Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 211/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. novembra 2013

v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa

Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť P. F., t. č. vo väzbe, a M. F., K., zastúpených

advokátom JUDr. P. G., H., ktorou namietajú porušenie základných práv podľa čl. 46

ods. 1, a 3, a a práv

podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b), c) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. z 11. februára 2013,

a takto

rozhodol:

Sťažnosti P. F. a M. F. n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. marca 2013

doručená sťažnosť P. F., t. č. vo väzbe, a M. F., K. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených

advokátom JUDr. P. G., H., ktorou namietajú porušenie základných práv podľa čl. 46

ods. 1, a 3, a (ďalej len

„ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b), c) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej

len „okresný súd“) sp. zn. z 11. februára 2013.

Z obsahu sťažnosti vyplývajú tieto skutočnosti:

„Na sťažovateľov bola dňa 03. 12. 2012 Krajskou prokuratúrou Košice podaná

obžaloba a to na P. F. pre zločin Zabitia podľa § 147 ods. 1 Tr. zák. spáchaného formou

spolupáchateľstva a prečin Výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm./a Tr. zák. a na M. F. prečin

Ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr. zák. a prečin Výtržníctva podľa § 364 ods. 1

písm./a Tr. zák. Sudkyňa Okresného súdu Košice – okolie JUDr. M. G. vytýčila vo veci

termín hlavného pojednávania na deň 27. 02. 2013 o 09,00 hod. Keďže už pred doručením

upovedomenia o tomto hlavnom pojednávaní bol obhajca obvinených JUDr. P. G.

Okresným súdom Humenné predvolaný na hlavné pojednávanie v inej trestnej veci č. k.

na deň 27. 02. 2013 o 09,00 hod., kde ako obhajca zastupuje C. F., okamžite

zaslal na Okresný súd Košice-okolie žiadosť o odročenie vytýčeného pojednávania z dôvodu

kolízie...

V tejto veci chcem poukázať na skutočnosť, že predvolanie Okresného súdu Humenné

obdržal právny zástupca sťažovateľov už dňa 31. 01. 2013, teda cca 3 týždne pred

upovedomením Okresného súdu Košice - okolie. V trestnej veci OS Humenné,

č. k. je pritom obžalovaných spolu 8 ľudí zo závažného trestného činu

Neodvedenia dane a poistného podľa , Tr. formou

organizátorstva, pričom prípadná neúčasť obhajcu JUDr. P. G. by mohla zmariť celé

pojednávanie. Naviac bol obhajca sťažovateľov dňa 27. 02. 2013 o 08,30 hod. predvolaný

na verejné zasadnutie Okresného súdu Humenné v trestnej veci, č. k. , kde

zastupuje mal. T. K., stíhaného pre obzvlášť závažný zločin Nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa

§ 172 ods. 1 písm./c, ods. 2 písm./d Tr. zák., kde bola taktiež jeho účasť na pojednávaní

nevyhnutná.

Aj napriek uvedeným skutočnostiam však sudkyňa JUDr. M. G. neakceptovala riadne

odôvodnené a včasné ospravedlnenie neúčasti obhajcu sťažovateľov na hlavnom

pojednávaní a ustanovila sťažovateľom náhradného obhajcu, čo podľa názoru obhajoby

svedčí o jej jednostrannej zaujatosti jednak voči samotným obvineným P. a M. F. a taktiež

voči osobe ich právneho zástupcu JUDr. P. G. Túto odôvodnenú obavu a podozrenie

o zaujatosti sudkyne JUDr. G. naviac potvrdzuje aj jej vyjadrenie pri rozhodovaní o väzbe

zo dňa 19. 12. 2012, že v danej trestnej veci nebude akceptovať žiadne ospravedlnenie

neúčasti na pojednávaní a bude to brať ako obštrukciu zo strany obhajoby...

Na základe týchto skutočností zaslal obhajca sťažovateľov dňa 25. 02. 2013 na

Okresný súd Košice – okolie elektronicky, so zaručeným elektronickým podpisom námietku

zaujatosti voči sudkyni JUDr. M. G. podľa a nasl. , kde uviedol tiež

dôvody pre ktoré považuje zákonnú sudkyňu za zaujatú a upozornil ju aby nekonala hlavné

pojednávanie dňa 27. 02. 2013 bez jeho účasti nakoľko by tým boli obzvlášť hrubo

a závažne porušenie práva sťažovateľov na obhajobu a na spravodlivý súdny proces. Pred

začatím hlavného pojednávania sudkyňa upovedomila prítomných so vznesenou námietkou

zaujatosti, avšak vyhlásila, že toto podanie nepovažuje za námietku zaujatosti ale len za

sťažnosť na postup súdu o vedenie konania, nenechala o nej v zmysle zákona rozhodnúť

senát a otvorila hlavné pojednávanie vo veci...

