obvineného na obhajobu.
Samotná skutočnosť, že ja ako obhajca nie som z Košíc tak isto nemôže odôvodňovať
konanie sudkyne, ktorá na základe jedinej, včasnej a riadne odôvodnenej žiadosti
o odročenie pojednávania ustanovila dvom obvineným náhradnú obhajkyňu. Súd na jednej
strane poukazuje na rozsiahle dokazovanie ktoré je potrebné vykonať, pričom spis sa
celkovo nachádza v troch zväzkoch a pritom tvrdí, že náhradná obhajkyňa si bola spis
študovať dva dni pred pojednávaním a dokonca si dala vyhotoviť fotokópie zo spisu! Mám
veľké pochybnosti, či si náhradná obhajkyňa za necelé dva dni dokázala naštudovať tak
rozsiahly spisový materiál, pričom neverím, že jej boli poskytnuté za tak krátky čas
fotokópie spisu. Som presvedčený, že náhradný obhajca vzhľadom na krátkosť času na
prípravu obhajoby nemohol objektívne poskytnúť kvalifikovanú právnu pomoc obvineným
v tak skutkovo ako aj právne náročnom prípade.
Tvrdenie súdu, že nerozhodoval o námietke zaujatosti, nakoľko jej dôvodom bol len
procesný postup orgánov činných v trestnom konaní neobstojí, nakoľko námietka bola
podaná súdu elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom, pričom bolo riadne
odôvodnené, prečo považujem sudkyňu JUDr. G. za zaujatú a to tak voči mojej osobe, ako
aj voči mojim klientom.»
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 47 ods. 2 ústavy každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,
inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za
podmienok ustanovených zákonom.
Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť
na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený
verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu
v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej
spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života
účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,
vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom
spoločnosti.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti
alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene
môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho
pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 32 ods. 6 Trestného poriadku o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená
na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá
nebola vznesená bezodkladne podľa § 31 ods. 4 alebo ak je dôvodom námietky len procesný
postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj
o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31.
III.
Podstata sťažnosti sťažovateľov smerovala k tomu, že nimi namietané porušenie ich
práv malo nastať tým, že sudkyňa okresného súdu na základe riadne odôvodneného
ospravedlnenia namiesto „preročenia“, resp. „odročenia“ termínu pojednávania ustanovila
obvineným náhradného obhajcu, ktorý podľa názoru sťažovateľov nemal dostatočný časový
priestor na prípravu kvalifikovanej a efektívnej obhajoby, a následne, keď bola z uvedených
dôvodov vznesená riadne odôvodnená námietka zaujatosti proti sudkyni, túto ona
nepovažovala za námietku zaujatosti, ale len za námietku proti procesnému postupu
orgánov činných v trestnom konaní, a vysporiadala sa s ňou procesným postupom, ktorý
zákon ustanovuje pre námietky tohto druhu.
Po preskúmaní sťažnosti sťažovateľov, k sťažnosti priložených listín a následných
vyjadrení dospel ústavný súd k týmto záverom:
1. K námietke sťažovateľov týkajúcej sa skutočnosti, že po vznesení riadne
odôvodnenej námietky zaujatosti proti sudkyni túto ona nepovažovala za námietku
zaujatosti, ale len za námietku proti procesnému postupu súdu, a vysporiadala sa s ňou
procesným postupom, ktorý zákon ustanovuje pre námietky tohto druhu, ústavný súd
uvádza, že procesný postup v prípade vylúčenia orgánov činných v trestnom konaní, súdu
a iných osôb je upravený v § 31 a § 32 Trestného poriadku.
Podľa názoru ústavného súdu je potrebné rozlišovať, či bola námietka zaujatosti
podaná len z dôvodu procesného rozhodnutia súdu v konaní, alebo bola námietka zaujatosti
podaná z dôvodu, že možno mať pochybnosť o nezaujatosti sudcu alebo prísediaceho sudcu,
prokurátora, policajta, probačného a mediačného úradníka, vyššieho súdneho úradníka,
súdneho tajomníka, asistenta prokurátora a zapisovateľa pre jeho pomer k prejednávanej
veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi,
splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní, avšak táto
pochybnosť vyvstala v súvislosti s úkonom, resp. rozhodnutím vo veci. Inými slovami, aj to,
či predchádzajúci úkon, resp. rozhodnutie vo veci vykonané je teoreticky spôsobilé vyvolať
už špecifikovanú pochybnosť, resp. či sa podávateľ takejto námietky aspoň domnieva, že
úkon, resp. rozhodnutie vo veci vykonané je spôsobilé vyvolať už špecifikovanú
pochybnosť. V prípade, že takáto pochybnosť môže byť vyvolaná, nie je možné zameniť
riadnu námietku zaujatosti založenú na dôvodoch špecifikovaných v § 31 ods. 1 Trestného
poriadku za námietku podanú z dôvodu procesného rozhodnutia súdu v konaní a konajúci
orgán sa s ňou musí zákonom ustanoveným spôsobom zaoberať.
