Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 230/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. novembra 2013

v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika

o sťažnosti Mgr. Ing. J. S., L., zastúpeného advokátkou JUDr. E. K., Advokátska kancelária,

P., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom

pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo Mgr. Ing. J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Pezinok p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd Pezinok j e p o v i n n ý uhradiť Mgr. Ing. J. S. trovy konania

v sume 269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov) na účet

advokátky JUDr. E. K., Advokátska kancelária, P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti Mgr. Ing. J. S. n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -13 z 11. júna 2013 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. Ing. J. S.,

L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Následne ústavný súd 16. júla 2013 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej

stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania

o prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 9. augusta 2013. V jeho

prílohe sa nachádzal súdny spis, vyjadrenie predsedu okresného súdu a vyjadrenie zákonnej

sudkyne s chronológiou úkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej

vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:

„24.11.2006 doručenie žaloby na Okresný súd Bratislava III ,

28.11.2006 vydaný platobný rozkaz č.k. -8,

28.12.2006 doručenie odporu na Okresný súd Bratislava III,

5.1.2007 doručenie odporu (2.) na Okresný súd Bratislava III,

5.1.2007 uznesenie na zaplatenie súdneho poplatku za odpor,

12.2.2007 žiadosť odporcu o oslobodenie od súdneho poplatku,

8.3.2007 výzva OS BA III adresovaná PZN na vyjadrenie k odporu,

23.3.2007 vyjadrenie PZN k odporu,

4.ó.2007 výzva OS BA III adresovaná odporcovi na predloženie dokladov

za účelom rozhodnutia o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov,

30.7.2007 uznesenie č.k. -33, ktorým súd nepriznal odporcovi

oslobodenie od súdnych poplatkov,

10.8.2007 odvolanie odporcu,

26.10.2007 opätovná výzva OS BA III na odporcu na predloženie dokladov,

29.10.2008 vec predložená KS BA na rozhodnutie o odvolaní odporcu,

15.12.2008 uznesenie KS BA č.k. -45, ktorým potvrdil uznesenie

OS BA III zo dňa 30.7.2007 č.k. -33,

2.2.2009 návrh odporcu na zabezpečenie dôkazu,

11.2.2009 uznesenie OS PK č.k. -65, ktorým súd zamietol návrh

na zabezpečenie dôkazu,

12.3.2009 odvolanie odporcu,

18.3.2009 vec predložená KS BA,

27.5.2009 uznesenie KS BA č.k. -73, ktorým súd potvrdil

uznesenie OS PK zo dňa 11.2.2009 č.k. -65,

9.4.2009 návrh navrhovateľa na zmenu účastníkov konania z dôvodu

postúpenia pohľadávky,

20.8.2009 výzva OS PK na postupníka. aby uviedol, či súhlasí s tým, aby

vystupoval v konaní ako navrhovateľ ( ),

17.12.2009 urgencia na postupníka,

17.12.2009 odpoveď postupníka,

18.1.2010 uznesenie č.k. -85, ktorým súd pripustil zmenu

účastníkov konania,

16.2.2010 odvolanie odporcu,

12.3.2010 vec predložená KS BA,

31.3.2011 uznesenie KS BA č.k. -101, ktorým súd odmietol

odvolanie odporcu,

2.6.2011 pokyn pre kanceláriu na doručenie uznesenia KS BA účastníkom

konania,

30.3.2012 termín pojednávania, prítomní PZN a odporca,

10.4.2012 doloženie listín zo strany navrhovateľa,

10.5.2012 doručovanie listín odporcovi,

11.9.2012 termín pojednávania, prítomní PZN, odporca a svedok,

11.9.2012 výzva OS PK na Krajskú prokuratúru Trenčín na predloženie

správy,

1.10.2012 odpoveď Krajskej prokuratúry Trenčín,

1.2.2013 termín pojednávania, prítomní PZN a odporca,

1.2.2013 termín pojednávania, prítomní PZN a odporca,

14.2.2013 doručenie listín zo strany odporcu,

20.2.2013 doručenie listín PZN,

22.3.2013 vyjadrenie PZN k doručeným listinám,

16.4.2013 termín pojednávania, prítomní navrhovateľ, PZN a odporca,

26.4.2013 písomné vyjadrenie navrhovateľa,

20.5.2013 doručenie vyjadrenia navrhovateľa odporcovi,

10.9.2013 nariadený termín pojednávania.“

Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu,

ktorý mu bol zapožičaný a doručený 9. augusta 2013, zistil aj ústavný súd s tým, že zároveň

v súčinnosti s okresným súdom zistil, že napadnuté konanie nie je ku dňu rozhodovania

o sťažnosti právoplatne skončené.

Predseda okresného súdu v závere svojho vyjadrenia vyjadril súhlas s upustením

od ústneho pojednávania vo veci.

Právna zástupkyňa sťažovateľa v stanovisku doručenom ústavnému súdu 4. októbra

2013 súhlasila s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavným

súdom.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného a práva podľa dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej

veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ odporcom

o zaplatenie sumy 98,05 € s príslušenstvom, ústavný súd konštatuje, že obdobné konania

možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto dĺžka konania nebola

závislá od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho

konania. Ústavný súd konštatuje, že zistil okolnosti na strane sťažovateľa, ktoré objektívne

a relevantne prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania. Sťažovateľ predložil

v priebehu konania okresnému súdu procesné návrhy (žiadosť o oslobodenie od platenia

súdnych poplatkov, návrh na zabezpečenie dôkazov), o ktorých bolo potrebné rozhodnúť.