Otvorením hlavného pojednávania v trestnej veci sťažovateľov bez prítomnosti ich

zvoleného obhajcu a napriek riadne vznesenej námietke zaujatosti zákonnej sudkyne došlo

k závažnému porušeniu základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu a práva na

spravodlivý proces... Náhradná obhajkyňa JUDr. H. K. si mohla prevziať opatrenie, ktorým

bola ustanovená najskôr 18. 02. 2013, t. j. iba 9 dní pred termínom hlavného pojednávania,

pričom som presvedčený, že nedostala ani možnosť si preštudovať súdny spis. Pritom obaja

sťažovatelia sú obvinený z viacerých závažných trestných činov za ktorý im môže byť

uložený trest odňatia slobody až na 10 rokov. Vzhľadom na množstvo vykonaných

vyšetrovacích úkonov, znaleckých posudkov a ďalších vo veci zadovážených dôkazov nie je

náhradná obhajkyňa objektívne schopná za tak krátky čas si dôsledne naštudovať tak

skutkovo, ako aj právne závažný prípad a poskytnúť tak kvalifikovanú právnu pomoc

obžalovaným. Naviac v prípade právoplatného odsúdenia budú sťažovatelia zaviazaní

zaplatiť štátu nemalé trovy vzniknuté pribratím náhradného obhajcu, čo zbytočne

a neodôvodnene predražuje súdne konanie a robí veľké a ničím neopodstatnené náklady

sťažovateľov...“

Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd prijal tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľa P. F. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47

ods. 2, ods. 3, a , ako aj jeho právo na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm./ b, c, d Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd boli opatrením Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn.

-915 zo dňa 11. 02. 2013, ktorým mu súd ustanovil náhodného obhajcu porušené.

2. Zrušuje opatrenie Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn. -915 zo dňa

11. 02. 2013 a vec vracia Okresného súdu Košice - okolie na ďalšie konanie.

3. Základné právo sťažovateľa M. F. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47

ods. 2, ods. 3, a , ako aj jeho právo na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm./ b, c, d Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd boli opatrením Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn.

-917 zo dňa 11. 02. 2013, ktorým mu súd ustanovil náhradného obhajcu

porušené.

4. Zrušuje opatrenie Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn. -917 zo dňa

11. 02. 2013 a vec vracia Okresného súdu Košice - okolie na ďalšie konanie.

5. Základné právo sťažovateľov P. F. a M. F. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1,

, ods. 3, a , ako aj ich

právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm./ b, c, d Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli rozhodnutím alebo opatrením, resp. iným

zásahom Okresného súdu Košice - okolie v trestnej veci č. k. zo dňa 27. 02.

2013, ktorým posúdil vznesenú námietku zaujatosti sudkyne JUDr. M. G. len ako sťažnosť

na vedenie a postup konania, nerozhodol o jej vylúčení a následne otvoril hlavné

pojednávanie v uvedenej trestnej veci porušené.

6. Zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, resp. iný zásah Okresného súdu Košice-

okolie v trestnej veci č. k. zo dňa 27. 02. 2013, ktorým posúdil vznesenú

námietku zaujatosti sudkyne JUDr. M. G. len ako sťažnosť na vedenie a postup konania,

nerozhodol o jej vylúčení a následne otvoril hlavné pojednávanie v uvedenej trestnej veci,

a vec vracia Okresného súdu Košice - okolie na ďalšie konanie a ukladá mu o vznesenej

námietke zaujatosti predsedkyne senátu JUDr. M. G. rozhodnúť.

7. Okresný súd Košice-okolie je povinný zaplatiť náhradu trov konania na účet

právneho zástupcu sťažovateľa do pätnástich dní od právoplatnosti nálezu.“

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľov predbežne prerokoval a uznesením č. k.

-15 zo 4. apríla 2013 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľov a predsedníčku

okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadrila

k sťažnosti.

Právny zástupca sťažovateľov a predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu

oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vyjadrenie predsedníčky okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 6. mája

2013. Vo vyjadrení sa okrem iného uvádza:

„... Dňa 8. 2. 2013 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť obhajcu obvinených P.