Pre posúdenie textu podanej námietky si ústavný súd vyžiadal jej opis jednak
od okresného súdu a jednak od právneho zástupcu sťažovateľov, pričom tieto boli
ústavnému súdu doručené 12. júna 2013, resp. 14. júna 2013 a sú zhodné. Z textu podanej
námietky vyplýva:
„... Skutočnosť, že sudkyňa JUDr. M. G. neakceptovala moje riadne odôvodnené
a včasné ospravedlnenie neúčasti na hlavnom pojednávaní a ustanovila mojim klientom
náhradného obhajcu svedčí o jej zaujatosti jednak voči obvineným P. a M. F. a tiež voči
mojej osobe, ako ich právnemu zástupcovi. Toto moje podozrenie potvrdzuje aj vyjadrenie
sudkyne JUDr. G., že nebude akceptovať žiadne ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní
a bude to brať ako obštrukciu zo strany obhajoby.
Na základe horeuvedených skutočností preto dôrazne upozorňujem pani sudkyňu
JUDr. G., že v prípade konania hlavného pojednávania dňa 27. 02. 2013 bez mojej účasti,
budem toto jej konanie považovať za obzvlášť hrubé a závažné porušenie ústavou
garantovaného práva na obhajobu a budem iniciovať konanie na ochranu práv mojich
mandantov na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Poukazujem pri tom na skutočnosť, že
svojich klientov zastupujem už od počiatku trestného stíhania, pričom náhradná obhajkyňa
si prebrala ustanovenie osem dní pred konaním hlavného pojednávania a nie je objektívne
schopná za tak krátky čas dôsledne naštudovať tak skutkovo, ako aj právne závažný prípad
a poskytnúť tak kvalifikovanú právnu pomoc obvineným.“
Vyhodnotenie obsahu podania označeného sťažovateľmi ako námietka zaujatosti
spočívajúcej v neakceptovaní ospravedlnenia obhajcu sťažovateľov a ustanovení
náhradného obhajcu ako podania namietajúceho procesný postup súdu považuje ústavný
súd z ústavného hľadiska za relevantnú interpretáciu zákona.
Interpretácia, ktorú okresný súd v danom prípade zvolil, nepopiera znenie a účel
právnych noriem aplikovateľných v danej veci (§ 31 a § 32 Trestného poriadku), rešpektuje
charakter a účel inštitútu vylúčenia sudcu z vykonávania úkonov trestného konania a pre
nedostatok priamej príčinnej súvislosti nemohla mať za následok zásah do práva
sťažovateľov na obhajobu a spravodlivý súdny proces, ktoré mali byť podľa ich názoru
porušené nesprávnym procesným postupom súdu, pretože na ochranu týchto práv, ktorých
porušenie sťažovatelia namietali, slúžia iné opravné prostriedky ustanovené v Trestnom
poriadku.
Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane zdôraznil, že trestné
konanie od svojho začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci
vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu
zo strany orgánov činných v trestnom konaní a taktiež aj zo strany súdov naprávať, resp.
korigovať aj jednotlivé pochybenia (mutatis mutandis napr. III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05).
Záver okresného súdu spočívajúci vo vyhodnotení podanej námietky zaujatosti ako
námietky procesného postupu súdu nemožno s prihliadnutím na jej obsah kvalifikovať ako
zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny alebo spôsobilý porušiť sťažovateľmi označené
základné práva.
2. Inštitút náhradného obhajcu je upravený v § 42 Trestného poriadku. V zmysle
tohto paragrafu:
(1) Ak je dôvodná obava, že by mohol byť zmarený v prípravnom konaní výsluch
obvineného, ktorý trvá na prítomnosti obhajcu, hlavné pojednávanie alebo verejné
zasadnutie pre neprítomnosť zvoleného obhajcu alebo ustanoveného obhajcu, môže byť
obvinenému popri zvolenom obhajcovi alebo ustanovenom obhajcovi ustanovený náhradný
obhajca.