Sťažovateľ bol vo svojich návrhoch neúspešný, preto využil svoje právo podať opravný

prostriedok – odvolanie proti uzneseniu okresného súdu o nepriznaní oslobodenia

od súdnych poplatkov (doručené okresnému súdu 10. augusta 2007), odvolanie proti

uzneseniu okresného súdu o zamietnutí jeho návrhu na zabezpečenie dôkazu (doručené

okresnému súdu 12. marca 2009) a odvolanie proti uzneseniu okresného súdu, ktorým

pripustil zmenu účastníkov konania (doručené okresnému súdu 16. februára 2010).

Ani v týchto odvolacích konaniach nebol sťažovateľ úspešný. Vo všeobecnosti išlo

na strane sťažovateľa o využitie jeho procesných práv, čo mu nemožno vyčítať, na druhej

strane je však potrebné poukázať na to, že ústavný súd vo svojich rozhodnutiach už viackrát

vyslovil, že v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania neznáša

zodpovednosť za predĺženie konania oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade

nemožno pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (, ,

). V uvedených súvislostiach neušlo pozornosti ústavného súdu, že aj keď

sťažovateľ požiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, ani na opakovanú výzvu

okresného súdu, aby predložil doklady preukazujúce jeho majetkové a osobné pomery,

nereagoval. Týmto správaním sa sťažovateľ (i keď nie v rozhodujúcej miere) sám pričinil

o zbytočné prieťahy v konaní. Ústavný súd považuje za potrebné tiež poznamenať, že z inej

svojej rozhodovacej činnosti o podaniach sťažovateľa (zatiaľ približne 44 sťažností)

disponuje poznatkami, že sťažovateľ v obdobnej miere využíva svoje procesné práva

v konaniach pred všeobecnými súdmi a následne podáva ústavnému súdu sťažnosti

na zbytočné prieťahy v týchto konaniach. Je preto namieste otázka, či takýto postup

sťažovateľa nenesie znaky účelovosti. V súlade s uvedenou judikatúrou preto ústavný súd

dobu potrebnú na rozhodnutie o sťažovateľových odvolaniach (v celkovom trvaní

10 mesiacov) a ďalšie uvedené okolnosti zohľadnil pri rozhodovaní o priznaní finančného

zadosťučinenia.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu

a Okresného súdu Bratislava III, pretože vec sťažovateľa bola pôvodne podaná a vedená

pred Okresným súdom Bratislava III, následne však v rámci reoptimalizácie súdnej sústavy

prešla ex lege na okresný súd (, ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona

č. v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon

Slovenskej národnej rady č. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis

z registra trestov v znení neskorších predpisov).

Ústavný súd z predloženého spisu zistil a identifikoval dve obdobia neodôvodnenej

nečinnosti v celkovom trvaní približne 22 mesiacov. Tým prvým obdobím nečinnosti

v trvaní vyše 11 mesiacov bolo obdobie od márneho uplynutia lehoty na predloženie

dokladov odôvodňujúcich oslobodenie sťažovateľa od platenia súdnych poplatkov

11. novembra 2007 do predloženia spisu odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní

sťažovateľa 29. októbra 2008. Ďalším v poradí druhým obdobím neodôvodnenej nečinnosti

v trvaní približne 11 mesiacov bolo obdobie od vrátenia spisu okresnému súdu 11. apríla

2011 do termínu pojednávania vykonaného 30. marca 2012.

Ústavný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že okresný súd

v napadnutom konaní nepostupoval v súlade so základným právom sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj právom

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

preto konštatuje, že doterajším postupom okresného súdu v konaní, ktoré je vedené

pod sp. zn. , došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru (bod 1

výroku nálezu).

Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola v čase rozhodovania ústavného

súdu o sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

6 000 €, ktoré odôvodnil intenzitou zásahov do jeho práv, ako aj dĺžkou ich trvania.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, berúc do úvahy

predmet konania na okresnom súde – „drobný spor“, správanie sťažovateľa a všetky

okolnosti daného prípadu ústavný súd považoval vyslovenie porušenia sťažovateľových

práv spolu s príkazom okresnému súdu konať bez zbytočných za poskytnutie dostatočnej

ochrany sťažovateľovi v tejto veci, preto žiadosti sťažovateľa o priznanie finančného

zadosťučinenia nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa

sťažovateľa si uplatnila trovy konania, ktoré vyčíslila v celkovej sume 269,58 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátkou pozostávajúce z odmeny advokátky, a vychádzal pritom z vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta

(základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6

z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2012

v sume 781 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2013 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 130,16 €. Ďalej má právna

zástupkyňa sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 7,81 € za dva úkony podľa

vyhlášky vykonané v roku 2013.

Náhrada trov konania uplatnená sťažovateľom nepresahuje sumu, ktorú vypočítal

ústavný súd, preto ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v požadovanej

sume 269,58 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právnej zástupkyni sťažovateľa ( v spojení s )

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 3 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2013