F., M. F., JUDr. P. G. na odročenie hlavného pojednávania z dôvodu, že už dňa 30. 1. 2013

prevzal predvolanie na hlavné pojednávanie na Okresnom súde v Humennom na deň 27. 2.

2013 o 9.00 hod. v trestnej veci sp. zn. . Na základe uvedeného predsedníčka

senátu opatrením sp. zn. zo dňa 11. 2. 2013 ustanovila obvineným P. F. a M. F.

podľa náhradného obhajcu JUDr. H. K., advokátku so sídlom v K.

Z úradného záznamu zo dňa 25. 2. 2013 vyplýva, že ustanovená obhajkyňa JUDr. H.

K. bola spis preštudovať a vyhotovila si aj fotokópie zo spisu.

Mailovým podaním advokátskej kancelárie JUDr. P. G., bola dňa 25. 2. 2013

predložená do spisu námietka zaujatosti voči sudkyni JUDr. M. G. z dôvodu, že

neakceptovala odôvodnené a včasné ospravedlnenie neúčasti na hlavnom pojednávaní

a ustanovila obvineným P. a M. F. náhradného obhajcu, čo svedčí o jej zaujatosti.

Vzhľadom na obzvlášť hrubé a závažné porušenie garantovaného práva na

obhajobu bude iniciovať konanie na ochranu práv svojich mandantov na Ústavnom súde

SR...

Z vyjadrenia zákonnej sudkyne k sťažnosti vyplýva, že využila zákonný inštitút

náhradného obhajcu ( ) v predmetnej trestnej veci z dôvodu, že ide

o väzobnú vec štyroch páchateľov, u ktorých vzhľadom na doterajší postoj k žalovaným

skutkom nebol predpoklad postupu v zmysle , t. j. že učinia vyhlásenie, že sú

vinní, ale vo veci bude potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie, ktoré vzhľadom na počet

svedkov vypočutých v prípravnom konaní, znalecké posudky a ďalšie listinné dôkazy, ktoré

sú obsiahnuté v III. zväzkoch spisového materiálu bude časovo náročné. Ďalší dôvod, ktorý

ju viedol k využitiu inštitútu náhradného obhajcu bola skutočnosť, že obhajca JUDr. P. G.

pôsobí ako advokát v mimo košickom kraji a z jeho podaní je zrejmé, že ako advokát je

vyťažený v mieste svojho pôsobiska, čo vyplýva z jeho vyjadrenia, že na deň 27. 2. 2013 mal

na Okresnom súde v Humennom okrem predvolania na trestnú veci sp. zn. , kde

je osem obžalovaných zo závažného zločinu neodvedenia dane podľa § 148 ods. 1, 4

Tr. zák. č. 140/61 aj ďalšie pojednávanie vo veci sp. zn. , kde mal zastupovať ml. T.

K., stíhaného pre obzvlášť závažný zločin. Taktiež zo zápisnice o výsluchu zo dňa 19. 12.

2012, kde rozhodoval súd o ďalšom trvaní väzby v zmysle vyplýva, že

obhajca JUDr. P. G. nebol prítomný. Vo väzobných veciach má súd v zmysle základných

zásad trestného konania postupovať prednostne a urýchlene. V záujme dodržania

uvedeného postupu, naznačené skutočnosti odôvodňovali obavu, že by mohlo byť zmarené

hlavné pojednávanie aj s prihliadnutím na možnú kolíziu u ostatných obhajcov, v neskorších

štádiách hlavného pojednávania. Uvedeným postupom sa snažila predísť možným

prieťahom v konaní, kde sú traja obžalovaní v väzbe. Využitím inštitútu náhradného

obhajcu mala v úmysle zabezpečiť plynulosť a rýchlosť konania, čo však nie je na úkor práv

obvinených na ich obhajobu, ale práve naopak v záujme zabezpečiť u všetkých štyroch

obžalovaných právo na spravodlivý proces, bez zbytočných prieťahov. V tejto súvislosti je

potrebné poukázať na sťažnosť E. B., ktorú podal na Krajský súd v Košiciach

prostredníctvom svojho obhajcu, okrem iného aj z dôvodu, že súd je nečinný a vo veci

nekoná plynulo.

