Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 538/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. novembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti A., a. s., B., zastúpenej advokátskou

kanceláriou B., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. B. J., PhD., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice – okolie v konaniach vedených

pod sp. zn. a pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti A., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júla 2013

doručená sťažnosť spoločnosti A., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice – okolie

(ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. a pod sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konania“).

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že okresnému súdu doručila 14. júla 2008 návrh

na vydanie platobného rozkazu na sumu 4 401,82 € s príslušenstvom. Okresný súd

v uvedenej veci vydal platobný rozkaz 12. septembra 2008. Po podaní odporu odporcom

bola vec prevedená a zaregistrovaná pod sp. zn. . Sťažovateľka

nespokojná s postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

podala sťažnosť na prieťahy v konaní z 9. apríla 2013 adresovanú predsedníčke okresného

súdu. Predsedníčka okresného súdu reagovala na podanú sťažnosť listom zo 6. mája 2013,

v ktorom sťažnosť sťažovateľky vyhodnotila ako opodstatnenú a prijala opatrenie – výkon

dohľadu nad plynulosťou uvedeného konania.

Sťažovateľka ďalej uvádza, že vo veci sp. zn. sa uskutočnilo

pojednávanie 10. júna 2013, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, ktorým okresný súd

čiastočne vyhovel návrhu sťažovateľky a uložil povinnosť odporcovi zaplatiť sumu

2 399,15 € s príslušenstvom, v ostatnej časti návrh vylúčil na samostatné konanie, ktorému

bola pridelená sp. zn. .

Sťažovateľka namieta, že „do dnešného dňa sa nepodarilo predmetnému súdu

dosiahnuť samotný účel súdneho konania, a to odstrániť stav právnej neistoty v právnom

vzťahu navrhovateľa a odporcu právoplatným rozhodnutím vo veci samej“.

Sťažovateľka na základe uvedeného žiadala, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod

sp. zn. a pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresný súd Košice - okolie je povinný zaplatiť sťažovateľovi finančné

zadosťučinenie v sume -2.000,- EUR (slovom: dvetisíc eur) do 30 dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Košice - okolie je povinný zaplatiť sťažovateľovi trovy konania.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namietala porušenie svojich označených práv postupom okresného

súdu v napadnutých konaniach, pričom v sťažnosti uvádza, že okresný súd vo veci vedenej

pod sp. zn. rozhodol rozsudkom z 10. júna 2013 v časti uplatneného nároku,

pričom zároveň tým istým rozsudkom uplatnený nárok vo zvyšku vylúčil na samostatné

konanie, ktoré je vedené okresným súdom pod sp. zn. .

Ústavný súd na základe uvedeného v súčinnosti s okresným súdom zistil, že

rozsudok okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. nadobudol

právoplatnosť 27. augusta 2013 a okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.

rozhodol na pojednávaní 14. októbra 2013 rozsudkom, ktorým vyhovel návrhu sťažovateľky

v celom rozsahu. V súčasnosti sa rozsudok doručuje účastníkom konania.

V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky na prieťahy

v konaní bola efektívna a splnila svoj účel, keďže v napadnutom konaní vedenom

na okresnom súde pod sp. zn. bolo rozhodnuté rozsudkom ešte

pred doručením sťažnosti sťažovateľky a uvedené konanie je v čase rozhodovania

ústavného súdu o tejto sťažnosti už právoplatne skončené. Pokiaľ ide o druhé napadnuté

konanie okresného súdu vedené pod sp. zn. , ústavný súd konštatuje, že aj

v tomto prípade bola sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v konaní efektívna, keďže okresný

súd o nároku sťažovateľky v relatívne krátkom čase už rozhodol a urobil všetky úkony

smerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania.

Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej jednou

zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je požiadavka

smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza z princípu, podľa ktorého

sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to,

aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa

v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho

orgánu (napr. ).

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je považovaná sťažnosť za zjavne

neopodstatnenú vtedy, ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia

všeobecného súdu v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť

porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné

preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (, ,

).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti vychádzajúc z podstaty a účelu základného práva

zaručeného , ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd sťažnosť sťažovateľky posúdil ako

zjavne neopodstatnenú a ako takú ju v zmysle ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde po jej predbežnom prerokovaní odmietol (obdobne napr. , ,

).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími návrhmi

sťažovateľky uvedenými v sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2013