(2) Náhradný obhajca má rovnaké práva a povinnosti ako zvolený obhajca alebo
ustanovený obhajca; na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí ich však môže
vykonávať iba v prípade neúčasti zvoleného obhajcu alebo ustanoveného obhajcu.
(3) Ustanovenia § 40 a § 41 sa na náhradného obhajcu vzťahujú primerane.
Inštitút náhradného obhajcu bol do právneho poriadku Slovenskej republiky
zavedený zákonom č. 366/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb.
o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov (novelou
predchádzajúceho Trestného poriadku) z dôvodu zamedzenia uskutočňovania obštrukcií
zo strany niektorých obvinených, prípadne obhajcov, ktoré sa v praxi často využívali.
Ustanovenie náhradného obhajcu je odôvodnené najmä v trestných veciach, v ktorých je
predpoklad dlhšieho trvania súdneho konania. Náhradný obhajca sa ustanovuje popri
ustanovenom obhajcovi alebo zvolenom obhajcovi opatrením (§ 10 ods. 19), a to len
na úsek trestného konania. Náhradný obhajca má rovnaké práva a povinnosti ako zvolený
obhajca alebo ustanovený obhajca. To znamená, že náhradný obhajca musí byť pripravený
na hlavné pojednávanie a verejné zasadnutie, na ktorom sa aj zúčastňuje. Na hlavnom
pojednávaní a verejnom zasadnutí však aktívne vystupuje len vtedy, keď sa na ňom
nezúčastní zvolený obhajca alebo ustanovený obhajca. Neúčasťou obhajcu treba rozumieť
aj prípad, ak na hlavnom pojednávaní, resp. verejnom zasadnutí dôjde k oslobodeniu
od povinnosti obhajovania.
Ústavný súd už v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 215/06 vyslovil, že
ustanovením náhradného obhajcu na základe opatrenia v trestnom konaní v medziach
upraveného zákonného sudcovského uváženia všeobecný súd nemôže porušiť základné
právo sťažovateľa na právnu pomoc v konaní pred súdom podľa čl. 47 ods. 2 ústavy, resp.
práv podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru. Tento záver rovnako platí vo vzťahu
k základnému právu na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy, ktoré ako lex specialis
nadväzuje na čl. 47 ods. 2 ústavy.
Z vyjadrenia sťažovateľov zo 14. mája 2013 vyplýva, že v danej trestnej veci ide
o rozsiahly spisový materiál nachádzajúci sa v troch zväzkoch. Z vyjadrenia predsedníčky
okresného súdu vyplýva, že zákonná sudkyňa využila inštitút náhradného obhajcu z dôvodu,
že ide o väzobnú vec štyroch páchateľov, u ktorých vzhľadom na doterajší postoj
k žalovaným skutkom nebol predpoklad postupu v zmysle § 257 Trestného poriadku, ale že
vo veci bude potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie, ktoré vzhľadom na počet svedkov
vypočutých v prípravnom konaní, znalecké posudky a ďalšie listinné dôkazy bude časovo
náročné. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd opätovne zdôrazňuje, že ustanovenie
náhradného obhajcu je odôvodnené najmä v trestných veciach, v ktorých je predpoklad
dlhšieho trvania súdneho konania. Z toho vyplýva, že pre použitie inštitútu náhradného
obhajcu vyplýva pre konajúceho sudcu najmä povinnosť starostlivo zvážiť predložený
spisový materiál z prípravného konania. Ustanovenie náhradného obhajcu popri zvolenom
obhajcovi nie je možné chápať ako porušenie základných práv, keďže aktívne vystupuje len
v prípade neúčasti zvoleného obhajcu na hlavnom pojednávaní, resp. verejnom zasadnutí.
To znamená, že aj napriek ustanoveniu náhradného obhajcu tento ešte nevyhnutne nemusí
vykonať úkon právnej služby ako obhajca v danej trestnej veci v prípade, že zvolený
obhajca bude riadne prítomný na každom hlavnom pojednávaní, resp. verejnom zasadnutí,
resp. úkone v prípravnom konaní. Tento filozoficko-logický prístup vyjadril zákonodarca
koncipovaním iba možnosti súdu použiť tento inštitút, ktorý však podmienil dôvodnou
obavou zmarenia vykonania úkonu, hlavného pojednávania, resp. verejného zasadnutia.