Pokiaľ ide o sťažnosť obhajcu, že súd nerozhodoval o námietke zaujatosti, v zmysle

ustanovenia , o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých

istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola

vznesená bezodkladne podľa alebo ak je dôvodom námietky len

procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súd v konaní, sa nekoná.“

Dňa 14. mája 2013 bolo ústavnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu

sťažovateľov k stanovisku okresného súdu, v ktorom sa uvádza:

«Prekvapilo ma tvrdenie súdu, že zákonná sudkyňa využila inštitút náhradného

obhajcu z dôvodu, že „ide o väzobnú vec štyroch páchateľov, u ktorých vzhľadom na ich

doterajší postoj k žalovaným skutkom nebol predpoklad, že učinia vyhlásenie, že sú vinní

(!), ale vo veci bude potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie“. Takýto postoj súdu popiera

základné zásady spravodlivého súdneho procesu, ako aj právo obvineného na obhajobu.

Samotná skutočnosť, že ja ako obhajca nie som z Košíc tak isto nemôže odôvodňovať

konanie sudkyne, ktorá na základe jedinej, včasnej a riadne odôvodnenej žiadosti

o odročenie pojednávania ustanovila dvom obvineným náhradnú obhajkyňu. Súd na jednej

strane poukazuje na rozsiahle dokazovanie ktoré je potrebné vykonať, pričom spis sa

celkovo nachádza v troch zväzkoch a pritom tvrdí, že náhradná obhajkyňa si bola spis

študovať dva dni pred pojednávaním a dokonca si dala vyhotoviť fotokópie zo spisu! Mám

veľké pochybnosti, či si náhradná obhajkyňa za necelé dva dni dokázala naštudovať tak

rozsiahly spisový materiál, pričom neverím, že jej boli poskytnuté za tak krátky čas

fotokópie spisu. Som presvedčený, že náhradný obhajca vzhľadom na krátkosť času na

prípravu obhajoby nemohol objektívne poskytnúť kvalifikovanú právnu pomoc obvineným

v tak skutkovo ako aj právne náročnom prípade.

Tvrdenie súdu, že nerozhodoval o námietke zaujatosti, nakoľko jej dôvodom bol len

procesný postup orgánov činných v trestnom konaní neobstojí, nakoľko námietka bola

podaná súdu elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom, pričom bolo riadne

odôvodnené, prečo považujem sudkyňu JUDr. G. za zaujatú a to tak voči mojej osobe, ako

aj voči mojim klientom.»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,

inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za

podmienok ustanovených zákonom.

Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť

na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený

verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu

v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej

spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života

účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,

vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom

spoločnosti.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho

pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená

na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá

nebola vznesená bezodkladne podľa § 31 ods. 4 alebo ak je dôvodom námietky len procesný

postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj

o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31.

III.

Podstata sťažnosti sťažovateľov smerovala k tomu, že nimi namietané porušenie ich

práv malo nastať tým, že sudkyňa okresného súdu na základe riadne odôvodneného

ospravedlnenia namiesto „preročenia“, resp. „odročenia“ termínu pojednávania ustanovila

obvineným náhradného obhajcu, ktorý podľa názoru sťažovateľov nemal dostatočný časový

priestor na prípravu kvalifikovanej a efektívnej obhajoby, a následne, keď bola z uvedených

dôvodov vznesená riadne odôvodnená námietka zaujatosti proti sudkyni, túto ona

nepovažovala za námietku zaujatosti, ale len za námietku proti procesnému postupu

orgánov činných v trestnom konaní, a vysporiadala sa s ňou procesným postupom, ktorý

zákon ustanovuje pre námietky tohto druhu.

Po preskúmaní sťažnosti sťažovateľov, k sťažnosti priložených listín a následných

vyjadrení dospel ústavný súd k týmto záverom:

1. K námietke sťažovateľov týkajúcej sa skutočnosti, že po vznesení riadne

odôvodnenej námietky zaujatosti proti sudkyni túto ona nepovažovala za námietku

zaujatosti, ale len za námietku proti procesnému postupu súdu, a vysporiadala sa s ňou

procesným postupom, ktorý zákon ustanovuje pre námietky tohto druhu, ústavný súd

uvádza, že procesný postup v prípade vylúčenia orgánov činných v trestnom konaní, súdu

a iných osôb je upravený v a .

Podľa názoru ústavného súdu je potrebné rozlišovať, či bola námietka zaujatosti

podaná len z dôvodu procesného rozhodnutia súdu v konaní, alebo bola námietka zaujatosti

podaná z dôvodu, že možno mať pochybnosť o nezaujatosti sudcu alebo prísediaceho sudcu,

prokurátora, policajta, probačného a mediačného úradníka, vyššieho súdneho úradníka,

súdneho tajomníka, asistenta prokurátora a zapisovateľa pre jeho pomer k prejednávanej

veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi,

splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní, avšak táto

pochybnosť vyvstala v súvislosti s úkonom, resp. rozhodnutím vo veci. Inými slovami, aj to,

či predchádzajúci úkon, resp. rozhodnutie vo veci vykonané je teoreticky spôsobilé vyvolať

už špecifikovanú pochybnosť, resp. či sa podávateľ takejto námietky aspoň domnieva, že

úkon, resp. rozhodnutie vo veci vykonané je spôsobilé vyvolať už špecifikovanú

pochybnosť. V prípade, že takáto pochybnosť môže byť vyvolaná, nie je možné zameniť

riadnu námietku zaujatosti založenú na dôvodoch špecifikovaných v § 31 ods. 1 Trestného

poriadku za námietku podanú z dôvodu procesného rozhodnutia súdu v konaní a konajúci

orgán sa s ňou musí zákonom ustanoveným spôsobom zaoberať.

Pre posúdenie textu podanej námietky si ústavný súd vyžiadal jej opis jednak

od okresného súdu a jednak od právneho zástupcu sťažovateľov, pričom tieto boli

ústavnému súdu doručené 12. júna 2013, resp. 14. júna 2013 a sú zhodné. Z textu podanej

námietky vyplýva:

„... Skutočnosť, že sudkyňa JUDr. M. G. neakceptovala moje riadne odôvodnené

a včasné ospravedlnenie neúčasti na hlavnom pojednávaní a ustanovila mojim klientom

náhradného obhajcu svedčí o jej zaujatosti jednak voči obvineným P. a M. F. a tiež voči

mojej osobe, ako ich právnemu zástupcovi. Toto moje podozrenie potvrdzuje aj vyjadrenie

sudkyne JUDr. G., že nebude akceptovať žiadne ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní

a bude to brať ako obštrukciu zo strany obhajoby.

Na základe horeuvedených skutočností preto dôrazne upozorňujem pani sudkyňu

JUDr. G., že v prípade konania hlavného pojednávania dňa 27. 02. 2013 bez mojej účasti,

budem toto jej konanie považovať za obzvlášť hrubé a závažné porušenie

garantovaného práva na obhajobu a budem iniciovať konanie na ochranu práv mojich

mandantov na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Poukazujem pri tom na skutočnosť, že

svojich klientov zastupujem už od počiatku trestného stíhania, pričom náhradná obhajkyňa

si prebrala ustanovenie osem dní pred konaním hlavného pojednávania a nie je objektívne

schopná za tak krátky čas dôsledne naštudovať tak skutkovo, ako aj právne závažný prípad

a poskytnúť tak kvalifikovanú právnu pomoc obvineným.“

Vyhodnotenie obsahu podania označeného sťažovateľmi ako námietka zaujatosti

spočívajúcej v neakceptovaní ospravedlnenia obhajcu sťažovateľov a ustanovení

náhradného obhajcu ako podania namietajúceho procesný postup súdu považuje ústavný

súd z ústavného hľadiska za relevantnú interpretáciu zákona.

Interpretácia, ktorú okresný súd v danom prípade zvolil, nepopiera znenie a účel

právnych noriem aplikovateľných v danej veci ( a ), rešpektuje

charakter a účel inštitútu vylúčenia sudcu z vykonávania úkonov trestného konania a pre

nedostatok priamej príčinnej súvislosti nemohla mať za následok zásah do práva

sťažovateľov na obhajobu a spravodlivý súdny proces, ktoré mali byť podľa ich názoru

porušené nesprávnym procesným postupom súdu, pretože na ochranu týchto práv, ktorých

porušenie sťažovatelia namietali, slúžia iné opravné prostriedky ustanovené v Trestnom

poriadku.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane zdôraznil, že trestné

konanie od svojho začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci

vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu

zo strany orgánov činných v trestnom konaní a taktiež aj zo strany súdov naprávať, resp.

korigovať aj jednotlivé pochybenia (mutatis mutandis napr. , ).

Záver okresného súdu spočívajúci vo vyhodnotení podanej námietky zaujatosti ako

námietky procesného postupu súdu nemožno s prihliadnutím na jej obsah kvalifikovať ako

zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny alebo spôsobilý porušiť sťažovateľmi označené

základné práva.