Zo znenia ustanovení Trestného poriadku je zrejmé, že sťažovateľom bol náhradný
obhajca ustanovený zo zákonom predpokladaného dôvodu – hrozby zmarenia hlavného
pojednávania v dôsledku neprítomnosti zvoleného obhajcu, pričom potreba ustanovenia
náhradného obhajcu bola v tomto prípade zvýraznená aj skutočnosťou, že ide o väzobnú
vec.
Na tomto mieste však ústavný súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že miesto
výkonu advokácie nemôže byť jediným objektívnym kritériom použitia inštitútu
náhradného obhajcu. Z toho dôvodu nie je možné akceptovať vyjadrenie predsedníčky
okresného súdu, v ktorom uvádza, že ďalším dôvodom, ktorý viedol zákonnú sudkyňu k
využitiu náhradného obhajcu, bola skutočnosť, že obhajca JUDr. P. G. pôsobí ako advokát
mimo Košického kraja a z jeho podaní je zrejmé, že ako advokát je vyťažený v mieste
svojho pôsobiska. Na základe ad hoc prípadu nie je možné vyvodzovať závery celkovej
zaneprázdnenosti advokáta a úlohou súdu nie je ani dospieť k takýmto záverom. V zmysle
§ 2 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení
neskorších predpisov advokátske povolanie je slobodné povolanie, ktoré možno vykonávať
len podľa tohto zákona.
A v zmysle § 1 ods. 3 toho istého zákona právne služby na území Slovenskej
republiky poskytujú advokáti, ako aj ďalšie fyzické osoby a právnické osoby uvedené
v ustanoveniach § 30 písm. b), c), d), e) a i) za podmienok a spôsobom ustanoveným týmto
zákonom. Advokáti poskytujú iné služby v súlade s osobitnými predpismi.
Vzhľadom na už konštatované dospel ústavný súd k záveru, že advokát – riadne
zapísaný v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory – je oprávnený vo vzťahu
k územiu Slovenskej republiky poskytovať právne služby na celom území Slovenskej
republiky, a nie je prípustné, aby bol mu výkon advokácie kdekoľvek na území Slovenskej
republiky znemožnený. Taktiež však nie je možné domnievať sa, že pokiaľ advokát nemá
sídlo kancelárie, resp. pracovisko v obvode toho-ktorého súdu, nebude môcť pro futuro
v dostatočnej miere kvalifikovane poskytovať právne služby a zúčastňovať sa
na pojednávaniach v obvode tohto súdu.
V tejto súvislosti považuje ústavný súd za vhodné pripomenúť, že podstatou
a zmyslom základného práva na obhajobu je zaručiť obvinenému, resp. obžalovanému
primeranú a dostatočnú možnosť ochrany jeho práv a právom chránených záujmov v rámci
konania v jeho trestnej veci v súlade s požiadavkami spravodlivého procesu. Súd musí tieto
požiadavky rešpektovať, no konečný spôsob a rozsah uplatnenia práv zahrnutých v práve na
obhajobu v konkrétnych prípadoch nezávisí iba na jeho postupe. Je objektívne podmienený
aj postupom a správaním obžalovaného a jeho obhajcu. Povinnosťou súdu je rešpektovať
práva obžalovaného v intenciách princípov spravodlivého súdneho konania, nie však
bezvýhradne prispôsobiť procesný postup programu alebo požiadavkám obžalovaného
alebo jeho obhajcu.
Ústavný súd už len fakticky poznamenáva, že napriek prezentovanému nesúhlasu
sťažovateľov s namietaným opatrením sa ustanovením náhradného obhajcu právo na
obhajobu skôr rozširuje ako obmedzuje.
K nedostatku dostatočného časového priestoru na prípravu kvalifikovanej
a efektívnej obhajoby náhradným obhajcom ústavný súd uvádza, že v zmysle § 44 ods. 1
Trestného poriadku je obhajca povinný poskytovať obvinenému potrebnú právnu pomoc,
na obhajovanie jeho záujmov účelne využívať prostriedky a spôsoby obhajoby uvedené
v zákone, najmä starať sa o to, aby boli v konaní náležite a včas objasnené skutočnosti,
ktoré obvineného zbavujú viny alebo jeho vinu zmierňujú.
Je nepochybné, že zákonná povinnosť poskytovať obvinenému potrebnú právnu
pomoc sa vzťahuje tak na ustanoveného, zvoleného, ako aj na náhradného obhajcu.