2. Inštitút náhradného obhajcu je upravený v . V zmysle

tohto paragrafu:

(1) Ak je dôvodná obava, že by mohol byť zmarený v prípravnom konaní výsluch

obvineného, ktorý trvá na prítomnosti obhajcu, hlavné pojednávanie alebo verejné

zasadnutie pre neprítomnosť zvoleného obhajcu alebo ustanoveného obhajcu, môže byť

obvinenému popri zvolenom obhajcovi alebo ustanovenom obhajcovi ustanovený náhradný

obhajca.

(2) Náhradný obhajca má rovnaké práva a povinnosti ako zvolený obhajca alebo

ustanovený obhajca; na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí ich však môže

vykonávať iba v prípade neúčasti zvoleného obhajcu alebo ustanoveného obhajcu.

(3) Ustanovenia § 40 a § 41 sa na náhradného obhajcu vzťahujú primerane.

Inštitút náhradného obhajcu bol do právneho poriadku Slovenskej republiky

zavedený , ktorým sa mení a dopĺňa

o trestnom konaní súdnom () v znení neskorších predpisov (novelou

predchádzajúceho ) z dôvodu zamedzenia uskutočňovania obštrukcií

zo strany niektorých obvinených, prípadne obhajcov, ktoré sa v praxi často využívali.

Ustanovenie náhradného obhajcu je odôvodnené najmä v trestných veciach, v ktorých je

predpoklad dlhšieho trvania súdneho konania. Náhradný obhajca sa ustanovuje popri

ustanovenom obhajcovi alebo zvolenom obhajcovi opatrením (§ 10 ods. 19), a to len

na úsek trestného konania. Náhradný obhajca má rovnaké práva a povinnosti ako zvolený

obhajca alebo ustanovený obhajca. To znamená, že náhradný obhajca musí byť pripravený

na hlavné pojednávanie a verejné zasadnutie, na ktorom sa aj zúčastňuje. Na hlavnom

pojednávaní a verejnom zasadnutí však aktívne vystupuje len vtedy, keď sa na ňom

nezúčastní zvolený obhajca alebo ustanovený obhajca. Neúčasťou obhajcu treba rozumieť

aj prípad, ak na hlavnom pojednávaní, resp. verejnom zasadnutí dôjde k oslobodeniu

od povinnosti obhajovania.

Ústavný súd už v rozhodnutí sp. zn. vyslovil, že

ustanovením náhradného obhajcu na základe opatrenia v trestnom konaní v medziach

upraveného zákonného sudcovského uváženia všeobecný súd nemôže porušiť základné

právo sťažovateľa na právnu pomoc v konaní pred súdom podľa , resp.

práv podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru. Tento záver rovnako platí vo vzťahu

k základnému právu na obhajobu podľa , ktoré ako lex specialis

nadväzuje na .

Z vyjadrenia sťažovateľov zo 14. mája 2013 vyplýva, že v danej trestnej veci ide

o rozsiahly spisový materiál nachádzajúci sa v troch zväzkoch. Z vyjadrenia predsedníčky

okresného súdu vyplýva, že zákonná sudkyňa využila inštitút náhradného obhajcu z dôvodu,

že ide o väzobnú vec štyroch páchateľov, u ktorých vzhľadom na doterajší postoj

k žalovaným skutkom nebol predpoklad postupu v zmysle , ale že

vo veci bude potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie, ktoré vzhľadom na počet svedkov

vypočutých v prípravnom konaní, znalecké posudky a ďalšie listinné dôkazy bude časovo

náročné. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd opätovne zdôrazňuje, že ustanovenie

náhradného obhajcu je odôvodnené najmä v trestných veciach, v ktorých je predpoklad

dlhšieho trvania súdneho konania. Z toho vyplýva, že pre použitie inštitútu náhradného

obhajcu vyplýva pre konajúceho sudcu najmä povinnosť starostlivo zvážiť predložený

spisový materiál z prípravného konania. Ustanovenie náhradného obhajcu popri zvolenom

obhajcovi nie je možné chápať ako porušenie základných práv, keďže aktívne vystupuje len

v prípade neúčasti zvoleného obhajcu na hlavnom pojednávaní, resp. verejnom zasadnutí.

To znamená, že aj napriek ustanoveniu náhradného obhajcu tento ešte nevyhnutne nemusí

vykonať úkon právnej služby ako obhajca v danej trestnej veci v prípade, že zvolený

obhajca bude riadne prítomný na každom hlavnom pojednávaní, resp. verejnom zasadnutí,

resp. úkone v prípravnom konaní. Tento filozoficko-logický prístup vyjadril zákonodarca

koncipovaním iba možnosti súdu použiť tento inštitút, ktorý však podmienil dôvodnou

obavou zmarenia vykonania úkonu, hlavného pojednávania, resp. verejného zasadnutia.

Zo znenia ustanovení je zrejmé, že sťažovateľom bol náhradný

obhajca ustanovený zo zákonom predpokladaného dôvodu – hrozby zmarenia hlavného

pojednávania v dôsledku neprítomnosti zvoleného obhajcu, pričom potreba ustanovenia

náhradného obhajcu bola v tomto prípade zvýraznená aj skutočnosťou, že ide o väzobnú

vec.

Na tomto mieste však ústavný súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že miesto

výkonu advokácie nemôže byť jediným objektívnym kritériom použitia inštitútu

náhradného obhajcu. Z toho dôvodu nie je možné akceptovať vyjadrenie predsedníčky

okresného súdu, v ktorom uvádza, že ďalším dôvodom, ktorý viedol zákonnú sudkyňu k

využitiu náhradného obhajcu, bola skutočnosť, že obhajca JUDr. P. G. pôsobí ako advokát

mimo Košického kraja a z jeho podaní je zrejmé, že ako advokát je vyťažený v mieste

svojho pôsobiska. Na základe ad hoc prípadu nie je možné vyvodzovať závery celkovej

zaneprázdnenosti advokáta a úlohou súdu nie je ani dospieť k takýmto záverom. V zmysle

o advokácii a o zmene a doplnení

Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení

neskorších predpisov advokátske povolanie je slobodné povolanie, ktoré možno vykonávať

len podľa tohto zákona.

A v zmysle § 1 ods. 3 toho istého zákona právne služby na území Slovenskej

republiky poskytujú advokáti, ako aj ďalšie fyzické osoby a právnické osoby uvedené

v ustanoveniach § 30 písm. b), c), d), e) a i) za podmienok a spôsobom ustanoveným týmto

zákonom. Advokáti poskytujú iné služby v súlade s osobitnými predpismi.

Vzhľadom na už konštatované dospel ústavný súd k záveru, že advokát – riadne

zapísaný v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory – je oprávnený vo vzťahu

k územiu Slovenskej republiky poskytovať právne služby na celom území Slovenskej

republiky, a nie je prípustné, aby bol mu výkon advokácie kdekoľvek na území Slovenskej

republiky znemožnený. Taktiež však nie je možné domnievať sa, že pokiaľ advokát nemá

sídlo kancelárie, resp. pracovisko v obvode toho-ktorého súdu, nebude môcť pro futuro

v dostatočnej miere kvalifikovane poskytovať právne služby a zúčastňovať sa

na pojednávaniach v obvode tohto súdu.

V tejto súvislosti považuje ústavný súd za vhodné pripomenúť, že podstatou

a zmyslom základného práva na obhajobu je zaručiť obvinenému, resp. obžalovanému

primeranú a dostatočnú možnosť ochrany jeho práv a právom chránených záujmov v rámci

konania v jeho trestnej veci v súlade s požiadavkami spravodlivého procesu. Súd musí tieto

požiadavky rešpektovať, no konečný spôsob a rozsah uplatnenia práv zahrnutých v práve na

obhajobu v konkrétnych prípadoch nezávisí iba na jeho postupe. Je objektívne podmienený

aj postupom a správaním obžalovaného a jeho obhajcu. Povinnosťou súdu je rešpektovať

práva obžalovaného v intenciách princípov spravodlivého súdneho konania, nie však

bezvýhradne prispôsobiť procesný postup programu alebo požiadavkám obžalovaného

alebo jeho obhajcu.

Ústavný súd už len fakticky poznamenáva, že napriek prezentovanému nesúhlasu

sťažovateľov s namietaným opatrením sa ustanovením náhradného obhajcu právo na

obhajobu skôr rozširuje ako obmedzuje.

K nedostatku dostatočného časového priestoru na prípravu kvalifikovanej

a efektívnej obhajoby náhradným obhajcom ústavný súd uvádza, že v zmysle § 44 ods. 1

je obhajca povinný poskytovať obvinenému potrebnú právnu pomoc,

na obhajovanie jeho záujmov účelne využívať prostriedky a spôsoby obhajoby uvedené

v zákone, najmä starať sa o to, aby boli v konaní náležite a včas objasnené skutočnosti,

ktoré obvineného zbavujú viny alebo jeho vinu zmierňujú.