Je celkom prirodzené, že takáto právna pomoc musí byť efektívna a kvalifikovaná v zmysle
naplnenia základnej požiadavky zákonnej obhajoby obvineného v trestnom konaní, a síce,
aby mu nebolo pričítané viac než to, čo si svojím protiprávnym konaním zaslúžil.
Sťažovatelia vo svojom vyjadrení zo 14. mája 2013 uvádzajú, že „súd na jednej strane
poukazuje na rozsiahle dokazovanie, ktoré je potrebné vykonať, pričom spis sa celkovo
nachádza v troch zväzkoch a pritom tvrdí, že náhradná obhajkyňa si bola spis študovať dva
dni pred pojednávaním a dokonca si dala vyhotoviť fotokópie zo spisu! Mám veľké
pochybnosti, či si náhradná obhajkyňa za necelé dva dni dokázala naštudovať tak rozsiahly
spisový materiál, pričom neverím, že jej boli poskytnuté za tak krátky čas fotokópie spisu.
Som presvedčený, že náhradný obhajca vzhľadom na krátkosť času na prípravu obhajoby
nemohol objektívne poskytnúť kvalifikovanú právnu pomoc obvineným tak v skutkovo ako aj
právne náročnom prípade.“.
Zo spisového materiálu vyplýva, že opatrenie sp. zn. 5 T 213/2012, ktorým bola
v danej trestnej veci ustanovená náhradná obhajkyňa, bolo vydané 11. februára 2013.
Z úradného záznamu vyplýva, že ustanovená (v tomto prípade náhradná) obhajkyňa si bola
spis študovať a vyhotovila si fotokópie zo spisu 25. februára 2013. Príprava kvalifikovanej
obhajoby v akejkoľvek trestnej kauze si nepochybne vyžaduje istý časový priestor, ktorý sa
môže ad hoc líšiť. Ústavný súd však nie je spôsobilý posudzovať dĺžku a adekvátnosť doby
prípravy obhajoby v akomkoľvek prípade. Pre posudzovanie adekvátnosti dĺžky doby
prípravy obhajoby náhradným obhajcom je subjektívny pocit zvoleného obhajcu
sťažovateľov právne irelevantný.
Nad rámec konštatovaného však ústavný súd uvádza, že obhajca má nepochybne
možnosť žiadať o odročene pojednávania z dôvodu, že mu nebol poskytnutý dostatočný
časový priestor na prípravu obhajoby. Zákonodarca vymedzil dostatočný časový priestor
na prípravu obhajoby právnou fikciou upravenou v § 247 ods. 1 Trestného poriadku,
v zmysle ktorého termín hlavného pojednávania určí predseda senátu tak, aby obžalovaný
od doručenia predvolania, prokurátor a obhajca od upovedomenia mali lehotu aspoň päť
pracovných dní. Túto lehotu možno skrátiť len s ich súhlasom a tiež vtedy, ak obžalovaný
odmietol účasť na hlavnom pojednávaní alebo požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo
v jeho neprítomnosti. U ostatných osôb, ktoré sa na hlavné pojednávanie predvolávajú alebo
o ňom upovedomujú, treba spravidla zachovať aspoň trojdňovú lehotu. Ak sa pri skrátenom
vyšetrovaní postupovalo podľa § 204, lehoty uvedené v tomto ustanovení sa nepoužijú.
Ako vyplýva z už citovaného, rozhodnou skutočnosťou pre počítanie času je podľa
§ 247 ods. 1 Trestného poriadku doručenie predvolania, resp. upovedomenia. Z dôvodu, že
náhradná obhajkyňa nežiadala o odročenie uvedeného pojednávania, možno dospieť
k záveru, že ona sama subjektívne považovala svoju prípravu na pojednávanie za dostatočnú
na to, aby poskytovala obvineným kvalifikovanú právnu pomoc.
Vo vzťahu k uvedenému ústavný súd nevidí ani možnosť vyslovenia zásahu do práv
sťažovateľov podľa čl. 6 ods. 1 a 3 dohovoru. Sťažovatelia porušenie čl. 6 ods. 1 a 3
dohovoru vo svojej sťažnosti namietali iba v súvislosti s tvrdeným porušením ich práva
na obhajobu a žiadne iné skutočnosti nasvedčujúce jeho porušeniu neuviedli a nevyplývajú
ani z obsahu odôvodnenia sťažnosti.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. novembra 2013