Je nepochybné, že zákonná povinnosť poskytovať obvinenému potrebnú právnu

pomoc sa vzťahuje tak na ustanoveného, zvoleného, ako aj na náhradného obhajcu.

Je celkom prirodzené, že takáto právna pomoc musí byť efektívna a kvalifikovaná v zmysle

naplnenia základnej požiadavky zákonnej obhajoby obvineného v trestnom konaní, a síce,

aby mu nebolo pričítané viac než to, čo si svojím protiprávnym konaním zaslúžil.

Sťažovatelia vo svojom vyjadrení zo 14. mája 2013 uvádzajú, že „súd na jednej strane

poukazuje na rozsiahle dokazovanie, ktoré je potrebné vykonať, pričom spis sa celkovo

nachádza v troch zväzkoch a pritom tvrdí, že náhradná obhajkyňa si bola spis študovať dva

dni pred pojednávaním a dokonca si dala vyhotoviť fotokópie zo spisu! Mám veľké

pochybnosti, či si náhradná obhajkyňa za necelé dva dni dokázala naštudovať tak rozsiahly

spisový materiál, pričom neverím, že jej boli poskytnuté za tak krátky čas fotokópie spisu.

Som presvedčený, že náhradný obhajca vzhľadom na krátkosť času na prípravu obhajoby

nemohol objektívne poskytnúť kvalifikovanú právnu pomoc obvineným tak v skutkovo ako aj

právne náročnom prípade.“.

Zo spisového materiálu vyplýva, že opatrenie sp. zn. , ktorým bola

v danej trestnej veci ustanovená náhradná obhajkyňa, bolo vydané 11. februára 2013.

Z úradného záznamu vyplýva, že ustanovená (v tomto prípade náhradná) obhajkyňa si bola

spis študovať a vyhotovila si fotokópie zo spisu 25. februára 2013. Príprava kvalifikovanej

obhajoby v akejkoľvek trestnej kauze si nepochybne vyžaduje istý časový priestor, ktorý sa

môže ad hoc líšiť. Ústavný súd však nie je spôsobilý posudzovať dĺžku a adekvátnosť doby

prípravy obhajoby v akomkoľvek prípade. Pre posudzovanie adekvátnosti dĺžky doby

prípravy obhajoby náhradným obhajcom je subjektívny pocit zvoleného obhajcu

sťažovateľov právne irelevantný.

Nad rámec konštatovaného však ústavný súd uvádza, že obhajca má nepochybne

možnosť žiadať o odročene pojednávania z dôvodu, že mu nebol poskytnutý dostatočný

časový priestor na prípravu obhajoby. Zákonodarca vymedzil dostatočný časový priestor

na prípravu obhajoby právnou fikciou upravenou v ,

v zmysle ktorého termín hlavného pojednávania určí predseda senátu tak, aby obžalovaný

od doručenia predvolania, prokurátor a obhajca od upovedomenia mali lehotu aspoň päť

pracovných dní. Túto lehotu možno skrátiť len s ich súhlasom a tiež vtedy, ak obžalovaný

odmietol účasť na hlavnom pojednávaní alebo požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo

v jeho neprítomnosti. U ostatných osôb, ktoré sa na hlavné pojednávanie predvolávajú alebo

o ňom upovedomujú, treba spravidla zachovať aspoň trojdňovú lehotu. Ak sa pri skrátenom

vyšetrovaní postupovalo podľa § 204, lehoty uvedené v tomto ustanovení sa nepoužijú.

Ako vyplýva z už citovaného, rozhodnou skutočnosťou pre počítanie času je podľa

doručenie predvolania, resp. upovedomenia. Z dôvodu, že

náhradná obhajkyňa nežiadala o odročenie uvedeného pojednávania, možno dospieť

k záveru, že ona sama subjektívne považovala svoju prípravu na pojednávanie za dostatočnú

na to, aby poskytovala obvineným kvalifikovanú právnu pomoc.

Vo vzťahu k uvedenému ústavný súd nevidí ani možnosť vyslovenia zásahu do práv

sťažovateľov podľa čl. 6 ods. 1 a 3 dohovoru. Sťažovatelia porušenie čl. 6 ods. 1 a 3

dohovoru vo svojej sťažnosti namietali iba v súvislosti s tvrdeným porušením ich práva

na obhajobu a žiadne iné skutočnosti nasvedčujúce jeho porušeniu neuviedli a nevyplývajú

ani z obsahu odôvodnenia sťažnosti.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2013